Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/16/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľky: I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ. U. XXX/XX, Y., t. č. V. Z. XX, M., zast. JUDr. Jaroslavom Fridrichom, advokátom, P.O.BOX 171, Bratislava 1 proti odporkyni: E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, F., t. č. bytom V. XXX, T. F., občianka SR, zast. JUDr. Dušanom Slaninom, AK so sídlom Bradlanská 2, Trnava, o zaplatenie 11.595,57 eur a príslušenstva, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. -221, zo dňa 28. septembra 2010, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 257,75 eur za trovy právneho zastúpenia do rúk právneho zástupcu odporkyne JUDr. Dušana Slaninu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky o zaplatenie sumy 11.595,57 eur v celom rozsahu a uložil jej povinnosť zaplatiť odporkyni trovy konania v sume 2.523,33 eur do rúk jej právneho zástupcu. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil použitím ust. , a , keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že účastníčky konania sú podielové spoluvlastníčky (každá v 1-ici) nehnuteľností, nachádzajúcich sa v obci Y., k.ú. Y., okr. Q., a to rodinného domu so súp. č. XXX, stojaceho na parc. č. 1874 a pozemkov, parc. č. 1773/191 (zastavané plochy a nádvoria o rozlohe 40 m2), parc. č. 1847 (zastavané plochy a nádvoria o rozlohe 412 m2) a parc. č. 1869 (pozemok o rozlohe 974 m2), keď odporkyňa nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam darovacou zmluvou zo dňa 7.12.2006 od svojho manžela R. C. bytom Ľ. U. XXX/XX, Y.. Do roku 1995 v nehnuteľnosti bývala navrhovateľka s R. C., od r. 1995 ich užíval terajší manžel odporkyne (pozn.: v tom čase bol manželom navrhovateľky) a od 2006 nehnuteľnosť užívala odporkyňa, ako podielová spoluvlastníčka spolu s manželom R. C., pôvodným podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, pričom prvostupňový súd konštatoval, že od roka 2008 sa zmenšil rozsah osobného užívania nehnuteľnosti odporkyňou, ktorá býva a pracuje v F., pričom v predmetnej nehnuteľnosti naďalej býva manžel odporkyne. V prvostupňovom konaní si navrhovateľka uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 11.595,57 eur ( pred rozšírením návrhu v sume 2.124,41 eur predstavujúcich niekdajších 64.000,-Sk ) vychádzajúc z racionálnej úvahy predstavujúceho obvyklé nájomné v rámci ceny dopestovaných plodín za užívanie 1-ice predmetných nehnuteľností patriacej navrhovateľke z titulu spoluvlastníckeho podielu. Prvostupňový súd vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania, že navrhovateľka nepreukázala na strane odporkyne existenciu bezdôvodného obohatenia sa na jej úkor, keď v konaní nebolo preukázané, že by v rozhodnom období ( t.j. období od nadobudnutia vlastníctva podielu na nehnuteľnosti odporkyňou ), ba ani pred týmto obdobím, navrhovateľka ústnou

alebo písomnou formou vyzvala odporkyňu, že má záujem predmetné nehnuteľnosti užívať, a že žiadala odporkyňu o poskytnutie súčinnosti. Navrhovateľka v konaní uviedla, že s manželom odporkyne nemôžu žiť v jednom rodinnom dome, v tomto ona nežije od roku 1995 (cca dva roky pred jej rozvodom s manželom odporkyne), kedy po odchode z domu manžel odporkyne vymenil zámok na dome. Prvostupňový súd nemal v konaní preukázaný prejav vôle navrhovateľky žiť v predmetnom rodinnom dome a ani jej prejav v tom smere, ktorým by odporkyňa neumožnila navrhovateľke nehnuteľnosti užívať, práve naopak, navrhovateľka nemala a ani nemá záujem o užívanie predmetných nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v tvrdení, že jej odporkyňa bráni vo vstupe do nehnuteľnosti, pričom jej tvrdenie, že takýmto dôvodom je neotvorenie brány, keď zvonila pri dome v Y., kde mala byť takto v Y. tri krát, nie je dostatočný. V prvostupňovom konaní navrhovateľka nepreukázala žiadnymi dôkaznými prostriedkami, že by vyzvala odporkyňu na konkrétny dátum, kedy by mala byť doma, aby sa s ňou mohla stretnúť a sprístupniť jej vstup do nehnuteľnosti. Tvrdenie navrhovateľky, že počas jej troch ciest do Y. bola brána zamknutá, bolo súdom prvého stupňa vyhodnotené tak, že odporkyňa chránila nie len svoje vlastníctvo, ale i vlastníctvo samotnej navrhovateľky, pričom jedenkrát jej odporkyňa otvorila, do nehnuteľnosti ju vpustila a akceptovala fotografovanie záhrady. Súd prvého stupňa nepovažoval za dostatočný ani ďalší dôvod brániaci jej v užívaní nehnuteľností uvádzaný navrhovateľkou spočívajúci v tom, že odporkyňa necháva bývať v dome R. C., keď po oboznámení sa s rozvodovým rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. -12 zo dňa 22.4.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.6.1997, sa preto odvolávanie navrhovateľky na správanie R. C. z obdobia ich rozvodového konania javilo, ako účelové a nedôvodné a to i z toho dôvodu, že mal preukázané, že v súčasnosti medzi navrhovateľkou a R. C. nie je žiadna komunikácia, preto nemohla mať vedomosť, aké charakterové vlastnosti u neho v súčasnosti prevládajú, keď uplynulo cca 13 rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Prvostupňový súd mal za to, že v zmysle sa mohli účastníčky konania dohodnúť o hospodárení so spoločnými nehnuteľnosťami, pričom zo strany navrhovateľky nebol predložený žiaden návrh, naopak, z vyjadrenia odporkyne bolo preukázané, že táto by bola bývala prístupná na to, aby navrhovateľka užívala prednú časť domu (smerom do ulice) a ona by s R. C. užívala prístavbu, preto iba v prípade, ak by odporkyňa v rozpore s dohodou uzavretou s navrhovateľkou alebo proti vôli navrhovateľky, sama s manželom užívala predmet spoluvlastníctva, bola by jej vznikla povinnosť poskytovať navrhovateľke primeranú úhradu.

Proti rozsudku podala, prostredníctvom svojho zástupcu, v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby odvolací súd postupom podľa ust. a , rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Odvolanie podala z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (), a že v konaní došlo k vade ( ) uvedenej v ust. a to, že sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci prvostupňovým súdom odvolateľka v odvolaní uviedla, že tento nesprávne interpretoval ust. a následne na základe toho právneho omylu vyvodil nesprávny právny záver a to cit.: ,, ....navrhovateľka nepreukázala na strane odporkyne existenciu bezdôvodného obohatenia sa odporkyne na jej úkor.“ V konaní bolo preukázané, že odporkyňa užíva a hospodári s nehnuteľnosťami sama, čím bez právneho dôvodu získava plnenie zodpovedajúce 1/2 spoluvlastníckeho podielu, a ako vyplýva z konštantnej judikatúry a právnej argumentácie súvisiacej s aplikáciou ust. 451 ods.2 , nie je podstatné, či podielový spoluvlastník vyjadril určitou formou voči druhému podielovému spoluvlastníkovi svoju vôľu vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu užívať, keďže podmienkou vzniku bezdôvodného obohatenia na strane podielového spoluvlastníka je skutočnosť, že spoločnú nehnuteľnosť užíva bez oprávnenia nad rámec svojho podielu. K odôvodneniu odvolania vyplývajúcemu z ust. a to že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolateľka uviedla, že v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd vôbec nevyhodnotil vykonané dôkazy komplexne vo vzájomných súvislostiach a rovnako neuviedol, ktoré veci mal z vykonaného dokazovania za preukázané a ktoré nie. Nevyhodnotil svedecké výpovede, len konštatoval ich obsah, nevyhodnotil ďalšie dôkazy ako čestné vyhlásenie F. F., rozsudok OS Trnava č.k. zo dňa 22.4.1997, fotodokumentáciu z ohliadky nehnuteľností. Prvostupňový rozsudok taktiež trpí ďalšou závažnou vadou a to, že súd prvého stupňa napriek písomnému podaniu navrhovateľky zo dňa 22.03.2010 nerozhodol do meritórneho rozhodnutia vo veci samej o navrhovanej zmene žalobného petitu čím reálne zamedzil navrhovateľke domáhať sa ochrany legitímnych práv v súdnom konaní. V

doplnených dôvodoch odvolania voči predmetnému rozsudku, ktoré boli súdu prvého stupňa doručené v lehote na podanie odvolania odvolateľka tieto doplnila vo vzťahu k trovám konania. Prvostupňový súd v tomto smere stanovil hodnotu sporu na 11.595,57 eur a od takto stanovenej hodnoty odvodzoval výšku základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá ho navrhla potvrdiť, pretože je vecne správny a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške 250,54 eur (vyjadrenie k odvolaniu 250,54 eur a režijný paušál 7,21 eur t.j. spolu 257,75 eur).

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala toho, aby jej odporkyňa zaplatila za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu vrozsahu 1/2 na nehnuteľnostiach, nachádzajúcich sa v okrese Q., obci Y., k. ú. Y., a to rodinného domu so s. č. XXX stojacom na parc. č. 1773/191 (zastavané plochy a nádvoria o rozlohe 40 m2), p. č. 1847 (zastavané plochy a nádvoria o rozlohe 412 m2), p. č. 1869 (pozemok o rozlohe 974 m2), pretože táto užíva predmetné nehnuteľnosti, ako podielová spoluvlastníčka taktiež v rozsahu podielu 1/2, výlučne sama. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým návrh zamietol v celom rozsahu.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu, potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Je potrebné, aby sa odvolací súd vyjadril k navrhovateľkou vytýkanej procesnej vade, ktorú mal spôsobiť súd prvého stupňa tým, že nerozhodol o jej dispozičnom procesnom úkone, zmene návrhu, ktorá spočívala vo zvýšení žalovanej sumy z pôvodne žalovanej istiny niekdajších 64.000,-Sk čo predstavuje 2.124,41 eur na sumu 11.595,57 eur, že na pojednávaní prvostupňového súdu konaného dňa 20.05.2010, kde boli prítomní aj obidvaja zástupcovia účastníčok konania, ako to vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.05.2010, ktorá je verejnou listinou, bolo vyhlásené uznesenie o pripustení zmeny návrhu, kde prvostupňový súd pripustil zmenu návrhu nasledovne: ,,Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke 11.595,57 eur ....., z čoho je úplne zrejmé, že o zmene návrhu, spočívajúcej vo zvýšení žalovanej sumy, bolo súdom prvého stupňa rozhodnuté. V zmysle <. žalobca môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Ako vyplýva z ust. a , uznesenie vyhlasuje predseda senátu alebo samosudca prítomným účastníkom a týmto ho doručuje, ak je proti nemu odvolanie (o pripustení alebo nepripustení zmeny návrhu súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie v zmysle ) alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejakú povinnosť.

Z vyššie uvedeného je evidentne zrejmé, že rozhodnutie o zmene návrhu, o ktorom rozhodol súd prvého stupňa na pojednávaní za prítomnosti účastníkov, nebolo potrebné týmto doručovať, keďže boli prítomní

na pojednávaní na ktorom došlo k jeho vyhláseniu, a nebolo potrebné doručovať ani zmenený návrh, pretože účastníci boli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

K ďalším odvolacím dôvodom je potrebné uviesť, že z ustanovenia v spojení s vyplýva oprávnenie každého spoluvlastníka a zároveň aj jeho povinnosť podieľať sa, a to v miere vyjadrenej jeho spoluvlastníckym podielom, na tých právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ustanovenie pre prijímanie rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou nepredpisuje žiadnu osobitnú procedúru ani uskutočnenie formálneho hlasovacieho aktu a pre rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu obligatórnu formu, ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá, že proces vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nebude len záležitosťou niektorého spoluvlastníka, a že sa na procese prijímania rozhodnutia zúčastnia všetci spoluvlastníci. Pokiaľ by ale o niektorej záležitosti spadajúcej pod hospodárenie so spoločnou vecou rozhodol sám len jeden spoluvlastník (a to aj v prípade, že by bol väčšinový) bez toho, aby dal ďalším spoluvlastníkom možnosť zúčastniť sa na procese rozhodovania a vyjadriť v ňom svoj názor, zostalo by rozhodnutie tohto spoluvlastníka (hoci aj výrazne dominujúceho) len rozhodnutím jedného spoluvlastníka. Prijaté rozhodnutie by nebolo možné považovať za rozhodnutie spoluvlastníkov a nešlo by ani o rozhodnutie väčšiny v zmysle .

Odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci nebolo zo strany spoluvlastníka, t.j. odporkyne rozhodnuté o hospodárení so spoločnou vecou bez toho, aby nedala možnosť ďalším spoluvlastníkom / navrhovateľke / vyjadriť sa k takémuto hospodáreniu, t.j. z jej strany nedošlo k porušeniu ustanovenia , v dôsledku čoho malo dôjsť na jej strane k bezdôvodnému obohateniu sa, ktoré je konštruované, ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu ( ). Proti vôli navrhovateľky nedošlo ani k tomu, že by malo byť naložené so spoločnou vecou spôsobom, ktorý by jej ju znemožňoval užívať v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa nehnuteľnosti neužíva nad rámec zodpovedajúci jej spoluvlastníckemu podielu, a pokiaľ sa navrhovateľka odvolávala na to, že izby v dome boli čisté, bez prachu, záhrada obrobená, mala by mať na zreteli, že sa tak realizovala len údržba predmetných nehnuteľností, za účelom zabezpečenia a udržiavania spoločných vecí v stave spôsobilom na užívanie, jej funkčnosti a ochrany a zamedzujúca poklesu kvality a hodnoty spoločných vecí (za takéto činnosti / údržbu / je potrebné považovať napr.: ošetrovanie stromových a trávnatých porastov /kosenie, strihanie/, sadenie kultúrnych plodín, aby sa predchádzalo výsevu burín a pod., odpratávanie snehu, ako i čistenie priestorov, ktoré by mal eventuálne podľa miery spoluvlastníckeho podielu užívať druhý spoluvlastník), pretože ak by sa to nevykonávalo, ovplyvnilo by to funkčnosť nehnuteľnosti, ich účel a v neposlednom rade spôsobilo aj ich znehodnocovanie.

Správnym bol preto záver súdu prvého stupňa, keď návrh na zaplatenie žalovanej sumy zamietol, ako nedôvodný, z dôvodu neobohatenia sa odporkyne. Jednoznačne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa je s navrhovateľkou v spoluvlastníckom vzťahu, avšak v jej prípade nebolo preukázané, ktoré dôkazne bremeno je na navrhovateľke, že by užívala odporkyňa v spornom období spoločné veci spôsobom, ktorým by dochádzalo k jej obohateniu sa na úkor navrhovateľky, že by užívala spoločné veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky, a že by bola navrhovateľke bránila v užívaní ich spoločných vecí a navrhovateľkou nebol označený žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by bol zrejmý jej záujem na užívaní nehnuteľností ani to, že tak nemohla urobiť pre prekážky na strane odporkyne.

Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky nevyhovel, rozhodol vecne správne a odvolací súd v súlade s ustanovením napadnutý rozsudok potvrdil, keď tento správne podľa ustanovenia rozhodol i o náhrade trov prvostupňového konania a vo veci úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania, keď pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z hodnoty sporu v rozsahu 11.595,57 eur z dôvodov odvolacím súdom vyššie uvedených.

Odvolací súd má za to, že nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa, aby pred rozhodnutím o trovách konania skúmal dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadné rozhodnutie o trovách v zmysle , a účastníkovi, ktorý je v konaní úspešný nepriznal náhradu trov konania, keď pred rozhodnutím súdu prvého stupňa neboli v konaní prezentované a ani z neho nevyšli najavo žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach účastníka konania, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania vo veci úspešnému účastníkovi konania. Odvolací súd má za to, že konanie navrhovateľky v tomto smere bolo účelové, keď z pôvodného návrhu na zaplatenie pôvodne žalovanej sumy bol z jej strany zaplatený súdny poplatok, pričom ani jej zástupca, ktorý je osobou kvalifikovanou v smere uplatňovania práv, pre prípad neúspechu v konaní navrhovateľky, neprezentoval také okolnosti, ktoré by spočívali či už v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach účastníka konania, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o trovách konania podľa ust. .

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. za použitia ust. , keď v odvolacom konaní úspešnej odporkyni priznal ich náhradu vo výške 257, eur titulom trov právneho zastúpenia (úkon právnej pomoci 250,54 eur, režijný paušál 7,21 eur), keďže odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov odvolacieho konania vo veci úspešnému účastníkovi.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.