Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_ZA-30S-183-2022.pdf
PDF · 371.65 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-30S/183/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej PhD., LL.M. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: PERSOnica Pacific LLC, so sídlom 1309 Coffeen Avenue STE 3936, Sheridan, Wyoming 828 01, Spojené štáty americké, identifikačné číslo: XXXX-XXXXXXXXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101495880/2022 zo dňa 20. 05. 2022, č. 101495619/2022 zo dňa 20. 05. 2022 a č. 100904293/2022 zo dňa 14. 04. 2022, takto
rozhodol:
I. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101495880/2022 zo dňa 20. 05. 2022 z a m i e t a .
II. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101495619/2022 zo dňa 20. 05. 2022 z a m i e t a .
III. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100904293/2022 zo dňa 14. 04. 2022 z a m i e t a .
IV. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
file_0.jpg
file_1.wmf
I. Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutia
1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu (do: 29.04.2022 obchodný názov a sídlo: PERSOnica, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 48 225 223, od: 30.04.2022 do: 04.05.2022 obchodný názov PERSOnica v. o. s. a dňom 05.05.2022 došlo k prevzatiu imania zrušenej spoločnosti PERSOnica v. o. s. spoločníkom PERSOnica Pacific LLC, 1309 Coffeen Avenue STE 3936, Sheridan, Wyoming 828 01, Spojené štáty americké v zmysle § 88a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a k výmazu spoločnosti PERSOnica v. o. s., so sídlom Mariánske nám. 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 48 225 223 z obchodného registra Okresného súdu Žilina) (ďalej len „žalobca“) samostatné daňové kontroly pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl, august a september 2018. V rámci daňovej kontroly preveroval zdaniteľné obchody uskutočnené medzi
žalobcom a dodávateľom X-Trade Company s. r. o., Drieňová 1J, 821 01 Bratislava, IČO : 47 621 338 (ďalej len „X -Trade Company s. r. o.“ alebo „deklarovaný dodávateľ“) (predmetom zdaniteľného obchodu bolo deklarované dodanie tovaru - autodielov). Predmetom daňovej kontroly bolo tiež deklarované dodanie tovaru (autodielov) žalobcom odberateľovi FIXIS OFFICE s.r.o., Lidická 700/19, Veveří, 032 23 Brno, IČO : 05 747 023 (ďalej len „FIXIS OFFICE s.r.o.“ alebo „deklarovaný odberateľ“).
2. O výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2018 bol vyhotovený protokol č. 102281207/2019 zo dňa 02. 10. 2019, ktorý bol spolu s výzvou č. 102287046/2019 zo dňa 03. 10. 2019 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v tomto protokole doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 23. 10. 2019. Na základe vykonanej kontroly správca dane rozhodnutím č. 100296994/2020 zo dňa 29. 01. 2020 určil žalobcovi rozdiel DPH za predmetné zdaňovacie obdobie júl 2018 v sume 25.875,20 eur. Uvedené rozhodnutie bolo predmetom odvolacieho konania, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 101023886/2020 zo dňa 11. 06. 2020 tak, že rozhodnutie správcu dane č. 100296994/2020 zo dňa 29. 01. 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne správca dane opätovne rozhodol rozhodnutím č. 100854973/2021 zo dňa 18. 05. 2021, ktorým určil žalobcovi rozdiel DPH za predmetné zdaňovacie obdobie júl 2018 v sume 21.606,40 eur (DPH na výstupe správca dane nevyčíslil, nakoľko nebolo preukázané, že žalobca tovar na vstupe prijal, ani to, že tovar dodal do Českej republiky). Uvedené rozhodnutie bolo predmetom odvolacieho konania, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 101991642/2021 zo dňa 20. 10. 2021 tak, že rozhodnutie správcu dane č. 100854973/2021 zo dňa 18. 05. 2021 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. O výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2018 bol vyhotovený protokol č. 102338539/2019 zo dňa 10. 10. 2019, ktorý bol spolu s výzvou č. 102342078/2019 zo dňa 11. 10. 2019 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v tomto protokole doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 31. 10. 2019. Na základe vykonanej kontroly správca dane rozhodnutím č. 100297253/2020 zo dňa 29. 01. 2020 určil žalobcovi rozdiel DPH za predmetné zdaňovacie obdobie august 2018 v sume 50.958,93 eur. Uvedené rozhodnutie bolo predmetom odvolacieho konania, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 101024127/2022 zo dňa 11. 06. 2020 tak, že rozhodnutie správcu dane č. 100297253/2020 zo dňa 29. 01. 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne správca dane opätovne rozhodol rozhodnutím č. 100855264/2021 zo dňa 18. 05. 2021, ktorým určil žalobcovi rozdiel DPH za predmetné zdaňovacie obdobie august 2018 v sume 18.377,60 eur (DPH na výstupe správca dane nevyčíslil, nakoľko nebolo preukázané, že žalobca tovar na vstupe prijal, ani to, že tovar dodal do Českej republiky). Uvedené rozhodnutie bolo predmetom odvolacieho konania, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 101991916/2021 zo dňa 20. 10. 2021 tak, že rozhodnutie správcu dane č. 100855264/2021 zo dňa 18. 05. 2021 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.
4. O výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2018 bol vyhotovený protokol č. 102654903/2019 zo dňa 18. 11. 2019, ktorý bol spolu s výzvou č. 102662206/2019 zo dňa 19. 11. 2019 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v tomto protokole doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 06. 12. 2019. Na základe vykonanej kontroly správca dane rozhodnutím č. 101491149/2020 zo dňa 28. 09. 2020 určil žalobcovi rozdiel DPH za predmetné zdaňovacie obdobie september 2018 v sume 23.465,92 eur. Uvedené rozhodnutie bolo predmetom odvolacieho konania, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 100210503/2021 zo dňa 05. 02. 2021 tak, že rozhodnutie správcu dane č. 101491149/2020 zo dňa 28. 09. 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Zdaňovacie obdobie júl 2018
5. Správca dane rozhodnutím č. 100155185/2022 zo dňa 24. 01. 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 1“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 21.606,40 eur za zdaňovacie obdobie júl 2018 (DPH na výstupe správca dane nevyčíslil, nakoľko nebolo preukázané, že žalobca tovar na vstupe prijal, ani to, že tovar dodal do Českej republiky). Žalobca si v zdaňovacom období júl 2018 v rozpore s § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) uplatnil právo na odpočítanie DPH v celkovej výške 21.606,40 eur z faktúr od deklarovaného dodávateľa X-Trade Company s. r. o. za predaj autodielov, pričom sa jednalo o nasledovné dodávateľské faktúry:
- faktúra č. 20180004 zo dňa 26. 07. 2018, cena bez DPH 40.512,- eur, 20 % DPH 8.102,40 eur, spolu s DPH 48.614,40 eur,
- faktúra č. 20180005 zo dňa 26. 07. 2018, cena bez DPH 32.409,60 eur, 20 % DPH 6.481,92 eur, spolu s DPH 38.891,52 eur,
- faktúra č. 20180006 zo dňa 26. 07. 2018, cena bez DPH 35.110,40 eur, 20 % DPH 7.022,08 eur, spolu s DPH 42.132,48 eur.
6. Správca dane zistil na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, že žalobca si uplatnil odpočet DPH za dodanie autodielov v reťazci spoločností DEE, s. r. o. - X–Trade Company s. r. o. - žalobca – FIXIS OFFICE s. r. o. Správca dane pôvodne tiež neuznal žalobcovi dodanie tovaru (autodielov) s oslobodením od DPH pri intrakomunitárnej dodávke tovaru pre deklarovaného odberateľa FIXIS OFFICE s.r.o. do Českej republiky. Dodávky tovaru od deklarovaného dodávateľa X – Trade Company s. r. o. však správca dane vyhodnotil ako fiktívne, a preto DPH na výstupe z dodávok tovaru (autodielov) od spoločnosti X – Trade Company s. r. o., ktoré žalobca ďalej deklaroval ako predaj pre deklarovaného odberateľa FIXIS OFFICE s. r. o. v prvostupňovom rozhodnutí 1 nevyčíslil.
7. Správca dane prvostupňové rozhodnutie 1 odôvodnil tým, že vo vzťahu k zdaniteľnému obchodu uskutočnenému s deklarovaným dodávateľom žalobca neuniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní v súvislosti s uplatneným odpočítaním DPH, keď nebola preukázaná reálna existencia tovaru a reálnosť dodania tovaru deklarovaným dodávateľom žalobcovi, a preto nemohla vzniknúť daňová povinnosť deklarovanému dodávateľovi podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, v dôsledku čoho žalobcovi nevzniklo právo na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, a preto mu správca dane odmietol právo na odpočet DPH.
8. Správca dane tiež uviedol, že postupoval v zmysle ustanovení zákona o DPH, vykonal komplexnú kontrolu a zaoberal sa všetkými účtovnými dokladmi, ktoré sú uvedené v protokole z daňovej kontroly. Zdôraznil s poukazom na § 49 ods. 2 zákona o DPH, že dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, keďže odpočítanie DPH nenastáva zo zákona, ale je právom platiteľa dane a toto právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. V danom prípade nebolo preukázané, že tovar skutočne dodal deklarovaný dodávateľ priamo, resp. prostredníctvom subdodávateľov a samotná existencia faktúr, na ktorých je uvedená daň, nezakladá právo na odpočítanie dane. Spoločnosť X-Trade Company s. r. o. a ani žalobca nepreukázali reálnu existenciu tovaru. Správca dane tiež poukazoval na to, že ani priznanie nadobudnutia tovaru z iného členského štátu deklarovaným odberateľom by nepotvrdzovalo uskutočnenie fakturovaných plnení žalobcom pre deklarovaného odberateľa, t. j. pre spoločnosť FIXIS OFFICE s. r. o.. Spoločnosť FIXIS OFFICE s.r.o. je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje, sídlo spoločnosti sa nachádza na virtuálnej adrese a jej konateľ, pán A. B., nereagoval na predvolania na výsluch svedka. Správca dane uviedol i to, že za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci a aby získal aj doklady vystavené deklarovaným dodávateľom, t.j. spoločnosťou X-Trade Company s.r.o., vykonával aj dokazovanie týkajúce sa deklarovaného dodávateľa ako i dokazovanie týkajúce sa deklarovaného subdodávateľa, t.j. spoločnosti DEE, s.r.o., pričom predmetné úkony vymenoval. Napriek uvedeným úkonom sa správcovi dane nepodarilo zabezpečiť doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie, či vypočuť konateľov deklarovaného dodávateľa (p. A. C.) a deklarovaného subdodávateľa (p. D. D. E.). V rozsahu potrebnom pre správne určenie DPH správca dane použil do daňovej kontroly DPH za predmetné zdaňovacie obdobie aj dôkazy získané v inej daňovej kontrole na DPH u žalobcu, keď tieto boli získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a žalobca bol oboznámený so všetkými dôkazmi, teda aj takými, ktoré boli získané v inej daňovej kontrole. Podľa správcu dane mal žalobca dostatok možností a mal aj povinnosť podávať vysvetlenia a predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Vedenie skladovej evidencie nemalo podľa správcu dane za zistenej dôkaznej situácie vplyv na posúdenie preukázania dodania tovaru dodávateľom X-Trade Company s.r.o., ktorý je deklarovaný na dodávateľských faktúrach, t. j. na posúdenie reálnosti jednotlivých dodávok tovaru. Priestory v sídle žalobcu na adrese Mariánske nám. 29/6, 010 01 Žilina neboli vhodné na zriadenie skladov, keď obhliadkami neboli zistené žiadne skladové priestory v sídle spoločnosti, Nájomná zmluva zo dňa 30. 07. 2015 neumožňovala zriadenie skladov v prenajatých priestoroch a priestory v sídle spoločnosti nie sú voľne prístupné motorovým vozidlám, pričom preprava tovaru mala byť uskutočňovaná motorovým vozidlom Peugeot Boxer s EČV: F. XXXXX, ktoré nemalo povolenie na vjazd a zotrvanie vozidla v historickej časti mesta Žilina. Nebolo preukázané, že miesto vykládky tovaru (autodielov) bolo na adrese G. XXX/XX, H., XXX XX C., B. I., nakoľko na
uvedenej adrese nemá spoločnosť deklarovaného odberateľa (FIXIS OFFICE s.r.o.) prenajaté priestory na vykonávanie ekonomickej činnosti, ale jedná sa o virtuálnu adresu. Deklarovaný odberateľ (FIXIS OFFICE s.r.o.) je nekontaktný, so správcom dane nespolupracuje, sídlo spoločnosti sa nachádza na virtuálnej adrese, nemá prevádzkarne ani skladové priestory využívané k ekonomickej činnosti, nemá žiadnych zamestnancov a písomnosti adresované tejto spoločnosti sú od apríla 2018 doručované uplynutím lehoty. Počas vyrubovacieho konania bol k preprave tovaru vypočutý svedok pán J. (vodič), o čom správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100820637/2020 zo dňa 28. 04. 2020. K veci sa vyjadroval aj konateľ žalobcu p. A. K. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101509318/2019 zo dňa 19. 06. 2019). Konateľ žalobcu p. K. na otázky správcu dane týkajúce sa dodávok tovaru od deklarovaného dodávateľa X-Trade Company s. r. o. odpovedal všeobecne, nijako nekonkretizoval okolnosti obchodovania, neidentifikoval osoby zúčastňujúce sa dodávok tovaru. Nevedel konkretizovať doklady, ktoré boli potrebné na prevzatie a užívanie tovaru v zmysle Čl. II bod 7. Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 07. 06. 2018 napriek tomu, že predávajúci bol povinný ich odovzdať kupujúcemu. Nevedel uviesť, kto bol výrobcom náhradných dielov a nevedel predložiť technickú dokumentáciu k tovaru. Pán K. si nepamätal detaily podpísania zmluvy so spoločnosťou X-Trade Company s. r. o., nevedel uviesť, či bol pri tom, keď bola zmluva podpísaná konateľom deklarovaného dodávateľa pánom C.. V jeho vyjadreniach k okolnostiam začatia spolupráce so spoločnosťou X-Trade Company s. r. o. boli rozpory ohľadom označenia osoby, prostredníctvom ktorej sa v roku 2016 začalo obchodovanie žalobcu s náhradnými dielmi na automobily (raz to bol p. C. – konateľ deklarovaného dodávateľa a potom p. E.). Pán K. jednoznačne neuviedol, kde bol predmetný tovar skladovaný. Taktiež nepoznal pána B., konateľa spoločnosti FIXIS OFFICE s.r.o. Žalobca ako kontrolovaný platiteľ neprejavil snahu o kontaktovanie osoby, s ktorou vstupoval do obchodných vzťahov a tieto osoby sám konateľ spoločnosti pán K. počas ústneho pojednávania so správcom dane označil ako „bandu pofidérov“. Správca dane tiež uviedol, že sa zaoberal úhradami uskutočnenými v roku 2018, daňový subjekt X-Trade Company s.r.o. mal v preverovanom období vedený účet IBAN L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (založený dňa 09. 07. 2018 a zrušený dňa 08. 04. 2019), k účtu neboli vydané debetné karty, disponent na uvedenom účte je p. C. a na účet boli prijaté platby poukázané žalobcom, ale z účtu neboli poukazované platby deklarovanému subdodávateľovi, spoločnosti DEE, s.r.o. Z účtu spoločnosti X – Trade Company s. r. o. boli peňažné prostriedky prevádzané v prevažnej miere na účet spoločnosti Intellect Company, s.r.o. vedeného v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., z ktorých časť bola poukazovaná na účet deklarovaného odberateľa (FIXIS OFFICE s.r.o.). Samotné úhrady faktúr však správca dane nepovažoval za rozhodujúcu skutočnosť pre uplatnenie odpočítania DPH, ale len podpornú informáciu pre celkové posúdenie splnenia podmienok na odpočítanie DPH od deklarovaného dodávateľa (X- Trade Company s.r.o.) v kontexte ostatných dôkazov. Správca dane napokon uzavrel, že materiálna existencia tovaru bola spochybnená nielen jednotlivými dôkazmi, ale aj v ich vzájomných súvislostiach. Správca dane pri preverovaní oprávnenosti odpočítania DPH vždy zisťuje, či došlo ku dodaniu tovaru alebo služby, t.j. ku reálnemu uskutočneniu fakturovaných zdaniteľných plnení. Preverovanie dodania tovaru zahŕňa preverovanie jeho nákupu, pôvodu, skladovania, prepravy, manipulácie a ďalšieho predaja tovaru alebo jeho použitia na vnútornú spotrebu daňového subjektu. Tieto preverovania správca dane vykonal, keď v reťazci zúčastnených spoločností DEE, s.r.o.- X-Trade Company s.r.o. - žalobca – FIXIS OFFICE s.r.o. nebola preukázaná reálna existencia fakturovaného tovaru. Po vyhodnotení všetkých zistených skutočností a dôkazov z daňovej kontroly aj z vyrubovacieho konania v súlade s rozhodnutiami odvolacieho orgánu aj z iných zdaňovacích období u žalobcu správca dane ustálil existenciu, resp. neexistenciu tovaru vo väzbe na deklarovanie jeho predaja do Českej republiky s oslobodením od DPH a pochybností o reálnosti skladovania, nakládky a vykládky tovaru a jeho prepravy do Českej republiky ako aj na to, že nebol zistený pôvod tovaru ani jeho konečná spotreba. Správca dane potom dospel k inému záveru, ako je uvedený v protokole z daňovej kontroly, t.j. nielenže tovar nedodal dodávateľ uvedený na faktúrach, ale že nebola preukázaná reálna existencia tovaru, k dodaniu tovaru nedošlo.
9. Žalovaný rozhodnutím č. 101495880/2022 zo dňa 20. 05. 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 1“) odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie 1 potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so zisteniami správcu dane a prvostupňové rozhodnutie 1 považoval za vecne správne. Podľa žalovaného skutkový stav bol správcom dane riadne zistený, pričom správca dane spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu, medzi deklarovaným dodávateľom a žalobcom a oprávnene dospel k záveru, že žalobca nepreukázal ani reálnu existenciu tovaru.
10. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazoval na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia 1 a tiež uviedol, že žalobca síce predložil správcovi dane faktúry o nákupe predmetného
tovaru (autodielov), avšak tieto možno považovať len za formálne doklady, ktoré samy o sebe nepreukazujú splnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Z citovaných ustanovení zákona o DPH vyplýva, že daňový subjekt je povinný na jednej strane predložiť formálne doklady, avšak zároveň je povinný a v tomto smere aj znáša dôkazné bremeno, preukázať, že zdaniteľné obchody, tak ako sú deklarované predmetnými formálnymi dokladmi sa aj reálne uskutočnili. Žalovaný tiež dôvodil, že zdaniteľná osoba, ktorej je odmietnuté právo na odpočítanie dane z dôvodu neexistencie zdaniteľného plnenia, sa nenachádza v porovnateľnej situácii ako zdaniteľná osoba, ktorej bolo plnenie skutočne poskytnuté. Preto v danom prípade je neopodstatnené odvolávať sa na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, z ktorých vyplýva, že plnenie existuje, a v zmysle ktorých je správca dane povinný skúmať úmysel zdaniteľnej osoby alebo zohľadniť úmysel iného subjektu v obchodnom reťazci. Žalovaný napokon uzavrel, že správcom dane prijatý právny záver je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európske Únie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné konštatovať, že deklarovaný obchodný vzťah bol bez riadneho podnikateľského dôvodu, a žalobca nedisponoval materiálnou existenciou plnenia od dodávateľa uvedeného na faktúre, ktorému nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH z dôvodu absencie predmetu DPH, s následnou možnosťou uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH u žalobcu. Námietky uvedené v odvolaní žalobcu podľa žalovaného neboli dôvodné.
Zdaňovacie obdobie august 2018
11. Správca dane rozhodnutím č. 100155314/2022 zo dňa 24. 01. 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 2“) podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 18.377,60 eur za zdaňovacie obdobie august 2018 (DPH na výstupe správca dane nevyčíslil, nakoľko nebolo preukázané, že žalobca tovar na vstupe prijal, ani to, že tovar dodal do Českej republiky). Správca dane vychádzal z rovnakých zistení ako v prípade prvostupňového rozhodnutia 1. Žalobca si v zdaňovacom období august 2018 v rozpore s § 49 ods. 1 zákona o DPH uplatnil právo na odpočítanie DPH v celkovej výške 18.377,60 eur z faktúr od deklarovaného dodávateľa X – Trade Company s. r. o. za predaj autodielov, pričom sa jednalo o nasledovné dodávateľské faktúry:
- faktúra č. 20180007 zo dňa 06. 08. 2018, cena bez DPH 32.640,- eur, 20 % DPH 6.528,00 eur, spolu s DPH 39.168,00 eur,
- faktúra č. 20180008 zo dňa 10. 08. 2018, cena bez DPH 34.816,- eur, 20 % DPH 6.963,20 eur, spolu s DPH 41.779,20 eur,
- faktúra č. 20180009 zo dňa 14. 08. 2018, cena bez DPH 24.432,- eur, 20 % DPH 4.886,40 eur, spolu s DPH 29.318,40 eur.
12. Žalovaný rozhodnutím č. 101495619/2022 zo dňa 20. 05. 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 2“) odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie 2 potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so zisteniami správcu dane a prvostupňové rozhodnutie 2 považoval za vecne správne.
Zdaňovacie obdobie september 2018
13. Správca dane rozhodnutím č. 101844548/2021 zo dňa 01. 10. 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 3“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím 1 a 2 ďalej spolu len „prvostupňové rozhodnutia“) podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 16.840,32 eur za predmetné zdaňovacie obdobie september 2018 (DPH na výstupe správca dane nevyčíslil, nakoľko nebolo preukázané, že žalobca tovar na vstupe prijal, ani to, že tovar dodal do Českej republiky). Správca dane vychádzal z rovnakých zistení ako v prípade prvostupňového rozhodnutia 1 a 2. Žalobca si v zdaňovacom období september 2018 v rozpore s § 49 ods. 1 zákona o DPH uplatnil právo na odpočítanie DPH v celkovej výške 16.840,32 eur z faktúr od deklarovaného dodávateľa X-Trade Company s. r. o. za predaj autodielov, pričom sa jednalo o nasledovné dodávateľské faktúry:
- faktúra č. 20180010 zo dňa 03. 09. 2018, cena bez DPH 20.601,60 eur, 20 % DPH 4.120,32 eur, spolu s DPH 24.721,92 eur,
- faktúra č. 20180020 zo dňa 27. 09. 2018, cena bez DPH 19.584,- eur, 20 % DPH 3.916,80 eur, spolu s DPH 23.500,80 eur,
- faktúra č. 20180022 zo dňa 28. 09. 2018, cena bez DPH 19.584,- eur, 20 % DPH 3.916,80 eur, spolu s DPH 23.500,80 eur,
- faktúra č. 20180023 zo dňa 28. 09. 2018, cena bez DPH 24.432,- eur, 20 % DPH 4.886,40 eur, spolu s DPH 29.318,40 eur.
14. Žalovaný rozhodnutím č. 100904293/2022 zo dňa 14. 04. 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 3“ a spolu s napadnutým rozhodnutím 1 a 2 spolu ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie 3 potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so zisteniami správcu dane a prvostupňové rozhodnutie 3 považoval za vecne správne.
II. Správne žaloby – žalobné body
15. Proti rozhodnutiam žalovaného č. 101495880/2022 zo dňa 20. 05. 2022, č. 101495619/2022 zo dňa 20. 05. 2022 a č. 100904293/2022 zo dňa 14. 04. 2022 podal žalobca včas samostatné správne žaloby na Krajský súd v Žiline, a to proti napadnutému rozhodnutiu 1 správnu žalobu zo dňa 08. 08. 2022 pôvodne vedenú pod sp. zn. 30S/206/2022 (ďalej len „správna žaloba 1“), proti napadnutému rozhodnutiu 2 správnu žalobu zo dňa 08. 08. 2022 pôvodne vedenú pod sp. zn. 30S/207/2022 (ďalej len „správna žaloba 2“) a proti napadnutému rozhodnutiu 3 správnu žalobu zo dňa 29. 06. 2022 pôvodne vedenú pod sp. zn. 30S/183/2022 (ďalej len „správna žaloba 3“ a spolu so správnou žalobou 1 a 2 ďalej len „správne žaloby“), pričom sa domáhal preskúmania a zrušenia napadnutých rozhodnutí ako aj prvostupňových rozhodnutí správcu dane a vrátenia vecí správcovi dane na ďalšie konanie. V prípade všetkých troch správnych žalôb si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.
16. Žalobca odôvodnil všetky tri správne žaloby zhodne s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). V rámci správnych žalôb žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného pre nedostatočné odôvodnenie, resp. pre vnútorné rozpory. S poukazom na § 63 ods. 5 daňového poriadku, judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 4 Sž 34/97, 4 Sž 35/97 z 28. 11. 1997 (R 75/1998), rozsudok, sp. zn. 8 Sžf 14/2012 z 26. 03. 2013, rozsudok sp. zn. 5 Sžf 3/2012, z 29. 10. 2012, rozsudok sp. zn. 5 Sžf 23/2016 z 26. 01. 2017, rozsudok sp. zn. 5 Sžf 22/2016 z 26. 04. 2018, sp. zn. 8 Sžf 83/2014 z 30. 11. 2016), nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 403/03 z 17. 08. 2003 a primeraného použitia záverov v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 290/2015 z 07. 10. 2015 na všetky orgány verejnej moci, nielen súdy, žalobca uviedol, že v daňovom konaní sa odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní musí vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, hoc by boli argumenty uplatnené pred daňovými orgánmi nesprávne, keď tejto povinnosti sa nemožno zbaviť. Žalobca aj prvostupňové rozhodnutia správcu dane považoval za nedostatočne odôvodnené, keď správca dane nereagoval na obsah námietok žalobcu k zisteniam uvedeným v protokoloch, čo je v rozpore s § 63 ods. 5 daňového poriadku, keď uvedené bolo predmetom odvolacích námietok žalobcu, avšak bez povšimnutia zo strany žalovaného.
17. Žalobca poukazoval na obsah svojich odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane. Jadro žalobných námietok sa týkalo absencie dôvodov a príčin, pre ktoré sa správca dane v prvostupňových rozhodnutiach odklonil od svojich pôvodných záverov uvedených v protokoloch, a tiež v predchádzajúcich prvostupňových rozhodnutiach zrušených odvolacím orgánom a vrátených správcovi dane na ďalšie konanie, keď správca dane existenciu tovaru pôvodne nespochybňoval avšak následne pristúpil k záveru o fiktívnosti tovaru. Žalobca namietal i absenciu úkonov zo strany správcu dane v rámci pokračujúcich vyrubovacích konaní po zrušení pôvodných prvostupňových rozhodnutí s tým, že všetky podstatné (ťažiskové) zistenia a skutočnosti boli zistené už počas daňovej kontroly a žiadne nové skutočnosti sa neobjavili. Správca dane neodôvodnil podľa žalobcu, aké dôkazy ho ustálili v novom názore, že tovar neexistuje. Žalovaný sa nevysporiadal podľa žalobcu s odvolacími námietkami týkajúcimi sa nakládky tovaru, povolenia na vstup vozidla s EČV: F. XXX M. do historickej časti mesta Žilina, prepravy tovaru, ani s námietkami ohľadom vytýkanej miery opatrnosti žalobcu vo vzťahu k dodávateľom i k odberateľom, či spochybnením záverov správcu dane z vykonaného miestneho zisťovania žalobcom, a ani s vyjadreniami žalobcu k rámcovým kúpnym zmluvám, objednávkam, svedeckým výpovediam či platbám faktúr na účty v bankách a tiež s námietkou ohľadom rozloženia dôkazného bremena v danej veci so zohľadnením rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-459/17 a C-460/17 (SGI a Valériane SNC). Bez povšimnutia zo strany daňových orgánov mala ostať skladová evidencia tovaru. V správnej žalobe 1 (zdaňovacie obdobie júl 2018) a 2 (zdaňovacie obdobie
august 2018) žalobca namietal i to, že sa žalovaný nevysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadom preukázania dodania tovaru do iného členského štátu, keď žalobca predložil dokument podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH. Závery správcu dane sú podľa žalobcu predčasné, správca dane nemôže iba prevziať názor odvolacieho orgánu bez toho, aby zdôvodnil a relevantne preukázal, že správca dane disponuje práve takými dôkazmi, ktoré jeho nové tvrdenie (neexistenciu tovaru) potvrdzujú. Dokazovanie správca dane neviedol tak, že sa zaoberal aj samotnou existenciou tovaru (nakoľko ju nespochybňoval), dokazovanie bolo zamerané na osobu dodávateľa a jeho spochybnenie, čo však je podľa žalobcu právne irelevantné v nadväznosti na vyslovený záver o neexistencii tovaru. Žalobca tiež namietal, že v prvostupňových rozhodnutiach sa nachádza zmes negatívnych informácií o iných subjektoch mimo sféry vplyvu žalobcu a o skutočnostiach, ktoré nastali po skončení obchodovania s priamymi dodávateľmi žalobcu. Žalobca mal za to, že predložením dokladov a dôkazov, ktorými mohol a mal disponovať, si splnil svoju dôkaznú povinnosť. Námietky žalobcu neboli prerokované podľa žalobcu tak, aby bolo možné odstrániť nejasnosti, rozpory a nezrovnalosti, keď k väčšine námietok sa správca dane nemal vôbec vyjadriť. Žalobca poukazoval na predloženie analýzy ekonomickej opodstatnenosti obchodovania s náhradnými dielmi pre automobily v odvolaniach, ako i na to, že sa podrobne vyjadril k jednotlivým dôkazom. Súvislosť zistení správcu dane týkajúcich sa pohybov na bankových účtoch iných subjektov so žalobcom podľa žalobcu absentuje. Nebola zohľadnená ani skladová evidencia. Existencia tovaru, ako aj miesto dodania tovaru na území Slovenskej republiky správcom dane počas daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní do zrušujúcich rozhodnutí žalovaného neboli spochybnené. Podľa žalobcu správca dane nemá ustálenú existenciu/neexistenciu tovaru a ani preukázanie, resp. nepreukázanie podvodu.
18. Žalobca tiež namietal procesný postup správcu dane, keď tento nepostúpil žalovanému odvolania proti prvostupňovým rozhodnutiam v súlade s § 73 ods. 2 daňového poriadku s úplným spisovým materiálom v dôsledku čoho žalovaný o odvolaniach rozhodol napadnutými rozhodnutiami bez toho, aby disponoval úplným spisovým materiálom, čo malo zaťažiť napadnuté rozhodnutia vadou nezákonnosti.
19. Ďalšie žalobné námietky sa týkali prenosu dôkazného bremena a jeho časovej limitácie v súvislosti s aplikáciou § 46 ods. 5 daňového poriadku. Žalobca namietal znemožnenie realizácie jeho práva podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku. Poukazoval na to, že daňový subjekt musí byť oboznámený o konkrétnych pochybnostiach správcu dane s výzvou na vyjadrenie k nim ešte pred vyhotovením protokolu z daňovej kontroly podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku. Žalobca citoval z obsahu výziev na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane za zdaňovacie obdobie júl, august a september 2018 tú časť (následne uvádzanú aj v protokoloch), v ktorej správca dane uviedol, že žalobca formálne preukázal dodanie tovaru predloženými faktúrami a zmluvou, avšak dodanie tovaru nebolo preukázané tak, že tovar dodala práve spoločnosť X-Trade Company s. r. o., keď osoba, ktorá je uvedená na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi. Žalobca v ďalšom poukazoval na formuláciu správcu dane uvedenú v protokoloch, v zmysle ktorej správca dane nemal spochybňovať samotnú existenciu tovaru. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf 65/2016 z 13. 02. 2018 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30 S 67/2021 z 25. 05. 2022 žalobca namietal nejednoznačnosť a zmätočnosť vyjadrenia pochybností a záverov vyslovených správcom dane, na čo nebolo zo strany daňových orgánov v ich rozhodnutiach reflektované. V správnych žalobách 1 a 2 navyše žalobca poukazoval i na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24. 02. 2022 týkajúcom sa časovej limitácie presunu dôkazného bremena do momentu ukončenia daňovej kontroly.
20. Vydaním v poradí tretieho prvostupňového rozhodnutia v prípade zdaňovacieho obdobia júl a august 2018 a v poradí druhého prvostupňového rozhodnutia v prípade zdaňovacieho obdobia september 2018 došlo podľa žalobcu k znemožneniu riadneho uplatnenia práva žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku súbežne s porušením § 68 ods. 3 daňového poriadku a komplexne tiež ustanovenia § 3 ods. 2 daňového poriadku, zakotvujúceho ako základnú zásadu správy daní povinnosť správcu dane postupovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Žalobca namietal, že správca dane sa zásadným spôsobom odchýlil v treťom prvostupňovom rozhodnutí (zdaňovacie obdobie júl a august 2018) a v druhom prvostupňovom rozhodnutí (zdaňovacie obdobie september 2018) od záverov zaujatých nielen v protokoloch z daňovej kontroly, ale tiež v poradí prvých prvostupňových rozhodnutiach. Argumentácia správcu dane prvotne smerovala výlučne k spochybneniu totožnosti dodávateľa/odberateľa uvedeného na faktúrach, pričom samotnú existenciu tovaru správca dane nespochybňoval. Ak správca dane určité tvrdenie daňového subjektu výslovne a relevantným spôsobom nespochybní, a to ešte počas daňovej kontroly, tak daňový subjekt ani nie je povinný takéto svoje tvrdenie
ďalej preukazovať. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (bod 58 rozsudku sp. zn. 5 Sžf 57/2016 z 28. marca 2018; bod 62 rozsudku sp. zn. 8 Sžfk 1/2018 z 27. septembra 2018; bod 20 rozsudku sp. zn. 10 Sžfk 1/2018 z 24. októbra 2018, bod 54 rozsudku sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 z 3. septembra 2019). V správnej žalobe 1 a 2 žalobca navyše uviedol i to, že na oboznámenie správcu dane voči daňovému subjektu so zistenými skutočnosťami a vzniknutými pochybnosťami v priebehu daňovej kontroly musia byť kladené aj adekvátne obsahové (kvalitatívne) požiadavky tak, aby mal daňový subjekt ešte počas daňovej kontroly konkrétne vymedzené a konkrétne identifikované (dostatočne ustálené) skutočnosti spochybnené správcom dane, na ktoré bude následne zamerané aj vyrubovacie konanie (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24. februára 2022). Pripustenie možnosti zmeny (modifikácie) skutočností vedúcich správcu dane k odmietnutiu uznať daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH vo vyrubovacom konaní vnímal žalobca ako popretie reálneho zmyslu prekluzívnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, keďže od v tejto lehote formálne doručeného protokolu s akýmkoľvek obsahom by následne bolo možné sa vo vyrubovacom konaní ľubovoľne odchýliť.
21. Žalobca v správnych žalobách tiež poukazoval na povahu protokolu z daňovej kontroly ako základného rámca pre následné vyrubovacie konanie a základného podkladu pre zistenie skutkového stavu vo vyrubovacom konaní, a preto pokiaľ v protokoloch správca dane spochybňoval iba to, že tovar dodal práve dodávateľ uvedený na faktúrach (resp. odoberal práve odberateľ uvedený na faktúrach), avšak samotnú existenciu tovaru ako takú nepopieral, bolo principiálne vylúčené, aby správca dane až v druhom (zdaňovacie obdobie september 2018), resp. v treťom (zdaňovacie obdobie júl a august 2018) vyrubovacom konaní, po značnom časovom odstupe od skončenia daňovej kontroly (a začatia vyrubovacieho konania) prezentoval daňovému subjektu ako fait accompli, že zmenil svoj záver uvedený v protokoloch, a to tak, že už nepovažuje za nepreukázanú „len“ totožnosť dodávateľa, ale aj samotnú existenciu tovaru, čo predstavuje zásadný rozdiel i z hľadiska rozsahu a obsahu dôkazného bremena daňového subjektu. Pre prípad pripustenia možnosti takéhoto zásadného názorového „obratu“ správcom dane, je protokol z daňovej kontroly podľa žalobcu celkom bezvýznamnou a zbytočnou písomnosťou, obsah ktorej nemá právnu relevanciu. Žalobca tiež namietal, že nebolo vysvetlené a odôvodnené na základe akých nových dôkazov správca dane a žalovaný dospeli k odlišnému hodnoteniu vo väzbe na skonštatovanie nepreukázania materiálnej existencie plnenia, keď v období od vydania v poradí prvého prvostupňového rozhodnutia správcu dane do vydania v poradí tretieho (zdaňovacie obdobie júl a august 2018), resp. druhého prvostupňového rozhodnutia (zdaňovacie obdobie september 2018) už žiadne vlastné dokazovanie správcom dane vykonané nebolo. V prípade zdaňovacieho obdobia september 2018 žalobca uvádzal, že mu bol záver o neexistencii tovaru naoktrojovaný v poradí prvým zrušujúcim rozhodnutím žalovaného, prehodnotením celého dovtedy vykonaného dokazovania „od stola“, avšak bez existencie nových, predtým neznámych relevantných dôkazov i bez dostatočnej súčinnosti s daňovým subjektom. V prípade zdaňovacieho obdobia júl a august 2018 bol žalobcovi záver o neexistencii tovaru prezentovaný prvýkrát na ústnom pojednávaní konanom dňa 11. mája 2021 a potom následne v druhom prvostupňovom rozhodnutí správcu dane (ktoré bolo žalovaným ešte vzápätí zrušené), pričom v treťom prvostupňovom rozhodnutí správcu dane a v napadnutom rozhodnutí žalovaného tento záver vznikol nepochopiteľným prehodnotením celého dovtedy vykonaného dokazovania „od stola“, avšak bez existencie nových, predtým neznámych relevantných dôkazov i bez dostatočnej súčinnosti so žalobcom. Podľa žalobcu žiadne vyrubovacie konanie po zrušení v poradí prvého (zdaňovacie obdobie september 2018), resp. druhého prvostupňového rozhodnutia správcu dane (zdaňovacie obdobie júl a august 2018) sa neuskutočnilo.
22. V ďalšom žalobca argumentoval, že v prípade zdaňovacieho obdobia júl a august 2018 správca dane počas tretieho vyrubovacieho konania už so žalobcom neuskutočnil žiadne prerokovanie pripomienok a dôkazov v ňom predložených a splnomocnenému zástupcovi len doručil písomnosť o oboznámení žalobcu o priebehu a výsledkoch dokazovania za zdaňovacie obdobie júl/august 2018 v súvislosti s vyrubovacím konaním vykonaným po odvolacom konaní na základe rozhodnutí odvolacieho orgánu, vrátane výzvy na vyjadrenie sa k nemu a na prípadné predloženie ďalších dôkazov k tvrdeniam žalobcu, okrem tých, ktoré už predložil v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. V zdaňovacom období september 2018 mal správca dane počas druhého vyrubovacieho konania so žalobcom uskutočniť ceremoniálne ústne pojednávanie, na ktorom vopred a bez vykonania akéhokoľvek dokazovania prezentoval záver o fiktívnosti tovaru odchylný od dovtedajších záverov. S poukazom na § 68 ods. 1 a 3 daňového poriadku žalobca namietal, že vyrubovacie konanie, vrátane prerokovania
pripomienok a dôkazov, nepostačuje uskutočniť len raz. Aj v ďalšom vyrubovacom konaní nasledujúcom po zrušení predošlého rozhodnutia správcu dane sa takéto prerokovanie má uskutočniť. Žalobca zdôrazňoval, že správca dane musí daňovému subjektu predtým, než oprie svoje závery o to, že daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol, umožniť toto dôkazné bremeno uniesť a vykonať ďalšie ním navrhované dôkazy, ak tieto smerujú k preukázaniu riadneho uskutočnenia dodávok (bod 35 rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 1/2020 z 18. mája 2021). V ďalšom žalobca odkazoval na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo 16. decembra 2015 a sp. zn. I. ÚS 30/2018 z 30. januára 2019 (bod 19 a 20).
23. Žalobca tiež doplnil svoju argumentáciu v tom smere, že žalovaný sa vo svojom v poradí treťom rozhodnutí (zdaňovacie obdobie júl a august 2018) napadnutom správnou žalobou 1 a 2, bez náležitého objasnenia odchýlil od záverov žalovaného uvedených v poradí prvom zrušujúcom rozhodnutí, čím bola porušená kasačná záväznosť týchto rozhodnutí (§ 74 ods. 4 daňového poriadku). Vo vzťahu k významu inštitútu kasačnej záväznosti žalobca poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 155/2011 z 21. decembra 2011 a nálezu Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 1688/10 z 9. októbra 2012, v zmysle ktorých je kasačná záväznosť rozšírená nielen pre prvostupňový orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, ale aj pre odvolací orgán, ktorý bude v danej veci znova rozhodovať o odvolaní proti novému prvostupňovému rozhodnutiu. Podľa žalobcu je potom aj žalovaný povinný rešpektovať právny názor, ktorý v tom istom daňovom konaní už skôr vyslovil, pričom jediný relevantný dôvod odchýlenia sa od neho, okrem kasačného zásahu správneho súdu spojeného so záväzným právnym názorom, môže predstavovať podstatná zmena v obsahu skutkového základu, ktorá by zapríčinila vlastnú neaplikovateľnosť takéhoto skôr vysloveného právneho názoru. Žalobca namietal v zdaňovacom období júl a august 2018 i to, že sa daňové orgány nevysporiadali so vzájomným obsahovým nesúladom prvého a tretieho rozhodnutia žalovaného, keď závery žalovaného v poradí v tretích rozhodnutiach o nepreukázaní materiálnej existencie tovaru sú urobené bez existencie akýchkoľvek nových dôkazov s tým, že sú aj v rozpore s právnymi závermi v prvých zrušujúcich rozhodnutiach žalovaného, kedy žalovaný poukazoval na to, že správca dane nespochybnil reálnu existenciu tovaru, jeho nákup a následný predaj, a spochybnil osobu dodávateľa a odberateľa tovaru, keď podľa odvolacieho orgánu správca dane nepriznanie odpočítania DPH od dodávateľa X-Trade Company s. r. o. založil na skutočnostiach, ktoré nie sú dôkazným bremenom odvolávajúceho sa a na druhej strane sa nezaoberal preverením deklarovaného zdaniteľného obchodu na strane odvolávajúceho sa, napríklad pokiaľ ide o skladovanie deklarovaného tovaru a príslušnú skladovú evidenciu. Žalobca ďalej poukazoval na tú časť odôvodnenia v poradí prvých zrušujúcich rozhodnutí žalovaného, kde žalovaný uviedol, že samotná nekontaktnosť odberateľa, ktorý v čase dodania tovaru nadobudnutie tovaru v Českej republike v daňovom priznaní priznal, podľa žalovaného nepreukazuje k akému porušeniu zákona o DPH došlo zo strany žalobcu a to tiež bez vyhodnotenia zistenia, že uvedený odberateľ priznal nadobudnutie predmetného tovaru v Českej republike, pričom realizácia samotného predmetu fakturácií nebola spochybnená a tiež doklady predložené žalobcom k obchodu nemali byť správcom dane vyhodnotené ako nedostatočné.
24. Žalobná argumentácia žalobcu smerovala i k vlastnému meritórnemu posúdeniu veci daňovými orgánmi, keď žalobca namietal nedostatočné a nesprávne zistenie skutkového stavu, nezodpovedajúce ustanoveniu § 24 ods. 2 daňového poriadku a nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca sa ohradil voči konštatovaniu správcu dane, že existencia tovaru nebola preukázaná. Žalobca považoval za neprípustné zamieňanie spochybnenia dodania fakturovaného plnenia ako takého so spochybnením totožnosti dodávateľa uvedeného na faktúre. S ohľadom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie sa potom musí podľa žalobcu aplikovať aj rozdielny postup pri dokazovaní. Pri požiadavke eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva je potrebné podľa žalobcu z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-459/17 a C-460/17 (SGI a Valériane SNC) vyvodiť, že v prípade správcom dane tvrdenej fiktívnosti fakturovanej dodávky je dôkazným bremenom správcu dane preukázať, že plnenia uvedené na faktúre sú neexistentné (fiktívne), a teda nie je povinnosťou daňového subjektu preukazovať opak. Spochybnenie dodania fakturovaného plnenia práve dodávateľom uvedeným na faktúre nepostačuje pre odopretie nároku na odpočítanie DPH, ale správca dane musí v takom prípade ešte na vlastné dôkazné bremeno preukázať, že došlo k podvodnému konaniu na DPH (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 13. februára 2014 vo veci C-18/13 (Maks Pen EOOD), uznesenie Súdneho dvora Európskej únie z 10. novembra 2016 vo veci C-446/115 (Signum Alfa Sped) alebo uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 z 3. septembra 2020 (Vikingo Fövállalkozó)).
25. Hodnotenie dôkazov v protokoloch z daňovej kontroly i v rozhodnutiach daňových orgánov považoval žalobca za tendenčné a účelové, keď správca dane všetky vykonané dôkazy spochybnil len hodnotiacim úsudkom, a to v neprospech žalobcu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 108/2009 z 18. mája 2010, bod 53 rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5 Afs 60/2017 z 30. januára 2018). Žalobca poukázal na to, že napadnuté rozhodnutia sú v značnej miere založené na zisteniach o nekontaktnosti deklarovaného dodávateľa, či dokonca jeho subdodávateľa DEE, s.r.o., resp. odberateľa, keď žalobca nemôže niesť zodpovednosť za neskoršie správanie a podnikateľský „osud“ svojich obchodných partnerov (a vôbec nie ich subdodávateľov) v čase nasledujúcom po dodaní tovaru alebo služieb daňovému subjektu. Žalobca poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z 18. júla 2013 vo veci C-78/12 („Evita-K“ EOOD). Žalobca namietal, že svedok N. J. ako šofér potvrdil prepravu konkretizovaného tovaru do Českej republiky – „krabice so svetlometmi, pneumatiky, nejaké veci ohľadom áut“, keď je potrebné zvážiť i to, že svedok vypovedal v danej veci s časovým odstupom. Konateľ deklarovaného dodávateľa a odberateľa vo veci vypočutí neboli, čo nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Žalobca v správnej žalobe 1 a 2 navyše vyslovil pochybnosť o tom, či správca dane vôbec vynaložil adekvátnu snahu, aby zabezpečil ich vypočutie ako svedkov, keď v zásade takmer celé „dokazovanie“ realizované správcom dane malo spočívať v značne mechanickom preberaní dokumentov z iných daňových kontrol a iných vyrubovacích konaní vykonávaných u žalobcu za odlišné zdaňovacie obdobia. Bez povšimnutia daňových orgánov ostala podľa žalobcu tá okolnosť, že predložil správcovi dane potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom, ktoré sú dôkazom preukazujúcim dodanie tovaru do iného členského štátu v zmysle § 45 ods. 5 písm. c) zákona o DPH.
26. V správnej žalobe 1 a 2 navyše žalobca namietal i to, že zistenia správcu dane v napadnutom rozhodnutí 1 a 2 majú povahu dubióznych tvrdení, špekulácií a domnienok, ktoré nijako nespadajú pod predmet dôkazného bremena žalobcu. Žalobca nevzhliadol súvislosť medzi ním a okolnosťou zániku funkcie konateľa spoločnosti FIXIS OFFICE s.r.o., ktorým bol p. A. H., sedem dní po podpise Rámcovej zmluvy z 22. novembra 2017 so žalobcom. Žalobca namietal, že nie je jeho vecou to, či p. B. ako konateľ deklarovaného odberateľa zvolil formu úhrady odberateľských faktúr vystavených žalobcom práve prostredníctvom hotovostných vkladov na bankový účet žalobcu, keďže nemôže určovať odberateľovi akou platobnou formou má uskutočňovať úhrady žalobcových faktúr. Vo vzťahu ku kvalite odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia 1 a 2 žalobca namietol, že absentuje premostenie zistených skutočností a právnych záverov a faktické vyhodnotenie jednotlivých dôkazov.
27. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí daňových orgánov podľa žalobcu nevyplynulo, že by už v čase uskutočňovania transakcií so žalobcom boli niektoré zo spoločností, s ktorými žalobca obchodoval, nespoľahlivými či podozrivými, keď deklarovaný odberateľ priznal pred českou finančnou správou nadobudnutie tovaru v Českej republike od žalobcu. K nakládke tovaru a k povoleniam na vstup vozidla s EČV: F. XXX M. do historickej časti mesta Žilina žalobca poukazoval na to, že povolenia na vstup sú prenosné, neviažúce sa na konkrétne evidenčné číslo vozidla s tým, že prenosné povolenia boli vydané na personálne prepojenú spoločnosť p. K. so sídlom na Mariánskom námestí v Žiline ako je spoločnosť EUNICA MEDIA, s. r. o., IČO: 44 081 481 alebo TECHNOKON a.s., IČO: 31 630 243, ktorá potvrdenia v dohodnutom počte poskytuje spoločnosti EUNICA MEDIA, s. r. o. na základe nájomného vzťahu, nakoľko spoločnosť EUNICA MEDIA, s. r. o. sídli v budove spoločnosti TECHNOKON a.s.. Žalobca a EUNICA MEDIA, s. r. o. sú spoločnosťami personálne prepojenými a potvrdenia sa využívajú vo vozidlách podľa potreby. Ďalej žalobca poukázal na to, že Mesto Žilina vydáva aj prenosné potvrdenia umožňujúce vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti, ktoré nie sú viazané na konkrétne evidenčné číslo a výslovne uviedol, že nie je možné jednoznačne povedať, či bol alebo nebol v sledovanom období povolený vjazd do historickej časti dopytovaným vozidlám. Žalobca poukazoval na obsah odvolaní, kde namietal bez toho, aby na to bolo daňovými orgánmi reagované to, že využíval vozidlo EČV: F. XXX M. v zmysle nájomnej zmluvy so spoločnosťou MURAX, s.r.o./EUNICA Megaboards, s.r.o., keď náklady na pohonné hmoty znášal žalobca a tieto i riadne zaúčtoval. Napriek zakúpeniu diaľničnej známky na vozidlo EČV: F. XXX M. v rozhodnom období nemusia sa za každých okolností využívať spoplatnené úseky ciest a diaľnic. S tvrdením správcu dane, že by bolo ekonomicky a časovo neefektívne, keby bola preprava tovaru do Českej republiky uskutočnená výlučne po cestách I., II. a III. triedy, sa žalobca nestotožnil. Poukazoval ďalej na to, že trasa mimo diaľnice je z hľadiska vzdialenosti kratšia, časový rozdiel oproti trase cez diaľnice pri dodržaní rýchlostných limitov by tvoril 35 minút, teda je nepatrný, pričom vedenie vozidla s naloženým tovarom vyššou rýchlosťou po diaľnici by nebolo ani vhodné, aj pri zohľadnení mladého veku šoféra a jeho skúseností s jazdou v naloženej dodávke. Najčastejšie bola žalobcom využívaná na prepravu tovaru po Slovenskej republike trasa po ceste I. triedy 61, t.j. smerom
na Hričovské Podhradie, C., D. O. H., F. D. O. H. sa pokračovalo po ceste I. triedy 57, následne v O. po ceste II. triedy 507 až smerom na Starý Hrozenkov a Brno, pričom s odstupom času žalobca uvádza, že nie je možné s určitosťou povedať, či v určitých prípadoch nedošlo k odklonu od uvedenej trasy vzhľadom na okolnosti danej situácie. Žalobca uvádzal i to, že konateľ žalobcu p. K. nemá vodičské oprávnenie a vždy, keď je to možné, využíva zabezpečenú dopravu a zastaví sa pri prameni pitnej vody na účely podpory svojho zdravia i ochrany životného prostredia, keď jedna z najlepších vôd z hľadiska obsahu je v Rajeckej Lesnej, a teda spätná cesta viedla cez Čičmany, Rajeckú Lesnú do Žiliny.
28. Žalobca poukazuje v žalobách na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k otázke obsahu dôkazného bremena daňového subjektu v daňovom konaní (rozsudok sp. zn. 1 Sžfk 81/2017 z 13. septembra 2019, sp. zn. 2 Sžf 8/2016 z 24. mája 2017, sp. zn. 1 Sžf 31/2016 z 17. októbra 2017, sp. zn. 2 Sžf 8/2016 z 24. mája 2017, sp. zn. 3 Sžf 1/2011 z 15. marca 2011, sp. zn. 5 Sžf 14/2015 z 26. januára 2017, sp. zn. 5 Sžf 7/2016 z 18. septembra 2017, sp. zn. 8 Sžfk 1/2018 z 27. septembra 2018, sp. zn. 10 Sžfk 1/2018 z 24. októbra 2018). Zároveň žalobca namieta, že dôkazné bremeno žalobcu je správcom dane posunuté do nedosiahnuteľnej úrovne, v ktorej ho žalobca z pohľadu správcu dane nikdy nebude schopný uniesť, nakoľko nech predloží akýkoľvek dôkaz, žiaden nebude správcom dane vyhodnotený ako „postačujúci“, resp. „dôveryhodný“. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje žalobcu, ale nie absolútne, keď dôkazné bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení daňového subjektu a túto skutočnosť doloží dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú vypovedaciu schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom. Na podporu svojej argumentácie žalobca v tomto smere poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (bod 58 rozsudku sp. zn. 5 Sžf 57/2016 z 28. marca 2018, bod 62 rozsudku sp. zn. 8 Sžfk 1/2018 z 27. septembra 2018, bod 20 rozsudku sp. zn. 10 Sžfk 1/2018 z 24. októbra 2018, bod 54 rozsudku sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 z 3. septembra 2019). Daňovému subjektu nemôže byť vytýkané, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľskej spoločnosti, resp. dokonca u jej subdodávateľa.
29. Žalobca tiež poukazoval s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v žalobách na to, že aktuálna nekontaktnosť dodávateľskej spoločnosti, resp. jej nekontaktnosť v čase výkonu daňovej kontroly nepreukazuje nekontaktnosť týchto spoločností v kontrolovanom zdaňovacom období (rozsudok sp. zn. 8 Sžfk 1/2018 z 27. septembra 2018, sp. zn. 6 Sžfk 53/2017 z 23. januára 2019, sp. zn. 4 Sžfk 61/2017 z 11. septembra 2018, sp. zn. 4 Sžfk 67/2017 zo 4. decembra 2018).
30. Žalobca tiež s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2011 z 15. marca 2011 a rozsudok sp. zn. 7 Sžf 41/2013 z 28. mája 2015 namietal, že nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. Zároveň zdôraznil, že ak žalobca disponoval existenciou materiálneho plnenia a účtovnými dokladmi, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a správca dane pričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, a teda správca dane bol ten, kto ohľadom ním vznesených pochybností neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca vymenoval rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 1/2018 z 27. septembra 2018, sp. zn. 10 Sžfk 1/2018 z 24. októbra 2018, sp. zn. 4 Sžfk 67/2017 z 4. decembra 2018, sp. zn. 4 Sžfk 61/2017 z 11. septembra 2018, sp. zn. 6 Sžfk 53/2017 z 23. januára 2019.
31. Podľa žalobcu sa stanoviská daňových orgánov dostávajú do rozporu s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 30/2018 z 30. januára 2019 v zmysle ktorého žiadna skutková okolnosť, ktorá nastala v minulosti, sa spravidla nedá preukázať s absolútnou istotou, pričom dôkazné bremeno kladené na účastníka konania nesmie byť neprimerané. Podľa žalobcu je pre správcu dane pohodlnejšie spochybniť reálnosť dodania tovaru ako takú, aj keď nemá na základe akých relevantných argumentov, pretože si je vedomý, že v tomto rozsahu zaťažuje dôkazné bremeno daňový subjekt. Ak by správca dane reálnosť dodania plnenia uznal, nutne by musel daňovému subjektu preukázať účasť na podvodnom konaní, čím by sa dôkazné bremeno presunulo na správcu dane. Žalobca poukázal ďalej na právne závery judikované v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 7/2018 z 20. júna 2019. Žalobca mal za to, že dodanie fakturovaného tovaru i jeho následný predaj preukázal celým spektrom dôkazov, keď od daňového subjektu nie je možné legitímne vyžadovať preukazovanie
skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal a ktoré sa vzťahujú výlučne na jeho dodávateľov, prípadne ich subdodávateľov.
IV. Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám
32. K žalobám žalobcu sa vyjadril žalovaný v tom smere, že napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe zistenia, že žalobca nedisponoval materiálnou existenciou plnenia od deklarovaného dodávateľa, ktorého ekonomickú činnosť správca dane dôvodne spochybnil. Vykonané dokazovanie preukázalo, že vecné plnenie z predložených faktúr od spoločnosti X-Trade Company s. r. o. nenastalo, predložené faktúry sa ukázali ako nehodnoverné, predložené bez reálneho podkladu. Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám argumentoval v zhode s odôvodneniami napadnutých rozhodnutí. Správne žaloby navrhol zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania.
V. Vyjadrenia žalobcu k vyjadreniam žalovaného (repliky)
33. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaného k správnym žalobám vyjadril prostredníctvom repliky zo dňa 07. 02. 2023 (zdaňovacie obdobie júl 2018) (ďalej len „replika 1“), zo dňa 15. 02. 2023 (zdaňovacie obdobie august 2018) (ďalej len „replika 2“) a zo dňa 05. 02. 2023 (zdaňovacie obdobie september 2018) (ďalej len „replika 3“).
34. V replike 1 (zdaňovacie obdobie júl 2018) žalobca namietol, že správnemu súdu nebol predložený zo strany žalovaného kompletný administratívny spis, pričom predmetnú námietku považoval za špecifickú, keďže nie je uplatniteľná skôr, než žalovaný predloží administratívny spis súdu. V tejto spojitosti sa potom žalobca domáhal ústavno-konformného výkladu ust. § 183 SSP tak, aby nebolo zasiahnuté do podstaty základného práva žalobcu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Absentujúce dokumenty nepovažoval žalobca za také, že by boli bez právneho významu pre posudzovanú vec. Porovnaním príloh k predkladacej správe správcu dane č. 100762155/2020 z 08. 04. 2020 a príloh predložených žalovaným k jeho vyjadreniu k správnej žalobe 1 žalobcu žalovaný nepredložil správnemu súdu i) daňové priznanie právneho predchodcu žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2018, ii) súhrnný výkaz DPH právneho predchodcu žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2018, iii) všeobecné podanie pre finančnú správu – plnomocenstvo BMTC, s.r.o., evidenčné číslo 6/14889072/2018 z 20. 11. 2018. Z neúplnosti administratívneho spisu potom žalobca vyvodzoval nejasnosť ohľadom konania správcu dane pôvodne s P. A. A., ktorému doručoval i oznámenie o začatí daňovej kontroly (zdaňovacie obdobie júl 2018) a následne so zástupcom žalobcu, a to spoločnosťou BMTC s.r.o., ktorej doručoval výzvu na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane a oboznámenie s kontrolnými zisteniami a dôkazmi v rámci výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018 pod č. 101762969/2019 z 19. júla 2019. Podľa žalobcu postupne udelené plnomocenstvá vzťahujúce sa na daňovú kontrolu, resp. zmeny (odvolania) týchto plnomocenstiev, ktoré boli doručené správcovi dane, a to konkrétne elektronické podania s evidenčnými číslami 6/07118466/2018 zo 17. mája 2018, 6/14889072/2018 z 20. novembra 2018 a 6/14914999/2018 z 20. novembra 2018 mali byť obsahom administratívneho spisu. V nekompletnosti predloženého administratívneho spisu žalovaným pre súd videl žalobca potvrdenie jeho žalobnej námietky o porušení ust. § 73 ods. 2 daňového poriadku. V replike 1 žalobca doplnil čl. III správnej žaloby 1 v tom smere, že uviedol, že žalovanému neboli správcom dane predložené v žiadnom štádiu konania tie dokumenty, ktoré sú uvedené v zozname príloh k správnej žalobe pod poradovými číslami 47, 48 a 49, a to konkrétne úradný záznam č. 102611452/2021 z 13. decembra 2021, oboznámenie č. 102605699/2021 z 20. decembra 2021, všeobecné podanie pre finančnú správu – vyjadrenie daňového subjektu s ev. č. 600096654/2022 zo 7. januára 2022, nakoľko všetky uvedené dokumenty vznikli až v priebehu tretieho vyrubovacieho konania, v decembri 2021 a januári 2022, po zrušení v poradí druhého rozhodnutia správcu dane druhým rozhodnutím žalovaného č. 101991642/2021 z 20. októbra 2021, a teda neboli a nemohli byť žalovanému predložené ani v rámci prvého odvolacieho konania ani v rámci druhého odvolacieho konania. Žalobca ďalej v replike 1 tvrdil, že záver žalovaného ohľadom nepriznania práva na odpočet DPH je nejednoznačný a zmätočný, keď dochádza k zmiešaniu i) spochybnenia materiálnej existencie plnenia, ii) osoby deklarovaného dodávateľa a iii) ekonomickej činnosti deklarovaného dodávateľa, pričom tieto dôvody pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH sú vzájomne nekompatibilné a vylučujúce sa. Ďalej vo vzťahu k nároku na odpočet DPH žalobca v replike 1 poukazoval na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok z 13. februára 2014 vo veci C-18/13 (Maks Pen EOOD), uznesenie z 10. novembra 2016 vo veci C-446/115 (Signum Alfa Sped), uznesenie vo veci C-610/19 z 3. septembra 2020 (Vikingo Fövállalkozó), rozsudok z
9. decembra 2021 vo veci C-154/20 (Kemwater ProChemie). V ďalšom sa žalobca v replike 1 vyjadroval v súvislosti s obsahom žalobných námietok v článku IV. správnej žaloby 1 tak, že žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe 1 sám uvádzal, že až v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100805727/2021 z 11. mája 2021 a v následne vydanom rozhodnutí č. 100854973/2021 z 18. mája 2021 správca dane uviedol, že nebola preukázaná materiálna existencia predmetného tovaru. Žalobca tiež v replike 1 poukazoval na nezrovnalosť v tvrdení žalovaného nachádzajúcom sa vo vyjadrení k správnej žalobe 1 vo väzbe na Zmluvu o nájme nebytových priestorov, keď súčasťou administratívneho spisu nebola žiadna Zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorú mal právny predchodca žalobcu uzatvorenú s personálne prepojenou spoločnosťou, pričom jediná nájomná zmluva na nájom nebytových priestorov, ktorá sa nachádza v spise, je nájomná zmluva z 30. júla 2015 uzavretá medzi prenajímateľmi P. H. H. a P. Q. H. a právnym predchodcom žalobcu, ktorá nepredstavuje ako to uvádza žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe 1 nájomnú zmluvu uzavretú „s personálne prepojenou spoločnosťou“. Žalobca tiež vylúčil personálne prepojenie právneho predchodcu žalobcu s týmito prenajímateľmi (P. H. a P. H.). Žalobca tiež zopakoval, že daňové orgány nezaujali preskúmateľné stanovisko k jeho argumentácií ohľadom priestorov na skladovanie. Miestne zisťovanie na adrese sídla, na Mariánskom námestí 29/6 v Žiline, 7. júla 2020 bolo vykonané so značným časovým odstupom po kontrolovanom zdaňovacom období a to v čase, kedy žalobca s automobilovými dielmi neobchodoval. Žalobca mal za to, že bola preukázaná faktická možnosť skladovania tovaru vo viacerých priestoroch nielen priamo v budove na A. O. XX/X v Žiline, kde mal sídlo daňový subjekt, ale aj v priamo susediacej budove na adrese A. O. XX/X, kde sídli personálne prepojená spoločnosť EUNICA MEDIA, s. r. o. a ďalšie s právnych predchodcom žalobcu prepojené spoločnosti. Poukazoval na obsah samotnej Nájomnej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľmi P. H. H. a P. Q. H. a nájomcom (právnym predchodcom žalobcu) z 30. júla 2015, keď v čl. V bode 1. v spojení s čl. II bodom 1. je uvedené, že predmetom nájmu boli aj skladové priestory na III. nadzemnom podlaží (čo je práve P. A. pri miestnom zisťovaní konanom 7. júla 2020 opísaný „kumbál“). Na účely posudzovania oprávnenosti nároku na odpočítanie DPH nepovažoval za relevantné to, či došlo k faktickému využívaniu nebytových priestorov iba na účel uvedený v nájomnej zmluve alebo aj na iný účel. Daňové orgány sa bližšie nemali vyjadriť ani k daňovým subjektom uvádzanej okolnosti, že do roku 2020, keď vykonávali v budove na A. O. XX/X H. R. miestne zisťovanie, došlo k zmene dispozičného riešenia časti priestorov oproti stavu v kontrolovanom zdaňovacom období. Žalobca tiež poukazoval v replike 1 na to, že N. J. (šofér) potvrdil pri svojom výsluchu nakládku tovaru pri jeho preprave zo Žiliny do Českej republiky v priestoroch daňového subjektu. Za nepravdivé žalobca označil tvrdenie žalovaného, že nebolo preukázané zo strany Mestského úradu Žilina vydanie povolenia na vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, nakoľko v odpovedi mesta Žilina č. 10599/2020-152555/2020-OD-CHVP z 10. júna 2020 sa uvádza, že spoločnosti PERSOnica, s.r.o., bolo vydané potvrdenie o zaplatení dane za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta pre vozidlo s evidenčným číslom F. s platnosťou 27.02.2018 – 27.02.2019 (teda aj v kontrolovanom zdaňovacom období), pričom mesto Žilina vydáva aj prenosné potvrdenia, ktoré nie sú viazané na konkrétne evidenčné číslo vozidla. Žalobca ďalej v replike 1 poukazoval na to, že v obsahu administratívneho spisu sa nenachádzajú predložené prenosné potvrdenia umožňujúce vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, keďže ich správca dane z neznámych dôvodov „neprezval“ do spisu zo spisov za iné zdaňovacie obdobia. Žalobca opakoval, že jeho odvolacie námietky neboli zodpovedané. Nesúhlasil s tým, že nepreukázal náklady na vykonanie prepravy s poukazom na faktúru č. 201804 z 18. júla 2018 vystavenú spoločnosťou MURAX, s.r.o. za prenájom vozidla Peugeot Boxer s evidenčným číslom F. XXXXX právnemu predchodcovi žalobcu v mesiacoch apríl, máj, jún, júl 2018. Žalobca ďalej opakoval svoju argumentáciu zo správnej žaloby 1 ohľadom nezohľadnenia potvrdení o prijatí tovaru odberateľom zo strany daňových orgánov. Žalobca tiež uvádzal vlastné hodnotenie výpovede svedka N. J., ktorý bol vypočutý len raz spoločne vo vzťahu ku všetkým kontrolovaným zdaňovacím obdobiam s tým, že pokiaľ ide o okolnosť miesta vykládky tovaru v priemyselnom areáli v rozpore s adresou miesta prevzatia tovaru deklarovaným odberateľom FIXIS OFFICE s.r.o. (centrum mesta, bytový dom), tak z odpovede svedka J. tak, ako je protokolovaná v zápisnici z jeho výsluchu, nie je možné jednoznačne uviesť, či popis „v priemyselnom areáli“ sa vzťahuje na Brno alebo na Ostravu ako miesta vykládky tovaru. Žalobca nesúhlasil s hodnotením výpovede konateľa p. K. ako všeobecnej. Pochybnosti k uzatvoreniu Rámcovej kúpnej zmluvy s kupujúcim FIXIS OFFICE s.r.o. neboli zo strany správcu dane prezentované dôkazne podloženým spôsobom. Opätovne sa vyjadroval k vkladom v hotovosti na účet právneho predchodcu žalobcu ako k okolnosti mimo sféry jeho vplyvu s tým, že ak je platobným miestom účet v banke daňového subjektu uvedený vo faktúrach nejde ani čiastočne o hotovostné úhrady faktúr. Žalobca tiež poukazoval na to, že deklarovaný dodávateľ za zdaňovacie obdobie júl 2018 podal daňové priznanie i kontrolné výkazy DPH (ďalej len „KV DPH“), v ktorých uviedol faktúry vystavené žalobcom. Zároveň z obsahu administratívneho
spisu nevyplýva či a kedy bola spoločnosti deklarovaného dodávateľa X-Trade Company s.r.o., zrušená registrácia pre DPH. V ďalšom sa žalobca ohradil proti tvrdeniu žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe 1 ohľadom nekontaktnosti deklarovaného odberateľa, keď poukázal na to, že v poradí prvom zrušujúcom rozhodnutí žalovaného žalovaný uviedol, že deklarovaný odberateľ „v čase dodania tovaru nadobudnutie tovaru v ČR v daňovom priznaní priznal“, pričom „samotná nekontaktnosť odberateľa“ nepreukazuje, k akému porušeniu zákona zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo. Žalobca napokon v replike 1 uzavrel, že dôkazné bremeno ohľadom materiálnej existencie tovaru uniesol, keďže predložil správcovi dane rozsiahle dôkazy (faktúry s položkovitým rozpisom tovaru, objednávku a dodací list k odberateľskej faktúre a objednávky k dodávateľským faktúram, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, rámcovú kúpnu zmluvu uzavretú s dodávateľom s úradne osvedčeným podpisom konateľa p. A. C., rámcovú kúpnu zmluvu uzavretú s odberateľom, skladovú evidenciu príslušného tovaru, faktúru č. 201804 vystavenú spoločnosťou MURAX, s.r.o. za prenájom vozidla Peugeot Boxer v období apríl až júl 2018) a reálne uskutočnenie dodávok tovaru potvrdil svedok N. J..
35. V replike 2 (zdaňovacie obdobie august 2018) žalobca tiež namietal nekompletnosť administratívneho spisu predloženého žalovaným správnemu súdu. Nebolo predložené i) daňové priznanie právneho predchodcu žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobie august 2018, ii) súhrnný výkaz na DPH za zdaňovacie obdobie august 2018, iii) dokumenty, z ktorých by vyplývalo oprávnenie na zastupovanie daňového subjektu P. A. A. a ukončenie jeho zastupovania, iv) oprávnenie na zastupovanie pre spoločnosť BMTC, s.r.o. V nekompletnosti súdu predloženého administratívneho spisu žalovaným videl žalobca potvrdenie jeho žalobnej námietky o porušení ust. § 73 ods. 2 daňového poriadku. V replike 2 žalobca doplnil čl. III správnej žaloby 2 v tom smere, že uviedol, že žalovanému neboli správcom dane predložené v žiadnom štádiu konania tie dokumenty, ktoré sú uvedené v zozname príloh k správnej žalobe pod poradovými číslami 43, 44 a 45, a to konkrétne úradný záznam č. 102611605/2021 z 13. decembra 2021, oboznámenie č. 102605756/2021 z 20. decembra 2021, všeobecné podanie pre finančnú správu – vyjadrenie daňového subjektu s ev. č. 600096856/2022 zo 7. januára 2022. Žalobca tiež poukazoval na to, že deklarovaný dodávateľ za zdaňovacie obdobie august 2018 podal daňové priznanie i KV DPH, v ktorom uviedol faktúry č. 20180007, 20180008 a 20180009 vystavené právnym predchodcom žalobcu a priznal z nich DPH. Žalobca v replike 2 argumentuje zhodne ako v replike 1.
36. V replike 3 (zdaňovacie obdobie september 2018) opätovne považoval žalobca zhodne ako v replike 1 a 2 záver žalovaného ohľadom nepriznania práva na odpočet DPH za nejednoznačný a zmätočný, keď dochádza k zmiešaniu i) spochybnenia materiálnej existencie plnenia, ii) osoby deklarovaného dodávateľa a iii) ekonomickej činnosti deklarovaného dodávateľa, pričom tieto dôvody pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH sú vzájomne nekompatibilné a vylučujúce sa. Odkazoval vo vzťahu k nároku na odpočet DPH na tú istú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie ako uvádzal i v replike 1 a 2. V ďalšom sa žalobca v replike 3 vyjadruje v súvislosti s obsahom žalobných námietok v článku IV. správnej žaloby 3 tak, že žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe 3 sám uvádzal, že v druhom rozhodnutí správcu dane vydanom pod č. 101844548/2021 z 1. októbra 2021 došlo k zmene pôvodného vyhodnotenia správcu dane uvedeného v Protokole č. 102654903/2019 zo dňa 18.11.2019 a v prvom rozhodnutí č. 100210503/2021 zo dňa 05.02.2021. V ďalšom žalobca v replike 3 poukazoval na časovú limitáciu prenosu dôkazného bremena podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, umožnenie realizácie práva daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku do momentu ukončenia daňovej kontroly ako i na obsahové, kvalitatívne požiadavky na oznámenie pochybností v kontexte rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24. februára 2022 (bod 28, 31). Žalobca v zhode s replikou 1 a 2 aj v replike 3 poukazoval na nezrovnalosť v tvrdení žalovaného nachádzajúcom sa vo vyjadrení k správnej žalobe 3 vo väzbe na uzatvorenie Zmluvy o nájme nebytových priestorov s personálne prepojenou spoločnosťou, keď takéto tvrdenie žalovaného nemá oporu v obsahu administratívneho spisu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutí daňových orgánov videl žalobca i v tom, že nedošlo k zaujatiu stanoviska ohľadom argumentácie žalobcu, že hoci priestory na skladovanie overované správcom dane miestnym zisťovaním nemali označenie ako „sklad“, boli súčasťou prenajatých plôch, ktoré sú rozlohovo značne rozsiahle, pričom dispozičné riešenie budovy bolo zmenené a aktuálne priestory boli v inej podobe, ako to bolo v roku 2018. Rovnako i v replike 3 žalobca poukazoval na časový odstup miestneho zisťovania správcom dane od kontrolovaného zdaňovacieho obdobia ako i na to, že priestory prešli rekonštrukciou. Aj v replike 3 žalobca argumentoval faktickou možnosťou skladovania tovaru. Žalobca uviedol, že Zmluva o nájme nebytových priestorov v susednej budove na A. O. XX/X H. R., uzavretá medzi spoločnosťou EUNICA MEDIA, s. r. o., ako nájomcom a spoločnosťou TECHNOKON, a.s., ako prenajímateľom, bola predložená
ako dôkaz v prílohe v poradí prvého odvolania daňového subjektu z 15. novembra 2020. Za irelevantný žalobca považoval argument daňových orgánov vzťahujúci sa na účel nájmu nebytových priestorov. Rovnako poukazoval aj v replike 3 na potvrdenie nakládky tovaru v priestoroch daňového subjektu výpoveďou svedka N. J. (šoféra). Za nepravdivé z rovnakých príčin ako v replike 1 a 2 považoval žalobca tvrdenie žalovaného o tom, že nebolo preukázané zo strany Mestského úradu Žilina vydanie povolenia na vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta. Mesto Žilina jednak vydáva aj prenosné potvrdenia, ktoré nie sú viazané na konkrétne evidenčné čísla vozidla a jednak bolo vydané potvrdenie o zaplatení dane za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta pre vozidlo s evidenčným číslom F. s platnosťou 27.02.2018 – 27.02.2019 (teda aj v kontrolovanom zdaňovacom období). Náklady na prepravu považoval žalobca za preukázané faktúrou č. 20181641 z 9. novembra 2018 vystavenou spoločnosťou EUNICA MEDIA, s. r. o., spoločnosti PERSOnica, s.r.o. (daňovému subjektu) za prenájom vozidla Peugeot Boxer s evidenčným číslom F. XXXXX v mesiacoch august, september a október 2018, pripojenou v prílohe odvolania žalobcu z 15. novembra 2020 proti v poradí prvému rozhodnutiu správcu dane. Žalobca sa ani v replike 3 nestotožnil s tvrdením o nepreukázaní samotného prevzatia deklarovaného tovaru odberateľom, keď neboli zohľadnené potvrdenia o prevzatí tovaru odberateľom. K výpovedi N. J. (šoféra) sa vyjadril žalobca tak, že tak, ako je výpoveď protokolovaná v zápisnici, nie je možné jednoznačne uviesť, či popis „v priemyselnom areáli“ sa vzťahuje na Brno alebo na Ostravu ako miesta vykládky tovaru s tým, že hoci v septembri 2018 sa preprava tovaru uskutočňovala zo strany právneho predchodcu žalobcu jeho odberateľovi FIXIS OFFICE s.r.o. iba do Brna, avšak v iných zdaňovacích obdobiach prebiehala preprava aj do Ostravy, keď svedok bol správcom dane vypočutý ku všetkým kontrolovaným zdaňovacím obdobiam len raz. Žalobca namietal, že splnomocneným zástupcom daňového subjektu pred orgánmi finančnej správy nebol v žiadnom štádiu konania pán A., ale iba spoločnosť BMTC, s.r.o., a preto tvrdenia žalovaného o údajných vyjadreniach „splnomocneného zástupcu žalobcu pána Mrázika“ sú bez akejkoľvek opory v súvisiacom administratívnom spise. V replike 3 žalobca uviedol, že deklarovaný dodávateľ podal za zdaňovacie obdobie september 2018 daňové priznanie i KV DPH a priznal z faktúr č. 20180010, 20180020, 20180022, 20180023 DPH. Žalobca sa nestotožnil s vyhodnotením výpovede konateľa p. K. ako všeobecnej. Ďalej sa žalobca ohradil proti tomu, že ho nemôže zaťažovať dôkazné bremeno na preukazovanie vzťahov medzi jeho dodávateľom a subdodávateľom a ani na preukazovanie pôvodu tovaru v rámci celkového dodávateľského reťazca, ako to prezentuje žalovaný (judikát publikovaný pod číslom 23/2022 ZNSS – rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 z 30. júna 2022). Pohyby na účte deklarovaného dodávateľa pre spoločnosť Intellect Company, s.r.o. považoval za skutočnosti mimo vplyvu žalobcu.
37. Žalovaný možnosť podať dupliky k replikám žalobcu nevyužil.
VI. Relevantná právna úprava
38. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
39. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
40. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa 41. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
42. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
43. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.
44. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
45. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
46. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
47. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
VII. Posúdenie veci správnym súdom
48. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z., ktorý veci na základe vyššie uvedených správnych žalôb vedie pod sp. zn. ZA-30S/206/2022, ZA-30S/207/2022 a ZA-30S/183/2022. Uznesením č. k. ZA-30S/183/2022-146 zo dňa 15. 04. 2024, právoplatným dňa 01. 05. 2024, spojil správny súd uvedené veci na spoločné konanie pod sp. zn. ZA-30S/183/2022. Správny súd preskúmal správne žaloby 1, 2 a 3 a dospel k záveru, že všetky žalobné body sú nedôvodné, a preto všetky tri správne žaloby podľa § 190 SSP zamietol. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (na návrh žalobcu) na deň 15. 05. 2024. Žalovaný sa pojednávania pred správnym súdom nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil, aby správny súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní bez prítomnosti žalovaného. Na pojednávaní sa právny zástupca žalobcu vyjadril v zhode s obsahom písomných podaní. Odôvodnenie tohto rozsudku sa vzťahuje k všetkým trom správnym žalobám vzhľadom na prevažnú totožnosť žalobných námietok v nich obsiahnutých.
49. Správny súd v prvom rade uvádza, že v súlade s ustanovením § 134 ods. 1 SSP je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, nakoľko v predmetnej veci nejde o žiadnu z výnimiek ustanovenú v odseku 2 citovaného paragrafu. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (tzv. žalobné body). Je povinnosťou žalobcu v konkrétnostiach uviesť, v čom je rozhodnutie, ktoré napáda, alebo postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozpore so zákonom a ako to malo vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Správny
súd si nemôže žalobné body sám dopĺňať, alebo ich vyvodzovať z obsahu administratívneho spisu, či napadnutých rozhodnutí.
50. V bode I. žalobca ozrejmuje svoje právne nástupníctvo. Žalobca tiež v bode I. žalôb poukazuje na priebeh administratívnych konaní, ktoré vyústili do vydania napadnutých rozhodnutí.
51. Žalobca v bode II. na str. 3 správnych žalôb len identifikuje rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovou značkou a dátumom vydania, pričom neuvádza čo konkrétne z týchto rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je možné aplikovať na preskúmavané veci.
52. Ďalej v rámci bodu II. žalôb vo všetkých troch správnych žalobách namieta nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nedostatočné odôvodnenie vzhľadom na to, že podľa žalobcu sa žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí nevysporiadal s niektorými podľa žalobcu podstatnými odvolacími námietkami, keď v daňovom konaní sa odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní musí vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, keď tejto povinnosti sa nemožno zbaviť (§ 63 ods. 5 daňového poriadku).
53. Podľa súdu žalovaný riadne odôvodnil napadnuté rozhodnutia v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I. ÚS 241/07, I. ÚS 342/2010), keď podstatné je, aby sa správne orgány vo svojich rozhodnutiach vysporiadali so všetkými kľúčovými námietkami účastníka administratívneho konania, čo môže v niektorých prípadoch konzumovať aj vysporiadanie niektorých dielčích a súvisiacich námietok, pričom uvedené platí u značne obsiahlych podaní, ako tomu bolo aj v prípade odvolaní žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) sa nemusia dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby sa zachádzalo do všetkých detailov sporu (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. 18390/91). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, keď uvedené možno vztiahnuť aj na rozhodnutia správnych orgánov. Nevyžaduje sa, aby na každý argument (námietku) účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia tak, ako to v žalobách prezentuje žalobca, ale iba na taký argument či námietku, ktorá je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúca a vyžaduje sa špecifická odpoveď.
54. Správca dane určil žalobcovi rozdiel DPH za predmetné zdaňovacie obdobie júl až september 2018 z dôvodu absencie preukázania naplnenia druhej hmotnoprávnej podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH, ktorou je materiálna existencia plnenia. Predmetné plnenie fakticky neexistovalo, išlo o fiktívne plnenie. Jadrom žalobných námietok v rámci namietanej nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí bola najmä argumentácia žalobcu poukazujúca na nevysvetlenie odklonu záverov správcu dane vo vzťahu k dôvodu, pre ktorý nedošlo k priznaniu práva na odpočet DPH v prvostupňových rozhodnutiach (neexistencia materiálneho plnenia) oproti pôvodným záverom správcu dane obsiahnutých v protokoloch a skorších prvostupňových rozhodnutiach (spochybnenie deklarovaného dodávateľa a odberateľa).
55. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že by napadnuté rozhodnutia žalovaného aj prvostupňové rozhodnutia správcu dane boli nepreskúmateľné vo všeobecnosti, pričom i žalobnú námietku o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí preto, lebo nemala byť ozrejmená či vysvetlená zmena záveru daňových orgánov, ktorý sa oproti protokolom a predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutiam neviaže iba k osobe spochybnenia deklarovaného dodávateľa a odberateľa, ale k tomu či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, nepovažoval správny súd za dôvodnú. Záver daňových orgánov nebol arbitrárny a ani žalobcovi neozrejmený. Z obsahu administratívnych spisov správny súd zistil, že správca dane upravil vyhodnotenie zistení pôvodne uvedených v protokoloch z daňových kontrol, keď dospel k záveru, že dodávky tovaru od deklarovaného dodávateľa X-Trade Company s.r.o. boli fiktívne a nebolo preukázané, že žalobca tovar na vstupe prijal a ani to, že ho dodal do Českej republiky. Záver o nepreukázaní reálnej existencie fakturovaného tovaru zdôvodnil správca dane na str. 24 – 25 Zápisníc o ústnom pojednávaní č. 100805727/2021 zo dňa 11. 05. 2021 (zdaňovacie obdobie júl 2018), č. 100805826/2021 zo dňa 11. 05. 2021 (zdaňovacie obdobie august 2018) a č. 101652761/2021 zo dňa 07. 09. 2021 (zdaňovacie obdobie september 2018). V zdaňovacom období júl 2018 a august 2018 správca dane v písomnom oboznámení žalobcu o priebehu a výsledkoch dokazovania v súvislosti
s vyrubovacím konaním vykonaným po odvolaní č. 102605699/2021 a č. 102605756/2021 obe zo dňa 20. 12. 2021 uviedol, že prijal iný záver ako vyplýval z protokolov či z predchádzajúcich zrušených prvostupňových rozhodnutí správcu dane. Poukázal jednak na zrušujúce rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu, keď odvolací orgán dospel k záveru, že sporná nie je iba osoba deklarovaného dodávateľa a odberateľa, ale je potrebné správcom dane preveriť i faktické poskytnutie plnenia a tiež vymenoval vo väzbe na ktoré skutočnosti ustálil (byť viazaný podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku právnym názorom odvolacieho orgánu) záver o neexistencii materiálneho plnenia, a to síce vo väzbe na i) deklarovanie predaja tovaru do Českej republiky s oslobodením od DPH, ii) pochybnosti o reálnosti skladovania tovaru, iii) pochybnosti o reálnosti nakládky tovaru, iv) pochybnosti o reálnosti vykládky tovaru, v) pochybnosti o preprave tovaru do Českej republiky, vi) nezistenie pôvodu tovaru ako i vii) nezistenie konečnej spotreby tovaru. V tomto kontexte boli potom odôvodnené i prvostupňové rozhodnutia správcu dane, keď následne žalovaný poukazoval v odôvodnení napadnutých rozhodnutí na závery správcu dane, ktoré podľa neho vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné konštatovať, že deklarovaný obchodný vzťah bol bez riadneho podnikateľského dôvodu a žalobca nedisponoval materiálnou existenciou plnenia od deklarovaného dodávateľa X-Trade Company s.r.o. uvedeného na faktúrach, ktorému nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH z dôvodu absencie predmetu DPH, s následnou možnosťou uplatnenia práva na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH u žalobcu. Súd uvádza, že prvostupňové konanie a odvolacie konanie tvoria jeden celok, keď samotné nestotožnenie sa žalobcu s argumentáciou správcu dane, resp. s jeho právnym posúdením, s ktorým sa stotožnil i žalovaný, založeným na odlišných názoroch, než aké má žalobca, si nemožno zamieňať s nepreskúmateľnosťou napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov.
56. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že v poradí tretie prvostupňové rozhodnutie správcu dane (zdaňovacie obdobie júl 2018 a august 2018) a v poradí druhé prvostupňové rozhodnutie správcu dane (zdaňovacie obdobie september 2018) neobsahuje žiadne nové zistenia a správca dane neodôvodnil, aké dôkazy ho ustálili v novom názore o neexistencii tovaru, keď v rámci pokračujúceho tretieho vyrubovacieho konania (zdaňovacie obdobie júl 2018 a august 2018), resp. v rámci pokračujúceho druhého vyrubovacieho konania (zdaňovacie obdobie september 2018) neboli správcom dane vykonané žiadne úkony súd uvádza, že tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Prvostupňové rozhodnutia správcu dane (v poradí tretie v prípade zdaňovacieho obdobia júl a august 2018 a v poradí druhé v prípade zdaňovacieho obdobia september 2018) sú výsledkom nielen tej osobitnej časti vyrubovacieho konania, ktorá prebiehala v časovom úseku po zrušení v poradí druhého prvostupňového rozhodnutia správcu dane (zdaňovacie obdobie júl a august 2018), resp. v čase po zrušení v poradí prvého prvostupňového rozhodnutia správcu dane (zdaňovacie obdobie september 2018), ale celého vyrubovacieho konania ako osobitného druhu daňového konania, ktoré je ohraničené jeho začiatkom, ktorým je deň nasledujúci po dni doručenia protokolu spolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 daňového poriadku a tiež jeho koncom, ktorým je deň doručenia rozhodnutia správcu dane daňovému subjektu (t.j. žalobcovi).
57. V kontexte v predchádzajúcom bode uvedeného časového vymedzenia vyrubovacieho konania v súlade s ust. § 68 ods. 1 daňového poriadku je potom v prípade zdaňovacieho obdobia júl 2018 vyrubovacím konaním časové obdobie od 24. 10. 2019 (deň nasledujúci po dni doručenia protokolu č. 102281207/2019 zo dňa 02. 10. 2019 spolu s výzvou č. 102287046/2019 zo dňa 03. 10. 2019) do 08. 02. 2022 (deň doručenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 100155185/2022 zo dňa 24. 01. 2022 splnomocnenému zástupcovi žalobcu BMTC, s.r.o.). Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že vo vyrubovacom konaní v období od 24. 10. 2019 do 08. 02. 2022 správca dane a) úradným záznamom č. 100068140/2020 zo dňa 08. 01. 2020 zaradil do administratívneho spisu odpoveď na jeho žiadosť o poskytnutie súčinnosti podľa § 26 ods. 3 daňového poriadku poskytnutú zo strany peňažného ústavu (Uni Credit Bank Czech republic and Slovakia, a.s.) ohľadom účtu deklarovaného dodávateľa X-Trade Company s.r.o., b) úradným záznamom č. 100133273/2020 zo dňa 13. 01. 2020 zaradil do administratívneho spisu dôkazy z daňovej kontroly u žalobcu z iných zdaňovacích období, a to i) zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 101438037/2019 zo dňa 12. 06. 2019, vrátane fotokópie Nájomnej zmluvy zo dňa 30. 07. 2015 odovzdanej pri miestnom zisťovaní (zdaňovacie obdobie 01/2016 až 12/2016), ii) úradný záznam č. 100823895/2019 zo dňa 08. 04. 2019, ktorým správca dane zaradil do administratívneho spisu odpoveď na jeho žiadosť o poskytnutie súčinnosti poskytnutú zo strany peňažného ústavu (Uni Credit Bank Czech republic and Slovakia, a.s.) ohľadom účtu deklarovaného odberateľa FIXIS OFFICE s.r.o. (zdaňovacie obdobie 03/2018 a 04/2018),
c) vykonal ústne pojednávanie (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100193130/2020 zo dňa 17. 01. 2020) vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu z daňovej kontroly, d) úradným záznamom č. 100703320/2021 zo dňa 27. 04. 2021 zaradil do administratívneho spisu dôkazy z daňovej kontroly u žalobcu z iných zdaňovacích období, a to i) oznámenie č. 101027180/2020 zo dňa 11. 06. 2020 o výkone miestneho zisťovania a zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 101126648/2020 zo dňa 07.07.2020 (zdaňovacie obdobie 01/2016 až 12/2016), ii) výzvu č. 100962362/2020 zo dňa 01. 06. 2020 na Mestský úrad Žilina a oznámenie k výzve evidované pod č. 250190850/2020 dňa 12. 06. 2020, iii) zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100820637/2020 zo dňa 28. 04. 2020, ktorej predmetom bol výsluch svedka – šoféra, N. J., iv) výzvu č. 101146414/2020 zo dňa 08. 07. 2020 pre žalobcu a odpoveď žalobcu na ňu (predloženie Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 22. 11. 2017 medzi žalobcom a deklarovaným odberateľom (zdaňovacie obdobie 09/2018), v) výzvu č. 101115259/2020 zo dňa 02. 07. 2020 pre Národnú diaľničnú spoločnosť a vyjadrenie k nej, vi) výzvu č. 101124972/2020 zo dňa 06. 07. 2020 pre Okresný úrad Žilina a výzvu – zaslanie dôkazných prostriedkov č. 351812/2020 zo dňa 28. 07. 2020, vii) žiadosť o MVI č. 101057253/2019 zo dňa 06. 05. 2019 a odpoveď na žiadosť o MVI týkajúcu sa snahy o vypočutie konateľa deklarovaného subdodávateľa p. D. D. E. (zdaňovacie obdobie 03/2018 a 04/2018), viii) predvolanie na výsluch svedka (konateľa deklarovaného subdodávateľa p. D. D. E.) č. 10118273/2019 zo dňa 10. 01. 2019 a upovedomenie o vypočutí svedka č. 100119088/2019 (zdaňovacie obdobie 06/2018).
58. V prípade zdaňovacieho obdobia august 2018 je vyrubovacím konaním časové obdobie od 01. 11. 2019 (deň nasledujúci po dni doručenia protokolu č. 102338539/2019 zo dňa 10. 10. 2019 spolu s výzvou č. 102342078/2019 zo dňa 11. 10. 2019) do 08. 02. 2022 (deň doručenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 100155314/2022 zo dňa 24. 01. 2022 splnomocnenému zástupcovi žalobcu BMTC, s.r.o.). Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že vo vyrubovacom konaní v období od 01. 11. 2019 do 08. 02. 2022 správca dane úradným záznamom č. 100132414/2020 zo dňa 13. 01. 2020 a č. 100703416/2021 zo dňa 27. 04. 2021 zaradil do administratívneho spisu rovnako ako tomu bolo v prípade vyrubovacieho konania v zdaňovacom období júl 2018 totožné dôkazy z daňovej kontroly u žalobcu z iných zdaňovacích období (jednalo sa o zdaňovacie obdobia 01/2016 až 12/2016, 03/2018 a 04/2018, 06/2018 a 09/2018), pričom do administratívneho spisu zaradil aj úradný záznam č. 100068140/2020 zo dňa 08. 01. 2020 (zdaňovacie obdobie 07/2018), vrátane žiadosti o súčinnosť správcu dane a odpovede na ňu poskytnutú zo strany peňažného ústavu (Uni Credit Bank Czech republic and Slovakia, a.s.) ohľadom účtu deklarovaného dodávateľa X-Trade Company s.r.o. Zároveň správca dane vykonal dňa 17. 01. 2020 ústne pojednávanie č. 100193260/2020 vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu z daňovej kontroly.
59. V prípade zdaňovacieho obdobia september 2018 je vyrubovacím konaním časové obdobie od 07. 12. 2019 (deň nasledujúci po dni doručenia protokolu č. 102654903/2019 zo dňa 18. 11. 2019 spolu s výzvou č. 102662206/2019 zo dňa 19. 11. 2019) do 20. 10. 2021 (deň doručenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 101844548/2021 zo dňa 01. 10. 2021 splnomocnenému zástupcovi žalobcu BMTC, s.r.o.), pričom z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že i vo vyrubovacom konaní v období od 07. 12. 2019 do 20. 10. 2021 správca dane zaradil do administratívneho spisu dôkazy z daňovej kontroly u žalobcu z iných zdaňovacích období prostredníctvom a) úradného záznamu č. 100542748/2020 zo dňa 26. 02. 2020 (zápisnica o miestnom zisťovaní č. 101438037/2019 zo dňa 12. 06. 2019 s fotokópiou Nájomnej zmluvy zo dňa 30. 07. 2015, odpoveď na žiadosť o poskytnutie súčinnosti poskytnutú zo strany peňažného ústavu ohľadom účtu deklarovaného dodávateľa X-Trade Company s.r.o. ako i deklarovaného odberateľa FIXIS OFFICE s.r.o.), b) úradného záznamu č. 101331967/2020 zo dňa 19. 08. 2020 (výzva na Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. a odpoveď na ňu ohľadom zoznamu prejazdov vozidla s EČV: F. XXXXX zaznamenaných zariadením pre kontrolu elektronických diaľničných známok, zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 07. 07. 2020, vrátane dodatku č. 2 k Nájomnej zmluve zo dňa 30. 07. 2015 predloženom pri miestnom zisťovaní, oznámenie o vykonaní miestneho zisťovania) a c) úradného záznamu č. 101355939/2021 zo dňa 30. 07. 2021 (žiadosť o MVI č. 101057253/2019 zo dňa 06. 05. 2019 a odpoveď na ňu ohľadom vypočutia konateľa deklarovaného subdodávateľa DEE, s.r.o. p. D. D. E. (občana Bulharskej republiky), predvolanie na výsluch tohto svedka, upovedomenie o vypočutí svedka, výzva na Okresný úrad Žilina ohľadom vozidla EČV: F. XXX M.. Zároveň správca dane vzhľadom na označenie p. N. J. v rámci vyjadrenia žalobcu k protokolu ako osoby vykonávajúcej prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu pristúpil k jeho vypočutiu dňa 28.
04. 2020 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100820637/2020). Správca dane vykonal aj dopyty na: i) mobilných operátorov Orange Slovensko, a.s. a Slovak Telekom, a.s. ohľadom využívania telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ii) Mestský úrad Žilina ohľadom vjazdu a zotrvania motorového vozidla EČV: F. XXXXX v historickej časti mesta, resp. ohľadom povolenia vjazdu žalobcovi alebo spoločnosti MURAX, s.r.o. a vydania potvrdenia o zaplatení dane za vjazd motorového vozidla EČV: F. XXXXX do historickej časti mesta, iii) žalobcu na predloženie dokladov (Rámcovej zmluvy uzatvorenej s deklarovaným odberateľom, skladovej evidencie tovarových položiek, inventúrneho súpisu zásob k 31. 12. 2018, výpisu z bankového účtu v S. C., T.). Správca dane prerokoval pripomienky a dôkazy predložené žalobcom k protokolu dňa 25. 08. 2020 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101352842/2020).
60. Vzhľadom na obsah administratívnych spisov, na ktorých časti súd poukázal v bode 57. až 59. rozsudku je zjavné, že správca dane vo vyrubovacích konaniach vykonával úkony, keď súd uvádza, že aj zaobstaranie listinných dôkazov prostredníctvom nahliadnutia do administratívnych spisov z daňovej kontroly na DPH u žalobcu za iné zdaňovacie obdobia a prevzatie týchto dokladov do daňových spisov, ktoré sa týkajú dotknutých zdaňovacích období júl, august a september 2018 je úkon správcu dane. Jednotlivé prevzaté dôkazy z takýchto daňových kontrol u žalobcu za iné zdaňovacie obdobia sú použiteľnými dôkazmi. Ich vypovedacia schopnosť nie je nijako znížená tým, že sa do dotknutých daňových spisov listinné dôkazy dostali prostredníctvom úradných záznamov o ich prevzatí zamestnancami správcu dane z iných daňových spisov vedených v daňových kontrolách za iné zdaňovacie obdobia. Súd v tomto smere nepovažuje za účelné ani hospodárne, aby správca dane opätovne opakoval už vykonané dokazovanie o skutočnostiach, o ktorých má správca dane vedomosť v dôsledku vykonávania postupov, resp. činností pri správe daní (§ 24 ods. 3 daňového poriadku). Využitia týchto dôkazov z iných daňových kontrol si bol žalobca vedomý, nakoľko z administratívnych spisov vyplynulo, že bol s nimi zo strany správcu dane oboznamovaný, pričom mu nebolo znemožnené sa k nim vyjadrovať. Nemožno potom prisvedčiť dôvodnosti tej žalobnej námietky, kedy žalobca namietal, že „pokračujúce“ vyrubovacie konanie nebolo žiadne, keď daňový poriadok vyrubovacie konanie ani nijako nečlení na žiadne dielčie „pokračujúce“ fázy.
61. Vo vzťahu k námietkam, že v prvostupňových rozhodnutiach správcu dane (tretie v poradí v prípade zdaňovacieho obdobia júl a august 2018 a druhé v poradí v prípade zdaňovacieho obdobia september 2018), ktoré sa spolu s napadnutými rozhodnutiami žalovaného stali predmetom súdneho prieskumu je uvedená zmes negatívnych informácií o iných subjektoch mimo sféry vplyvu žalobcu a o skutočnostiach, ktoré nastali po skončení obchodovania s priamymi dodávateľmi súd uvádza, že sú nedôvodné. I nekontaktnosť ostatných článkov obchodného reťazca (ako tomu bolo v prejednávanom prípade – nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa, subdodávateľa i odberateľa) môže byť zdrojom pochybností o tom, že plnenia sa neuskutočnili tak, ako to daňový subjekt (žalobca) deklaruje, keď podľa súdu nebola preukázaná reálna existencia a dodanie prepravovaného tovaru všetkými zúčastnenými spoločnosťami v obchodnom reťazci a ani jeho následný predaj tretej osobe. Správca dane od žalobcu nepožadoval, aby preukazoval skutočnosti mimo sféry jeho vplyvu, ale uvedeným len poukazoval na to, že sa správcovi dane ani z iných zdrojov nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé overiť hodnovernosť listinných podkladov predložených žalobcom. Z povahy veci aj tieto skutočnosti sťažujú dôkaznú situáciu na strane žalobcu, pokiaľ si sám nezaobstaral dostatok dôkazov o uskutočnení zdaniteľných obchodov s autodielmi a jeho obchodní partneri (v dôsledku svojej nekontaktnosti a nedostupnosti účtovníctva) tento nedostatok nedokážu sanovať.
62. Žalobca tiež v rámci bodu II. žalôb všeobecne namietal, že správca dane nekonal v súčinnosti s daňovým subjektom (§ 3 ods. 2 daňového poriadku) a že pripomienky žalobcu neboli prerokované, resp. prediskutované tak, aby bolo možné odstrániť nejasnosti, rozpory a nezrovnalosti. Preskúmaním priebehu administratívnych konaní predchádzajúcich vydaniu napadnutých rozhodnutí žalovaného, vrátane prvostupňových rozhodnutí správcu dane súd nezistil porušenie súčinnostnej zásady zo strany správcu dane. Súčasťou administratívnych spisov sú zápisnice o ústnych pojednávaniach vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolom, keď žalobca sa vyjadril výlučne tak, že zotrváva na svojich vyjadreniach a nesúhlase so závermi správcu dane. Súčasťou administratívnych spisov sú aj zápisnice o ústnych pojednávaniach vo veci oboznámenia žalobcu s priebehom a výsledkami dokazovania, keď žalobca sa vyjadril len v tom smere, že svoje námietky a vyjadrenia uvedie v odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane s tým, že k obsahu zápisníc nemal žiadne iné návrhy ani námietky. V prípade zdaňovacieho obdobia júl a august 2018 sú súčasťou administratívnych spisov aj písomné oboznámenia žalobcu o priebehu a výsledkoch dokazovania
a výzva na vyjadrenie sa k nim a na prípadné predloženie ďalších dôkazov k tvrdeniam žalobcu v lehote 15 dní od ich doručenia, keď správca dane k tomuto postupu pristúpil za situácie, že splnomocnený zástupca správcovi dane oznámil, že sa ústneho pojednávania z dôvodu karantény pre COVID 19 nezúčastní a požiadal o zaslanie oboznámenia poštou. V prípade zdaňovacieho obdobia september 2018 správca dane vykonal ústne pojednávanie dňa 07. 09. 2021, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101652761/2021, keď žalobca žiadne námietky alebo návrhy smerujúce k obsahu zápisnice nevzniesol a hoci predmetné ústne pojednávanie ďalej v správnej žalobe 3 označil za „ceremoniálne“ sám sa vyjadril, že svoje námietky a vyjadrenia uvedie v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Správcu dane žalobca nežiadal o poskytnutie lehoty na reagovanie na obsah predmetnej zápisnice o ústnom pojednávaní a žiadne ďalšie dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly nepredložil. Správny súd nezistil potom vzhľadom na vyššie uvedené úkony správcu dane, v priebehu administratívnych konaní porušenie základnej zásady daňového konania podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku zo strany správcu dane s tým, že žalobca ani jasne nekonkretizoval prerokovaním/prediskutovaním neodstránené nezrovnalosti. Žalobca v rámci svojich záverečných stanovísk k obsahu zápisníc o ústnych pojednávaniach realizovaných správcom dane nežiadal protokolovať konkrétne nejasnosti, nezrovnalosti alebo rozpory, ktoré mali ostať podľa žalobcovho vyjadrenia v žalobách napriek prerokovaniu neodstránené.
63. Žalobca tiež namietal, že správca dane v „predošlom“ konaní vôbec existenciu tovaru nepreveroval. Správny súd uvádza, že štádiami procesu daňovej kontroly sú 1. kontrola, 2. vyrubovacie konanie a v prípade podania odvolania proti vydanému prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane 3. odvolacie konanie, ktoré sa končí vydaním rozhodnutia odvolacieho orgánu. Súdu nie je zrejmé vzhľadom na vymenované štádiá procesu daňovej kontroly o aké „predošlé“ konanie má ísť, keď je potrebné konštatovať, že pokiaľ sa napríklad správca dane snažil získať daňové a účtovné doklady deklarovaného dodávateľa X-Trade Company s.r.o., výstupy z analytických listov KV DPH deklarovaného dodávateľa (X-Trade Company s.r.o.) a subdodávateľa (DEE, s.r.o.), zaoberal sa Rámcovou kúpnou zmluvou medzi žalobcom ako kupujúcim a X -Trade Company s.r.o. ako predávajúcim, využíval mechanizmus MVI za účelom vypočutia konateľa deklarovaného dodávateľa (p. A. C.) či predvolával na výsluch konateľa deklarovaného subdodávateľa (U. E.), dožiadal Daňový úrad Bratislava za účelom preverenia podnikateľskej činnosti deklarovaného dodávateľa a subdodávateľa, uskutočnil ústne pojednávanie vo veci vyjadrenia sa konateľa žalobcu p. A. K., zisťoval údaje v informačnom systéme finančnej správy ohľadom deklarovaného dodávateľa a subdodávateľa vo väzbe na daň zo závislej činnosti ako i v interných databázach správcu dane ohľadom deklarovaného subdodávateľa vo väzbe na registráciu pre DPH (bez ohľadu na to, či uvedené úkony boli vykonané správcom dane priamo vo vlastných dňových kontrolách za zdaňovacie obdobie júl, august a september 2018 alebo došlo k zaradeniu listinných dôkazov do daňových spisov za zdaňovacie obdobie júl, august, september 2018 z daňovej kontroly DPH u žalobcu za iné zdaňovacie obdobia), tak už v čase naplnenia procesnej povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku v prvom štádiu daňovej kontroly uvedené úkony správcu dane viedli k preverovaniu samotnej existencie tovaru v rámci preverovaných obchodných transakcií deklarovaného dodávateľa (X-Trade Company s.r.o.) ako takých. Žalobca bol oboznámený s tým, z akého dôvodu sú vykonávané úkony v konaniach, a to pre pochybnosť správcu dane o reálnosti dodania tovaru deklarovaným dodávateľom, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH, pričom bolo zrejmé, že problémom v konaní je to, že žalobca uplatňuje len listinné (formálne) dôkazy, pričom objektívne dôkazy na preukázanie reálnosti dodávok autodielov nedokázal predložiť. Správny súd sa preto s predmetnou žalobnou námietkou nestotožnil a vyhodnotil ju ako nedôvodnú.
64. Žalobca tiež uviedol, že predložil podrobnú analýzu ekonomickej opodstatnenosti obchodovania s náhradnými dielmi pre automobily ako vedľajšej podnikateľskej činnosti daňového subjektu, pričom nie je zrejmé aký dopad na zákonnosť rozhodnutí žalovaného má mať predmetné konštatovanie žalobcu. Žalobca namietal i absenciu súvislosti zistení správcu dane týkajúcich sa pohybov na bankových účtoch iných subjektov so žalobcom. V zásade takéto konštatovanie žalobcu predstavuje len vlastné hodnotenie dôkazov žalobcom, z ktorého možno vyvodiť výlučne len to, že sa žalobca s hodnotením zistenia ohľadom peňažných tokov vykonaným správcom dane nestotožňuje. Správca dane preveroval nielen peňažný tok medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom, ale v rámci obchodného reťazca DEE, s. r. o. - X–Trade Company s. r. o. - žalobca – FIXIS OFFICE s. r. o. i medzi deklarovaným dodávateľom a deklarovaným subdodávateľom a tiež medzi žalobcom a deklarovaným odberateľom. V odôvodnení prvostupňových rozhodnutí poukazoval správca dane na to, že z bankového účtu deklarovaného dodávateľa neboli poukazované platby deklarovanému subdodávateľovi (DEE, s.r.o.),
ale boli prevádzané v prevažnej miere na účet spoločnosti Intellect Company, s.r.o., z ktorých časť bola poukazovaná na účet FIXIS OFFICE s.r.o. a menšie sumy osobe V. A.. Na predmetné zistenie spolu s ďalšími zisteniami správca dane potom prihliadol podľa súdu v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku, keď nebola preukázaná reálna existencia a dodanie prepravovaného tovaru a dodanie tovaru nebolo preukázané ani okolnosťami na strane odberateľa žalobcu. Súd v tomto smere uvádza, že zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet DPH, presne odrážajú skutočne realizované plnenie. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené, potom len formálna existencia faktúry ako aj ďalších listinných dôkazov, napr. aj dokladu o zaplatení faktúry slúžiacej zároveň ako dodací list alebo objednávky, nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo vo vzťahu k platbám dodávateľských faktúr zo strany žalobcu ako odberateľa autodielov od X-Trade Company s.r.o., že v prípade zdaňovacieho obdobia september 2018 bola úhrada faktúry č. 20180023, vystavenej dňa 28. 09. 2018, splatnej dňa 12. 10. 2018 v sume 29.318,40 Eur vykonaná žalobcom dokonca už dňa 04. 09. 2018, teda ešte pred samotným objednaním tovaru žalobcom (N 105 661 03 D1S-12V35W plynová výbojka – 240 ks) v zmysle objednávky č. 10 zo dňa 15. 09. 2018. Vo vyjadreniach k výzvam na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane žalobca okrem iného tiež uvádzal, že objednávky tovaru boli osobne odovzdané konateľovi deklarovaného dodávateľa p. A. C.. Objednávky boli podpisované v Žiline, a to v prípade zdaňovacieho obdobia júl 2018 dňa 17. 07. 2018, 24. 07. 2018, 23. 07. 2018, v prípade zdaňovacieho obdobia august 2018 dňa 06. 08. 2018, 08. 08. 2018, 10. 08. 2018 a v prípade zdaňovacieho obdobia september 2018 dňa 14. 08. 2018, 10. 09. 2018, 12. 09. 2018 a 15. 09. 2018. Sídlo deklarovaného dodávateľa bolo v čase osobného odovzdávania objednávok v Bratislave a p. C. ako konateľ mal zapísanú v obchodnom registri adresu W. XXX, L. XXX XX, B. I.. Z výpovede konateľa žalobcu p. K. pred správcom dane dňa 19. 06. 2019 však nevyplynulo, že by sa tento osobne stretával s konateľom deklarovaného dodávateľa p. C. v Žiline za účelom osobného odovzdania objednávok tovaru aj v dňoch 17. 07. 2018, 24. 07. 2018, 23. 07. 2018, 06. 08. 2018, 08. 08. 2018, 10. 08. 2018, 14. 08. 2018, 10. 09. 2018, 12. 09. 2018 a 15. 09. 2018. Konateľ žalobcu sa na otázku správcu dane s kým jednal za dodávateľa a kde prebiehali obchodné rokovania vyjadril výlučne tak, že jednal s p. C. a streli sa v Žiline, pričom neuvádzal okrem podpisu Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 07. 06. 2018 (osobnú prítomnosť, na ktorom si nepamätal) žiadnu periodicitu minimálne ďalších desiatich osobných stretnutí v mesiacoch júl, august a september 2018, v rámci ktorých mali byť p. C. v Žiline osobne odovzdávané za žalobcu objednávky na tovar. Bez významu nie je ani zistenie získané správcom dane prostredníctvom mechanizmu MVI, kedy dožiadaný český správca dane uviedol v rámci odpovede na žiadosť, že „na adrese W. XXX, XXX XX L., kde sídli rovněž úřad A. L., pán A. C. poštu nepřebírá“. Aj v kontexte týchto skutočností plynúcich z administratívneho spisu (evidencia pobytu p. A. C. na obci) sa súd stotožňuje so závermi daňových orgánov o formálnom charaktere preverovaných obchodných transakcií neodrážajúcich realitu.
65. Žalobca tiež namietal nezohľadnenie skladovej evidencie správcom dane či fakturovanie prenájmu vozidla EČV: F. XXX M. vo väzbe na záver o nepreukázaní nákladov na prepravu tovaru do Českej republiky. Súd uvádza, že žalovaný uviedol, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami a samotná skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením nesúhlasí, nespôsobuje sama o sebe nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu nezrozumiteľnosti rozhodnutia alebo pre nedostatok dôvodov. Hoci žalobca produkoval listinné dôkazy k skladovej evidencii či k fakturácii prenájmu vozidla v listinnej forme, týmto nebola pripísaná hodnota faktu, ale len údajov na nich uvedených, pričom sa jednalo o formálne nie objektívne dôkazy preukazujúce, že k zdaniteľným obchodom skutočne došlo a teda sa nestali dôkazom o materiálnom základe plnenia, keďže správca dane získal dôkazy spochybňujúce ich vierohodnosť a iné dôkazy v tomto smere neboli žalobcom predložené. Správca dane uvádzal i to, že nebola vedená žiadna evidencia jázd vozidla Peugeot Boxer s EČV: F. XXX M., pričom súd poukazuje i na to, že z obsahu výpovede svedka N. J. vyplynulo, že tento nemal vedomosť o tom, že by mal právnemu predchodcovi žalobcu poskytovať služby, nebol jeho zamestnancom, ale bol „poskokom“ p. K., ktorého vozil bez nároku na odmenu v aute, lebo p. K. nemal vodičské oprávnenie. Ani skladová evidencia nepredstavovala pre daňové orgány dôkaz majúci vplyv na posúdenie reálnosti jednotlivých dodávok tovaru vzhľadom na dôkaznú situáciu ohľadom nepreukázania materiálnej existencie plnenia. Súd v tomto smere poukazuje na tú časť výpovede konateľa žalobcu A. K. zo dňa 19. 06. 2019, v rámci ktorej sa vyjadroval, že neskúmal od koho deklarovaný dodávateľ (X-Trade Company s.r.o.) nakupoval v roku 2018 náhradné diely do automobilov, pričom daňovými orgánmi bolo poukazované na to, že dodávateľská spoločnosť X- Trade Company s. r. o. mala predmetný tovar kúpiť práve od spoločnosti DEE, s.r.o. (ako subdodávateľa),
ktorá bola v iných zdaňovacích obdobiach roka 2018 deklarovaná ako priamy dodávateľ žalobcu. Konateľ žalobcu A. K. práve s predmetnou spoločnosťou DEE s.r.o. ukončil spoluprácu a vyjadroval sa pred správcom dane k dôvodom ukončenia spolupráce tak, že mu „začal dodávať niekto iný, lebo už som s nimi nechcel robiť a mal problémy on aj ten čo mi ho dohodil“ a tiež, že sa mu „ozval Blaha z inej firmy“ a že „všetko to bola banda pofidérov.“ Napriek nepriaznivým skúsenostiam so spoločnosťou DEE, s.r.o. v postavení priameho dodávateľa autodielov žalobcovi v iných zdaňovacích obdobiach roku 2018 (marec – jún 2018), keď osoby vo vzťahu k predmetnej spoločnosti p. K. nazval „bandov pofidérov“ a vnímal ich ako problémové, vstúpil žalobca do obchodných transakcií s deklarovaným dodávateľom X-Trade Company s.r.o. (zdaňovacie obdobie júl, august a september 2018), ktorý však mal tovar kúpiť práve od problematickej subdodávateľskej spoločnosti DEE, s.r.o., ktorá nepriznala a neodviedla daň z faktúr vystavených pre odberateľa X-Trade Company s. r. o. a napokon ani z účtu samotného deklarovaného dodávateľa (X-Trade Company s.r.o.) neboli poukazované platby subdodávateľovi. Rovnako z výpovede konateľa žalobcu A. K. vyplynula len pravdepodobnosť preverovania si dodávateľa autodielov bez bližšieho uvedenia konkrétneho spôsobu, akým sa uvedené preverovanie malo realizovať, čo je vzhľadom na predchádzajúce negatívne skúsenosti v rámci obchodovania s autodielmi s „bandou pofidérou“ viac než neštandardné.
66. Ani ďalšie námietky žalobcu v rámci bodu II. žalôb nie sú takými námietkami, ktoré majú zásadný význam na zákonnosť vydaných napadnutých rozhodnutí. Žalobca len inou formuláciou opakuje námietky ohľadom zmeny tvrdenia správcu dane z nedodania tovaru osobou na faktúre na situáciu neexistencie tovaru, ktorá má byť postavená podľa žalobcu na nelogickom základe a tiež námietky ohľadom vykonania dôkazov zameraných výlučne na osobu dodávateľa a jeho spochybnenie. Ďalšie námietky žalobcu sa týkali nevysporiadania sa s odvolacími námietkami týkajúcimi sa nakládky tovaru a povolenia na vstup do historickej časti mesta Žilina, keď žalobca poukazoval na prenosné potvrdenia na vjazd neviažúce sa na konkrétne evidenčné číslo vozidla, čo malo byť podporne potvrdené aj v oznámení Mestského úradu Žilina, odbor správy verejného priestranstva a životného prostredia, pričom správca dane mal účelovo vynímať z odpovedí na jeho výzvy len také skutočnosti, ktoré podporujú jeho tvrdenia. Žalobca dodanie tovaru preukazoval aj tým, že tovar následne predal českému odberateľovi FIXIS OFFICE s.r.o., keď ako vozidlo použité pri predaji tovaru deklarovanému odberateľovi vo vyjadreniach k výzve na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane označil dodávku Peugeot Boxer s EČV: F. XXX M., ktorá mala byť v zdaňovacom období júl 2018 prenajatá od spoločnosti MURAX, s.r.o. (IČO: 46 406 581) a v zdaňovacom období august a september 2018 od spoločnosti EUNICA MEDIA, s.r.o. (IČO: 44 081 481). Správca dane spochybnil možnosť vjazdu predmetného vozidla do historickej časti mesta Žilina, kde sídlil právny predchodca žalobcu za účelom nakládky tovaru pre prepravu do Českej republiky, a teda kde sa mali nachádzať i skladové priestory, a to z dôvodu absencie povolenia na takýto vjazd. Žalobca argumentoval prenosnosťou potvrdení bez väzby na konkrétne vozidlo a predložil fotokópie potvrdení (vydané spoločnostiam EUNICA MEDIA, s.r.o. a TECHNOKON a. s.), vo vzťahu ku ktorým daňové orgány buď uviedli, že nie sú viazané na konkrétne evidenčné číslo, resp. že sa nevzťahujú na kontrolované zdaňovacie obdobia. Súd uvádza, že predmetná námietka žalobcu o nedostatočnom vysporiadaní sa s argumentáciou ohľadom možného vjazdu vozidla Peugeot Boxer s EČV: F. XXX M. do historickej časti mesta Žilina, kde bolo sídlo žalobcu, sama o sebe nemá vplyv na správnosť záveru, ku ktorému daňové orgány dospeli, a to síce k záveru o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie júl, august a september 2018. Pokiaľ by aj daňové orgány dali v rámci vyhodnocovania tejto argumentácie za pravdu žalobcovi, že vjazd do historickej časti mesta Žilina vozidlom Peugeot Boxer s EČV: F. XXX M. bol možný na základe prenosného potvrdenia uvedené ešte nijako nepreukazuje materiálnu existenciu tovaru. Vzhľadom na to správny súd vyhodnotil i predmetnú žalobnú námietku ako nedôvodnú. Vo vzťahu k nevysporiadaniu sa žalovaného s odvolacími námietkami ohľadom trasy prepravy do Českej republiky mimo diaľnic a rýchlostných ciest, súd poukazuje na jednotu konania pred správcom dane a žalovaným, keď už správca dane poukazoval na to, že vozidlo s EČV: F. XXXXX malo zakúpenú ročnú diaľničnú známku i na rok 2018, ktorá umožňuje užívanie siete vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest s tým, že snímacím zariadením nebol zaznamenaný prejazd motorového vozidla s EČV: F. XXXXX cez spoplatnené cestné komunikácie v dotknutých zdaňovacích obdobiach. Súd sa stotožňuje potom s tým, že uskutočnenie prepravy do Českej republiky by bolo ekonomicky a časovo neefektívne, keby bola preprava tovaru uskutočnená výlučne po cestách I., II. a III. triedy. Ďalej súd poukazuje i na to, že z obsahu výpovede svedka N. J., šoféra konateľa žalobcu (A. K.) nevyplynulo a tento v rámci svojej výpovede nepotvrdil, že by cesty s vozidlom s EČV: F. XXXXX mali viesť miestami s výskytom prameňov chemicky neupravovanej vody ako je Rajecká Lesná či Čičmany tak, ako to výlučne účelovo uvádzal žalobca v žalobách. Svedok N. J. na otázku správcu
dane ohľadom popisu cesty, po ktorej išli do Brna a do Ostravy uviedol len toľko, že do Ostravy išli smerom na Čadcu a do Brna cez Trenčín, pričom žiadne trasy cez miesta s prameňmi vody neuvádzal, keď aj sám žalobca pripúšťa výnimky z vlastných tvrdení ohľadom vedenia trasy prepravy do Českej republiky a späť, keď uvádza, že s odstupom času nie je možné s určitosťou povedať, či v určitých prípadoch nedošlo k odklonu od uvedenej trasy vzhľadom na okolnosti danej situácie.
67. Žalobca v správnych žalobách namietal i to, že sa žalovaný nevysporiadal s jeho odvolacou námietkou proti záverom správcu dane z miestneho zisťovania zo dňa 07. 07. 2020. Aj predmetná žalobná námietka je nedôvodná, keďže žalovaný odkazom na závery správcu dane v napadnutých rozhodnutiach reagoval i na námietky žalobcu k skladovaniu preverovanému miestnym zisťovaním. Súd ďalej v tomto smere poukazuje na nekonzistentnosť tvrdení samotného žalobcu v priebehu administratívnych konaní. Konateľ žalobcu A. K. sa na ústnom pojednávaní pred správcom dane vyjadril, že „Využíval som svoje skladovacie priestory v sídlach mojich spoločností na Mariánskom námestí v Žiline“. V rámci písomných vyjadrení žalobcu k pochybnostiam správcu dane sa však už žalobca vyjadroval inak a to tak, že miestom vykládky tovaru bola Žilina, a to „sídlo Daňového subjektu, kde sa nachádzajú aj skladové priestory, v ktorých bol tovar uskladnený.“ Žiadne ďalšie skladové priestory v sídlach iných spoločností na Mariánskom námestí v Žiline žalobca vo vyjadreniach k pochybnostiam správcu dane nespomínal, keď skutkovú verziu o skladovacích priestoroch v sídlach iných spoločností nepotvrdil ani vypočutý svedok N. J., ktorý sa vyjadroval len v tom smere, že „preprava išla zo sídla PERSOnici v Žiline pri kostole, presnú adresu neviem uviesť.“ Správca dane obhliadkou priestorov na adrese sídla žalobcu nezistil existenciu skladových priestorov. Pokiaľ sa žalobca v tomto smere bránil argumentáciou o rekonštrukcii priestorov, ktoré v čase miestneho zisťovania vykonaného správcom dane vyzerali inak ako v čase skladovania tovaru, nič žalobcovi podľa súdu nebránilo v tom, aby svoje tvrdenia o rekonštrukcii správcovi dane preukázal.
68. Žalovaný sa vysporiadal aj s potvrdeniami o prijatí tovaru, ktoré považoval s odkazom na závery správcu dane pri zachovaní jednoty konania na prvom a odvolacom stupni za formálne a nehodnoverné, keď bolo poukazované i na výpoveď svedka N. J., ktorý sa nevedel vyjadriť k obsahovej stránke týchto dokumentov a jeho podpis bol na dokladoch len preto, že to od neho žiadal konateľ žalobcu - A. K.. Na potvrdeniach o prijatí tovaru odberateľom je pri dátume a mieste vystavenia podpis osoby, ktorý je nečitateľný, jasne neidentifikuje osobu preberajúcu tovar a nie sú pri ňom uvedené bližšie identifikačné údaje podpisujúcej osoby, ktorá vystavila dokument, keď z výpovede svedka N. J. vyplynulo, že pri podpisovaní potvrdení o prijatí tovaru nebol. Opätovne potom súd i na tomto mieste konštatuje, že skutočnosť, že sa žalobca s hodnotením dôkazov nestotožňuje nezakladá nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu ich nepreskúmateľnosti.
69. Správca dane vykonal podľa súdu vo veci rozsiahle dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť deklarovaných obchodov. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že žalovaný, ako aj správca dane, vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Vyhodnotenie skutkových okolností podľa súdu zo strany daňových orgánov zodpovedalo zásadám logického myslenia a správnej aplikácií relevantných zákonných ustanovení, keď nedošlo ani k porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov, keďže správca dane svojvoľne či selektívne nenakladal so zisteniami získanými v rámci daňových kontrol či vyrubovacích konaní.
70. Správny súd vychádzajúc z ust. § 63 ods. 5 daňového poriadku konštatuje, že napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutia správcu dane tiež obsahujú citáciu ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých daňové orgány rozhodovali a z ktorých vychádzali pri právnom posúdení, nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vyžaduje sa, aby konajúci orgán v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanej veci, aby uviedol, na podklade ktorých skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedeného považuje súd napadnuté rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane za dostatočné odôvodňujúce výrok predmetných rozhodnutí s poukázaním na skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, zhodnotením príslušných dôkazov a poukázaním na právne predpisy, na základe ktorých žalovaný, ako aj správca dane rozhodli.
71. Pod bodom III. žalôb žalobca namietal nedodržanie procesného postupu v zmysle § 73 ods. 2 daňového poriadku, t.j. nepostúpenie odvolania správcom dane s úplným spisovým materiálom. Súd
uvádza, že došlo k porušeniu ustanovení daňového poriadku (§ 73 ods. 2), ale toto porušenie nebolo tak závažné, že by mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej a že by založilo dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, keďže z predchádzajúcich predkladacích správ obsiahnutých v administratívnych spisoch vyplýva, že bol žalovanému ako odvolaciemu orgánu predložený spisový materiál, ktorý mu nebol už pripojený v rámci v poradí posledných prekladacích správ, avšak žalovaný ako odvolací orgán mal o tejto časti spisového materiálu vedomosť už z predchádzajúcich odvolacích konaní, nakoľko mu bol predkladaná v rámci predchádzajúcich predkladacích správ.
72. Prevažná časť žalobnej argumentácie pod bodom IV. správnych žalôb smeruje k tomu, že správca dane kvalifikovane neuviedol svoje pochybnosti o naplnení druhej hmotnoprávnej podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH (t. j. pochybnosti o materiálnej existencii plnenia) v priebehu daňovej kontroly, a teda v tomto smere dôkazné bremeno nemohlo ťažiť žalobcu. Ďalej žalobné námietky smerovali k rozloženiu dôkazného bremena v daňovom konaní, resp. jeho uneseniu či neuneseniu žalobcom.
73. Súd primárne uvádza, že odpočítanie DPH nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa DPH, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie DPH súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet DPH, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie DPH z tohto dokladu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/26/2014). Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet DPH len samotná existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti. Správny súd tiež zdôrazňuje, že nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia (žalobcovi) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie DPH sú (1) že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie DPH uplatňuje (žalobcovi), právo na odpočítanie DPH môže byť odopreté.
74. Súd uvádza, že pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom boli vo výzvach správcu dane realizovaných v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 daňového poriadku č. 101762969/2019 zo dňa 19. 07. 2019 (zdaňovacie obdobie júl 2018), č. 101819651/2019 zo dňa 29. 07. 2019 (zdaňovacie obdobie august 2018) a č. 101844366/2019 zo dňa 31. 07. 2019 (zdaňovacie obdobie september 2018) formulované tak, že tieto smerovali nielen k spochybneniu dodania tovaru žalobcovi deklarovaným dodávateľom X-Trade Company s.r.o., ale už vo výzvach správca dane upozornil žalobcu na to, že: „...neboli predložené také dôkazy, ktoré by preukazovali, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.“ Pochybnosti správcu dane uvedené vo výzvach sa zároveň týkali aj spochybnenia reálnosti intrakomunitárneho dodania tovaru žalobcom deklarovanému odberateľovi FIXIS OFFICE s.r.o. v Českej republike s oslobodením od DPH, keď však pre úplnosť správny súd na tomto mieste uvádza, že napokon správcom dane zistený rozdiel DPH oproti vyrubenej dani za zdaňovacie obdobie júl, august a september 2018 nezahŕňa oslobodenia od DPH za dodávky tovaru do Českej republiky fakturované žalobcom spoločnosti FIXIS OFFICE s.r.o.. Súd má za to, že správca dane dôvodne spochybnil v zmysle výziev podľa § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 daňového poriadku nielen dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, ale spochybnil i samotnú
existenciu tovaru (autodielov) v deklarovaných obchodných transakciách medzi dodávateľom X-Trade Company s.r.o. a žalobcom ako takých. Z obsahu textu výziev nevyplynulo to, že by sa správca dane priamo výslovne vyjadril, že potvrdzuje existenciu samotných zdaniteľných plnení v rámci deklarovaných obchodných transakcií medzi X-Trade Company s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom a tým by utvrdil žalobcu v tom, že existenciu materiálneho plnenia v daňovej kontrole nemusí nijako preukazovať, a teda, že v tomto smere potom dôkazné bremeno žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nenesie.
75. Žalobca ďalej namietal nejednoznačnosť a zmätočnosť vyjadrenia pochybností správcom dane vo výzvach realizovaných v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 daňového poriadku a v tomto kontexte v správnych žalobách poukazoval na to, že správca dane vo výzvach uviedol: „Je pravda, že daňový subjekt PERSOnica, s.r.o., formálne preukázal dodanie tovaru predloženými faktúrami a zmluvou, avšak dodanie tovaru nebolo preukázané tak, že tovar dodala práve spoločnosť X-Trade Company s. r. o. Osoba, ktorá je uvedená na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi.“ Súd uvádza, že hoci formulácia zvolená správcom dane mohla byť precíznejšia, jeho závery mieria k spochybneniu existencie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia ako takého v rámci deklarovaných obchodných transakcií od deklarovaného dodávateľa X-Trade Company, s.r.o., keď tieto pochybnosti vyplynuli zo skutkových zistení, na ktoré správca dane vo výzvach poukázal. Zosumarizovanie pochybností vo výzvach je potrebné potom vnímať v kontexte týchto skutkových zistení uvedených správcom dane žalobcovi. Správca dane vo všetkých troch výzvach za zdaňovacie obdobie júl, august a september 2018 jasne deklaroval, že preveroval, či došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení od dodávateľa X-Trade Company s.r.o. pre žalobcu v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH tak, ako bolo deklarované na faktúrach, pričom z uvedeného je zrejmé, že správca dane zacielil svoj postup i na ustálenie skutočnosti, či dokladom produkovaným žalobcom nechýba materiálny základ.
76. Správny súd poukazuje na skutočnosti vyplývajúce z obsahu administratívnych spisov. V obsahu výziev na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane (zdaňovacie obdobie júl, august, september 2018) správca dane poukazoval v rámci skutkových zistení na nekontaktnosť ďalšieho článku obchodného reťazca (deklarovaného dodávateľa X-Trade Company s.r.o.), nedostupnosť jeho účtovníctva ako i na to, že deklarovaný dodávateľ sa na adrese sídla fyzicky nenachádza, nemal zamestnancov v roku 2018, keďže nepodával v roku 2018 mesačné hlásenia k dani zo závislej činnosti a ani ročné hlásenia o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti, nemal kanceláriu a ani ďalšie atribúty pre vykonávanie reálnej podnikateľskej činnosti s tovarom a nepodarilo sa vypočuť ani konateľa p. A. C. prostredníctvom využitia mechanizmu medzinárodnej výmeny informácií, keďže zásielky nepreberá. Obdobne správca dane poukazoval i na nekontaktnosť ďalšieho článku obchodného reťazca (deklarovaného subdodávateľa DEE, s.r.o.), zrušenie jeho registrácie pre DPH z úradnej moci uplynutím dňa 31. 01. 2019 pre neplnenie si povinnosti podávať daňové priznania a pre nepreukázanie vykonávania ekonomickej činnosti, keď deklarovaný subdodávateľ nemal v roku 2018 žiadnych zamestnancov, keďže nepodával mesačné hlásenia k dani zo závislej činnosti a ani ročné hlásenia o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti, nemal kanceláriu ani ďalšie atribúty pre vykonávanie reálnej podnikateľskej činnosti s tovarom a nepodarilo sa vypočuť ani konateľa - D. D. E., keďže tento zásielky nepreberá. Správca dane tiež uviedol, že v rámci preverovania dodávateľov žalobcu požiadal o výstupy z analytických listov KV DPH a o ich odtajnenie z dôvodu, že dodávky tovaru od spoločnosti X-Trade Company s.r.o. ako deklarovaného dodávateľa a spoločnosti DEE, s.r.o. ako deklarovaného subdodávateľa sa javia ako fiktívne. Správca dane zistil, že spoločnosť DEE, s.r.o., ktorá bola podľa KV DPH jediným dodávateľom deklarovaného dodávateľa X-Trade Company s.r.o. nepriznala a neodviedla DPH z faktúr vystavených pre X-Trade Company s.r.o.. Za zdaňovacie obdobie júl 2018 podala KV DPH, v ktorom nie sú uvedené žiadne transakcie a za zdaňovacie obdobie august 2018 a september 2018 nepodala žiadny KV DPH. Správca dane teda poukazoval na to, že sa mu ani z iných zdrojov nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obnoviť hodnovernosť listinných podkladov predložených žalobcom, ktorými formálne preukázal dodanie tovaru, keď pochybnosti správcu dane o dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom, ktorý mal byť následne žalobcom dodaný deklarovanému odberateľovi neodstránil svojim vyjadrením ani konateľ žalobcu p. A. K. v rámci svojej výpovede pred správcom dane, ktorej obsah bol vo výzvach uvedený. Správca dane tiež poukazoval na to, že preukázanie dodania tovaru len listinnými dokladmi správca dane nemôže považovať za dôkaz, na základe ktorého si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie DPH. Vo výzvach správca dane poukázal na to, že má pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, keď popri formálnej kontrole účtovných a iných dokladov a porovnaní evidencie DPH s účtovníctvom a daňovým priznaním správca dane overoval reálne uskutočnenie fakturovaných
transakcií a tiež všetkých skutočností súvisiacich s deklarovanými transakciami, keď daňový subjekt musí byť schopný preukázať nielen dokladmi, ale aj inými dôkazmi, že reálne došlo k fakturovaným obchodom tým spôsobom, akým tvrdí. Pochybnosti správcu dane o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení od X-Trade Company s.r.o., teda že išlo len o formálne vystavenie faktúr od deklarovaného dodávateľa, a teda okolnosť, že zdaniteľné plnenia boli fiktívne podporila a umocnila i tá časť výziev, ktorá poukazovala na pochybnosti o dodaní tovaru s oslobodením od DPH deklarovanému odberateľovi, keďže i deklarovaný odberateľ (FIXIS OFFICE s.r.o.) je nekontaktný, od apríla 2018 sa mu písomnosti doručujú uplynutím lehoty, sídlo má virtuálne, nemá zamestnancov, správcovi dane neboli známe skladové priestory využívané k ekonomickej činnosti, hlavnou ekonomickou činnosťou uvedenou deklarovaným odberateľom v daňových priznaniach k DPH za 03/2018 až 09/2018 bol veľkoobchod, okrem motorových vozidiel, výsluch konateľa spoločnosti FIXIS OFFICE s.r.o. p. B. sa za využitia mechanizmu medzinárodnej výmeny informácií nepodarilo uskutočniť, keďže zásielky sa mu nepodarilo doručiť a miesto, kde sa zdržiava nebolo zistené.
77. S poukazom na tieto zistenia správcu dane uvádzané vo výzvach na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane žalobcom potom podľa správneho súdu možno mať za to, že pochybnosti správcu dane boli kvalitatívne zadefinované tak, že sa týkajú aj spochybnenia samotného reálneho uskutočnenia deklarovaných plnení v rámci obchodných transakcií ako takých, pričom spochybnenie zo strany správcu dane nebolo nepodložené, správca dane uviedol dôkazy, ktoré boli do dňa vydania výziev vykonané a skutočnosti správcom dane uvádzané vo výzvach v ich súhrne vyvrátili dôkazný potenciál dôkazov produkovaných žalobcom. Samotné vyjadrenie správcu dane vo výzvach v znení: „Je pravda, že daňový subjekt PERSOnica, s.r.o., formálne preukázal dodanie tovaru predloženými faktúrami a zmluvou, avšak dodanie tovaru nebolo preukázané tak, že tovar dodala práve spoločnosť X-Trade Company s. r. o. Osoba, ktorá je uvedená na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi.“ je potrebné interpretovať v kontexte celej výzvy, keď správny súd ho nevníma tak, že by ním správca dane priznal existenciu materiálneho plnenia a že by táto nebola sporná, a teda že by pochybnosti správcu dane smerovali výlučne k spochybneniu identity konkrétneho deklarovaného dodávateľa a netýkali sa i skutočnosti reálneho uskutočnenia deklarovaných plnení v danom prípade dodávateľom uvedeným na faktúrach, ktorým mala byť spoločnosť X-Trade Company s.r.o. Správca dane výslovne použil slovo, že žalobca „formálne“ preukázal dodanie tovaru (predloženými listinami), z čoho jednoznačne vyplýva, že správca dane nemal za preukázanú skutočnú existenciu materiálneho plnenia. Súd má za to, že správca dane naplnil zmysel ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku a dodržal povinnosť vymedzenia pochybností správcu dane vo vzťahu ku skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly tak, že účinne došlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu, i z pohľadu času (do momentu ukončenia daňovej kontrol), a to vedľa spochybnenia identity skutočného dodávateľa plnenia i vo vzťahu k spochybneniu existencie materiálneho základu obchodných transakcií deklarovaného dodávateľa ako takých. Podľa správneho súdu z obsahu výziev je možné identifikovať, že nešlo o situáciu, kedy by ostala nejasná výlučne iba osoba deklarovaného dodávateľa, a mohla by byť teoreticky na mieste judikatórna línia vo veci Kemwater ProChemie (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021) predstavujúca posun vnímania materiálnej podmienky práva na odpočítanie DPH od identity dodávateľa k postaveniu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby/platiteľa dane. Pre úplnosť však správny súd uvádza, že aj keby bola len pochybnosť o identite dodávateľa žalobcu, nie je povinnosťou daňových orgánov, aby aktívne vyhľadávali skutočného dodávateľa, lebo žalobca nepredložil žiadnu alternatívnu verziu skutočného priebehu dodávok plnenia. Indície o tom, že by sporné plnenia mohol fakticky dodať iný platca DPH pritom nie je možné vzhliadnuť iba v situácií, kedy o dodávkach deklarovaného plnenia od osoby uvedenej na faktúre existujú vážne pochybnosti.
78. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/67/2021 zo dňa 25. 05. 2022, tak predmetné rozhodnutie nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax, ktorá je vytváraná najvyššími súdnymi autoritami (Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, Najvyšším súdom Slovenskej republiky a Ústavným súdom Slovenskej republiky). Pokiaľ žalobca poukazuje na bod 26. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf/65/2016 zo dňa 13. 02. 2018, tak správny súd má za to, že názor vyjadrený v predmetnom rozsudku je prekonaný neskoršou judikatúrou, a to predovšetkým rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020 a vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, ktoré identitu dodávateľa už nevnímajú ako materiálnu podmienku práva na odpočítanie DPH. V čase vydania rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf/65/2016 zo dňa 13.
02. 2018 sa za materiálnu podmienku práva na odpočítanie DPH považovala i identita dodávateľa. Súčasná judikatórna línia je však taká, že medzi materiálne podmienky práva na odpočítanie DPH patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, keď identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre, patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27). Nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade nezrovnalostí vo faktúre (ako formálnej podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie je (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Paper Consult z 19. októbra 2017, C-101/16, bod 41; vo veci Ferimet, bod 33; vo veci Senatex, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie, bod 29). Vzhľadom na zmienený judikatórny posun v rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie, na ktorý naviazala i rozhodovacia činnosť kasačného súdu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/42/2020 zo dňa 24.11.2021) je argumentácia poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf/65/2016 zo dňa 13. 02. 2018 nepriliehavá, nakoľko východiskové okolnosti pre formuláciu záverov vo väzbe na vymedzenie pochybností správcu dane ohľadom materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie DPH boli iné (identita dodávateľa bola v danom čase vnímaná ako jedna z materiálnych podmienok práva na odpočítanie DPH, ktorú vzhľadom na uvedené bolo potom potrebné v rámci vyjadrenia pochybností aj jasne odlíšiť od iných materiálnych podmienok, teda aj od podmienky materiálnej existencie plnenia).
79. Žalobca poukazoval i na to, že v protokoloch správca dane uvádzal, že počas výkonu daňovej kontroly netvrdil, že predmetný tovar žalobca vôbec nenakúpil, ale že ho nenakúpil od spoločnosti X- Trade Company s. r. o., ktorá je uvedená na faktúrach ako dodávateľ, čo je podmienkou na odpočítanie DPH. Uvedené konštatovanie správcu dane v protokoloch však nijako nespochybňuje postupom podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku účinne realizovaný prenos dôkazného bremena na žalobcu zo strany správcu dane vo vzťahu k spochybneniu naplnenia druhej hmotnoprávnej podmienky na odpočet DPH. Výsledky daňových kontrol síce správca dane zhmotnil v protokoloch z daňovej kontroly, avšak protokol predstavuje dôkazný prostriedok, ktorý správca dane hodnotí ako aj iné dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a ktorý nepodlieha ani súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sám osebe nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného daňového subjektu (s výnimkou ak jeho časť priamo obsahuje uloženie povinnosti alebo sankcie kontrolovanému daňovému subjektu). Závery uvádzané správcom dane v protokoloch z daňovej kontroly nemajú meritórny rozmer, keďže protokol z daňovej kontroly je len podkladom pre začatie vyrubovacieho konania až výsledkom ktorého je vydanie meritórneho rozhodnutia, ktorým správca dane vyrubuje daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Závery vyjadrené v protokoloch z daňovej kontroly nemožno vnímať tak, že tieto sa automaticky pretavujú do záverov rozhodnutí správcu dane bez možnosti ich zmeny v priebehu vyrubovacieho konania. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach vydaných po vyrubovacom konaní po využití opravných prostriedkov (odvolaní) žalobcom vysvetlil dôvody úpravy vyhodnotenia zistení správcu dane oproti tým pôvodne uvedeným v protokoloch.
80. Za irelevantný súd považoval i poukaz žalobcu na závery správcu dane uvedené vo vzťahu k hmotnoprávnym podmienkam pre priznanie práva na odpočet DPH v tých jeho rozhodnutiach, ktoré boli zrušené žalovaným ako odvolacím orgánom po využití odvolania žalobcom a ich porovnávanie s výsledkami daňovej kontroly obsiahnutými v protokoloch z daňových kontrol, či ich porovnávanie so závermi tých prvostupňových rozhodnutí vydaných ako posledných v poradí, ktoré sa napokon spolu s napadnutými rozhodnutiami žalovaného stali predmetom súdneho prieskumu. Právoplatnosťou zrušujúcich rozhodnutí odvolacieho orgánu boli pôvodné prvostupňové rozhodnutia správcu dane odstránené, a teda akoby ani neboli vydané a v nich konštatované závery nevyvolávajú žiadne účinky, pričom veci sa vrátili do vyrubovacieho konania, t.j. do štádia rozhodovania správcu dane ako prvostupňového orgánu verejnej správy. Správca dane nie je viazaný právnymi závermi vyslovenými v jeho predchádzajúcich prvostupňových rozhodnutiach, ktoré boli zrušené odvolacím orgánom a rovnako nie je vylúčené, aby správca dane dospel k iným záverom v rámci rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní oproti tým, ktoré uviedol v protokole. Pre úplnosť súd dodáva, že preskúmaním príslušných častí administratívnych spisov vyplynulo, že v protokoloch z daňových kontrol sa správca dane vyjadruje nielen v smere, ktorý zdôrazňuje v žalobách žalobca, ale aj v tom smere, že vykonané dokazovanie preukázalo, že vecné plnenie z predložených faktúr od spoločnosti X-Trade Company s.r.o. nenastalo, predložené faktúry sa ukázali ako nedôveryhodné, predložené bez reálneho podkladu, t.j. poukazované bolo i na nepreukázanie samotného materiálneho základu obchodných transakcií.
81. Žalobcove námietky týkajúce sa rozporov a obsahových nesúladov medzi v poradí prvými rozhodnutiami žalovaného a poslednými rozhodnutiami žalovaného považuje súd za nedôvodné. Predmetom súdneho prieskumu sú napadnuté rozhodnutia žalovaného vydané ako posledné v poradí (rozhodnutie žalovaného č. 101495880/2022 zo dňa 20. 05. 2022, č. 101495619/2022 zo dňa 20. 05. 2022 a č. 100904293/2022 zo dňa 14. 04. 2022), ktorými žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu DPH. Predmetom súdneho prieskumu zo strany správneho súdu nie sú predchádzajúce zrušujúce rozhodnutia žalovaného. Nad rámec skutočnosti, že rozhodnutie žalovaného č. 101023886/2020 zo dňa 11. 06. 2020 (prvé zrušujúce rozhodnutie žalovaného – zdaňovacie obdobie júl 2018) a rozhodnutie žalovaného č. 101024127/2020 zo dňa 11. 06. 2020 (prvé zrušujúce rozhodnutie žalovaného – zdaňovacie obdobie august 2018) nie sú predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci súd uvádza, že závery žalovaného v napadnutom rozhodnutí 1 a 2 nie sú v rozpore so závermi žalovaného v prvých zrušujúcich rozhodnutiach č. 101023886/2020 a č. 101024127/2020. Žalovaný v prvých zrušujúcich rozhodnutiach (zdaňovacie obdobie júl a august 2018) okrem častí, na ktoré poukazoval žalobca v správnej žalobe 1 a 2 uviedol i to, že za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu a jeho následného vyhodnotenia je potrebné v ďalšom konaní preverenie existencie skladových priestorov či vypočutie svedka N. J., ktorý mal prepravu vykonať. Z obsahu administratívnych spisov vyplynulo, že správca dane v zdaňovacom období júl 2018 úradným záznamom č. 100703320/2021 zo dňa 27. 04. 2021 a v zdaňovacom období august 2018 úradným záznamom č. 100703416/2021 zo dňa 27. 04. 2021 zaradil do spisu okrem iných listinných dôkazov aj zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 07. 07. 2020 ako i zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 28. 04. 2020 ohľadom výsluchu svedka N. J.. Pokiaľ aj žalovaný pôvodne v prvotných zrušujúcich rozhodnutiach (zdaňovacie obdobie júl a august 2018) uvádzal, že „správca dane nespochybnil reálnu existenciu tovaru, jeho nákup a následný predaj, spochybnil osobu dodávateľa a odberateľa tovaru“ a následne na to tiež uviedol správcovi dane čo za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu je potrebné preveriť, keď správca dane uvedené potom i preveroval, nemožno ani pristúpiť k aplikácií skôr vyslovených právnych názorov žalovaného v obsahu napadnutých rozhodnutí vydaných ako tretích v poradí (zdaňovacie obdobie júl a august 2018), keďže skutková situácia nebola v čase ich vydania totožná s tou, aká bola v čase vydania v poradí prvých zrušujúcich rozhodnutí žalovaného. Uvedené platí aj v prípade zdaňovacieho obdobia september 2018. Zároveň závery žalovaného v poradí prvých zrušujúcich rozhodnutiach nijako neovplyvňujú to, že správca dane v rámci procesnej povinnosti podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku prostredníctvom výzvy na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane účinne preniesol dôkazné bremeno na žalobcu ako daňový subjekt, keď dospel k záveru, že pochybnosti vo veci existujú nielen v osobe dodávateľa, ale aj v tom, či tieto zdaniteľné plnenia dodávateľom boli materiálne realizované tak, ako to žalobca deklaroval pre účely odpočtu DPH. O skutočnosti, že si bol žalobca vedomý spochybnenia materiálnej existencie zdaniteľného plnenia správcom dane svedčia aj samotné tvrdenia žalobcu v rámci jeho vyjadrení k protokolom, kde uvádzal (str. 19 – zdaňovacie obdobie júl a august 2018 a str. 18 – zdaňovacie obdobie september 2018), že „Daňový subjekt zastáva názor, že správca dane je o nereálnosti dodávky presvedčený od začatia daňovej kontroly a svoje tvrdenie nepotrebuje preukazovať žiadnymi preukázateľnými tvrdeniami a podkladmi, keďže a priori všetky dôkazy považuje za nehodnoverné tak, ako to správca dane uvádza v Protokole, resp. dôkazy jednoducho ignoruje“. Aj z predmetného vyjadrenia žalobcu je potom zrejmé, že si bol vedomý svojho dôkazného bremena vo vzťahu k druhej hmotnoprávnej podmienke na odpočet DPH a len sa nestotožňoval s vyhodnotením dôkazov správcom dane.
82. Pokiaľ v správnej žalobe 1 a 2 žalobca poukazoval v rámci významu kasačnej záväznosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 155/2011 z 21. decembra 2011, tak jeho odkaz bol všeobecný bez toho, aby žalobca akokoľvek ozrejmil jeho právny a skutkový základ a súvislosť s prejednávanou vecou. Uvedené platí i vo vzťahu odkazu na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 1688/10 z 9. októbra 2012, keď správny súd v predchádzajúcom bode tohto rozsudku ozrejmil, že skutkový základ pre vydanie v poradí prvotných rozhodnutí žalovaným nebol totožný s tým, ktorý existoval v čase vydania napadnutých rozhodnutí, a teda nejedná sa v prípade rozhodnutí žalovaného vydaných ako posledných v poradí o rozhodnutia obsahovo protichodné oproti tým vydaným ako prvým bez zmeny skutkovej situácie.
83. Pod bodom V. žalôb žalobca napáda nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav a na to nadväzujúce nesprávne právne posúdenie veci. Následne polemizuje s problematikou presúvania dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane a samotným rozsahom dôkazného
bremena zaťažujúceho daňový subjekt. V tomto kontexte potom ďalej žalobca poukazuje na početnú judikatúru, z ktorej uvádza právne závery avšak bez premostenia s prejednávanou vecou. Žalobca v bode V. žalôb často prezentuje vlastné závery a hodnotenia bez napádania záverov, ku ktorým dospeli správca dane a žalovaný alebo je argumentácia žalobcu všeobecná bez konkretizácie na preskúmavané veci, čo neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny prieskum.
84. Správny súd uvádza, že nepostačuje len na judikatúru poukazovať, stotožniť sa s ňou, prípadne všeobecne konštatovať jej relevanciu na prejednávanú vec. Na jej účinné použitie bolo potrebné, aby žalobca v prvom rade ozrejmil právny a skutkový základ jednotlivých v bode V. žalôb spomínaných rozhodnutí, ich súvislosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona alebo právne záväzných aktov Európskej Únie, relevantné právne závery (s analýzou ich dopadu na skutkové a právne okolnosti dané predmetom prieskumu - napadnutými rozhodnutiami, ktoré v zásade nikdy nie sú úplne zhodné) a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobca však týmto smerom v správnych žalobách nepostupoval. Pokiaľ poukazoval žalobca na rozsudok Súdneho dvora Európskej Únie vo veci C-18/13 (Maks Pen EOOD), uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-446/115 (Signum Alfa Sped) alebo uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 (Vikingo Fövállalkozó), v tom kontexte, že spochybnenie okolnosti poskytnutia fakturovaného plnenia práve dodávateľom uvedeným na faktúre nepostačuje pre nepriznanie nároku na odpočet DPH, keď správca dane musí preukázať, že došlo k podvodu na DPH, tak súd konštatuje, že poukazovanie na predmetné rozhodnutia je nepriliehavé. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť obmedzené v prípadoch, ak 1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak 2) došlo k daňovému podvodu alebo 3) k zneužitiu práva. V prejednávanom prípade bolo zrejmé, že k nepriznaniu práva na odpočet DPH došlo pre nenaplnenie druhej hmotnoprávnej podmienky. Pokiaľ by žalobca uniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, teda ak sú preukázané všetky vecné a aj formálne podmienky na odpočítanie DPH, na preukázanie ktorých má prioritne dôkazné bremeno daňový subjekt, potom je možné neuznať právo na odpočítanie DPH len vtedy, ak bude preukázané zneužitie práva alebo daňový podvod, na čo má v plnom rozsahu dôkazné bremeno správca dane. Táto situácia však v prejednávanom prípade nenastala.
85. Mylne si žalobca vykladal i závery plynúce z rozsudku Súdneho dvora Európskej Únie v spojených veciach C-459/17 a C-460/17 z 27. 06. 2018 (SGI a Valériane SNC), kedy sa domáhal pri požiadavke eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva vyvodenia takého záveru zo spomenutého rozsudku, že v prípade správcom dane tvrdenej fiktívnosti fakturovanej dodávky je dôkazným bremenom správcu dane preukázať, že plnenia uvedené na faktúre sú neexistentné (fiktívne), a teda nie je povinnosťou daňového subjektu preukazovať opak. Súd v tomto smere poukazuje na bod 38, 39 a 40 spomenutého rozsudku: „(38) Dobrá viera alebo jej absencia na strane zdaniteľnej osoby, ktorá žiada o odpočítanie DPH, nemá žiadny vplyv na otázku, či sa uskutočnilo dodanie tovaru v zmysle článku 10 ods. 2 šiestej smernice. V súlade s cieľom tejto smernice, ktorým je zriadenie spoločného systému DPH založeného okrem iného na jednotnej definícii zdaniteľných plnení, má totiž pojem „dodanie tovaru“ podľa článku 5 ods. 1 uvedenej smernice objektívny charakter a musí sa uplatňovať nezávisle od cieľov a výsledkov dotknutých plnení, a to bez toho, aby boli daňové orgány povinné vykonať vyšetrovanie zamerané na stanovenie úmyslu zdaniteľnej osoby alebo zohľadňovať úmysel iného subjektu ako tejto zdaniteľnej osoby, ktorý tvorí súčasť rovnakého dodávateľského reťazca (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 2013, Dixons Retail, C-494/12, EU:C:2013:758, body 19 a 21, ako aj citovanú judikatúru). (39) V tomto kontexte je potrebné pripomenúť, že je úlohou toho, kto sa domáha odpočítania DPH, preukázať, že spĺňa podmienky na jeho získanie (rozsudok z 26. septembra 1996, Enkler, C-230/94, EU:C:1996:352, bod 24). (40) Z toho vyplýva, že existencia práva na odpočítanie DPH závisí na splnení podmienky, že skutočne došlo k poskytnutiu zodpovedajúcich plnení.“ Zo záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej Únie v spojených veciach C-459/17 a C-460/17 z 27. 06. 2018 jednoznačne plynie, že unesenie dôkazného bremena z materiálneho hľadiska o tom, že bol žalobcovi dodaný tovar (autodiely) a že tento následne dodal svojmu odberateľovi v Českej republiky je vlastným dôkazným bremenom žalobcu ako daňového subjektu a s výkladom prezentovaným žalobcom sa nemožno stotožniť.
86. Žalobca tiež v žalobách poukazoval na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 18. júla 2013 vo veci C-78/12 („Evita-K“ EOOD), avšak opätovne neuvádzal ani to na základe akých konkrétnych skutkových okolností sú závery spomínaného rozsudku aplikovateľné v prejednávanej veci. Žalobca tiež
sám ďalej v žalobách priznáva, že napadnuté rozhodnutia nie sú založené výlučne len na zisteniach o nekontaktnosti dodávateľa/subdodávateľa/odberateľa, keď sa vyjadruje tak, že používa pojem, že napadnuté rozhodnutia sú „v značnej miere“ založené na nekontaktnosti spoločností X-Trade Company s.r.o., DEE, s.r.o. či FIXIS OFFICE, s.r.o. Uvedeným teda priznáva fakt, že správca dane a žalovaný založili svoje rozhodnutia i na iných zisteniach a samotná skutočnosť, že tieto iné zistenia žalobca neakceptuje je výlučne prezentácia žalobcovho vlastného hodnotenia jednotlivých vykonaných dôkazov, avšak bez spojenia i s ostatnými vykonanými dôkazmi.
87. Vo všeobecnosti súd uvádza, že dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie DPH uplatňuje, právo na odpočítanie DPH v prípade nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok môže byť odopreté. Správca dane a žalovaný na základe dôkazov založených v administratívnych spisoch dôvodne podľa súdu prijali záver, že v priebehu daňových kontrol preverovaním predložených dokladov a tvrdení žalobcu bolo spochybnenie uskutočnenia a predovšetkým aj existencie zdaniteľných plnení, ktoré boli fakturované deklarovaným dodávateľom X-Trade Company s.r.o., keď tieto boli vyhodnotené ako fiktívne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa existencia skladových priestorov v sídle žalobcu nepotvrdila miestnym zisťovaním. Skladovanie autodielov v priestoroch personálne prepojených spoločností znegoval samotný žalobca, ktorý vo vyjadreniach k pochybnostiam správcu dane ako miesto, kde mal byť skladovaný tovar, označil výlučne sídlo žalobcu. Pokiaľ ide o užívanie priestorov žalobcom v rámci v obchodnom registri zapísaného sídla toto sa malo diať na základe zmluvného nájomného vzťahu uzatvoreného medzi žalobcom a P. H. H. a P. Q. H., ktorý v čl. III bod 1. vymedzoval užívanie prenajatých priestorov na dohodnutý účel, ktorým boli kancelárske a administratívne práce a činnosť personálnej agentúry. Dohodnutý účel užívania nebytových priestorov bolo možné v súlade s čl. III. bod 2. Nájomnej zmluvy zo dňa 30. 07. 2015 meniť len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa, ktorý nebol zo strany žalobcu predložený. Hoci sa v čl. V. bod 1. predmetnej nájomnej zmluvy medzi žalobcom a p. H. a p. H. uvádza, že sa zmluvné strany dohodli na cene nájmu za nebytové priestory o výmere 94 m2 vo výške 575,- EUR a za skladové priestory na III. nadzemnom podlaží o výmere 3,77 m2 vo výške 16,- EUR tak Dodatkom č. 2 k Nájomnej zmluve došlo s účinnosťou od 01. 06. 2016 jednak k zmene čl. II bod 1. Nájomnej zmluvy ako i k zmene čl. V. bod 1. Nájomnej zmluvy, keď predmetom nájmu od 01. 06. 2016 (t.j. aj v čase kontrolovaných zdaňovacích období júl až september 2018) už neboli nebytové priestory na II. nadzemnom podlaží (I. poschodie) o celkovej výmere 94 m2 a skladové priestory na III. nadzemnom podlaží (II. poschodie) o výmere 3,77 m2, ale výlučne len nebytové priestory, a to síce nebytové priestory na II. nadzemnom podlaží (I. poschodie) o celkovej výmere 94 m2 a nebytové priestory na II. nadzemnom podlaží (I. poschodie) o výmere 40 m2. Predmetom nájmu v rozhodnom čase vzhľadom na Nájomnú zmluvu v znení jej Dodatku č. 2 účinného od 01. 06. 2016 neboli žiadne skladové priestory. Pokiaľ sa v zápisnici z miestneho zisťovania z 07. 07. 2020 uvádza, že „tovar bol skladovaný aj v priestoroch spoločnosti PERSOnica, s.r.o. – kumbál na 3. poschodí“, tak v zmysle obsahu Dodatku č. 2 k Nájomnej zmluve ani predmetný priestor nebol v rozhodných kontrolovaných zdaňovacích obdobiach predmetom nájmu.
88. K výpovedi svedka N. J., ako osoby vykonávajúcej prepravu tovaru do Českej republiky zo dňa 28. 04. 2020 súd uvádza, že sa ňou nijako nepotvrdila existencia skladovacích priestorov v personálne prepojených spoločnostiach žalobcu, pričom svedok sa ani k samotnému skladovaniu nevedel priamo vyjadriť s tým, že aj jeho vyjadrenie ohľadom možnosti zistenia, čo malo tvoriť prepravovaný tovar v znení: „Bol tam aj tovar boli to krabice so svetlometmi pneumatiky, nejaké veci ohľadom áut“ si odporuje ďalej v tej časti výpovede svedka, kde uvádzal, že tovar mal byť balený v krabiciach v dôsledku čoho sa možnosť zistenia čo presne obsahovali prepravované krabice pri prekladaní tovaru do auta javí ako absolútne vylúčená, keď svedok netvrdil, že by krabice rozbaľoval. Za pomoc vo firmách A. K. svedok, ktorý počas obdobia rokov 2016 až 2018 nebol nikde zamestnaný, nemal dostávať žiadnu mzdu, výkon činnosti pre žalobcu negoval, resp. k poskytovaniu služieb sa nevedel vyjadriť a sám sa definoval ako šofér p. K., resp. jeho „poskok“, pričom A. K. vozil na kamarátskej báze, nakoľko tento nemal vodičské oprávnenie. V čase spolupráce pre A. K. neprichádzal svedok do kontaktu so žiadnymi ľuďmi, nepamätal si žiadne názvy spoločností, s ktorými prichádzal do kontaktu a nevedel ani uviesť či si ich nepamätá preto, že ich zabudol, resp. preto, že o ich názve nemá vedomosť, nevedel uviesť komu za odberateľov sa tovar odovzdával, keď všetko mal riešiť výlučne konateľ žalobcu A. K., vrátane vykládky tovaru. Svedok neviedol žiadnu evidenciu o prepravách tovaru, pri vykládke tovaru nebol, nakoľko to nechal na A. K. a čakal ho mimo auta a areálu vzhľadom na podnikateľské záujmy p. K.. Tiež si nepamätal najskôr, kedy došlo k podpísaniu potvrdení o prijatí tovaru odberateľom a ani to, kto tieto potvrdenia
vyhotovil, neštudoval ich, pričom nebol prítomný pri ich podpise odberateľom, keď ďalej vo výpovedi tiež uvádzal už i to, že potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom podpisoval po vyložení tovaru a doklady v súvislosti s prepravami mu mal dať podpísať A. K., pričom k dôvodu prečo ich podpísal sa vyjadriť nevedel a uviedol len to, že videl svoje meno ako vodič, tak to podpísal. Na otázku správcu dane či dátum uvedený na dokladoch, ktoré podpísal je totožný s dátumom, kedy svedok podpísal dané doklady uviedol, že asi áno. Svedok sa tiež nevedel vyjadriť k tomu či v čase nakládky tovaru v sídle žalobcu, ktorá sa mala uskutočňovať v denných hodinách, boli prítomné aj iné osoby. K preprave tovaru uvádzal, že sa nikde nezastavovali iba na pumpe, keď toto vyjadrenie svedka tiež nijako nepodporuje žalobcove tvrdenia o vedení trasy cez miesta s prameňmi minerálnej vody (Rajecká Lesná či Čičmany). Výpoveď predmetného svedka je i podľa súdu všeobecná, neoveriteľná, bez uvádzania akýchkoľvek konkrétnych okolností k skladovaniu, nakládke, preprave či vykládke tovaru, pričom vzťah spolupráce žalobcu s týmto svedkom v rozhodnom čase nezamestnaným, osobne prítomným pri nakládke tovaru, vykonávajúcim za každým jazdy s tovarom do Českej republiky, ktorý mal byť bezodplatný, bez nároku na odmenu (len za požičanie auta a za príspevok na dovolenku s kamarátmi) a založený výlučne na kamarátstve s A. K. je neštandardný, keď uzatvorenie takejto spolupráce sa javí súdu ako účelové a samotný reálny obsah úkonov vykonávaných svedkom je spochybnený.
89. Z výpovede konateľa žalobcu A. K. pred správcom dane dňa 19. 06. 2019, v ktorého réžií malo byť podľa vyjadrení svedka N. J. obchodovanie s autodielmi, vyplynulo, že tento sa ohľadom preverovania dodávateľov a odberateľov žalobcu vyjadroval len v intenciách pravdepodobnosti bez toho, aby uviedol akým spôsobom k preverovaniu malo zo strany bližšie nekonkretizovaných ľudí dochádzať. Za osoby, ktoré mali vedieť o obchodovaní s autodielmi označil seba, p. A. a účtovníkov. Mená konkrétnych osôb v pozícií účtovníkov (ekonómov) majúcich znalosť o jeho obchodoch s autodielmi, vrátane vyhotovovania písomností v súvislosti s dodávkou náhradných dielov však vo výpovedi neuviedol. Rovnako konateľ žalobcu nekonkretizoval zamestnancov, ktorý mali byť okrem neho a svedka (šoféra) N. J. prítomní príležitostne pri nakládke tovaru, keď svedok J. si prítomnosť iných osôb v čase nakládky nepamätal. U. B., ktorý je od 29. 11. 2017 konateľom deklarovaného odberateľa (FIXIS OFFICE s.r.o.) a ktorý prevažnú časť faktúr vystavených žalobcom uhradil priamo vkladmi v hotovosti na bankový účet žalobcu, A. K. nepoznal a nevedel o tom, že by sa s ním stretol. Technické dokumentácie k tovarom p. K. neskúmal. Spoluprácu s priamym dodávateľom DEE, s.r.o. v iných zdaňovacích obdobiach roku 2018 vnímal ako problematickú, a preto došlo k jej ukončeniu s tým, že v prípade dodávateľa X-Trade Company s.r.o. v zdaňovacom období júl, august a september 2018 mali prebiehať obchody rovnako ako v prípade spoločnosti DEE, s.r.o. len sa zmenila spoločnosť. A. K. si nepamätal detaily podpisu zmluvy s deklarovaným dodávateľom, ani to či bol pri podpise, keď návrh zmluvy mali vyhotoviť Ďuranovi ľudia bez bližšej identifikácie o koho išlo. Len v rovine pravdepodobnosti sa nieslo i overovanie deklarovaného dodávateľa X-Trade Company s.r.o. opätovne bližšie nekonkretizovanými osobami, ktoré A. K. označoval len pomenovaním „moji ľudia“, a to napriek skutočnosti, že s predchádzajúcou spoluprácou so spoločnosťou DEE, s.r.o. ako priamym dodávateľom nemal pozitívne skúsenosti, keďže sa malo jednať podľa jeho slov o „bandu pofidérov“. O výrobcovi náhradných autodielov dodávaných spoločnosťou X-Trade Company s.r.o. nemal vedomosť, technickú dokumentáciu neskúmal, a neskúmal ani to, od koho spoločnosť X-Trade Company s.r.o. autodiely nakupovala (deklarovaným subdodávateľom bola spoločnosť DEE, s. r.o.). Napriek skutočnosti, že vo výpovedi pred správcom dane sa A. K. vyjadroval o skladovacích priestoroch v sídlach jeho spoločností na Mariánskom námestí v Žiline, vo vyjadreniach k pochybnostiam správcu dane bolo ako miesto, kde si žalobca prevzal osobne tovar uvedené výlučne len sídlo žalobcu, kde sa mali nachádzať skladové priestory, v ktorých bol tovar uskladnený. K samotnému počiatku obchodovania žalobcu s autodielmi sa A. K. vyjadroval najskôr iba tak, že obchod s autodielmi začal preto, lebo mal príležitosť. Potom uviedol, že mu volal p. E., s ktorým sa aj na 10 min. stretol v Žiline a ktorý mu mal ponúknuť či p. K. vie z prostredia jeho kontaktov zabezpečiť dodávateľov náhradných dielov a iné služby spojené s automobilovým priemyslom a mal mu ponúkať aj veci, ktoré A. K. „veľmi nevoňali“. Po tomto stretnutí s p. E. sa mal A. K. zoznámiť v Bratislave v nočnom podniku so skupinou ľudí zo zahraničia a mal sa dostať k pani E., keď v kontexte rozhovorov čo všetko robia dostal nápad, že mu môžu dodávať náhradné diely. Následne mu p. E., ktorá sa vyhovárala, že ju bije priateľ a že sa na čas musí stratiť, posunula p. A. a ďalej mu posunuli p. Q., keď týmto obchodom A. K. nedával navyše žiadnu pozornosť, pričom podporu mu robil jeho tím opätovne bližšie neuvedených ľudí. A. K. mal dostať diely, za ktoré p. E. začal platiť. Keď chcel A. K. ukončiť spoluprácu mal za ním prísť p. E., ktorý navrhol dodávanie dielov spoločnosti A. K. v pozícií subdodávateľa ako i to, že A. K. „dohodí“ odberateľa, a to spoločnosť FIXIS OFFICE, s.r.o., ktorej nechcel p. E. dodávať priamo pre nejaké „finančné naťahovačky“. Spoločnosť p. Kaderku
(East Company s.r.o.) bola dodávateľom A. K. po istý čas, keď po čase sa mal p. E. dostať do problémov a mal p. K. dohodiť C., za ktorého sa mal zaručiť. Spomínaným C. bol konateľ spoločnosti DEE, s.r.o. p. E., keď so spoločnosťou DEE, s.r.o. ako priamym dodávateľom s konateľom p. E. (občanom Bulharskej republiky) A. K. podľa svojej výpovede nechcel ďalej robiť, nakoľko mal problémy on ako aj ten čo mu ho dohodil, teda p. E.. Na spoločnosť X-Trade Company s.r.o. sa mal nakontaktovať tak, že mu mal volať jej konateľ p. C.. Pokiaľ by mal A. K. s obchodovaním s autodielmi od spoločnosti East Company s.r.o. a spoločnosti DEE, s.r.o. také skúsenosti aké opisoval (problémy konateľov predchádzajúcich priamych dodávateľov, a to p. E. či p. E.), tak sa javí súdu ako nelogické, aby A. K. neskúmal od koho X-Trade Company s.r.o. nakupovala autodiely, neskúmal ani obsah dokladov potrebných na prevzatie a užívanie tovaru a ani neskúmal technickú dokumentáciu k tovaru. A. K. sa v rámci svojej výpovede vo vzťahu k priebehu obchodných rokovaní s p. C. vyjadril výlučne v kontexte jedného stretnutia v Žiline a to napriek skutočnosti, že zo strany žalobcu malo dôjsť k osobnému odovzdávaniu objednávok na tovar p. C., keď tieto objednávky boli vystavované v Žiline. Výpoveď konateľa žalobcu A. K. ohľadom preverovaných obchodných transakcií je tak, ako to konštatovali i daňové orgány, všeobecná, A. K. neuvádza žiadne mená „mojich ľudí“, ktorí mali vypracovať návrh rámcovej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom, ktorí mali pravdepodobne overovať deklarovaného dodávateľa, resp. ktorí mohli byť prítomní pri dodávke tovaru od X-Trade Company s.r.o. a jeho uskladnení.
90. Správcovi dane sa nepodarilo overiť obchodnú spoluprácu žalobcu s deklarovaným dodávateľom a ani odberateľom ani za využitia mechanizmu MVI, keď dožiadaný správca dane uviedol vo vzťahu ku konateľovi deklarovaného dodávateľa (p. C.), že poštu na adrese W. XXX, XXX XX L., B. I. nepreberá a nehnuteľnosť na adrese, na ktorej by sa mohol zdržovať v D. XXX, L. je neobývateľná. Ani výsluch konateľa deklarovaného odberateľa (FIXIS OFFICE s.r.o.) p. B. sa nepodarilo uskutočniť, keďže tento sa na adrese trvalého pobytu nezdržuje, nemá tam označenú poštovú schránku, keď sa jedná o Mestský úrad v Kroměříži, teda opäť ide o konateľa, ktorý má evidovaný pobyt na mestskom úrade a v sídle spoločnosti sa tiež nezdržuje. Správca dane vyvinul úsilie ohľadom preverenia kontrolovaných obchodných transakcií, keď cestou MVI žiadal o vypočutie konateľa deklarovaného subdodávateľa p. D. D. E. (občana Bulharskej republiky), no bezúspešne, keďže daná osoba bola hľadaná na všetkých troch adresách v miestach P., C. a E. a ani na jednej z nich nebola nájdená. Vzhľadom na uvedené ani z iných zdrojov, t. j. okolnosťami na strane odberateľa (FIXIS OFFICE s.r.o.) či deklarovaného subdodávateľa (DEE, s.r.o.) sa nepodarilo vyvrátiť pochybnosti o tom, že by žalobcovi bol dodaný tovar od jeho dodávateľa X-Trade Company s.r.o. Skutočnosť, že sa jednalo len o formálne fiktívne dodávky tovaru, nevyplýva len z charakteru obchodných spoločností (nekontaktný dodávateľ, subdodávateľ a odberateľ), ale napr. aj z toho, že výpoveď tak konateľa žalobcu A. K. či svedka N. J. sú nepresvedčivé, všeobecné, keď nebola preukázaná ani existencia priestorov na skladovanie, boli skúmané i peňažné toky medzi dodávateľom a subdodávateľom a tiež KV DPH. Správny súd dodáva, že nie je možné zvrátiť ustálený skutkový stav v administratívnych konaniach len vyhodnotením jednotlivých vykonaných dôkazov, ale podstatné je ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti k čomu v danom prípade zo strany daňových orgánov došlo. Správny súd uvádza, že odberateľ (žalobca) má povinnosť preukázať, že došlo k reálnym dodávkam v zmysle dodávateľských faktúr. Podnikateľ znáša svoje povinnosti preukázať hodnovernosť údajov faktúry dodávateľa, a preto je rozumné očakávanie, že najmä v zmluvných vzťahoch, vzhľadom na nevylúčenie možnosti uplatnenia daňovej kontroly, si žalobca ako daňový subjekt zabezpečí od druhej zmluvnej strany nielen dostatok hodnoverných (t.j. takých, ktoré zodpovedajú reálnemu priebehu zdaniteľného obchodu) dôkazných prostriedkov, ale aj jej budúcu procesnú spoluprácu (napr. kontakty na zodpovedné osoby dodávateľa), aby vierohodne preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej kontroly adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či samotné dodanie zdaniteľných plnení sa zrealizovalo spôsobom opísaným v dodávateľskej faktúre. Správny súd potom uzatvára, že v administratívnych konaniach bol dostatočne zistený skutkový stav vecí a z neho boli vyvodené aj správne právne závery, s ktorými sa súd stotožňuje.
91. Súd ďalej uvádza, že nevzhliadol ani žiadne procesné pochybenie v tom smere, že by správca dane nekonal v súčinnosti so žalobcom a tomuto by v dôsledku uvedeného mali byť odopreté akékoľvek jemu patriace procesné práva v zmysle daňového poriadku. Správca dane (zdaňovacie obdobie júl a august 2018) upovedomil žalobcu o zmene právneho posúdenia veci (nepreukázanie materiálnej existencie plnenia), keď vo vyrubovacom konaní na základe prvého zrušujúceho rozhodnutia žalovaného oboznámil žalobcu s priebehom a výsledkami dokazovania za zdaňovacie obdobie júl a august 2018 v súvislosti s vyrubovacím konaním prostredníctvom zápisníc o ústnom pojednávaní s tým, že pokiaľ bolo správcovi dane vytýkané žalovaným (v druhých zrušujúcich rozhodnutiach),
že bolo potrebné pred vydaním druhého prvostupňového rozhodnutia vyhodnotiť záver správcu dane o nepreukázaní materiálnej existencie plnenia vo vzťahu ku všetkým doteraz zisteným skutočnostiam a dôkazom a žalobcu oboznámiť s týmto záverom v dostatočnom časovom predstihu, tak uvedené pochybenie správca dane napravil. Správca dane v súlade s § 3 ods. 2 daňového poriadku oboznámil žalobcu o priebehu a výsledkoch dokazovania za zdaňovacie obdobie júl a august 2018 v súvislosti s vyrubovacím konaním, a to písomným dokumentom č. 102605699/2021 zo dňa 20. 12. 2021 (júl 2018) a písomným dokumentom č. 102605756/2021 zo dňa 20. 12. 2021. Vo vzťahu k namietanému dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, správny súd uvádza, že preskúmaním tohto žalobného bodu zistil, že žalobca v žalobe nijako bližšie neuvádza, v čom konkrétne by malo dôjsť k jeho naplneniu, a preto je tento všeobecne uplatnený žalobný bod nedôvodný.
92. Súd uvádza k obsahu replík 1, 2 a 3, že na ich obsah nemožno prihliadať, keďže ide o rozšírenie žalobných námietok až po uplynutí lehoty na včasné podanie správnych žalôb, a teda po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žalôb v zmysle úpravy podľa § 183 SSP. Je povinnosťou žalobcu v konkrétnostiach uviesť, v čom je rozhodnutie, ktoré napáda alebo postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozpore so zákonom a ako to malo vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. V súlade s ustanovením § 134 ods. 1 SSP je súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, nakoľko v predmetnej veci nejde o žiadnu z výnimiek ustanovenú v § 134 ods. 2 SSP. Žalobca v replikách rozširoval i žalobnú námietku o neúplnosti administratívnych spisov predložených žalovaným správnemu súdu. Súd uvádza, že žalobca nedefinoval aký dopad na zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a správcu dane mala mať okolnosť absencie v replikách uvádzaných listín v obsahu súdu žalovaným predložených administratívnych spisov, keď administratívne spisy boli postupom v súlade s § 102 ods. 1 SSP žalovaným obsahovo doplnené tak, aby tieto umožňovali súdny prieskum napadnutých rozhodnutí. Samotná existencia listín spochybnená nebola. Postup žalovaného pri predkladaní spisov v správnom súdnom konaní nemohol mať vplyv na zákonnosť administratívnych konaní a na zákonnosť vydania napadnutých rozhodnutí, keďže administratívne konania boli v tom čase už ukončené. Pokiaľ žalobca rozširoval žalobné námietky i v tom smere, že žalovanému neboli a nemohli byť správcom dane predložené v žiadnom štádiu konania žalobcom uvádzané dokumenty, tak je potrebné okrem poukazu na nastúpenie účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žalôb poukázať i na to, že žalobcom nebola produkovaná argumentácia k skutkovej stránke veci v tom smere, či listiny označené žalobcom ako nepredložené žalovanému správcom dane v žiadnom štádiu konania majú reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutia v jeho prospech. Formálne zopakovanie administratívnych konaní by v tomto prípade nepredstavovalo pre žalobcu reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutia.
93. Vzhľadom na to, že žalobca nebol v konaní úspešný, keďže jeho žaloby boli v celom rozsahu zamietnuté, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne (§ 168 SSP). Keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd ani žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
94. Tento rozsudok prijal správny súd pomerom hlasov 3 : 0. file_0.jpg
file_1.wmf
1. Tento rozsudok prijal správny súd pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
file_0.jpg
file_1.wmf
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.