Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cb/10/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v spore žalobcu: AutoM Geci Borov, s.r.o., IČO: 46 860 355, Podhrunkovská 2635/1A, 093 02 Vranov nad Topľou, zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO: 47 237 406, Kmeťova 26, 040 01 Košice - Staré Mesto, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát, IČO: 37 928 422, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 112,05 € s prísl., t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 112,05 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o konkrétnej výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 112,05 € s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle P. E., N.: Z., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo Z. O., bydliskom A.. B. XXXX/XX, XXX XX Z. G. E. (ďalej aj ako „poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktorého Z. A. C., mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t.j. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému ohlásená dňa XX.XX.XXXX a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený, t.j. M.. Z. O. dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise AutoM Geci Borov, s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 370,51 € s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXX. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa XX.XX.XXXX oznámené, že dňa XX.XX.XXXX bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora: „Poistné plnenie priznané podľa kalkulácie A.. Pre nezmluvný a neautorizovaný servis NH priznaná 16,67€ bez DPH, rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou a kalkuláciou technika spoločnosti A. je v lakovaní, prácach a normohodine.“ Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, predstavovala sumu vo výške 370,51 € s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba do výšky 228,46 €. Celková nepriznaná je vo výške 142,05 €. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciu, ktorý žiada zaplatiť je 112,05 €. Neuznaná suma vo výške 142,05 € bola vlastníkom motorového vozidla t.j. M.. Z. O., postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX. Skutočnosti, ktoré žalovaný

v oznámeniach o poistnom plnení, resp. vo výpočtoch poistného plnenia, uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celých poistných plnení, na ktoré má poškodený, resp. žalobca nárok. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a fakturované opravy. Servis, t.j. žalobca, pri oprave poškodených motorových vozidiel postupoval tak, aby motorové vozidlá boli z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovými udalosťami. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodových udalostí, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlá spĺňali rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovými resp. poistnými udalosťami. Náklady na prácu a lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie žalobca poukázal na cenník lakovacích a mechanických prác vo východoslovenskom regióne: O. Q. O., A..P..U.., V. XX, O. XX €. A. V. /. XX €. A. V., Q. W. A..P..U., O. R. XX, C. XX €. A. V. /. XX N. A. V., M. A. A..P..U.., Q. X, C.T. XX €. K. V. /. €. K. V.. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle P. E. normohodinu vo výške XX,XX € (bez DPH) za mechanické práce a lakovacie práce, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto považoval za nedôvodné, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Pri poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX žalovaný priznal náklady na opravu v zmysle kalkulácie vypracovanej automatizovaným systémom A., žalovaný priznal NH vo výške max. 16,67 EUR bez DPH. Žalovaným používaný program A. nezohľadňuje v plnej miere všetky parametre, vyskytujúce sa pri oprave poškodeného motorového vozidla. Žalovaným používaný kalkulačný program uplatňuje u všetkých vozidiel rovnaké pravidlá pri tvorbe časových noriem, nezávisle od výrobcu vozidla. Zároveň, na žiadnom mieste v príslušnej platnej právnej úprave Slovenskej republiky nie je stanovené, že za záväzný kalkulačný program sa považuje kalkulačný program A.. Žalobca mal za to, že žalovaný nie je oprávnený si subjektívne určovať, akú cenu normohodiny za mechanické, karosárske a lakovacie práce bude akceptovať za maximálnu. Skutočnosť, že žalovaný, nepozná pomery jednotlivých servisov neznamená že má, resp. môže určiť svojvoľne a direktívne maximálnu výšku nákladov na opravu, ktorú uzná za vhodnú. Takéto konanie je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX vo výške 112,05 € s príslušenstvom, ktoré mu boli neoprávnene krátené.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 15.02.2019 platobný rozkaz sp. zn. , voči ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. Uviedol, že uplatnený nárok neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Má za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením . Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Žalovaný namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Poukázal na to, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, s poukazom na ust. nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore so zákonným ustanovením . Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 29. januára 2008, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil, že „podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce

výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúce predmety postúpenia), považuje takýto právny úkon podľa ustanovenia za absolútne neplatný. Samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z obsahu uvádzaných predmetov zrealizovaného postúpenia vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému. Pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému za opravu motorového vozidla, a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia zakladá absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t. j. zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje pohľadávku, pričom z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného. V predmetných zmluvách absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení poukázal žalovaný na skutočnosti uvádzané v predmetnom Oznámení, v ktorom sa uvádza, že plnenie bolo poskytnuté podľa kalkulácie A., pričom technikom A. bolo zdokumentované (pri obhliadke motorového vozidla) aj poškodenie laku predného nárazníka, nesúvisiace s predmetnou škodovou udalosťou. Z dôvodu, že oprava motorového bola vykonaná v nezmluvnom, neautorizovanom servise, priznaná normohodina za prácu bola vo výške 16,67 € bez DPH. Vykonané krátenie zo strany žalovaného predstavuje riadne odôvodnené a preukázané krátenie. Žalovaný pri tomto postupe vychádzal z posudku, ktorý bol vypracovaný systémom Q., ktorý predstavuje automatizovaný kontrolný systém, používaný pre výpočet nákladov na opravy poškodených vozidiel, ktorý kalkuluje náklady na opravu konkrétneho vozidla. Z kalkulácie vyplýva, že primerané náklady na opravu motorového vozidla poškodeného predstavovali sumu 258,46 € (vzhľadom k tomu, že opravu vykonal nezmluvný neautorizovaný servis) a z tejto sumy bola následne odpočítaná suma 30 € za nesúvisiace poškodenia laku, ako vyplýva z Oznámenia. Z tohto dôvodu, pridržiavajúc sa predloženej kalkulácie, náklady, ktoré žalobca vynaložil na opravu vozidla, nepredstavujú náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu.

3. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 29.03.2019. K námietke žalovaného, že neboli dodržané ustanovenia uviedol, že pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na náhradu škody, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné dôjsť k zámene s iným skutkom. Poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalovaného uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok na náhradu škody. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnil poškodený, resp. žalobca, voči žalovanému v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uviedol, že z podstaty poistenia nevyplýva, že by poškodený poistnou udalosťou mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. Poukázal na ust. , v zmysle ktorého právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Uviedol, že nárok na náhradu škody, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (tj. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j.

doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - . Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z , ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla ( ). Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť za vykonanú a fakturovanú opravu. V zmysle ustálenej judikatúry (NS ČR, sp.zn.:25Cdo347/2000, , a pod.) nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy (viď faktúra servisu s podrobným rozpisom prác a materiálu). Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu. Konanie a tvrdenie žalovaného je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to, resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý žalobcovi by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby náklady neuhradené žalovaným musel znášať žalobca, resp. poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení (, ). Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako v prípade vyššie uvedeného ustanovenia a . Doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil (na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa XX.XX.XXXX), pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu. Výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poškodený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logický, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poškodený, ako veriteľ, postúpil krátený nárok na náhradu škody, ktorý mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. Postupca postúpil na žalobcu nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré majú povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t.j. je možné ho platne postúpiť. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, tj. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. V aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Na podporu argumentácie poukázal na judikatúru súdov, a to na rozhodnutie R (ČR) 27/2008, nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp.zn. , uznesenie NS SR, sp.zn. , nález ÚS SR, sp.zn. -29, rozsudok NS SR, sp.zn. 1 M Obdo V 6/2006, uznesenie NS ČR, sp.zn. . Žalobca ďalej nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poisteného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle : 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom M.. Z. O. ako poškodeným a postupníkom (žalobcom) zo dňa XX.XX.XXXX obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku poistnej udalosti). V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle a nasl. v platnom znení. Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III predmetnej zmluvy v bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. K uplatnenému nároku uviedol, že žalovaný v podanom odpore len poukázal na odôvodnenie krátenia uvedené v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 22.03.2018, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti postupu žalovaného. Svoje tvrdenia neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Žalovaný síce predložil kalkuláciu nákladov č. XXXXXXXXXX, kde uviedol, že normohodina je vo výške 16,67 €, avšak neuviedol, ako dospel k uvedenej výške. Žalobca listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žaloby, preukázal, že žalovaným učená výška normohodiny vo výške 16,67 € je nízka a neprimeraná vzhľadom na obvyklé ceny. Uvedené žalovaný predloženou kalkuláciou nijako nevyvrátil. Žalovaný nie je oprávnený krátiť nárok žalobcu iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné.

4. V spore rozhodol tunajší súd rozsudkom pre zmeškanie žalovaného č.k. - 100 zo dňa 23.06.2020 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Voči uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č.k. - 149 zo dňa 15.07.2021 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 08.11.2021 uviedol k námietkam aktívnej vecnej legitimácie a k neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, že takéto námietky už boli riešené a poukázal na rozhodnutia v obdobných skutkových a právnych veciach: Uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 14.07.2020, sp. zn. , Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.09.2019, sp.zn. , Rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp.zn. zo dňa 13.11.2019, Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 21.11.2019, sp.zn. , Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.06.2020, sp.zn. , Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.07.2020, sp.zn. , Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 21.11.2019, sp.zn. . V tejto súvislosti žalobca poukázal na ods. 2. Podľa jeho názoru dôvody krátenia uvedené v Oznámení o poistnom plnení zo dňa XX.XX.XXXX sú nepreskúmateľné, bez opory v zákone. Nie je zrejmé, podľa čoho sú určené žalovaného náklady ako primerané a na základe akej skutočnosti stanovil rozdiel medzi kalkuláciu a faktúrou vo výške 112,05 €, ako prišiel žalovaný ku výslednej krátenej sume, nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie dôvodnosti krátenia poistného

plnenia a v konečnom dôsledku nie je zrejmé z čoho vychádzal keď určil práve takúto sumu. Pokiaľ išlo o opravu v nezmluvnom a neautorizovanom servise, táto skutočnosť nezakladá oprávnenie krátenia náhrady škody vo forme poistného plnenia, nakoľko ani delenie servisov zo strany žalovaného nemá oporu v zákone a bez ohľadu na to, kde je oprava poškodeného motorového vozidla vykonaná, je vykonaná rovnako kvalitne, či pôjde o opravu v neautorizovanom či autorizovanom servise. Pokiaľ išlo o zníženie poistného plnenia za údajne nesúvisiace poškodenia laku nárazníka, poukázal žalobca na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal tú skutočnosť, či vlastne bol predmetný nárazník údajne poškodený. Tiež poukázal na zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla spísaného technikom žalovaného, kde je jasne uvedené a zároveň de facto priznané, že „Nárazník P pošk. lak - určený na opravu / lakovanie prestrekom“. Žalovaný sám uznal potrebu opravy poškodeného nárazníka. Nie je možné z technického hľadiska poškodený diel opraviť a nenalakovať, nakoľko by daný postup nespĺňal technologický postup, ktorý musí byť dodržaný pri oprave. Opravou bolo poškodené motorové vozidlo navrátené do stavu funkčného, technického a estetického. Žalovaný svojím konaním uznal potrebu opravy a lakovania nárazníka a preto jeho krátenie v tejto časti považuje za nelogické a v rozpore so zadokumentovaným poškodením a následným uznaním vzniku a rozsahu škody. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , v ktorom nastala obdobná situácia. Do pozornosti súdu dal aj Rozhodnutie Národnej banky Slovenska zo dňa 23.07.2019 (Sp. číslo: NBS1-000-029-747), v ktorom Komunálna poisťovňa a Kooperativa podľa NBS použili nekalú obchodnú praktiku pri zamietnutí náhrady škody, za čo bola každej vyrubená pokuta 12-tisíc eur: „Praktika spočívala v tom, že poškodenému spotrebiteľovi odmietli plnenie bez toho, aby vykonali riadne zisťovanie okolností vzniku škody.“

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a k žalobe pripojenými listinnými dôkazmi, platobným rozkazom sp. zn. , odporom žalovaného a k odporu pripojenou kalkuláciou zo dňa 14.08.2017, vyjadrením žalobcu zo dňa 29.03.2019, 08.11.2021 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

7. Medzi M.. Z. O. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX Zmluva o postúpení časti pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 142,05 € s príslušenstvom, čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou 370,51 € a škodou reálne zaplatenou dlžníkom 228,46 €, z postupcu na postupníka. Postupca prehlásil, že má voči dlžníkovi KOOPERATIVA poisťovňa pohľadávku vo výške 142,05 €. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. XXXXX, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. V článku II. postupca prehlásil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna.

8. Zo zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla vyplýva, že došlo k poškodeniu laku na prednom nárazníku, poškodeniu predného pravého svetla a k poškodeniu predného pravého blatníka.

9. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa XX.XX.XXXX ukončili šetrenie poistnej udalosti. Súčasťou oznámenia bolo aj vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Vo faktúre neprimerane účtované náklady na opravu. Poistné plnenie priznané podľa kalkulácie A.. Technikom A. bolo zdokumentované aj nesúvisiace poškodenie laku predného nárazníku. Pre nezmluvný neautorizovaný servis priznaná G. XX,XX €. K. DPH, rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou technika spoločnosti A. je v lakovaní, prácach a normohodine. Uviedol, že plnenie vo výške 228,46 € poukazuje na účet spoločnosti AutoM Geci Borov, s.r.o. Súčasťou oznámenia bola aj príloha, kde je uvedený výpočet výšky plnenia.

10. Žalobca ako dodávateľ vystavil M.. Z. O. ako odberateľovi faktúru č. XXXXX dňa XX.XX.XXXX, A. XX.XX.XXXX za opravu vozidla P. E., Z. podľa predloženej kalkulácie č. XXXXXXXXXX na sumu 370,51 €. Z fakturovanej sumy za karosárske práce účtoval 74,52 € (2,7 normohodín po 27,60 €), za lakovnícke práce 117 € a lakovnícky materiál sumu 178,99 €.

11. Z predloženého porovnania cenníkov lakovacích a mechanických prác pre porovnateľný typ motorového vozidla vyplýva, že podľa cenníka spoločnosti Q. W., A..P..U.. predstavujú mechanické a klampiarske práce pre značky vozidiel do 20.000 € sumu XX € bez DPH za normohodinu, lakovacie práce XX € bez DPH za normohodinu, podľa cenníka spoločnosti M. A. A..P..U.. predstavujú mechanické práce od XX € bez DPH za normohodinu, karosárske a lakovacie práce XX € bez DPH za normohodinu, podľa

cenníka spoločnosti O. Q. A..P..U.. O. mechanické práce od XX € s DPH za normohodinu, klampiarske a lakovnícke práce od XX € bez DPH za normohodinu.

12. Podľa predloženej kategorizácie patri model P. E. medzi malé automobily.

13. Ako vyplýva z predloženého posudku/ kalkulácie č. XXXXXXXXXX žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX mzda za prácu bola priznaná vo výške XX,XX €, za lakovanie vo výške XXX,XX €., teda náklady na opravu predstavovali 215,38 € bez DPH / 258,46 € s DPH. Priznaná normohodina za prácu bola vo výške 16,67 €.

14. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného v čase vzniku škodovej udalosti (ďalej len „“) náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok.

15. V zmysle poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

16. Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

17. Podľa poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa v znení účinnom ku dňu vzniku poistnej udalosti (ďalej len „“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

19. V zmysle uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

20. Podľa ust. , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

21. V zmysle ust. , , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

22. Podľa poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

23. Podľa , , poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré

si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

24. V zmysle náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

25. Podľa § 132 ods. 1, ods. 2, ods. 3 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

26. Žalovaný namietal, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nemá všetky náležitosti podľa ust. .

27. K predmetnej námietke žalovaného je potrebné uviesť, že žaloba žalobcu spĺňa kritéria v zmysle citovaných procesných ustanovení, pričom súdu je z opísaných rozhodných skutočností zrejmé, čoho sa žalobca domáha a na základe akého právneho titulu. Žalobca sa domáha zaplatenia istiny titulom neuhradenia celej vzniknutej škody jeho právnemu predchodcovi (poškodenému), ktorá vznikla v dôsledku dopravnej nehody na motorovom vozidle, ktoré v tom čase patrilo právnemu predchodcovi žalobcu (poškodenému) M.. Z. O.Í.. Škoda na motorovom vozidle bola spôsobená poistencom žalovaného. Žalovaný o škodovej udalosti mal vedomosť, nakoľko túto zaregistroval ako poistnú udalosť pod č. XXXXXXXXXX a zároveň po uplatnení nároku na náhradu škody poškodeným, tomuto z väčšej časti aj uhradil uplatnený nárok. Žalovaný teda poskytol poškodenému časť poistného plnenia, čím uhradil sčasti škodu, ktorá vznikla v dôsledku vzniknutej škodovej udalosti opísanej v žalobe. Žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody čo do základu, pričom sporným medzi účastníkmi právneho vzťahu ostal iba rozsah náhrady škody.

28. Predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. ).

29. Súd mal za preukázané, že žalobca dostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti potrebné na ustálenie predmetu sporu, ktorými sledoval preukázanie svojho nároku, zreteľne označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.

30. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s poukazom na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi poškodeným M.. Z. O. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom.

31. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX voči dlžníkovi KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. vo výške 142,05 €. V článku II. postupca prehlásil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna.

32. Z obsahu Zmluvy o postúpení časti pohľadávky súd zistil, že má všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, je určitá a zrozumiteľná. Účastníci zmluvy sú riadne označení, postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná, výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a zároveň je označený dlžník. Predmet zmluvy je riadne uvedený a určený, pričom je zrejmé, že sa jedná o postúpenie pohľadávky. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1.apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad

v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky, vzhľadom na vyššie uvedené spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom.

33. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky, ktorú má voči žalovanému ako rozdiel medzi reálnou škodou a škodou zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti, uplatnenou a preukazovanou žalovanému prostredníctvom faktúry.

34. Poškodený bol veriteľom majúcim pohľadávku voči žalovanému z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpil na žalobcu. Preto námietka žalobcu, že medzi poškodeným a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, nie je dôvodná. Už momentom vzniku škody mal totiž poškodený pohľadávku voči žalovanému, ktorú platne postúpil na žalobcu, pričom pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu sa nevyžadovalo, aby poškodený uhradil náklady za opravu vozidla (porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 24.11.2020 pri obdobnom posúdení platnosti zmluvy postúpení medzi poškodeným ako postupcom a autoservisom ako postupníkom).

35. Škoda vznikla poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však na preukázanie vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca, resp. jeho právny predchodca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody.

36. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poškodený má priamy nárok voči zodpovednostnému poisťovateľovi. Poisťovateľ, ktorý poisťuje poistné riziko zodpovednosti za škodu, má v prvom rade povinnosť voči poistenému (škodcovi) nahradiť zaňho poškodenému škodu. Táto povinnosť vyplýva poisťovateľovi na základe poistnej zmluvy. Nárok poškodeného na plnenie voči škodcovi nie je zmluvným nárokom, ale nárokom z protiprávneho konania vznikajúceho zo zákona.

37. Žalobca nemohol faktúru vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky, ktorú má voči žalovanému. Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za potvrdené, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.

38. Žalobca ako právny nástupca poškodeného má v zmysle priamy nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla pri škodovej udalosti zo dňa 11.08.2017 proti poisťovateľovi a bol povinný tento nárok preukázať.

39. V konaní nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle P. E., N.: Z., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo Z. O., K. A. B. XXXX/ XX, Z. G. E.. Pri škodovej udalosti došlo k poškodeniu predného nárazníka, predného pravého blatníka a predného pravého svetla. Vyššie uvedené vyplynulo zo zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla a následne aj z predloženého posudku / kalkulácie č. 9564694547.

40. Právnemu predchodcovi žalobcu vznikla pri tejto škodovej udalosti škoda, rozsah ktorej preukázal v súdnom konaní predložením faktúry č. XXXXX, ktorou bola právnemu predchodcovi žalobcu M.. Z. O. za opravu vozidla P. E., N.: Z. účtovaná suma 370,51 €.

41. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že žalovaný plnil za svojho poistenca, s ktorým mal v danom čase uzavretú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX viažucu sa na motorové vozidlo s N.: Z. a poškodenému vyplatil sumu 228,46 €. Súčasťou oznámenia je vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie, kde sa uvádza, že vo faktúre sú neprimerane účtované náklady na opravu. E. A. bolo zdokumentované aj nesúvisiace poškodenie laku predného nárazníka, pre nezmluvný neautorizovaný servis bola priznaná normohodina 16,67 € bez DPH a rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou technika spoločnosti A. je v lakovaní, prácach a normohodine. V prílohe k Oznámeniu o poistnom plnení je uvedený výpočet výšky plnenia ako rozdiel medzi faktúrou, t.j. sumou 370,51 € a

kalkuláciou, t.j. sumou 112,05 €, pričom spolu priznané poistné plnenie predstavovalo 258,46 €, z ktorej bola odpočítaná ešte suma 30 € ako nesúvisiace poškodenie laku.

42. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že stranu sporu v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť dôkazy osvedčujúce ich pravdivosť. V sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Strany sporu majú procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Z vyjadrenia žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu nevyplýva, že by relevantným spôsobom poprel skutočnosti tvrdené žalobcom k ním uplatnenej výške nároku na náhradu škody a teda ku skutočnostiam, ktoré vyplývajú z predloženej faktúry č. XXXXX a tiež to, že súdu nepredložil žiadne skutkové tvrdenia ku skutočnosti, prečo ním vykonané krátenie uplatneného nároku malo byť oprávnené. Nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce oprávnenosť krátenia uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody.

43. Žalovaný súdu žiadnym spôsobom nepreukázal ako dospel k ním uvádzanej výške primeraných nákladov na opravu vozidla ako aj ku kráteniu za lakovanie, práce, za nesúvisiace poškodenie laku, ako ani k uvádzanej sume za normohodinu práce 16,67 €. Žalobca naopak predložil cenníky iných spoločností, z ktorých je zrejmé, že ním účtovaná normohodina práce v sume 27,60 € je zjavne primeraná, porovnateľná s inými autoservismi.

44. Vysvetlenie krátenia uplatneného nároku na náhradu škody zo strany žalovaného nie je dostatočne zrozumiteľné, ako ani odôvodnené. Pokiaľ žalovaný výšku škody spochybnil, bolo v jeho záujme navrhnúť v tomto smere vykonanie adekvátneho dôkazu.

45. Obranu žalovaného tak súd vyhodnotil ako nedôvodnú a nedostatočne preukázanú a jednoznačne nespôsobilú relevantne spochybniť nárok žalobcu. Ak žalovaný tvrdil inú výšku škody, ako vyplynula zo žalobcom predložených listinných dôkazov, dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti bolo práve na žalovanom. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol ani nepredložil žiaden ďalší dôkaz.

46. Pokiaľ ide o spochybnenie výšky škody na základe posúdenia spoločnosti A., A..P..U.., ide o dcérsku spoločnosť žalovaného (jedným zo spoločníkov tejto obchodnej spoločnosti je žalovaný). Nejedná sa tak o nezávislé posúdenie poistnej udalosti na úrovni znaleckého posúdenia.

47. Ako vyplýva aj z verejne dostupných už právoplatne skončených vecí riešených všeobecnými súdmi, kde svoje stanovisko v obdobných prípadoch uvedená spoločnosť poskytovala, v mnohých prípadoch sa toto odlišovalo od znaleckých posudkov podaných vo veci, kedy pri vyslovení technickej nemožnosti vzniku škody boli práve závery podaných znaleckých posudkov opačné (porovnaj napríklad rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp.zn. z 9.1.2019, Okresného súdu Bratislava I sp.zn. z 19. 10. 2018)

48. Z listinných dôkazov predložených žalobcom jednoznačne vyplýva vyúčtovanie nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal nárok žalobcu na náhradu škody v celom rozsahu za preukázaný, preto mu priznal uplatnenú sumu 112,05 €.

49. Podľa ust. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa

považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

50. Podľa ust. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

51. Podľa ust. , ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. (odkaz na s. 2 ).

52. Je nepochybné, že ust. je viazané k odseku 6 ustanovenia , keďže odkazuje na nesplnenie povinností poisťovateľa, ktoré sú vyjadrené práve v odseku 6 ust. . Je potrebné v danej sporovej právnej veci vychádzať z uplatneného nároku žalobcu, ktorý vyplýva z ustanovení , ktorý osobitný právny predpis v ust. stanovuje, kedy nastane splatnosť poistného plnenia, ktoré je povinný poskytnúť poisťovateľ. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia je plnenie splatné do 15-tich dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť (teda v časti poisťovateľom uznaného nároku), resp. po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (v tomto prípade nároku pôvodne neuznaného poisťovateľom, avšak následne uznaného súdom). Ide o zákonné ustanovenie, ktoré určuje splatnosť pohľadávky majúcej svoj základ v zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a neumožňuje určenie iného času zročnosti poistného plnenia. Ak poisťovateľ uzná nárok poškodeného na plnenie čo aj len čiastočne, je z hľadiska určenia času plnenia takto uznaného nároku rozhodujúci okamih, keď poisťovateľ skončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. V takomto prípade plnenie z takto uznaného nároku je splatné do 15 dní od skončenia šetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť a v prípade, že by poisťovateľ neplnil, vznikol by poškodenému nárok na úrok z omeškania uplynutím tejto lehoty. Ak však poisťovateľ odmieta poškodenému poskytnúť poistné plnenie v ním požadovanom rozsahu a poskytne mu riadne a včas písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo znížil poistné plnenie, v dôsledku čoho poškodený uplatnil svoj nárok žalobou v súdnom konaní, pre určenie času plnenia (a následným vznikom právneho nároku poškodeného na prípadný úrok z omeškania) je relevantným až doručenie právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

53. S poukazom na vyššie uvedené závery súd žalobu žalobcu v časti nároku na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 112,05 € od 06.04.2018 do zaplatenia, zamietol. V danom spore poisťovateľ odmietol poskytnúť plnenie poškodenému, resp. jeho nástupcovi, v dôsledku čoho žalobca svoj nárok uplatnil v súdnom konaní. Pre určenie času plnenia žalovaného je rozhodujúce v zmysle až doručenie právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi.

54. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

55. V zmysle a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. Žalobca požadoval istinu 112,05 € s úrokom z omeškania vo výške 5% z uvedenej sumy od 06.04.2018 do zaplatenia. Žalobcovi bola v konaní priznaná istina 112,05 €, žaloba bola zamietnutá v časti nároku na úrok z omeškania.

58. Úspech žalobcu napriek čiastočnému zamietnutiu žaloby ohľadne príslušenstva uplatnenej pohľadávky predstavoval 100%, preto mu súd priznal proti žalovanému náhradu trov v plnom rozsahu. Žalobca uviedol úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky bez toho, aby ich špecifikoval v kapitalizovanej forme, teda vo forme, ktorá by predstavovala v istom slova zmysle uplatňovanú istinu. Za týchto okolností nie je dôvodné, aby súd tieto úroky kapitalizoval a bral ich do úvahy aj ako základ pre posúdenie miery úspechu a neúspechu sporových strán v tomto konaní. Nie je dôvod započítavať nepriznané a nevyčíslené príslušenstvo pohľadávky viažuce sa na úspešne priznanú istinu žalobcovi ako neúspech v otázke náhrady trov konania. V súvislosti s vyššie uvedeným názorom súd poukazuje na aktuálnu judikatúru Krajského súdu v Prešove, napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 26.02.2019, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo 4.4.2019, ako aj na názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. zo dňa 31.10.2017, ktoré rozhodnutie zohľadňuje uznesenie NS SR sp.zn.6Obo/243/2007 z 27.11.2008.

59. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté, v zmysle ustanovenia , samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.