Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/112/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: NELL KAPITAL s. r. o., Dunajská 4, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 147 946, v konaní zastúpený: Mgr. Miroslav Páser, advokát so sídlom v Rimavskej Sobote, Sedliacka 1176/42, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému: K.. U. A., bydlisko: XXX XX U. - I. XXX, o zaplatenie 2.058,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -109 zo dňa 30.03.2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -109 zo dňa 30.03.2015 v napadnutej zamietajúcej časti mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 360 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania zodpovedajúcich trovám právneho zastúpenia vo výške 34,95 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.058,52 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 232,36 eura od 28.12.2010 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 232,36 eura od 27.04.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 232,36 eura od 27.04.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 232,36 eura od 27.04.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 232,36 eura od 08.06.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 117 eur od 30.07.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 115 eur od 30.07.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 232,36 eura od 12.09.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 200 eur od 24.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 232,36 eura od 24.10.2011 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu zamietol a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 904,05 eura a iné trovy konania vo výške 123,50 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 324 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 nariadenia č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

Z vykonaného dokazovania a nesporného tvrdenia žalobcu mal súd prvého stupňa preukázané, že právny predchodca žalobcu (p. L.) a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní účtovníckych služieb, predmetom ktorých bolo vedenie účtovníctva žalovaného p. L. v období rokov 2007 až do ukončenia spolupráce. Za takéto služby si účastníci v priebehu trvania vzťahu založeného

touto nepomenovanou zmluvou dohadovali odmeny, pričom jednotlivé obdobia poskytovania služieb p. L. fakturovala žalovanému. Žalovaný niektoré faktúry uhrádzal, avšak tie, ktoré sú predmetom tohto konania žalovaným zaplatené neboli. Žalovaný vo svojom vyjadrení nespochybnil nárok žalobcu ako právneho nástupcu p. L.. Žiadal len preskúmať vec z hľadiska premlčania. Právny predchodca žalobcu riadne vyfakturoval sumy za vedenie účtovnej evidencie a mzdovej evidencie faktúrami za obdobie 11/2010, 01/2011, 02/2011, 03/2011, 04/2011, 05/2011, 06/2011, 07/2011, 08/2011 a 09/2011, ktoré žalovaný žalobcovi a ani jeho právnemu predchodcovi nezaplatil. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.06.2014 p. L. postúpila pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto konania na žalobcu. Žalovaný sa o postúpení pohľadávok dozvedel z oznámenia p. L. zo dňa 16.06.2014.

Pokiaľ išlo o vznesenú námietku premlčania, súd prvého stupňa konštatoval, že táto účinne vznesená nebola, pretože splatnosť najskôr splatného nároku žalobcu z faktúry č. 40 so splatnosťou 27.12.2010 uplynula uplynutím 4 rokov od jej splatnosti, teda dňom 28.12.2014, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 18.08.2014, t. j. pred uplynutím premlčacej doby. Zvyšné faktúry a nároky z nich vyplývajúce boli splatné neskôr. Keďže žalovaný nepreukázal zaplatenie odplaty za poskytnuté služby, súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na zaplatenie celej dlžnej sumy 2.058,52 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania.

Súd prvého stupňa priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur podľa § 369c Obchodného zákonníka v spojení s nariadením č. 21/2013 Z. z., pretože žalobca uplatnil pohľadávku v konaní, ktorú vo svojom súhrne fakturoval viacerými faktúrami. Podľa názoru súdu "uplatniteľ" pohľadávky má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky za situácie, že účelne svoj nárok uplatňuje od svojho dlžníka (žalovaného), či už súdne alebo mimosúdne výzvou. Takéto uplatnenie v sebe zahŕňa potrebu vynaložiť personálny a materiálny substrát spočívajúci napr. v dohľadaní a sumarizácii dokladov k pohľadávke, alebo/a telefonické poplatky na "urgenciu dlžníka", alebo písomnú výzvu dlžníkovi, ktorá je spojená s poštovným. Ide o náhradu týchto nákladov, ktorá je paušalizovaná. Nemožno sa stotožniť s výkladom, že žalobca má nárok na paušálnu náhradu podľa počtu faktúr, pretože zmyslom ustanovenia je potreba nahradiť náklady, ktoré sú spojené s uplatnením pohľadávky. V zásade má žalobca v súdnom konaní prihliadajúc na zásadu hospodárnosti a účelnosti nárok na jednu takúto náhradu bez ohľadu na to, koľkými fakturáciami je nárok tvorený, o to viac v situácii prípadnej mnohosti konaní, ktorá by paušálne náhrady generovala. Iba v prípade, ak by žalobca preukázal, že pohľadávku voči žalovanému uplatnil prvý krát (napr. pred rokom) a v dôsledku následnej, ale žalovaným porušenej dohody o splátkach bol žalobca nútený úkony dohľadania dokladov o pohľadávke vykonať opätovne, ktoré dohľadanie bolo spojené s opätovnými nákladmi personálneho a materiálneho charakteru, môže žiadať o násobok jednorazovej paušálnej náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky. Na základe uvedeného a pre nepreukázanie uvedenej potreby súd žalobu v časti 360 eur ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v časti nepriznania paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 360 eur z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že sa prvostupňový súd nevysporiadal s právnou argumentáciou žalobcu a tú istú právnu otázku - nárok na paušálnu náhradu vychádzajúcu z rovnakej situácie, posúdil diametrálne odlišne od ustálenej súdnej praxe, a to bez objektívneho a rozumného odôvodnenia. Prvostupňovým súdom uvádzaný príklad možnosti uplatnenia ďalšej paušálnej náhrady nemá opodstatnenie v zákonných ustanoveniach a ani v rozhodovacej praxi súdov. Rozsudok je preto v tejto časti nepreskúmateľný, čím bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Žalobca tvrdil, že veriteľovi vzniká nárok na paušálnu náhradu s každou jednotlivou pohľadávkou. Predmetné ustanovenia totiž nedefinujú „právo na paušálnu náhradu s uplatnením pohľadávok" ale s „pohľadávkou“. Uvedený záver potvrdzuje aj prevzatá Smernica 2011/7/EU o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorá v jednotlivých na seba nadväzujúcich ustanoveniach spája nárok na paušálnu náhradu s jednou faktúrou (nie viacerými faktúrami). Obdobne aj súdna prax slovenských súdov zaujala názor, že ak ide o viacero pohľadávok titulom neuhradených faktúr, veriteľ má nárok na paušálnu náhradu z každej jednej faktúry. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia istiny vo výške 2.058,52 eura, ktorá pozostáva z desiatich samostatných pohľadávok. Každá z uvedených pohľadávok (faktúr) predstavuje samostatnú peňažnú pohľadávku, ktorá má vlastnú splatnosť, vlastné plynutie premlčacej doby a je samostatne uplatniteľná na súde. Predmetné pohľadávky nevznikli naraz,

ani nejde o účelné rozdelenie jednej pohľadávky na viac častí za účelom generovania samostatných pohľadávok. Pohľadávky vznikali postupne ako odporca prestal uhrádzať faktúry za služby poskytnuté pôvodným veriteľom - Žanetou Sádeckou, IČO: 41 263 456. Omeškaním s úhradou týchto pohľadávok (faktúr) preto vzniklo veriteľovi ex lege právo požadovať úrok z omeškania, ako aj paušálnu náhradu vo výške 40 eur. Každú v predmetnom konaní uplatnenú faktúru si mohol žalobca uplatniť v samostatnom konaní. Žalobca si však z dôvodu nenavyšovania trov konania a v snahe nezahlcovať súd desiatimi návrhmi uplatnil všetky pohľadávky v rámci jedného konania.

Pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že nárok na paušálnu náhradu by bol daný, ak by bol veriteľ nútený opätovne vykonať úkony dohľadania dokladov o pohľadávke, jeho závery nemajú základ tak v zákonnom znení a ani v rozhodovacej praxi. Prvostupňový súd neuviedol, na základe akých úvah a zákonných ustanovení k takémuto záveru dospel a neuviedol ani to, aký násobok by mohol veriteľ žiadať. Rozsudok je preto v tejto časti nepreskúmateľný. Ustanovenie § 369c Obchodného zákonníka viaže nárok na paušálnu náhradu na omeškanie dlžníka a nie na počet výziev adresovaných dlžníkovi. Pripustením výkladu prezentovaného v rozsudku by bolo možné konštatovať, že ak by bol dlžník v omeškaní s jednou peňažnou pohľadávkou (faktúrou) a veriteľ ho napr. počas troch rokov 10 krát vyzval na úhradu predmetnej faktúry, má veriteľ nárok na paušálnu náhradu vo výške 10 x 40 eur. Takýto výklad nie je podľa žalobcu správny.

S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal odvolací súd, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že prizná žalobcovi aj zostávajúcu paušálnu náhradu vo výške 360 eur (9 x 40 eur), ako aj náhradu trov odvolacieho konania. Ak by sa odvolací súd nestotožnil s jeho právnou argumentáciou, žiadal odvolací súd o pripustenie možnosti podať dovolanie podľa § 238 ods. 3 OSP, pretože ide o rozhodnutie vo veci po právnej stránke zásadného významu, ktorá nie je súdmi vykladaná jednotne.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 12.04.2016.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Nitra zamietol žalobu v časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 360 eur.

Vychádzajúc z obsahu predloženého spisu a vykonaného dokazovania bolo v konaní nesporne preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.06.2014 Žaneta Sádecká, miesto podnikania: Zvolenská 2, 949 11 Nitra, IČO: 41 263 456, ako postupca, postúpila pohľadávky vyplývajúce z faktúry č. 40 vo výške 232,36 eura, splatnej dňa 27.12.2010, faktúry č. 15 vo výške 232,36 eura, splatnej dňa 26.04.2011, faktúry č. 16 vo výške 232,36 eura, splatnej dňa 26.04.2011, faktúry č. 17 vo výške 232,36 eura, splatnej dňa 26.04.2011, faktúry č. 25 vo výške 232,36 eura, splatnej dňa 07.06.2011, faktúry č. 32 vo výške 117 eur, splatnej dňa 29.07.2011, faktúry č. 33 vo výške 115 eur, splatnej dňa 29.07.2011, faktúry č. 34 vo výške 232,36 eura, splatnej dňa 11.09.2011, faktúry č. 36 vo výške 200 eur, splatnej dňa 23.10.2011 a faktúry č. 38 vo výške 232,36 eura, splatnej dňa 23.10.2011, t. j. celkom v sume 2.058,52 eura na žalobcu ako postupníka vrátane ich príslušenstva a všetkých práv s nimi spojených. Z tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný v konaní nerozporoval, je zrejmé, že vyššie uvedené pohľadávky vyplývajú zo zmluvy o poskytovaní účtovníckych služieb, predmetom ktorých bolo vedenie účtovníctva žalovaného pani Žanetou Sádeckou v období rokov 2007 až do ukončenia spolupráce. Žiadnu z vyššie uvedených faktúr žalovaný neuhradil, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Prvostupňový súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi celú dlžnú sumu 2.058,52 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur podľa § 369c Obchodného zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z. a priznal žalobcovi aj plnú náhradu trov konania.

Žalobca v podanom odvolaní namietal nepriznanie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 360 eur (9 x 40 eur). Odvolací súd prejednal podané odvolanie žalobcu, ako aj

postup súdu, ktorý vydaniu rozsudku predchádzal a dospel k záveru, že rozsudok je treba v napadnutej časti zmeniť (§ 220 OSP).

Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

Nepriznanie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 360 eur odôvodnil prvostupňový súd tým, že "uplatniteľ" pohľadávky má nárok na túto náhradu za situácie, že svoj nárok účelne uplatňuje od svojho dlžníka (žalovaného), či už súdne alebo mimosúdne výzvou, pričom takéto uplatnenie v sebe zahŕňa potrebu vynaložiť personálny a materiálny substrát spočívajúci napr. v dohľadaní a sumarizácii dokladov k pohľadávke, alebo/a telefonické poplatky na "urgenciu dlžníka", alebo písomnú výzvu dlžníkovi, ktorá je spojená s poštovným. Nestotožnil sa s výkladom žalobcu, že má nárok na paušálnu náhradu podľa počtu faktúr, pretože zmyslom ustanovenia je potreba nahradiť náklady, ktoré sú spojené s uplatnením pohľadávky. V zásade má žalobca v súdnom konaní prihliadajúc na zásadu hospodárnosti a účelnosti nárok na jednu takúto náhradu bez ohľadu na to, koľkými fakturáciami je nárok tvorený. Iba v prípade, ak by žalobca preukázal, že pohľadávku voči žalovanému uplatnil prvý krát (napr. pred rokom) a v dôsledku následnej, ale žalovaným porušenej dohody o splátkach bol žalobca nútený úkony dohľadania dokladov o pohľadávke vykonať opätovne, ktoré dohľadanie bolo spojené s opätovnými nákladmi personálneho a materiálneho charakteru, môže žiadať o násobok jednorazovej paušálnej náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky.

Vyššie uvedený výklad cit. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s cit. § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. však odvolací súd v kontexte posudzovanej veci nepovažoval za správny.

Dôvodová správa k § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. uvádza, že paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (ide najmä o náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka). Ide teda o paušálnu náhradu, pri ktorej nie je potrebné preukazovať vznik konkrétnych nákladov.

Pojem „uplatnenie práva“ nie je v slovenskom právnom poriadku explicitne definovaný a v Článku VI. slovenského znenia Smernice 2011/7/EU o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, je označený ako náhrada nákladov za vymáhanie. Nemožno ho však chápať len vo všeobecnom procesnoprávnom zmysle, ale ako akýkoľvek úkon veriteľa voči dlžníkovi, ktorým sa domáha splnenia svojej pohľadávky.

Predpokladom toho, aby bolo možné uvažovať o vzniku nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je nevyhnutné, aby existovala pohľadávka veriteľa (žalobcu), ktorá je po lehote splatnosti. V posudzovanom prípade bola právnym dôvodom vzniku záväzku zmluva o poskytovaní účtovníckych služieb, predmetom ktorých bolo vedenie účtovníctva žalovaného podnikajúcou fyzickou osobou Žanetou Sádeckou v období rokov 2007 až do ukončenia spolupráce. Uvedenú zmluvu žalovaný v konaní nerozporoval a nenamietal ani výšku záväzku vyplývajúceho zo žalovaných faktúr. Menovaná poskytovala tieto služby za jednotlivé kalendárne mesiace a dohodnutú odmenu vyúčtovala žalovanému v závislosti od toho, aké konkrétne služby mu za ten-ktorý mesiac poskytla (okrem účtovníckych služieb to boli aj služby týkajúce sa vedenia mzdovej agendy (faktúry č. 25, 36, 38). Z uvedeného možno vyvodiť záver, že každá z vyúčtovaných pohľadávok mala na základe jednej (rámcovej) zmluvy samostatný právny režim, a preto je s vymáhaním každej z nich spojené právo uplatňovať si nárok na paušálnu náhradu nákladov pri omeškaní veriteľa so zaplatením dohodnutej odmeny. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovaným odvolací súd poznamenáva, že si žalobca paušálnu náhradu nákladov uplatnil od žalovaného v rámci štvorročnej premlčacej doby (§ 397 v spojení s § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka), ktorá začala plynúť prvým dňom nasledujúcim po

splatnosti pohľadávok vyplývajúcich zo žalovaných faktúr č. 15, 16, 17, 25, 32, 33, 34, 36 a 38, t. j. od 27.04.2011, 27.04.2011, 27.04.2011, 08.06.2011, 30.07.2011, 30.07.2011, 12.09.2011, 24.10.2011 a 24.10.2011, čo v prípade podania žalobného návrhu na súd dňom 18.08.2014 znamená, že boli žalobcom uplatnené včas a žiadna z týchto pohľadávok nie je premlčaná.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -109 zo dňa 30.03.2015 v napadnutej zamietajúcej časti zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 360 eur (9 x 40 eur) do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania zodpovedajúcich trovám právneho zastúpenia vo výške 34,95 eura. Trovy právneho zastúpenia priznal súd žalobcovi podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky vo výške 26,56 eura z tarifnej hodnoty 360 eur (odvolanie žalobcu zo dňa 25.05.2015) + 1 x 8,39 eura režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky.

Žalovaný zaplatí žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania zodpovedajúcich trovám právneho zastúpenia vo výške 34,95 eura na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Miroslava Pásera podľa § 149 ods. 1 OSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 OSP.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.