Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/10/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobkyne: J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., P. XXXX/X, právne zastúpená: JUDr. Martin Kubovič, LLM, MSc, advokát so sídlom M.R. Štefánika 3080/14, Sereď, proti žalovanému: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. F. XXX, právne zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Galanta, Športová 470/11, o zaplatenie 2.400 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 24. septembra 2020, č.k. -251, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.400 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. , , , vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bola v celom rozsahu podaná dôvodne. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.400 eur s odôvodnením, že sporové strany sú vlastníkmi nehnuteľnosti v k. ú. N. F. vedenej Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor na LV č. XXX, rodinného domu súpisné číslo XXX na parc. č. 913/1 každý v 1. Žalovaný užíva nehnuteľnosť, ktorú má v spoluvlastníctve so žalobkyňou, rovnako ako pozemky zapísané na LV č. XXX, ktoré sú jej výlučným vlastníctvom bez toho, aby uhrádzal za užívanie nájomné, čím sa a bezdôvodne na jej úkor obohacuje. Žalobkyňa preto požadovala od žalovaného nájomné 100 eur mesačne spätne za 24 mesiacov od podania žaloby. Ako dôkaz žalobkyňa navrhla okrem iného obsah spisu č.k. , a list žalovaného zo dňa 09.01.2015, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaný nehnuteľnosti užíva.

3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú spoluvlastníkmi označeného rodinného domu súp. č. XXX v katastrálnom území N. F., vedeného na LV č. XXX, a žalobkyňa je vlastníkom v žalobe označených pozemkov, vedených na LV č. XXX. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na LV XXX, v katastrálnom území N. F., rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. 913/29, garáže bez súpisného čísla na parc. č. 913/30 v celosti. Pod spisovou značkou prebiehalo na Okresnom súde v Galante konanie, kde vystupovali totožné sporové strany a bol schválený zmier, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni 2.400 eur titulom užívania nehnuteľností, ktoré sú predmetom aj prejednávaného súdneho sporu. V priebehu označeného sporu na pojednávaní dňa 12.6.2017 právny zástupca žalovaného uviedol: „V súvislosti s predmetom konania dodávam, že je pravdou, že žalovaný užíva nehnuteľnosti aj pozemky.“ V predmetnom spore žalovaný nerozporoval, že by pozemky a nehnuteľnosť neužíval, poukazoval na to, že nehnuteľnosti zhodnocoval, staral sa o ich údržbu. Listom zo dňa 09.01.2015 žalovaný vyzval žalobkyňu na vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu, navrhoval, že nehnuteľnosti sa stanú jeho výlučným vlastníctvom a že žalobkyňu vyplatení z jej podielu. V predmetnom liste žalovaný uvádza: „Tento rodinný dom je dlhodobo obývaný mnou.“ Z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisu je zrejmé, že na pozemku prislúchajúcemu k domu žalovaný chová hospodársku hydinu a pestuje poľnohospodárske plodiny. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 23.01.2020 (č. l. 237 spisu) uviedla, že ona sporné nehnuteľnosti neužíva a tieto užíva žalovaný. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že žalobkyňa sa nezúčastňovala na údržbe a zveľaďovaní budovy, nikdy nežiadala od neho kľúč od domu a to ani ústne ani písomne, ďalej uviedol, že on užíva len svoj podiel, dve izby neužíva vôbec, užíva len kuchyňu, špajzu a WC. Žalobkyňa predložila dôkaz, vyjadrenie realitnej kancelárie na základe miestnej ohliadky zo dňa 9.6.2017 k cene nájomného za predmetný dom súp. č. XXX v N. F., kedy hodnota nájomného bez mesačných režijných nákladov bola stanovená na 100 eur. Podľa znaleckého posudku č. 22/2019 nájom za obdobie jún 2015 až jún 2017 pripadajúci žalobkyni za dom predstavuje sumu 1934,10 eur, za pozemky 2.789,38 eur, čo spolu činí 4.723,48 eur.

4. Súd prvej inštancie dôvodil, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva, je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom každý zo spoluvlastníkov je v zmysle oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia v spojení s . Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím na druh právneho dôvodu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný užíva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu. Žaloba v spore je prakticky identická so žalobou, ktorá je prejednávaná v tomto spore, pričom žalovaný v spore jednoznačne deklaroval, že užíva nehnuteľnosti uvádzané v žalobe. Čo sa týka domu súp. č. XXX, žalovaný v liste adresovanom žalobkyni jednoznačne deklaroval, že dom je ním dlhodobo obývaný. Toto sú dôkazy samotného žalovaného o užívaní nehnuteľností, zároveň o užívaní pozemkov svedčí aj fotodokumentácia, z ktorej vyplýva chovanie hospodárskych zvierať na pozemkoch. Tvrdenia žalovaného o užívaní len časti domu, neužívaní pozemkov sú iba účelovým tvrdením bez opory v dôkazoch. Súd nevykonal dokazovanie miestnou ohliadkou vzhľadom na to, že mal preukázané, v akom období a čo žalovaný užíval a miestna ohliadka by nemala vplyv na zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci. Bolo upustené od výsluchu svedkov, ktorých navrhli sporové strany vzhľadom na to, že sa zaviazali zabezpečiť ich účasť, čo však neučinili. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a .

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, majúc za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe predložených a vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Súd pri rozhodovaní vychádzal iba zo záverov z iného súdneho konania, ktoré síce bolo vedené medzi rovnakými účastníkmi a s rovnakým predmetom, avšak okolnosti boli odlišné, nakoľko tam bol uzavretý súdny zmier a to za určitých okolností, na čo v tomto konaní aj žalovaný poukazoval, avšak súd prvej inštancie to nevzal do úvahy a ani sa s tým nevysporiadal. Je pravda, že žalovaný v označenom konaní uznal, že predmetné nehnuteľnosti sčasti užíval (ale ani tu nie v celom rozsahu), súdny zmier však uzatvoril len z dôvodu, že sa tým mali usporiadať všetky vzťahy medzi ním a žalobkyňou a to aj do budúcna. Neuzatvoril súdny zmier z dôvodu uznania nároku žalobkyne bez výhrad a v celom rozsahu, navyše označené konanie bolo vedené o náhradu za užívanie nehnuteľností za iné obdobie, a to od 24.6.2013 do 24.6.2015, zatiaľ čo toto súdne konanie sa týka obdobia od 26.6.2015 do 26.6.2017 a súd musel brať do úvahy, že podmienky užívania nehnuteľnosti sa mohli zmeniť, čo ale neskúmal a to napriek tomu, že žalovaný neustále namietal rozsah užívania žalobkyňou uvádzaných nehnuteľností. Žalovaný nikdy v žiadnom konaní neuviedol, že by predmetné nehnuteľnosti užíval celé, súd si jeho vyjadrenie v súvisiacom konaní, kde uviedol „že užíva nehnuteľnosti uvedené v žalobe“, vysvetlil po svojom. V tomto konaní súd nevykonal dokonca ani len tie dôkazy, ktoré on sám uviedol, že vykoná, o ktoré dôkazy žiadal aj žalovaný, keďže ich považoval za dôležité. Súd na pojednávaní dňa 05.12.2017 uviedol, že na základe návrhu sporových strán vo veci vykoná miestnu ohliadku, napriek tomu ju nevykonal a ani upustenie od nej riadne nevysvetlil, hoci práve toto je ten rozhodujúci dôkaz v konaní. Na pojednávaní dňa 05.12.2017 žalovaný predložil ako dôkaz mapu predmetných nehnuteľnosti s vyznačením tých, ktoré v spornom období žalovaný užíval a práve ohliadkou na mieste samom by toto bolo možné preukázať.

Súd upustil od vykonania tohto dôkazu po vypracovaní znaleckého posudku č. 22/2019, ale samotný znalecký posudok nenahrádza úlohu miestnej ohliadky, lebo neurčuje, ktoré pozemky boli žalovaným užívané, iba určuje výšku ceny a nie sporný rozsah užívania. Navyše túto skutočnosť mal mať súd vyriešenú už pred tým, ako zadal znalcovi úlohu tak, aby mohol zadať presné pozemky na vypočítanie úhrady za užívanie. Žalovaný jednoznačne uviedol, ktoré časti nehnuteľností užíval, uviedol aj to, že výlučne on sa staral o poriadok na pozemkoch žalobkyne, tieto kosil a podobne, nakoľko žalobkyňa nemala o to žiadny záujem. Záhradu neužíval on, ale jeho sestra, čo tiež uviedol, ale ani túto skutočnosť konajúci súd nepreveroval, ani sa s ňou nevysporiadal, nekriticky sa stotožnil s tvrdeniami žalobkyne ohľadom celého užívania uvedených pozemkov žalovaným. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že podľa jej názoru je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne a navrhla ho potvrdiť.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovené, ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

9. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 2.400 eur. Tejto sumy sa domáhala titulom jej nároku ako podielového spoluvlastníka na peňažnú náhradu, vyplývajúcu z ustanovenia , za to, že žalovaný ako druhý podielový spoluvlastník nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/2 užíva sám nehnuteľnosť a to rodinný dom špecifikovaný v žalobnom návrhu ( zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. N. F.). Predpokladom úspešného domáhania sa relutárnej náhrady je preukázanie uvedených skutočností: a) že v rozhodujúcom čase existovalo podielové spoluvlastníctvo k veci, b) že dotknutý (neužívajúci) podielový spoluvlastník neužíval vec v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, c) že dôvod neužívania podľa predchádzajúceho písmena nepramení z dohody o bezplatnom užívaní iným spoluvlastníkom, d) že iný spoluvlastník užíval vec nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorý zasahuje do rozsahu podielu dotknutého podielového spoluvlastníka, alternatívne vtedy, ak jeden podielový spoluvlastník bráni druhému spoluvlastníkovi v užívaní, hoci aj vec neužíva nad rozsah svojho podielu. Predmetom sporu je však zároveň aj nárok žalobkyne na náhradu za užívanie pozemkov v jej výlučnom vlastníctve, špecifikovaných v žalobe ( zapísaných na LV č.XXX pre kat. úz. N. F. ). V tomto prípade, teda v prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez právneho titulu, ide o bezdôvodné obohatenie podľa a nie nárok vyplývajúci z , pričom súd prvej inštancie tieto rozdiely nijako nerozlišoval. Aj na vznik záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje splnenie zákonných predpokladov, predovšetkým vznik majetkovej výhody určitého subjektu práva bez právneho dôvodu na úkor iného subjektu práva, pričom bolo na žalobkyni, aby preukázala, že žalovaný užíval v rozhodnom období, teda od júna 2015 až do júna 2017 pozemky, ktoré boli vo vlastníctve žalobkyne, v celej ich výmere, a to bez právneho dôvodu, pričom preukázateľne za uvedené rozhodné obdobie žalobkyni náhradu za užívanie týchto pozemkov neplatil, čím sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Žalovaným obdobím v predmetnom spore je pri oboch nárokoch jún 2015 až jún 2017.

10. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel majúc za to, že žalobkyňa v plnom rozsahu preukázala svoje tvrdenia uvádzané v žalobe. Po preskúmaní odvolacích námietok, napadnutého rozsudku i obsahu celého spisového materiálu, však bolo treba dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu vykazuje vady, vytýkané odvolateľom.

11. V konaní nebola sporná otázka v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva sporových strán k rodinnému domu súp. č. XXX, ktorú má súd preukázanú z výpisu z listu vlastníctva č. 818, ani výlučné vlastníctvo žalobkyne k ňou označeným pozemkom, ktoré má súd preukázané z výpisu z listu vlastníctva č. XXX. Pokiaľ ide o rodinný dom súp. č. XXX, sporným nebolo ani tvrdenie, že žalovaný užíva tento rodinný dom sám a nebolo sporné ani to, že medzi podielovými spoluvlastníkmi

nebola uzatvorená žiadna dohoda o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade. Spornou bola otázka súvisiaca s rozsahom užívania spoločného rodinného domu žalovaným nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, keďže žalobkyňa tvrdila, že žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti v celosti, teda nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, čo žalovaný popieral a tvrdil, že užíva iba niektoé časti, ktoré špecifikoval. Pokiaľ ide o pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobkyne zapísané na LV č. XXX ako parc. č. 913/1, parc. č. 913/27, parc. č. 913/29, parc. č. 913/30 a parc. č. 913/33, žalovaný popieral, že by užíval pozemky parc. č. 913/1, parc. č. 913/27 a parc. č. 913/29, keď ohľadom týchto pozemkov uviedol, že práve naopak, tieto pozemky iba z času na čas pokosí, aby boli v stave, v akom by ich mala udržiavať práve žalobkyňa, ktorá sa o ne nestará a mala by skôr jemu platiť za túto starostlivosť ( por. odpor žalovaného proti platobnému rozkazu na čl. 19 spisu).

12. Súd aplikuje ustanovenia v súlade s princípom formálnej pravdy, kde strany sporu sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky, pričom v prípade, že strana sporu neunesie dôkazné bremeno, musí znášať nepriaznivé meritórne rozhodnutie (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.04.2014 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.07.2009). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.07.2013).

13. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že bolo úlohou žalobkyne preukázať, že žalovaný v období od júna 2015 do júna 2017 ako podielový spoluvlastník realizoval nadužívanie spoločnej veci, teda rodinného domu súp. č. XXX, nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu a konkretizovať, v čom spočívalo nadužívanie. Rovnako bolo na žalobkyni, aby preukázala ňou tvrdené výlučné užívanie pozemkov žalovaným ako nevlastníkom v rozhodnom období.

14. Žalobkyňa v spore ako dôkazy predložila spolu so žalobou listy vlastníctva, ktoré síce obsahujú informácie o vecných právach k predmetným nehnuteľnostiam, avšak neposkytujú údaje o spôsobe užívania nehnuteľností. Ďalším dôkazom žalobkyne je list žalovaného zo dňa 09.01.2015, ktorým ju vyzval na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, v ktorom okrem iného uviedol: „tento rodinný dom je dlhodobo obývaný mnou“, z uvedeného listu však jednoznačne nevyplýva presný rozsah užívania nehnuteľnosti žalovaným. Obsah súvisiaceho spisu č.k. takisto nepreukazuje rozsah užívania nehnuteľností žalovaným, nakoľko v prípade súvisiaceho sporu sa jednalo o náhradu za iné obdobie než v predmetnom spore, pričom výrok právneho zástupcu žalovaného, ktorý odznel na pojednávaní dňa 12.6.2017, kedy uviedol, že “je pravdou, že žalovaný užíva nehnuteľnosti aj pozemky“, tiež nemožno automaticky vykladať ako potvrdenie užívania celých sporných nehnuteľností žalovaným. Treba tiež prisvedčiť odvolateľovi v tom, že uzavretie zmieru nemožno vykladať ako uznanie nároku žalobcu.

15. Žalobkyňou produkované dôkazy by podľa názoru odvolacieho súdu mohli obstáť v prípade, ak by žalovaný tvrdenia žalobkyne nepoprel a neponúkol dôkazy spôsobilé spochybniť rozsah jeho užívania tvrdený žalobkyňou ( kedy aj jeho vyjadrenia, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, by mohli byť považované za potvrdenie užívania v celom rozsahu). Žalovaný však od začiatku súdneho sporu rozsah užívania uvádzaný žalobkyňou popieral, pripúšťal iba čiastočné užívanie spoločného rodinného domu a užívanie iba niektorých pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, uviedol, že užíva spoločné nehnuteľnosti len v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2, keď spoločný dom neužíva celý, uviedol aj ktoré konkrétne miestnosti užíva a ktoré neužíva. Pokiaľ ide o pozemky, už v podanom odpore menoval, ktoré konkrétne pozemky neužíva, tiež na pojednávaní dňa 05.12.2017 uviedol, že neužíva záhradu, priestor pred domom, priestor za domom smerom do záhrady ( to, že ich kosí nepovažoval za užívanie, robí iba udržiavacie práce, ktoré by mala realizovať žalobkyňa). Vzhľadom na sporný rozsah užívania súd najskôr rozhodol o vykonaní dôkazu ohliadkou nehnuteľností, tento dôkaz však nevykonal a následne rozhodol, že od ohliadky upúšťa. Žalovaný s týmto nesúhlasil, na pojednávaní dňa 03.09.2020 poukazoval na to, že vzhľadom na predbežné právne posúdenie súdom, ktorý zhodnotil spornosť rozsahu užívania nehnuteľností, práve miestnou ohliadkou by mohol jednoznačne preukázať rozsah užívania nehnuteľností. Súd na uvedený návrh žalovaného nereagoval, vyhlásil dokazovanie za skončené a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. V bode 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku potom súd iba konštatoval, že nevykonal dokazovanie miestnou ohliadkou vzhľadom na to, že v spore mal

preukázané, v akom období a čo žalovaný užíval, miestna ohliadka by podľa názoru súdu nemala vplyv na zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci.

16. Žalovaný doložil do spisu na preukázanie jeho tvrdení aj fotodokumentáciu nehnuteľností, ktorou sa ale prvoinštančný súd vôbec nezaoberal. Na druhej strane vzal do úvahy fotodokumentáciu nehnuteľností doloženú žalobkyňou, z ktorej ako uviedol súd v odôvodnení rozsudku, „je zrejmé, že na pozemku prislúchajúcemu k domu žalovaný chová hospodársku hydinu a pestuje poľnohospodárske plodiny“. Odôvodnenie rozsudku však neposkytuje odpoveď na otázku, z čoho prvoinštančný súd dospel k tomuto záveru, pretože fotografie nie sú identifikované ani datované, nevyplýva z nich, ktorý konkrétny pozemok zachytávajú ( pričom žalobkyňa si uplatňuje náhradu za užívanie piatich pozemkov) ani to, komu hydina na fotografii patrí.

17. Súd prvej inštancie pochybil, keď v konaní bez ďalšieho uzavrel, že „ tvrdenia žalovaného o užívaní iba časti domu, neužívaní pozemkov sú iba účelovým tvrdením bez opory v dôkazoch“, pričom súd žiadne dôkazy navrhnuté žalovaným nevykonal. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu a dokazovanie zodpovedajúce garancii spravodlivého súdneho konania, bez neprípustného, neopodstatneného, eklektického výberu dôkazov smerujúcich k jednostranným záverom. Ak súd takto nepostupuje, dochádza k poškodzovaniu základných práv na spravodlivé rozhodovanie súdov a rovné postavenie strán v konaní.

18. Pokiaľ potom súd prvej inštancie svoj záver o plnom preukázaní tvrdení žalobkyne založil na vyjadrení žalovaného v inom súdnom konaní, ktoré sa týkalo iného obdobia, navyše išlo o konanie, v ktorom strany uzavreli zmier, pričom zároveň súd ignoroval vykonanie dôkazov, navrhnutých žalovaným na jeho obranu a nekriticky sa stotožnil s tvrdeniami žalobkyne ohľadom celého užívania uvedených pozemkov, potom dokazovanie súdu prvej inštancie nezodpovedalo garancii spravodlivého súdneho konania, ale išlo o neprípustný výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom.

19. Súd nevykonaním dôkazov na podporu tvrdení žalovaného neumožnil žalovanému, aby relevantným spôsobom spochybnil žalobkyňou tvrdený rozsah užívania nehnuteľností, pričom podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie navyše nesprávne právne posúdil, kto nesie dôkazné bremeno preukázania užívania nehnuteľnosti žalovaným nad rozsah spoluvlastníckeho podielu, v tejto súvislosti poukazuje i na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 05.12.2012, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 25.02.2013, v ktorých bola riešená otázka, na kom leží dôkazné bremeno preukázania rozsahu užívania spoločnej nehnuteľnosti.

20. Odvolaciemu súdu tak za opísanej situácie neostalo iné, než podľa / a a rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia, keď nepovažoval za účelné, hospodárne a v záujme strán sporu aby nahrádzal činnosť súdu prvej inštancie. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, sa odvolací súd ďalšími námietkami uvádzanými v odvolaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.

21. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu ( ) opätovne vec prejednať, riadne v súlade s platnou procesnou normou vykonať relevantné navrhnuté dôkazy zo strany žalovaného (v prípade nevykonania navrhnutých dôkazov je potrebné uviesť dôvody) a vykonané dokazovanie opäť vyhodnotiť. Hodnotenie dokazovania zahŕňa v sebe i vyhodnotenie unesenia dôkazného bremena každej zo strán (ohľadom tvrdení, ktoré každá strana podľa hmotného práva má preukázať), pričom v danom prípade súd prvej inštancie bude brať do úvahy odvolacím súdom predostreté posúdenie otázky, koho zaťažuje dôkazného bremeno v tomto spore. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikuje príslušné právne normy, pričom v otázke právneho posúdenia sa bude riadiť aj názorom vysloveným odvolacím súdom v bode 9 tohto uznesenia. Následne súd vo veci opätovne rozhodne, pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa , uvedie ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho

problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu SR napr. sp. zn. , ). V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

22. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).