Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/51/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: R.Š. ELEKTRO, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 55, 058 01 Poprad, IČO: 50 324 811, právne zastúpený: Mgr. Pavol Baláž, advokát, so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 50 119 303, proti žalovanému: EUBIRAC a.s., so sídlom Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 6.003,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -199 zo dňa 10.12.2020, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -199 zo dňa 10.12.2020 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.003,10 Eur spolu s úrokom z omeškania, bližšie špecifikovaným v rozsudku a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 120,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s poukazom na ust. , , až 3, až 3, a , , , , , a (ďalej len „“), , nariadenia vlády SR č. (ďalej len „“). Druhým výrokom priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, v súlade s ust. , (ďalej len „“).

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 11.01.2020 domáhal voči žalovanému v rámci upomínacieho konania zaplatenia sumy 6.003,10 Eur s príslušenstvom a súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. Okresný súd Banská Bystrica podľa ustanovenia postúpil vec Okresnému súdu Bratislava II na prejednanie a rozhodnutie, vec ktorá bola prijatá súdom dňa 23.03.2020. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom dňa 29.10.2019 Zmluvu o dielo č. 250/2019 Ž, na základe ktorej dodal žalovanému plnenie a vystavil faktúry č. 20190034, č. 20190035 a č. 20190038, plnenie ktoré preukazujú prílohy faktúr. Žalovaný faktúry napriek urgencii zo strany žalobcu neuhradil. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal doručenie predmetných faktúr žalovanému, a

teda splatnosť faktúr podľa bodu 6.4 zmluvy ešte nenastala, ako aj počítanie dní, od ktorých mala nastať splatnosť predmetných faktúr, t. j. nie je zrejmé, kedy mali byť žalovanému faktúry doručené a kedy mala nastať ich splatnosť. Žalovaný ďalej poukázal na bod 6.2.1 zmluvy, podľa ktorého mali byť faktúry vystavené každý pondelok, teda za každých 7 dní, pričom z predložených faktúr vyplýva, že žalobca si túto povinnosť nesplnil, preto má žalovaný právo vrátiť mu tieto faktúry podľa bodu 6.3 zmluvy. Nakoľko žalobcom predložené prílohy nie sú podpísané pánom F., namietol, že tieto prílohy nie sú úplné a odsúhlasené podľa zmluvy. V konaní žalovaný ďalej namietol, že práce vykonané žalobcom považuje za nepreukázané, práce, ktoré mal žalobca vykonať, museli byť zazmluvnené u iného dodávateľa, čím vznikla žalovanému škoda, ktorú si po jej vyčíslení uplatní a je sporné, či žalobca vykonal fakturované práce.

Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd prvej inštancie právny záver, že žaloba je dôvodná. Žalovaný ako objednávateľ na jednej strane a žalobca ako zhotoviteľ na strane druhej uzatvorili zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného elektroinštalačné práce. Vykonanie uvedených stavebných prác žalovaný v zastúpení stavbyvedúcim p. K. odsúhlasil svojim podpisom na listinách označených ako zisťovací protokol o vykonaných prácach, protokol o odovzdaní a prevzatí prác, rozpočet a príslušné strany montážneho denníka, a to v súlade s požiadavkami žalovaného na náležitosti faktúry podľa bodu 6.2.3 zmluvy o dielo, nakoľko podľa tohto bodu postačuje, ak prílohou faktúry bude okrem iného súpis vykonaných prác (príslušné strany montážneho denníka), stavbyvedúcim podpísaný protokol o odovzdaní a prevzatí prác a stavbyvedúcim podpísaný zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach, čo žalobca preukázateľne splnené mal. Je pritom z hľadiska nároku na zaplatenie plnenia nepodstatné, či sú predmetné prílohy faktúry opatrené aj podpisom manažéra stavby tak, ako to namietal žalovaný, pretože prílohy faktúry podľa bodu 6.2.3 túto skutočnosť nevyžadujú. Ak aj žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na bod 8. zmluvy, tvrdiac, že na prílohách faktúr je pre oprávnenie vystaviť faktúry nevyhnutné, aby prílohy faktúry podpisoval okrem stavbyvedúceho aj manažér stavby (v spojení s bodom 6.2.2 zmluvy), s týmto tvrdením sa súd stotožniť nemohol, nakoľko bod 8. zmluvy nepojednáva o povinnosti žalobcu zabezpečiť podpis manažéra stavby na prílohách faktúr, ale ide iba o oprávnenie manažéra stavby podpisovať listiny (súpis vykonaných prác a smenovku) a kontrolovať plnenie zmluvy z hľadiska časového a kvalitu realizácie. Skutočnosť, že žalobca vykonal pre žalovaného elektroinštalačné práce, potvrdzuje zisťovací protokol, montážny denník a protokol o odovzdaní a prevzatí prác, všetky opatrené podpisom žalovaného v zastúpení stavbyvedúcim, ktorý bol v zmysle bodu 8. zmluvy oprávnený na prevzatie dodávok a prác v rozsahu zmluvy. Na základe skutočne vykonaných prác vystavil žalobca žalovanému faktúry, ktoré aj preukázateľne doručil žalovanému, čím bol odstránený rozpor v tvrdeniach žalovaného. Súd ďalej uviedol, že pokiaľ by žalovaný naďalej trval na svojej procesnej obrane uvedenej vyššie, nemožno v tomto momente nevziať na zreteľ skutočnosť, že zmluva, ktorú pripravoval (formuloval a koncipoval) žalovaný, si vo viacerých ustanoveniach odporuje, či je nejednoznačná, z dôvodu ktorého je potrebné túto vykladať na prospech žalobcu. Žalovaný, ako vyplynulo z e-mailovej komunikácie, sprvu bol ochotný uhradiť faktúry, čím uznal ich oprávnenosť, avšak následne k úhrade faktúr zo strany žalovaného aj napriek výzvam žalobcu nedošlo. Poukázal na to, že žalovaný faktúry vedie vo svojom účtovníctve a tieto uviedol aj vo svojom kontrolnom výkaze, čím uznal nárok v nich uvedený, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný využil bod 6.3 zmluvy. Na základe uvedeného mal súd za to, že prílohy faktúr boli riadne vyhotovené a podpísané oprávnenými osobami, faktúry boli riadne vystavené ako i riadne doručené žalovanému, avšak žalovaný tieto neuhradil. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca bezdôvodne opustil stavenisko a odmietol dielo dokončiť, z dôvodu ktorého žalovaný od zmluvy listom zo dňa 16.12.2019 odstúpil a dielo teda nebolo zo strany žalobcu riadne dokončené, súd v prvom rade uviedol, že zmluva o dielo neobsahuje deň ukončenia diela, z dôvodu ktorého aj keby súd pripustil, že by žalobca bezdôvodne opustil stavenisko, ani v tomto momente by nebol v omeškaní s plnením diela. V konaní však žalovaný nepreukázal, že by žalobca skutočne stavenisko na stavbe (vo Svite) bezdôvodne opustil a odmietol dielo dokončiť. V konaní vyšiel najavo práve opak, a to, že žalobca upozornil žalovaného na nevhodnosť svietidiel (e-mailom zo dňa 29.11.2020), čím si splnil povinnosť uvedenú v ustanovení . Rovnako mal súd za preukázané, že žalovaný neposkytol žalobcovi súčinnosť (dodať vhodné svietidlá) podľa bodu 5.1 zmluvy o dielo, čím sa žalobca podľa bodu 4.2 zmluvy do omeškania nedostal. Žalovaný ďalej neuniesol bremeno tvrdenia, ako ani dôkazné bremeno vyplývajúce z tvrdení žalovaného, že vhodné svietidlá mal dodať žalobca alebo, že žalobca mal už pri podpise zmluvy o dielo (resp. pred podpisom) upozorniť žalovaného na nevhodnosť svietidiel. Navyše, z listiny označenej ako Odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.12.2019 nie je zrejmé, akého porušenia zmluvy č. 250/2019 Ž sa mal žalobca

dopustiť, keďže žalovaný žalobcovi v predmetnom liste vytýka opustenie staveniska na stavbe v Prešove, viažucej sa k Zmluve o dielo č. 157/2019, čo je preukázateľne iné dielo. Z uvedeného listu (odstúpenia od zmluvy) teda jednoznačne, nezameniteľne a nespochybniteľne nevyplýva, že by žalobca odmietol riadne dokončiť dielo vyplývajúce zo Zmluvy o dielo č. 250/2019 Ž a žalovaný tak mohol využiť bod 9.2 písm. a) zmluvy o dielo, z dôvodu ktorého možno tvrdiť, že odstúpenie od zmluvy sa javí ako neplatné vo vzťahu k Zmluve č. 250/2019 Ž. Ak aj žalovaný ďalej tvrdil, že konaním žalobcu vznikla žalovanému škoda a práce, ktoré nevykonal žalobca, museli byť zazmluvnené u iného dodávateľa, žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz a ani žiaden dôkaz nenavrhol zabezpečiť, a preto sa súd touto procesnou obranou žalovaného ani nemal dôvod nezaoberať.

Súd prvej inštancie z dôvodu, že žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi cenu za vykonané dielo, čím sa v zmysle ustanovenia dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, priznal žalobcovi v zmysle ustanovenia nariadenia vlády SR aj úroky z omeškania vo výške 9, % p.a. tak, ako si ich žalobca uplatnil v podanej žalobe, pričom za deň omeškania vzal súd deň nasledujúci po dni splatnosti jednotlivých faktúr. Súd priznal žalobcovi i náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 120,- Eur (za každú pohľadávku vo výške 40,- Eur), nakoľko účelom priznanej paušálnej náhrady nákladov je nahradiť náklady súvisiace s každou oneskorenou platbou, i keď na základe jedného titulu, pretože z ustanovenia nariadenia vlády SR nevyplýva žiadne obmedzenie nároku na jednorazové vymáhanie, ak sa jedná o jeden zmluvný vzťah.

Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca mal vo veci úspech v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že s uvedeným rozhodnutím a jeho odôvodnením nesúhlasí v celom rozsahu, preto podáva podľa a nasl. odvolanie z dôvodov podľa a . Namietal, že súd v bodoch 1. až 46. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia len rekapituluje vývoj udalostí v spore, uvádza použité právne predpisy a vecne hodnotí zistené a vykonané dôkazy. V bodoch 47. až 49. súd prejavuje svoj vlastný názor na daný spor. Práve táto časť odôvodnenia súdu je nesprávna, a teda sú rovnako nesprávne aj výroky rozsudku z toho vychádzajúce.

Uviedol, že súd osvedčil dôvodnosť žaloby žalobcu najmä z dôvodu preukázania vykonania žalovaných prác a taktiež aj z dôvodu, že žalobca dodržal zmluvu o dielo vo vzťahu k spôsobu fakturácie. Súd mal za to, že žaloba žalobcu je dôvodná z toho dôvodu, že žalovaný potvrdil na listinách predložených žalobcom (zisťovací protokol o vykonaných prácach, protokol o odovzdaní a prevzatí prác, rozpočet a príslušné strany montážneho denníka), ktoré podľa názoru súdu spĺňajú atribúty vymienené zmluvou. Žalovaný sa s týmto názorom súdu nestotožnil a mal za to, že súd nesprávnym vyhodnotením týchto dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej v bode 47. odôvodnenia rozsudku súd dospel pri vyhodnocovaní znenia zmluvy k rýdzo arbitrárnemu a nedôvodnému záveru ohľadom znenia bodu 8. zmluvy o dielo, a to najmä v intenciách bodu 6.2.2. zmluvy. Poukázal na bod 6.2.2., tretí odsek, druhá veta zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že okrem podpisu stavbyvedúceho, ktorým sa potvrdí vykonanie prác (logicky na zisťovacom protokole o vykonaných prácach, ktorý už z jazykového poňatia predchádza podpisu protokolu o odovzdaní a prevzatí prác), sa vyžaduje aj podpis manažéra stavby. Žalovaný mal za to, že podpis jeho manažéra stavby na zisťovacom protokole o vykonaných prácach vyplýva preto z ustanovenia bodu 6.2.2 a nie z bodu 8., ako to uvádza chybne súd. V bode 8. sa, okrem iného, uvádza v tejto podstatná skutočnosť, a to, kto je manažérom stavby (pán F.) a akú má náplň práce (poverený podpísať prílohy k fakturácii - súpis vykonaných prác a smenovku vystavenú v súlade s bodom 6.2.3 tejto zmluvy). Poukázal na odkaz na bod 6.2.3 zmluvy, ktorý okrem iného uvádza v 9. odrážke nasledovnú prílohu faktúry: súpis vykonaných prác (príslušné strany montážneho denníka). Už z toho jednoznačného znenia je zrejmé, že spomínaný súpis vykonaných prác, ktorý podľa bodu 8. podpisuje aj manažér stavby, plne korešponduje aj s požiadavkou uvedenou v bode 6.2.2., a síce potvrdenie vykonaných prác manažérom stavby, a teda súpis vykonaných prác v podobe buď zisťovacieho protokolu o vykonaných prácach, alebo príslušné strany montážneho denníku mal byť z pohľadu oprávnenosti a validnosti fakturácie podpísaný aj manažérom stavby, pánom F.. Už z hierarchického usporiadania jednotlivých článkov zmluvy o dielo vyplýva, že podmienka oprávnenosti fakturácie žalobcom je nadradená ostatným podmienkam uvedeným nižšie, resp. je možné tvrdiť, že

podmienky fakturácie uvádzané v bode 6.2.3 nadväzujú na podmienku uvedenú v bode 6.2.2, ktorú bližšie dopĺňajú. Súd však túto skutočnosť vôbec nereflektoval.

Žalovaný vytkol konajúcemu súdu, že pri rozhodovaní nebral na zreteľ rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.05.2020, č. k. , ktoré je pre toto konanie relevantné práve z pohľadu náležitostí príloh vyžadovaných zmluvou k jednotlivým faktúram. Považoval za úplne irelevantné, že v konaní pred Najvyšším súdom SR sa riešila absencia všetkých potrebných podpisov tej ktorej zmluvnej strany, pretože ak zmluva explicitne určuje na validnosť prílohy všetkých oprávnených osôb, je úplne jedno, či chýbajú všetky podpisy oprávnených osôb alebo len jeden z nich. Ide teda o zásadné rozhodnutie, s ktorým sa mal súd vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia, avšak tak neučinil, čím porušil žalovaného právo na spravodlivý súdny proces. Z toho dôvodu je naplnený aj odvolací dôvod podľa . Na podklade vyššie uvedeného sú ostatné nadväzujúce argumenty súdu irelevantné, pretože vychádzajú z úplne nesprávneho vyhodnotenia dôkazov.

Vyslovil presvedčenie, že skutočnosť, že zmluvu koncipoval žalovaný, a preto je potrebné jej znenie vykladať na jeho ťarchu, neobstojí, pretože ako žalovaný uviedol vo svojich skorších podaniach, žalobca mal objektívne možnosť znenia ovplyvniť pred uzatvorením kontraktu, a to v súlade s bežnou obchodnou praxou a zákonom, ktorý taktiež pripúšťa zaslanie protinávrhu znenia zmluvy, prípadne pripomienok na zapracovanie. Fakt, že žalobca bez akýchkoľvek námietok zmluvu podpísal, nemôže byť vykladaná v neprospech žalovaného, nakoľko by sa mohla nastoliť špekulatívna prax v podnikateľskej sfére, kde by jeden subjekt koncipoval zmluvu, druhý subjekt by vedel, že takáto zmluva je pre neho nevýhodná, no napriek tomu ju podpísal spoliehajúc sa na to, že súd bude na danú vec aplikovať výklad contra proferentem za každých okolností. Takáto prax by bola z pohľadu práva a spravodlivosti neprípustná už len pre rozpor s dobrými mravmi, ktoré podľa ustanovení nepožívajú právnu ochranu.

Poukázal na to, že žalovaný ako účtovný subjekt práva má zákonnú povinnosť viesť v účtovníctve všetky účtovné doklady, ktoré mu boli doručené, a to bez ohľadu na to, či sú opodstatnené alebo nie. V opačnom prípade, ak by ich neviedol v účtovníctve, mohol by sa dopustiť správneho deliktu na úseku daňového práva. Odhliadnuc od toho, daňový orgán neskúma splnenie všetkých zmluvných podmienok, ktoré viedli dodávateľa k vystaveniu faktúry. Avšak pre súkromno-právne účely, ktoré sú predmetom aj tohto súdneho konania, je splnenie všetkých zmluvných podmienok k vystaveniu faktúry nevyhnutné. V tomto smere preto dôkazné bremeno mal uniesť žalobca, čo sa nestalo, z dôvodu nepreukázania podpisu potrebných príloh zo strany manažéra stavby. Je potrebné dodať, že ustanovenie bodu 6.3 zmluvy o dielo je právom žalovaného, nie jeho povinnosťou. Bolo však povinnosťou žalobcu, aby v zmysle zásady pacta sund servanda predložil žalovanému riadne faktúry spolu s riadnymi prílohami.

Vzhľadom na to, že súd mal za to, že predmetom diela boli iba montážne práce, ktoré zjavne nie sú technologicky ani časovo náročné, je na mieste spravodlivo predpokladať, že žalobca mal vykonávať dielo priebežne. V konaní nevyšla zákonným spôsobom jediná skutočnosť, že by boli dané akékoľvek prekážky na strane žalovaného, ktoré by bránili žalobcovi vo vykonávaní diela priebežne. Preto v tomto smere bolo nevyhnutné posudzovať opustenie staveniska žalobcom za hrubé porušenie zmluvy a z toho prameniacu konzekvenciu v podobe odstúpenia od zmluvy za plne oprávnenú.

Ďalej súd uvádza, že žalovaný neposkytol potrebnú súčinnosť žalobcovi vo vzťahu k potrebe iných typov svetiel, ktorú avizoval žalobca žalovanému emailom zo dňa 29.11.2019. Tento dôkaz predložil žalobca až vo svojom vyjadrení zo dňa 15.10.2020. V prvom rade je na mieste poukázať na zásadu koncentrácie konania, na ktorú bol žalobca taktiež zo strany súdu upozornený. Žalovaný preto namietal tento dôkaz v celom rozsahu, pretože je zjavné, že ním žalobca disponoval ešte pred vyvolaním sporu a mohol ho predložiť súdu oveľa skôr. Súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo na tento neskoro predložený dôkaz nakoniec prihliadol, čím v podstate poprel koncentračnú zásadu konania, a tým zasiahol do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.

V druhom rade sa žalovaný nestotožnil so záverom súdu, že tento email preukazuje výzvu dodávateľa na poskytnutie nevyhnutnej súčinnosti objednávateľom. Podľa ustanovenia a , žalobca mal už pri kreovaní záväzku možnosť oboznámiť sa s rozsahom požadovaného diela v podobe priloženého rozpočtu. Táto povinnosť mu vznikla už momentom uzatvorenia zmluvy o dielo. Napriek tomu email poslal žalobca žalovanému až po mesiaci od uzatvorenia zmluvy, čo vzhľadom na povahu diela nemožno objektívne považovať za bezodkladné upozornenie.

K emailu zo dňa 29.11.2019 (súd nesprávne uvádza dátum 29.11.2020) považoval za potrebné dodať, že súd sa nesprávne vysporiadal s jeho znením v kontexte rozpočtu, ktorý tvoril prílohu k zmluve o dielo. Práve z rozpočtu je zrejmé, že predmetom diela, t. j. predmetom činnosti žalobcu, boli aj samotné svietidlá, rozumej ich dodanie a následná inštalácia (viď bod 4., 6. až 11. rozpočtu, pričom v ostatných bodoch rozpočtu je samostatne zachytená montáž/demontáž svietidiel). Preto zo znenia emailu nevyplýva, že by žalobca vyzýval žalovaného na poskytnutie súčinnosti v podobe potreby zabezpečenia iných typov svietidiel v počte 20 kusov. Práve naopak, z neho vyplýva, že práve žalobca zisťoval dostupnosť svietidiel, ktoré sám považoval za vhodné na montáž, a teda sa ich snažil zabezpečiť sám. Podľa názoru žalovaného, ak by žalobca potreboval naozaj žalovaného súčinnosť, napísal by mu presný typ svietidiel, ktoré potrebuje zabezpečiť. Toto sa však nestalo, a preto email možno nanajvýš považovať za informačnú správu o tom, že bude treba namontovať iný typ svietidiel ako dodal žalobca, no nový (vhodný) typ svietidiel nemohol žalobca zaobstarať. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný zjavne nemohol porušiť svoju povinnosť poskytnúť žalobcovi nevyhnutnú súčinnosť, pretože na konkrétne túto súčinnosť nebol povinný žalovaný, ale išlo o povinnosť žalobcu dodať vyhovujúce svietidlá.

V bode č. 49 odôvodnenia rozsudku súd odôvodňuje priznanie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 120,- Eur (40,- Eur za každú žalovanú faktúru). Podľa názoru žalovaného ustanovenie je potrebné vykladať tak, že náhrada 40,- Eur patrí pri jednorazovom uplatnení pohľadávky, bez ohľadu počtu pohľadávok uplatnených jednou a tou istou žalobou. Žalovaný mal za to, že súd v tejto časti nesprávne vec právne posúdil, čím je založený odvolací dôvod podľa .

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu trov prvostupňového aj druhostupňového konania v celom rozsahu, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu v celom rozsahu zrušil a v súlade s vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň, aby priznal žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné a žiada odvolací súd, aby rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Námietky žalovaného odmietol ako neopodstatnené. Žalovaný účelovo vytrháva z kontextu časti odôvodnenia rozsudku tak, aby sa rozsudok javil ako nezákonný. Taktiež žalovaný zamieňa odvolacie dôvody nesprávneho právneho posúdenia s porušením práva na spravodlivý proces.

Mal za to, že vydaniu napádaného rozsudku predchádzalo riadne, bez vád, vedené konanie. Žalovanému bolo v plnom rozsahu umožnené realizovať procesné práva, a to v rovnakej miere ako žalobcovi, v súlade so zásadou rovnosti strán. Odvolací dôvod v vyžaduje nielen existenciu vady konania, ale aj takú závažnosť dopadu vady na procesné práva strany (žalovaného) znamenajúcu až znemožnenie uskutočnenia procesných práv v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Žalobca odmietol námietku žalovaného o nedostatočnosti odôvodnenia rozsudku, nakoľko odôvodnenie rozsudku dáva komplexnú, ucelenú a dostatočne vyčerpávajúcu odpoveď na podstatné otázky v konaní. Povinnosťou súdu nie je uvádzať ako sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami strán, ale má poukázať len na tie, ktoré považoval za podstatné z hľadiska svojho rozhodnutia. Súd pri odôvodňovaní sa má vyjadriť jasne a výstižne ( ), čomu zodpovedá odôvodnenie napadnutého rozsudku zrozumiteľne a logicky uvádzajúce dôvody rozhodnutia. Pri aplikácii zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na právny základ sporu, sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia zákona a nepoprel jeho význam ani účel a zároveň vychádzal z konštantnej judikatúry. Preto je odôvodnenie rozsudku dostatočné a spĺňa požiadavky ústavnosti a zákonnosti. Sama skutočnosť, že žalovaný nesúhlasí s názorom súdu a jeho hodnotením dôkazov, nevedie k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany, aby sa súd stotožnil s jej názormi. Právo na spravodlivý proces neznamená právo na úspech v konaní, t. j. aby bolo rozhodnuté podľa jej požiadaviek a názorov. Mal za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci - oboznámil sa s tvrdeniami strán a nimi navrhnutými dôkazmi. Pri hodnotení dôkazov súd prvej inštancie aplikoval princíp voľného hodnotenia dôkazov ( spolu s ), kedy dôkazy hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti v súlade s pravidlami logiky.

Žalobca ďalej odmietol aj námietku žalovaného spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko súd prvej inštancie sa vecou riadne zaoberal a na zistený skutkový stav správne aplikoval právnu úpravu.

K námietke žalovaného ohľadom domnelého formálneho nedostatku, a to že prílohy k faktúram nepodpísal manažér stavby (pán F.), uviedol, že odmieta túto argumentáciu ako zjavne špekulatívnu. Zdôraznil, že ku každej faktúre sú v prílohe priložené až 3 doklady potvrdzujúce riadne vykonanie prác (Zisťovací protokol o výkonných prácach, Protokol o odovzdaní a prevzatí prác a Záznam zo stavebného denníka, predložené ako dôkazy k žalobe).

Poukázal na to, že žalovaného opakovane vyzýval na uhradenie faktúr (dôkazy č. 4 až 7 k vyjadreniu zo dňa 16.03.2020), na čo žalovaný spočiatku reagoval, že faktúry uhradí, následne sa však odmlčal. Žalovaný zároveň na upomienky nereagoval tým, že by nimi bolo fakturované neodôvodnené plnenie (žalovaný faktúry žalobcovi nevrátil ako neodôvodnené, resp. pre akékoľvek nedostatky). Z logiky veci vyplýva, že ak by žalovaný považoval fakturáciu za nedôvodnú, vrátil by žalobcovi faktúry s odôvodením, prečo danú fakturáciu považuje na nedôvodnú.

Zmluvu (rovnako ako celú dokumentáciu k zmluve) formuloval výlučne žalovaný (ako vyplýva zo záhlavia zmluvy). Súčasne pri výklade úkonov zmluvných strán je nutné vziať na zreteľ všetky súvisiace okolnosti, včítane praxe strán, ako aj následného správania strán ( ). Žalovaný po doručení faktúr nenamietal akékoľvek nedostatky. Teda z praxe a správania strán je nepochybné, že preberanie prác a ich odsúhlasovanie bolo vykonávané, ako je uvedené v prílohách faktúr. Dôvodnosť uplatneného nároku tiež potvrdil sám žalovaný vo formulári odporu, v ktorom uviedol, že faktúry žalobcu k uplatnenému nároku eviduje v účtovníctve a tiež, že ich uviedol v kontrolnom výkaze DPH, teda žalovaný vo vzťahu k finančnej správe uznal nárok žalobcu.

Zdôraznil, že každá faktúra je doložená až troma dokladmi preukazujúcimi vykonanie prác žalobcom s podpisom osoby konajúcej za žalovaného, a to stavbyvedúcim, pánom K., v čl. 8 zmluvy výslovne označeným ako osoba konajúca za objednávateľa (žalovaného). Podľa čl. 8 zmluvy táto osoba (stavbyvedúci) bola kontaktnou osobou za objednávateľa (žalovaného) poverená na prevzatie prác od žalobcu. Preto niet pochybnosti o tom, že žalobca riadne dodal fakturované plnenia, keďže toto dodanie potvrdila osoba poverená na ich prevzatie za objednávateľa (žalovaného) v zmysle zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie špekulatívne namietal len nedostatok podpisu pána F. na prílohách faktúr, avšak nepoprel, že by mu fakturované plnenie bolo riadne dodané. S poukazom na teda nedošlo zo strany žalovaného k účinnému popretiu základného skutkového tvrdenia žalobcu o riadnom dodaní fakturovaného plnenia, a preto je toto nutné považovať za nesporné.

Odstúpenie od zmluvy žalobca považoval za irelevantné a odmietal, že by bezdôvodne ukončil vykonávanie prác podľa zmluvy. Žalovaný neposkytol žalobcovi súčinnosť nevyhnutnú na pokračovanie vo vykonávaní prác a dokončení diela, konkrétne nezabezpečil materiál, ktorý bol nevyhnutý pre dokončenie prác. Žalobca žalovaného na túto skutočnosť upozornil. Zároveň sa na stavbe vyskytli aj ďalšie nedostatky. Zároveň v tejto súvislosti poukázal na ust. , podľa ktorého možno odstúpiť od zmluvy iba v časti, ktorá ešte nebola splnená. Preto ak by aj bolo platné žalovaného odstúpenie od zmluvy, nedotýka sa riadne dodaných plnení fakturovaných pred odstúpením, ktorých uplatnenie je predmetom tunajšieho konania.

Záverom odmietol argumentáciu žalovaného o neprípustnosti uplatnenia paušálnej náhrady za každú omeškanú faktúru. S poukazom na prijatého na základe smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, účelom paušálnej náhrady je nahradiť náklady súvisiace s každou oneskorenou platbou, i keď dané platby vyplývajú z jedného právneho titulu (zmluvy). Uvedené potvrdzuje konštantná súdna prax (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. a Krajského súdu v Nitre sp.zn. ).

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca v bode 3. namieta, že na aplikáciu odvolacieho dôvodu podľa je potrebná nielen existencia vady

konania, ale aj istá miera závažnosti dopadu takejto vady na procesné práva žalovaného. Ako už žalovaný uviedol vo svojom odvolaní, v rozhodnutí sú prítomné viaceré vady, ktoré sami osebe, ako aj vo vzájomnej kumulácii vo vzťahu k rozhodovaniu o právach a právom chránených záujmoch žalovaného, sú dostatočne závažné na to, aby mali výrazný vplyv na jemu patriace procesné práva. V odvolaní jasne pomenované vady napadnutého rozhodnutia, preto neguje aj ďalšiu argumentáciu žalobcu v bodoch 5. a 6. jeho vyjadrenia. Z toho dôvodu žalovaný považuje takúto argumentáciu žalobcu za bezpredmetnú a neodôvodnenú.

Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nenamietal obsah faktúr po ich doručení, žalovaný uvádza, že bolo v zmysle zásady pacta sund servanda povinnosťou žalobcu doručovať korektne vystavené faktúry spolu s náležite vystavenými prílohami. Z toho vyplýva, že žalobca nemal žiadnu právnu povinnosť mu takéto faktúry vrátiť.

V bode 13. žalobca zavádza súd svojou argumentáciou, že žalovaný počas konania nepoprel riadne dodanie diela. Jeho popierací postoj k dodaniu diela je znateľný najmä z argumentácie, že žalobca nepostupoval pri fakturácii v súlade so zmluvou, a teda nemohlo dôjsť k úspešnému riadnemu dodaniu diela žalobcom v zmysle zmluvy.

K tvrdeniu žalobcu, že práve žalovaný neposkytol potrebnú súčinnosť žalobcovi (nezabezpečil materiál), vyslovil názor, že žalobca ako dominus litis, v konaní nijak nepreukázal, že žalovaný takúto povinnosť vôbec mal. Práve naopak, v konaní vyšlo najavo najmä zo zmluvy a rozpočtu k nej pripojeného, že dodanie vyhovujúceho materiálu na realizáciu diela bolo plne v kompetencii žalobcu. Zároveň tak nebola preukázaná ani žalobcova exaktná výzva na poskytnutie potrebnej súčinnosti.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že trvá na tom, že rozsudok je zákonný a vecne správny. Preto požiadal odvolací súd, aby rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100%). Vyjadrenie žalovaného považoval za nedôvodné. Žalovaný prevažne opakuje svoju predošlú argumentáciu, preto s poukazom na hospodárnosť konania nebude žalobca nadbytočne opakovať svoju argumentáciu.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( ), prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, ďalšími vyjadreniami strán, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

7. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle , s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu, alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.

8. Podľa ustanovenia , ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné.

9. Podľa ustanovenia , od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

10. Podľa ustanovenia až 3 , ak omeškanie dlžníka () alebo veriteľa () znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia

zmluvy, alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

11. Podľa ustanovenia , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

12. Podľa ustanovenia , dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

13. Podľa ustanovenia , cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

14. Podľa ustanovenia a , zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

15. Podľa ustanovenia , objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

16. Podľa ustanovenia , zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť.

17. Podľa ustanovenia , dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

18. Podľa ustanovenia , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

19. Podľa ustanovenia a , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

21. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády SR, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

22. V danej veci bolo nesporne preukázané, že strany medzi sebou platne uzatvorili dňa 29.10.2019 Zmluvu o dielo č. 250/2019 Ž, ktorej predmetom boli elektroinštalačné práce. Za sporné odvolací súd považuje ustálenie, či žalobca a žalovaný postupovali v súlade s uzatvorenou zmluvou a platnými právnymi predpismi, t. j. či zhotoviteľ zhotovil dielo riadne a včas a či objednávateľ postupoval správne, keď za dodané dielo nezaplatil.

23. Odvolateľ svoje odvolanie vymedzil odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia , a to, že mu súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do , resp. dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon () priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

24. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.

25. V podanom odvolaní žalovaný jednoznačne neuviedol, akým konkrétnym konaním súdu prvej inštancie malo dôjsť k jeho nesprávnemu procesnému postupu, dôsledkom ktorého malo byť znemožnenie žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že ním došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a odvolací súd z obsahu spisu takýto prípadný nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie ani nezistil. Pokiaľ odvolateľ za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie považoval súdom prvej inštancie prijaté skutkové závery a právne posúdenie veci (ktoré v podanom odvolaní namieta), je mu treba dať do pozornosti, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , , , a ).

26. K porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie môže dôjsť predovšetkým vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. ), ale tiež v prípade, ak by rozhodnutie všeobecného súdu bolo arbitrárne, a teda bolo prejavom zjavnej svojvôle pri výklade a aplikácii právnej normy alebo, ak by výrok rozhodnutia nebol v súlade s priebehom konania (m. m. ).

27. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

28. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.

29. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi ().

30. Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

31. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku uplatneným žalobcom, zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

32. K odvolacej námietke, že v konaní nebolo preukázané, že by pán F. jednu alebo druhú variantu povinnej prílohy podpísal, z čoho vyplýva nesprávny skutkový záver súdu o nepotrebnosti podpisu pána F. na preukázanie vykonaných prác, odvolací súd uvádza, že v zmysle bodu 6.2.1 Zmluvy o dielo 250/2019 mali byť faktúry potvrdené len stavbyvedúcim (ako tomu aj bolo - všetky podklady k fakturácii boli riadne potvrdené stavbyvedúcim). Fakturácia bola vykonávaná podľa reálneho vykonávania a odovzdávania prác. Odvolací súd sa stotožnil s ustálením skutkového stavu súdom prvej inštancie, že vykonanie prác žalovaný v zastúpení stavbyvedúcim p. K. odsúhlasil svojim podpisom na listinách označených ako Zisťovací protokol o vykonaných prácach, Protokol o odovzdaní a prevzatí prác, rozpočet a príslušné strany montážneho denníka, a to v súlade s požiadavkami žalovaného na náležitosti faktúry podľa bodu 6.2.3 zmluvy o dielo, nakoľko podľa tohto bodu postačuje ak prílohou faktúry bude okrem iného súpis vykonaných prác (príslušné strany montážneho denníka), stavbyvedúcim podpísaný protokol o odovzdaní a prevzatí prác a stavbyvedúcim podpísaný zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach, čo žalobca preukázateľne splnené mal. Je pritom z hľadiska nároku na zaplatenie plnenia nepodstatné, či sú prílohy faktúry opatrené aj podpisom manažéra stavby tak, ako to namietal žalovaný, pretože prílohy faktúry podľa bodu 6.2.3 túto skutočnosť nevyžadujú. V ostatnom odvolací súd odkazuje na bod 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

33. K tvrdeniu, že žalovaný počas konania upriamil okrem iného pozornosť súdu aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.05.2020, sp. zn. , ktoré však súd pri svojom rozhodovaní nebral na zreteľ, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie pojednávalo o odlišnej situácii, keď zo strany žalovaného absentoval akýkoľvek podpis na doklade preukazujúcom plnenie (zisťovacom protokole) a

bol na ňom len podpis žalobcu, z tohto dôvodu nie je možné aplikovať toto rozhodnutie na tento prípad a odvolací súd rovnako tak nemá vedomosť, že by toto rozhodnutie malo byť aplikovateľné aj v jeho extenzívnej podobe, z tohto dôvodu je bez významu, či na prílohách k faktúre absentuje jeden alebo všetky potrebné podpisy. Je logické, že ak zmluva určovala ako podmienku fakturácie mať prílohy k faktúre opatrené podpismi všetkých oprávnených osôb, už absencia podpisu čo i len jedného z nich spôsobuje nedostatok vo fakturácii a de facto porušenie zmluvy.

34. Súd prvej inštancie uviedol, že netreba opomínať ani skutočnosť, že zmluvu o dielo koncipoval žalovaný a jej ustanovenia nie sú jednoznačné. Žalovaný namietal, že súd opomenul uviesť, ktoré konkrétne ustanovenia mal na mysli. V tomto smere odvolací súd dopĺňa argumentáciu konajúceho súdu, ktorú považuje za správnu a poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého je interpretácia zmluvných podmienok výkladom contra proferentem , (ďalej len „“), . Princíp zmluvnej interpretácie contra proferentem (lat. tiež contra stipulatorem), podľa ktorého sa majú pojmy, slovné spojenia, či celé ustanovenia použité pri formulovaní zmluvy, vykladať v neprospech tej zmluvnej strany, ktorá tento pojem použila po prvý raz, resp. na ťarchu strany, ktorá trvala na jeho zahrnutí do obsahu zmluvy, obsiahnutý v ustanovení , treba aplikovať ako všeobecnú výkladovú metódu interpretácie právnych úkonov.

35. Výkladové pravidlo contra proferentem je princíp zmluvnej interpretácie, podľa ktorého sa majú pojmy použité pri formulovaní zmluvy, vykladať na ťarchu tej zmluvnej strany, ktorá tento pojem použila po prvý raz. Z nálezu Ústavného súdu SR z 19. júna 2008 (sp. zn. ) vyplýva, že pravidlo, podľa ktorého sa má nejasný pojem vykladať v neprospech tej strany, ktorá ho použila, sa má, hoci je uvedené iba v a v , aplikovať ako všeobecná metóda výkladu právnych úkonov. Ústavný súd v tomto náleze odkazuje na všeobecne platný princíp, podľa ktorého, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Odvolaciemu súdu sa žiada v tejto súvislosti doplniť, že ústavný súd konštantne preferuje prednosť výkladu vedúceho k platnosti než k neplatnosti zmluvy.

36. Odvolací súd sa s poukazom na vyššie uvedené stotožnil s názorom žalobcu, ktorý uviedol, že v prípade prípustnosti mnohoznačného výkladu zmluvných dojednaní je potrebné ustanovenia zmluvy vykladať v neprospech tej zmluvnej strany, ktorá zmluvu formulovala (t.j. v neprospech žalovaného), tzv. výklad contra proferentem (viď aj ).

37. K námietke žalovaného, ktorý sa nestotožnil so záverom bodu 47. odôvodnenia a vytkol súdu, že sa v otázke relevantnosti údaju o evidovaní žalovaných faktúr v účtovníctve žalovaného a ich uvedenia v kontrolnom výkaze žalovaného žiadnym spôsobom nevyporiadal s argumentáciou žalovaného, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. , , ). Odvolací súd zastáva právny názor, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, v čom by mala mať táto skutočnosť, ktorú neuviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, tak podstatný vplyv, ktorý by mal za dôsledok iné rozhodnutie vo veci samej, ako zaviazanie žalovaného na úhradu faktúr žalobcom.

38. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie v bode 48. odôvodenia rozhodnutia ignoroval ustanovenie , pričom sa mal najprv zaoberať povahou diela a k tomu si ustáliť spravodlivý čas realizácie diela, odvolací súd zastáva názor, že v bode 48. odôvodnenia sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal s časom realizácie a odvolaciemu súdu sa s poukazom na ustálenie skutkového stavu súdom prvej inštancie javí ako nadbytočné, aby sa odvolací súd zaoberal ustálením spravodlivého času realizácie diela. Odvolací súd poukazuje na správnosť ustálenia skutkového stavu a právneho posúdenia súdom prvej inštancie, keď uviedol, že žalovaný v rámci svojej

procesnej obrany tvrdil, že žalobca bezdôvodne opustil stavenisko a odmietol dielo dokončiť, z dôvodu ktorého žalovaný od zmluvy listom zo dňa 16.12.2019 odstúpil a dielo teda nebolo zo strany žalobcu riadne dokončené. Zároveň konajúci súd v tejto súvislosti správne poukázal na skutočnosť, že zmluva o dielo neobsahuje deň ukončenia diela, z dôvodu ktorého aj keby súd pripustil, že by žalobca bezdôvodne opustil stavenisko, ani v tomto momente by nebol v omeškaní s plnením diela. V konaní však žalovaný nepreukázal, že by žalobca skutočne stavenisko na stavbe bezdôvodne opustil a odmietol dielo dokončiť.

39. K odvolacej námietke, že súd sa nesprávne vysporiadal so znením emailu zo dňa 29.11.2019 (súd nesprávne uvádza dátum 29.11.2020) a žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo na neskoro predložený dôkaz nakoniec prihliadol, čím v podstate poprel koncentračnú zásadu konania, a tým zasiahol do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia , podľa ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Zákonná koncentrácia je upravená hneď v , v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Z gramatického výkladu je zrejmé, že súd má možnosť neprihliadnuť na neskoro predložené dôkazy, nie však povinnosť na ne neprihliadnuť.

40. K tvrdeniu, že žalobca mal postupovať s odbornou starostlivosťou a už pred uzatvorením zmluvy mal žalovaného upozorniť na nevhodnú povahu svietidiel, ktoré si žalovaný vymienil v rozpočte, odvolací súd uvádza, že v konaní vyšiel najavo práve opak, a to, že žalobca upozornil žalovaného na nevhodnosť svietidiel (e-mailom zo dňa 29.11.2020), čím si splnil povinnosť uvedenú v ustanovení . Rovnako bolo preukázané, že žalovaný neposkytol žalobcovi súčinnosť (dodať vhodné svietidlá) podľa bodu 5.1 zmluvy o dielo, čím sa žalobca podľa bodu 4.2 zmluvy do omeškania nedostal. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia, ako ani dôkazné bremeno vyplývajúce z jeho tvrdení, že vhodné svietidlá mal dodať žalobca alebo, že žalobca mal už pri podpise zmluvy o dielo (resp. pred podpisom) upozorniť žalovaného na nevhodnosť svietidiel. K odstúpeniu od zmluvy odvolací súd uvádza, že má za to, že práve žalovaný neposkytol žalobcovi súčinnosť nevyhnutnú na pokračovanie vo vykonávaní prác a dokončení diela, konkrétne nezabezpečil materiál, ktorý bol nevyhnutý pre dokončenie prác. Žalobca žalovaného na túto skutočnosť upozornil. Žalovaný bol povinný poskytnúť žalobcovi súčinnosť. Zároveň sa na stavbe podľa tvrdenia žalobcu vyskytli aj ďalšie nedostatky, pre ktoré nemohol žalobca pokračovať (ako poukázal a doložil dôkazmi vo vyjadrení zo dňa 15.10.2020). Rovnako tak odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého možno odstúpiť od zmluvy iba v časti, ktorá ešte nebola splnená. Preto, ak by aj bolo platné žalovaného odstúpenie od zmluvy, nedotýka sa riadne dodaných plnení fakturovaných pred odstúpením, ktorých uplatnenie je predmetom konania. Ak aj žalovaný ďalej tvrdil, že konaním žalobcu vznikla žalovanému škoda a práce, ktoré nevykonal žalobca, museli byť zazmluvnené u iného dodávateľa, žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz a ani žiaden dôkaz nenavrhol zabezpečiť, a preto sa súd prvej inštancie, ako správne uviedol aj v odôvodnení, touto procesnou obranou žalovaného ani nemal dôvod zaoberať.

41. Odvolací súd považoval za nedôvodnú aj argumentáciu žalovaného, že z ustanovenia § 2 nariadenia vlády SR nevyplýva žiadne obmedzenie nároku na jednorazové vymáhanie, ak sa jedná o jeden zmluvný záväzok. Odvolací súd poukazuje na správnosť záverov uvedených žalobcom vo vyjadrení sa k odvolaniu, kde uviedol, že s poukazom na prijatého na základe smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, v zmysle tohto ustanovenia účelom paušálnej náhrady je nahradiť náklady súvisiace s každou oneskorenou platbou, i keď dané platby vyplývajú z jedného právneho titulu (zmluvy). Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že účelom priznanej paušálnej náhrady nákladov je nahradiť náklady súvisiace s každou oneskorenou platbou, i keď na základe jedného titulu, pretože z ustanovenia Nariadenia vlády č. nevyplýva žiadne obmedzenie nároku na jednorazové vymáhanie, ak sa jedná o jeden zmluvný vzťah.

42. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

43. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným sú nedôvodné, odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie ustanovenie , súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. a tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne v súlade s súd prvej inštancie samostatným uznesením.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).