Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)b68/399260.793769.pdf
PDF · 168.21 KB
No categories available
3Obdo/18/2014
Najvyšší súd 3 Obdo 18/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: N., s. r. o., D., IČO: X.,
zast. advokátom Mgr. M. Š., K., proti ţalovanému: B., spol. s r. o., V., IČO: X., zast.
advokátom JUDr. J. H., R., o zaplatenie 3 795,97 Eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 33Cb 296/2010, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 27. júna 2012, č. k. 1Cob/191/2012–95, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaného o d m i e t a.
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi trovy dovolacieho konania, ktoré pozostávajú
z trov právneho zastúpenia vo výške 190,63 Eur na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní
po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom z 24. 02. 2012 č. k. 33Cb/296/2010-71 zaviazal
ţalovaného na zaplatenie 3 295,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne
zo sumy 7 591,93 Eur od 21. 03. 2009 do 26. 05. 2009, s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 5 795,96 Eur od 27. 05. 2009 do 23. 09. 2009, zo sumy 5 295,96 Eur
od 24. 09. 2009 do 29. 03. 2010, zo sumy 4 795,96 Eur od 30. 03. 2010 do 28. 04. 2010,
zo sumy 4 295,97 Eur od 29. 04. 2010 do 01. 06. 2010, zo sumy 3 795,97 Eur od 02. 06. 2010
do 08. 07. 2010 a zo sumy 3 295,97 Eur od 09. 07. 2010 do zaplatenia a na náhradu trov
konania vo výške 1 439,17 Eur. V časti o zaplatenie istiny vo výške 500,-- Eur súd prvého
stupňa konanie zastavil podľa ust. § 96 O. s. p. z dôvodu, ţe v tejto časti ţalobca vzal návrh
späť.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa proti ţalovanému domáhal pôvodne
zaplatenia sumy 4 295,97 Eur s príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy o poskytovaní
komplexných sluţieb v oblasti priemyselného odmasťovania uzavretej medzi účastníkmi dňa
07. 06. 2007, ktorá bola zmenená a doplnená dodatkom č. 1 uzavretým dňa 26. 02. 2009
a dodatkom č. 2 uzavretým dňa 29. 04. 2009. Predmetom zmluvy bol prenájom zariadenia
ADS 400 a poskytnutie iných sluţieb spojených s prenájmom a dodanie tovarov. Účastníci si
dohodli v zmluve o poskytovaní sluţieb cenu vo výške 1 858,86 Eur mesačne, ktorá bola
podľa bodu 4.2 zmluvy kalkulovaná na maximálne 600 kg prípravku ADS HEAT SOLVE +
150 kg aktivátoru ročne a pre prípad vyššej spotreby bola medzi účastníkmi dohodnutá úprava
ceny. Podľa bodu 4.1 zmluvy odmena zahŕňala dopravu zariadenia do miesta určenia a späť,
poskytnutie zariadenia k pouţívaniu, dodávku potrebného mnoţstva chemických výrobkov,
technickú pomoc a školenie obsluhy v mieste zákazníka, likvidáciu a odvoz odpadu
vyprodukovaného zariadením ADS v objeme 1 500 litrov mesačne, beţnú údrţbu a opravy
zariadenia, pričom bola medzi účastníkmi dohodnutá ako odmena konečná s výhradou
ustanovení článku IV bodu 4.2 a 4.4 zmluvy. Ţalobca vyúčtoval ţalovanému faktúrou č.
587577 vystavenou dňa 25. 04. 2008 odmenu za vykonané sluţby podľa zmluvy vo výške
11 387,90 Eur, ktorá sa stala splatnou dňa 25. 05. 2008, pričom ţalovaný po tom, čo v lehote
splatnosti faktúru neuhradil, navrhol ţalobcovi splatenie dlţnej sumy v splátkach po 3 795,97
Eur splatných v mesiacoch február, marec a apríl 2009, s ktorým návrhom ţalovaný súhlasil.
Ţalovaný zaplatil len prvú splátku dlhu vo výške 3 795,97 Eur a na ďalšie dve splátky
poskytol ţalovaný ţalobcovi len čiastočné plnenie vo výške 1 795,97 Eur a výške 500,-- Eur.
Dňa 28. 04. 2010 zaplatil ţalovaný ţalobcovi na svoj záväzok ďalšiu sumu vo výške 500,--
Eur a po podaní návrhu zaplatil ţalovaný ţalobcovi dňa 01. 06. 2010 sumu 500,-- Eur a dňa
08. 07. 2010 znovu 500,-- Eur. Zvyšok vyúčtovanej peňaţnej sumy vo výške 3 295,97 Eur
ţalovaný neuhradil. Prvostupňový súd posúdil vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným ako
obchodnoprávny vzťah v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď jeho účastníci
uzavreli tzv. nepomenovanú zmluvu podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom
ţalobca poskytol ţalovanému sluţby a dodal mu tovar za cenu 11 387,90 Eur, z čoho
ţalovaný neuhradil 3 295,97 Eur. Ţalovaný namietal nesprávnosť faktúry č. 587577, ktorou
ţalobca dňa 25. 04. 2008 vyúčtoval dodaný tovar a sluţby aţ 27. 04. 2010. S poukazom
na písomné vyjadrenie konateľa ţalovaného zo dňa 13. 02. 2009, ktorým tento súhlasil
so splátkovým kalendárom, vyhodnotil súd prvého stupňa neskoršiu obranu ţalovaného,
spočívajúcu v námietke nesprávnej výšky faktúrou vyúčtovanej ceny tovarov a sluţieb ako
účelovú obranu so snahou vyhnúť sa uhradeniu ceny za naviac dodaný chemický materiál.
Súd prvého stupňa povaţoval existenciu záväzku ţalovaného za preukázanú s ohľadom
na vyjadrenie konateľa ţalovaného zo dňa 13. 02. 2009, ktoré podľa obsahu vyhodnotil ako
uznanie dlhu ţalovaným, ktoré spĺňa všetky formálne a obsahové náleţitosti uznania dlhu,
a preto vyvolalo účinky domnienky o existencii záväzku ţalovaného v čase uznania, ktorú sa
ţalovanému nepodarilo v konaní vyvrátiť. Ţalobcovi priznané úroky z omeškania posúdil súd
prvého stupňa podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom
od 01. 01. 2009 a priznal ţalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v sadzbe o osem
percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB (od 01. 01. 2009), teda
v úrokovej sadzbe 9,5% p. a. a 9% p. a. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a pretoţe mal ţalobca v konaní plný úspech, priznal mu
prvostupňový súd náhradu účelných trov konania vo výške 1 439,17 Eur, z toho 227,50 Eur
za zaplatený súdny poplatok a v ostatnej výške titulom trov právneho zastúpenia ţalobcu,
ktoré v rozsudku špecifikoval.
Rozhodujúc o odvolaní ţalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. júna
2012, č. k. 1Cob/191/2012–95 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanému uloţil
povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 190,42 Eur na účet
právneho zástupcu ţalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového
materiálu dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil, svoje rozhodnutie náleţite, podrobne a logicky odôvodnil.
Odvolací súd uviedol, ţe z obsahu spisu vyplýva, ţe účastníci uzavreli dňa
07... 06... 2007 zmluvu o poskytovaní komplexných sluţieb v oblasti priemyselného
odmasťovania, predmetom ktorej bolo poskytnutie komplexnej sluţby ţalobcom, zahrňujúcej
prenájom zariadenia ADS 400, poskytnutie technologického postupu, technickej asistencie
v sídle zákazníka vrátane zaškolenia obsluhy, dodávky potrebného mnoţstva chemických
výrobkov a prípadný odvoz odpadu k následnej likvidácii (ďalej len „zmluva“). V článku IV
bod 4.1 v spojení s bodom 4.2 zmluvy dohodnutá mesačná cena vo výške 56 000,-- Sk bola
kalkulovaná na max. 600 kg chemického prípravku a 150 kg aktivátoru ročne. Súčasne sa
účastníci pre prípad prekročenia spotreby chemických prípravkov oproti kalkulácii dohodli
v bode 4.2 zmluvy na úprave ceny dohodou strán. Ţalobca vyúčtoval ţalovanému faktúrou č.
587577 vystavenou na sumu 11 387,90 Eur, vrátane DPH doplatok za dodávku chemických
prípravkov ţalovanému nad kalkulované mnoţstvo v zmysle bodu 4.2 zmluvy. Ţalovaný
svojím vyjadrením zo dňa 19. 02. 2009 k návrhu ţalobcu na splácanie pohľadávky z faktúry č.
587577 ako doplatku za nadmernú spotrebu chémie v zmysle zmluvy v splátkach podľa
splátkového kalendára uviedol, ţe s navrhovaným spôsobom riešenia jeho záväzku, vrátane
splátkového kalendára na faktúru č. 587577 v plnom rozsahu súhlasí. V tomto prípade nie je
podľa odvolacieho súdu sporné, ţe záväzok ţalovaného bol dostatočne určite vymedzený
v návrhu splátkového kalendára vyhotoveného ţalobcom a doručeného ţalovanému, a to
odkazom na faktúru s uvedením jej čísla a dátumu vystavenia, presnou špecifikáciou výšky
fakturovanej sumy, ktorej uvedenie samo osebe by postačovalo na identifikáciu záväzku
ţalovaného. Naviac ţalobca uviedol vo svojom liste zo dňa 13. 02. 2009 aj právny dôvod
vzniku záväzku ako doplatok za nadmernú spotrebu chémie. Keďţe spôsob identifikácie dlhu
zákon neurčuje, moţno ho urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. Odvolací súd je
názoru, ţe prejav vôle ţalovaného ako dlţníka, a to jednak obsah jeho písomného vyjadrenia
zo dňa 19. 02. 2009, ako aj následné zaplatenie prvej najskôr splatnej splátky splátkového
kalendára, je moţné vyloţiť len ako uznanie konkrétneho dlhu ţalovaným. Uznanie dlhu
zaloţilo vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, ţe záväzok v dobe uznania trval.
Dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku viazne na dlţníkovi, teda na ţalovanému.
Samotné popretie skutočnosti, o ktorej platí vyvrátiteľná domnienka, nepostačuje na záver
súdu, ţe ţalovaný uniesol dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku, ktorý skôr uznal.
Odvolací súd nepovaţoval námietky ţalovaného uvádzané v jeho odvolaní za dôvodné
a za stavu, keď súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu dospel
na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj
po právnej stránke, ţalovaným uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť a odvolací súd tak
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p.
v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a ţalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu
trov odvolacieho konania.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie a navrhol ho zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšieho konanie... V dovolaní uviedol, ţe postupom súdu mu bola odňatá
moţnosť konať pred súdom, čo zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f / O. s. p.
Ako dovolací dôvod uviedol, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 (§ 241 ods. 2
písm. a/ O. s. p.).
Odňatie moţnosti konať pred súdom, videl v tom, ţe hoci boli v predmetnom konaní
vytýčené dve pojednávania, ţalovaný v konaní prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu
ani raz nevypovedal, súd ho na to nevyzval a v konaní nemal moţnosť vyjadriť sa
k predmetnej veci.
Uviedol, ţe sa nezúčastnil ani jedného pojednávania, avšak bol riadne ospravedlnený
svojím advokátom a súd mal teda vytýčiť pred rozhodnutím vo veci ďalšie pojednávanie, kde
by mu ako účastníkovi konania umoţnil vyjadriť sa k meritu veci. V predmetnom konaní
chcel poukázať a súčasne klásť ţalobcovi otázky týkajúce sa spornej faktúry č. 587577
a na obsah zmluvy o poskytovaní sluţieb zo dňa 07. 06. 2007. Súčasne chcel klásť otázky
na článok 4 bod 4.1. predmetnej zmluvy. Napriek tomuto dohodnutému bodu mu ţalobca
okrem paušálnej zmluvy fakturoval i sumu naviac za chemický materiál, ktorý bol však podľa
zmluvy zahrnutý v paušále.
Ţalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril tak, ţe podľa jeho názoru je bezpredmetné
a účelové. Navrhol dovolanie ţalovaného zamietnuť a uplatnil si trovy dovolacieho konania.
Uviedol, ţe ako rozhodnutie súdu prvého stupňa, tak aj odvolacieho súdu je vecne správne.
Ţalovaný a ani jeho právny zástupca nenavrhli výsluch účastníkov konania, resp. nepoţiadali
vypovedať vo veci osobne, a ani neoznačili a nepredloţili do skončenia dokazovania
v predmetnej veci ďalšie dôkazy, súd vo veci rozhodol na základe obsahu spisu a dovtedy
vykonaných dôkazov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O... s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr to, či sa ním napadá rozhodnutie,
proti ktorému je dovolanie prípustné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol
rozsudkom.
Podľa § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozsudku je prípustné:
- proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej (ods. 1),
- proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ods. 2) a prípustné je aj
- proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,
ako odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie
prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (ods. 3).
V prejednávanej veci nejde o ţiaden z vymenovaných prípadov, preto prípustnosť
dovolania z § 238 O. s. p. nemoţno vyvodiť.
Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu bolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených
v § 237 O. s. p. Jedným z dôvodov zakladajúcich vţdy prípustnosť dovolania je aj prípad,
keď bola účastníkovi postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O. s. p.), ktorého sa dovoláva ţalovaný. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať
treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní
realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa dovolateľa, v konaní
súdov došlo k takémuto pochybeniu.
Podľa názoru dovolacieho súdu k vytýkanému nesprávnemu postupu v prejednávanej
veci nedošlo.
Dovolateľ videl odňatie moţnosti konať pred súdom v tom, ţe ako súd prvého stupňa,
tak aj odvolací súd nevykonali dôkaz výsluchom účastníka konania, resp. jeho konateľa.
Skutočnosť, ţe súdy nevykonali dôkaz navrhnutý ţalovaným, nemoţno povaţovať
za postup, ktorým by súd odňal moţnosť konať pred súdom. Nevykonanie dôkazov
navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať
pred súdom. Tento názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v rozhodnutí,
uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993.
Platí to v plnom rozsahu aj o takom dôkaze, ktorý účastník zo svojho subjektívneho hľadiska
povaţuje za vysoko významný. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú
vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Skutočnosť,
ţe súd nevykonal taký dôkaz, ktorý by bol podľa účastníka spôsobilý privodiť zvrat
v skorších skutkových zisteniach, by mohla mať za následok neúplné zistenie skutkového
stavu vedúce k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, by síce zakladala dôvodnosť dovolania,
nebola by však odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.), ktoré by
zakladalo prípustnosť dovolania.
Je potrebné poukázať na skutočnosť, ţe ţalovaný v predmetnom konaní vykonanie
dôkazu, v ktorého nevykonaní vidí odňatie moţnosti konať pred súdom ani nenavrhol.
Ţalovaný v odpore proti platobnému rozkazu z 04. 08. 2010, i vo vyjadrení
z 07. 09. 2011 tvrdil isté skutočnosti, na ich preukázanie však neoznačil ani nepredloţil súdu
ţiaden dôkaz, a to ani napriek doručenému poučeniu zo strany súdu o dôkaznej povinnosti
podľa ust. § 118 a § 120 O. s. p. a zákonnej povinnosti účastníkov konania označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. V sporovom konaní, ktoré je dôsledne ovládané tzv.
prejednacím princípom (princípom formálnej pravdy) sú účastníci povinní substancovať svoje
skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy v jednotlivých procesných úkonoch. Hovoríme o tzv.
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. V sporových konaniach je nesplnenie povinnosti
tvrdenia i dôkaznej povinnosti stíhané tzv. bremenom tvrdenia a dôkazným bremenom.
Nepriaznivý následok nedostatočného substancovania a skutkového stavu (je jedno, či
zo strany ţalobcu, alebo ţalovaného v sporovom konaní) sa prejaví aţ v nepriaznivom
meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje bremeno tvrdenia, prípadne dôkazné
bremeno neuniesol. Dovolací súd tieţ poukazuje na ust. § 114 ods. 1 O. s. p., z ktorého
vyplýva procesná povinnosť súdu pripraviť pojednávanie tak, aby bolo moţné rozhodnúť
o veci spravidla na jednom pojednávaní. V danom prípade súd splnil všetky procesné
povinnosti pre rozhodnutie, naopak ţalovaný ţiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
neoznačil a nepredloţil a pojednávania dňa 24. 02. 2012 sa nezúčastnil a ani sa z jeho neúčasti
pre váţne dôvody neospravedlnil.
To či skutkové a právne závery, zaloţené na dokazovaní vykonanom bez zreteľa
na navrhnuté a nevykonané dôkazy, sú správne alebo nie, moţno v dovolacom konaní posúdiť
aţ v prípade, ţe by z určitého dôvodu bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody, ktoré síce
môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad ale
v prejednávanej veci nešlo. Ţalovaný mohol v konaní vyuţiť svoje práva a uplatniť
procesným predpisom dovolený vplyv na priebeh konania a rozhodnutie súdu. Mal moţnosť
vyjadriť svoj názor na to, aké skutkové zistenia sa majú z vykonaných dôkazov vyvodiť,
ako sa majú právne hodnotiť, ako sa majú príslušné predpisy hmotného práva na vec správne
aplikovať a aký konečný záver o dôvodnosti ţaloby sa má z nich vyvodiť. Skutočnosť,
ţe odvolací súd jeho skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neakceptoval, nemoţno
povaţovať za odňatie práva konať pred súdom.
Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád
konania tvrdených ţalovaným (§ 237 písm. f/ O... s. p.), nevyšli najavo ani iné procesné vady
konania vymenované v § 237 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva
z ustanovenia § 238 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie
ţalovaného podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 234b ods. 5 O. s. p.
v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 / O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal
náhradu trov dovolacieho konania (trovy právneho zastúpenia) za 1 úkon právnej sluţby -
vyjadrenie k dovolaniu ţalovanému – odmena vo výške 151,05 Eur + reţijný paušál vo výške
8,04 Eur + 20% DPH (31,74 Eur), spolu by teda mal ţalovaný nárok na náhradu trov
dovolacieho konania vo výške 190,92 Eur, keďţe si však uplatnil trovy dovolacieho konania
vo výške 190,63 Eur, priznal mu ich dovolací súd v s poukazom na § 153 ods. 2 O. s. p. len
vo výške ním uplatnenej - 190,63 Eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2014
JUDr. Katarína Pramuková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová