Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Oboer/76/2014

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: O. M., nar. XX. M. XXXX, bytom J., o vymoženie 585,54 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. , o odvolaní a dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. septembra 2013 sp. zn. , takto

r o z h o d o l :

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e . II. Dovolanie oprávneného o d m i e t a . III. Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe notárskej zápisnice spísanej zo dňa 11. 09. 2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 4488/2005, NZ 42096/2005.

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 01. 08. 2012 č. k. -31 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“).

V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor bol v danej veci vylúčený z vykonávania exekúcie. Z toho dôvodu súd oprávneného vyzval, aby navrhol súdneho exekútora, ktorý bude pokračovať vo vykonávaní exekúcie v zmysle poverenia. Oprávnený však v stanovenej lehote súdu nenavrhol nového súdneho exekútora a teda nebolo možné v exekučnom konaní pokračovať.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 24. 09. 2013 sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ( ). Návrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania zamietol. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci správne vyzval, aby keďže súdny exekútor bol vylúčený navrhol súdneho exekútora, ktorý by pokračoval vo vykonávaní exekúcie. Keďže oprávnený nereagoval a nenavrhol súdneho exekútora, súd prvého stupňa správne na podklade vyššie uvedených skutočností podľa Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, keďže zastavenie exekúcie vyjadruje procesný následok voľného výberu osoby súdneho exekútora, ktorého oprávnený neoznačil. Návrh na prerušenie odvolacieho konania zamietol s odôvodnením, že v danom prípade nevznikla potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor Európskej únie.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie podal dovolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením , t. j., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a ako dovolací dôvod uvádzal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , ( ).

Podľa jeho názoru exekučný súd postupom súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu a napadnutými rozhodnutiami došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní, kontradiktórnosti súdneho konania, práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Podľa názoru dovolateľa z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Uviedol, že právna úprava výberu exekútora neumožňuje exekučnému súdu vylúčiť súdneho exekútora z vykonávania exekúcie pre pomer k oprávnenému. Zároveň vytýkal rozhodnutiam súdov nižšieho stupňa ich nepreskúmateľnosť.

Oprávnený podal proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, ktorým žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávneného.

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred najvyšším súdom, v ktorých

- tak, ako aj v tomto prípade - podal odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. 04. 2013 sp. zn. , ako aj z 18. 06. 2013 sp. zn. ) s tým, že a/ odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c/ najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný ( a a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil ( a ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený advokátom ( veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či je dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 29. 04. 2014 sp. zn. , z 19. 06. 2014 sp. zn. , z 29. 07. 2014 sp. zn. , z 29. 07. 2014 sp. zn. a z 17. 06. 2014 sp. zn. na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci pre účely, ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov ( a Exekučného poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a , dovolateľom napadnuté uznesenie, ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa a prípustné nie je.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru oprávneného mu súdy odňali možnosť pred súdom konať v zmysle tým, že vylúčili z vykonávania exekúcie súdneho exekútora pre jeho pomer k oprávnenému, aj keď na to neboli oprávnené. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Dovolateľ tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v došlo tým, že súdy porušili zásadu rovnosti zbraní a zásadu kontradiktórnosti súdneho konania.

V danom prípade exekučný súd na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti z uvedenej notárskej zápisnice. Uznesením zo dňa 09. 11. 2012 súd vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie. Po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného uznesenia, exekučný súd vyzval oprávneného, aby navrhol exekútora, ktorý má na základe poverenia súdu pokračovať vo vykonávaní exekúcie. Oprávnený v súdom stanovenej lehote súdu súdneho exekútora neoznámil. Následne súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekučné konanie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil. Podľa názoru dovolacieho súdu exekučný súd a následne aj odvolací súd podmienky na zastavenie exekúcie posúdili správne.

Ak teda oprávnený vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle z toho, že súdy zastavili exekúciu, hoci to neboli splnené podmienky, ide o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom súdov nebola oprávnenému znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení. Súd prvého stupňa vytvoril oprávnenému možnosť zvoliť si po vylúčení ním zvoleného súdneho exekútora nového, ktorý by pokračoval vo vykonávaní exekúcie. Za týmto účelom bola stanovená primeraná lehota 10 dní od doručenia výzvy, ktorá bola oprávnenému doručená dňa 25. 01. 2013. Oprávnený si však súdneho exekútora nezvolil ani do rozhodnutia prvostupňového súdu, o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení dňa 21. 02. 2013. Súd prvého stupňa postupoval správne keď exekúciu zastavil, nakoľko bez súdneho exekútora, ktorého si môže zvoliť len oprávnený nie je možné viesť exekúcie a je z tohto dôvodu neprípustná. Podmienky na vylúčenie súdneho exekútora boli splnené, čo už bolo konštatované aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 13. 04. 2011 sp. zn. . Skutočnosť, že súd prvého stupňa o uvedenom rozhodnutí oprávneného neinformoval, nebola spôsobilá privodiť mu v predmetnom exekučnom konaní ujmu.

Po preskúmaní veci dospel k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo ani o prípad zastavenia exekúcie v procesnej situácii, v ktorej pre toto zastavenie neboli splnené zákonné predpoklady. Pokiaľ teda súd prvého stupňa predmetnú exekúciu zastavil a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, nemal ich postup za následok odňatie možnosti oprávneného pred súdom konať ( ).

K námietke dovolateľa týkajúcej sa porušenia zásady kontradiktórnosti konania, dovolací súd dáva dovolateľovi do pozornosti, že mal možnosť sa oboznámiť s dôvodmi zastavenia exekučného konania z uvádzaných dôvodov z uznesenia súdu prvého stupňa, proti ktorému aj podal odvolanie, v ktorom sa k týmto dôvodom vyjadril. Dovolateľom uplatnenými argumentmi sa odvolací súd v napadnutom uznesení náležite zaoberal a vyložil svoje závery, pre ktoré potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Pre udržateľnosť napadnutého postupu a uznesení postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku. Názor, podľa ktorého by na každom jednom stupni mala byť uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by odvolaciemu súdu umožňoval v zásade len kasáciu napadnutého rozhodnutia, bez reálnej možnosti konvalidovať prípadné procesné nedostatky vlastným postupom.

Podľa názoru dovolateľa, uznesenie odvolacieho súdu, ale aj súdu prvého stupňa nebolo riadne odôvodnené.

Vzhľadom na uvedenú námietku oprávneného, bolo potrebné zaujať právny záver o tom, či nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá procesnú vadu konania v zmysle , alebo či má za následok (len) procesnú vadu konania v zmysle

Je potrebné uviesť, že vada konania uvedená v znamená vždy porušenie aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (napr. ). To však neznačí, že by zároveň nevyhnutne platil aj opak, teda to, že každé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje až intenzitu vady konania v zmysle

neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje , ktorý vo svojich ustanoveniach predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované v , pripisuje osobitný význam - vady tejto povahy považuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania ( ) a zároveň tiež za prípustný dovolací dôvod ( ). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v zmysle pripisuje význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na rozdiel od procesných vád vymenovaných v , považuje síce za relevantný dovolací dôvod ( ), nie však za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania.

Uvedený záver je obsiahnutý už v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. 08. 1997 sp. zn. , ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 111/1998 (časť právnej vety „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“). Z tohto judikátu vychádza dlhoročná ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá považuje nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu za vadu konania, ktorá môže zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť podľa O aktuálnosti uvedeného judikátu svedčí okrem iných aj nedávne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. 11. 2011 sp. zn. , podľa ktorého uvedený právny názor k výkladu považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný a neporušujúci základné práva sťažovateľa.

Dovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov, nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež ) a nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie oprávneného podľa v spojení s

Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo zastaviť a vznikla mu povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania ( v spojení s ). V konaní o jeho dovolaní vzniklo procesne úspešnému povinnému právo na náhradu trov konania

proti oprávnenému, ktorý úspech v dovolacom konaní nemal ( v spojení s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal povinnému náhradu trov týchto konaní, lebo nepodal návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.