Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoPr/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: U. E. - J. U., so sídlom K. W. XX, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o. so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice - mestská časť Juh, proti žalovanej: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. U. XX, XXX XX O., právne zastúpená: JUDr. Matúš Hrib, advokát so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. - 190 zo dňa 02.07.2021 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie.

Odmieta odvolanie proti výroku II. o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatne konanie.

Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom prvým výrokom zamietol žalobu, druhým výrokom vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie a tretím výrokom priznal žalovanej voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX, doručené jej XX.XX.XXXX, ktorým sa mal skončiť pracovný pomer medzi stranami sporu, je neplatné a žiadala priznať jej náhradu trov konania. Nárok odôvodnila tým, že vykonáva podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba a žalovaná bola jej zamestnankyňou na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná doručila žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že žalobkyňa ju mala dňa XX.XX.XXXX udrieť do oblasti chrbta, čím malo byť ohrozené zdravie žalovanej. Žalobkyňa listom z XX.XX.XXXX oznámila žalovanej, že okamžité skončenie pracovného pomeru neuznáva, majúc za to, že nenastali žiadne skutkové okolnosti, pre ktoré by bol ohrozený jej život alebo zdravie. Žalobkyňa uviedla, že omylom pri rozhodení rúk sa dotkla chrbta žalovanej, pričom sa nejednalo o fyzické napadnutie alebo silný úder, ktorým by ohrozila život a zdravie žalovanej. Žalovaná so žalobným návrhom nesúhlasila tvrdiac, že išlo o fyzický útok na jej osobu spočívajúci v tom, že ju silno udrela do oblasti chrbta medzi lopatkami za to, že pri upratovaní zhodila vypínač nachádzajúci sa na žehliacej doske. V dôsledku útoku bola žalovaná aj práceneschopná. Žalovaná vzájomným návrhom si uplatnila voči žalobkyni nárok na náhradu mzdy vo výške 1.178,08 eur s 5 % úrokom p.a. z omeškania

od 12.05.2020 do zaplatenia a náhradu trov konania. Náhradu mzdy si uplatnila za výpovednú dobu 2 mesiacov po 589,042 eur.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, a to výsluchu strán sporu, svedkov, a oboznámením listinných dôkazov, citujúc ust. ; ; a článku 2 dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

4. Konštatoval, že predmetom konania bol nárok na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa zo dňa 24.04.2020. Uviedol, že v zásade žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa sú žalobami, ktoré zákon výslovne pripúšťa a pri ktorých netreba preukazovať naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby.

5. Za nesporné považoval to, že žalovaná pracovala u žalobkyne ako krajčírka na základe pracovnej zmluvy z XX.XX.XXXX do skončenia pracovného pomeru dohodou ku dňu XX.XX.XXXX. Následne žalovaná pracovala u žalobkyne na základe pracovnej zmluvy z XX.XX.XXXX v pozícii krajčírka. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Dňa XX.XX.XXXX žalovaná so žalobkyňou skončila pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru podľa pre bezprostredné ohrozenea zdravia žalovanej zo strany žalobkyne z dôvodu fyzického ataku žalobkyne voči žalovanej dňa XX.XX.XXXX, ktoré spočívalo v údere žalobkyne rukou do oblasti chrbta žalovanej. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre hmotnoprávny nedostatok tvrdiac, že fyzický atak žalobkyne voči žalovanej dňa XX.XX.XXX nebol spôsobilý ohroziť zdravie žalovane. Žalobkyňa neuvádzala formálne nedostatky okamžitého skončenia pracovného pomeru.

6. Strany sporu nenamietali skutkové okolnosti veci. Žalobkyňa potvrdila, že sa skutočne reflexívne rukou dotkla chrbta žalovanej, keď ju napomínala v súvislosti s vyťahovaním kábla zo zásuvky a so spadnutím kábla na zem. Žalobkyňa tvrdila, že tento fyzický atak nebol úmyselný a intenzívny, nebol spôsobilý ohroziť zdravie žalovanej. Žalovaná namietala, že vzhľadom na zdravotné problémy žalovanej s pohybovým ústrojenstvom, chrbticou bol atak spôsobilý ohroziť jej zdravie.

7. Prvoinštančný súd ustálil, že okamžité skončenie pracovného pomeru obsahuje všetky formálne náležitosti, bolo učinené písomne, bol v ňom vymedzený skutok tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a bolo doručené žalobkyni dňa XX.XX.XXXX. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca je podľa bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia zamestnanca. Bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia zamestnanca je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca bez toho, aby zamestnanec potreboval k jeho uplatneniu lekársky posudok. Bezprostredné ohrozenie života a zdravia zamestnanca, ako osobitná skutková podstata pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca, nemusí vyvolať charakter vykonávanej práce. Skôr ide o prípady neštandardných situácií v súvislosti s vykonávanou prácou, napr. sa vytvorí situácia na pracovisku, ktorá je v rozpore s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Právnym základom uplatnenia tohto dôvodu zo strany zamestnanca je aj pokyn zamestnávateľa, aby zamestnanec vykonal, resp. vykonával určité pracovné úlohy v rozpore s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná právo na okamžité skončenie pracovného pomeru uplatnila v rámci 1-mesačnej subjektívnej prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť odo dňa XX.XX.XXXX, kedy sa žalovaná dozvedela o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru.

9. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že v danom prípade bol splnený predpoklad pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa , keď konaním žalobkyne dňa XX.XX.XXXX, ktoré žalobkyňa nepopierala, bolo bezprostredne ohrozené zdravie žalovanej. Spornou v konaní bola otázka intenzity fyzického ataku. Súd uveril tvrdeniu žalobkyne a vyplýva to i z výpovedí svedkýň, že išlo o fyzický atak menšej intenzity, vykonaný žalobkyňou neúmyselne, reflexívne. I znalec v znaleckom posudku vyjadril názor, že sa jednalo o ľahké poranenie, bolo zjavné, že došlo k fyzickému kontaktu, skôr náhodného charakteru, že nešlo o cielený útok, ani napadnutie, znalec vyjadril názor, že nešlo o ohrozenie zdravia alebo života žalovanej.

10. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo podstatným, že išlo o atak náhodný a slabšej intenzity. Vzhľadom na predchádzajúci charakter zdravotných ťažkostí žalovanej - pohybový aparát, problémy s chrbticou, bol spôsobilý podľa názoru súdu ohroziť zdravie žalovanej napr. zhoršiť jej zdravotný tav. Je zrejmé, že žalobkyňa atak vykonala neúmyselne, skôr reflexívne, no nemožno pripustiť, aby zamestnávateľ akokoľvek náhodne, reflexívne zasahoval fyzicky do osobnej sféry zamestnanca. I keď akokoľvek dobrý úmysel mala žalobkyňa vo vzťahu k zamestnancom a snažila sa o dobré pracovné prostredie, nemohol sa súd stotožniť s tým, že zamestnávateľ má právo akokoľvek fyzicky atakovať zamestnancov. Týmto fyzickým atakom i keď slabšej intenzity bolo ohrozené aj psychické zdravie žalovanej, ktorá cítila bezmocnosť, poníženosť a určite jej bola veľmi nepríjemná situácia, ktorá v zamestnaní nastala. I fyzický zásah slabej intenzity je potrebné hodnotiť aj ako určitú formu bossingu zo strany nadriadeného a o konanie nesúladné s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa i keď náhodne, reflexne, možno pod vplyvom rôznych okolností, reagovala na žalovanú neadekvátnym spôsobom, ktorý bezprostredne ohrozil jej zdravie. V tejto súvislosti poukázal na tretiu vetu článku 2 hlavných zásad , podľa ktorej výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

11. Na základe vyššie uvedeného prvoinštančný súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobe nemožno vyhovieť a majúc za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru z XX.XX.XXXX je platný právny úkon.

12. Vzájomnú žalobu žalovanej o náhradu mzdy súd vylúčil na samostatné konanie podľa .

13. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

14. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Odvolanie odôvodnila podľa , a . Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci vyslovila svoj nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie pri aplikácií ust. . Zo skutkového stavu totiž nevyplýva, aby bol bezprostredne ohrozený život alebo zdravie zamestnanca s tým, že nie akýkoľvek fyzicky kontakt medzi zamestnávateľom a zamestnancom má zakladať právo zamestnanca na okamžité skončenie pracovného pomeru. Nie každé porušenie pracovnej disciplíny zakladá právo zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer podľa , tak obdobne tiež nie každé, akékoľvek a čo i len potenciálne ohrozenie zdravia zamestnanca má zakladať právo zamestnanca na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa . Ak účastníci pracovnoprávneho vzťahu nie sú spokojní s podmienkami alebo so správaním druhej zmluvnej strany, majú možnosť ukončiť pracovný pomer dohodou alebo výpoveďou. Uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa a má predstavovať výnimočný, krajný spôsob ukončenia pracovného pomeru len vo výnimočných situáciách. Vzhľadom na ustálenie skutkového stavu nie je možné dospieť k právnemu záveru, že bol bezprostredne ohrozený život alebo zdravie žalovanej. Absentuje totiž prvok bezprostrednosti ohrozenia zdravia žalovanej. Uvažovať o možnom budúcom ohrození zdravia je hypotézou vzhľadom na zdravotné problémy žalovanej z minulosti (z rokov XXXX a XXXX), lebo počas ďalších rokov XXXX-XXXX už neboli tieto zdravotné problémy žalovanej evidované. S poukazom na výklad v prejednávanom prípade sa jedná o jednorazový a náhodný incident. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, aby následné nastúpenie žalovanej do práce predstavovalo pre ňu bezprostredné ohrozenie zdravia alebo života. Bolo potrebné skúmať nielen bezprostrednosť ohrozenia zdravia a života, ale aj závažnosť s tým, že primárne uprednostňuje ukončenie pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou. Hypotetické budúce ohrozenie zdravia žalovanej, ako ho ustálil súd prvej inštancie, nemožno považovať za zákonný dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa . V ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná u nej pracovala XX. rokov (od októbra XXXX) a počas celej doby nebol evidovaný žiaden incident medzi stranami sporu. V minulosti žalovaná pracovala u žalobkyne počas X rokov (od septembra XXXX do septembra XXXX). Súd nevyhodnotil uvedené širšie právne vzťahy preukazujúce, že incident z XX.XX.XXXX bol výnimočnou a ojedinelou udalosťou v dlhotrvajúcom a bezproblémovom pracovnom vzťahu. Žalovaná chcela žalobkyňu vykresliť ako zlú zamestnávateľku, čo však bolo vyvrátené svedeckými výpoveďami ostatných zamestnankýň. Neboli splnené podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej, a táto sa snažila incident zo dňa

XX.XX.XXXX využiť na „výhodné“ ukončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, so vznikom nároku na náhradu mzdy za obdobie 2 mesiacov. Samotný prvoinštančný súd ustálil, že fyzický kontakt zo strany žalobkyne voči žalovanej bol neúmyselný, reflexívny a nízkej intenzity. V danej veci absentuje prvok „bezprostrednosti“ ohrozenia zdravia žalovanej.

15. Odvolateľka v ďalšom namietala nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie, týkajúce sa záveru o tom, že žalovaná mala zdravotné ťažkosti (týkajúce sa pohybového aparátu a chrbtice), ktoré mali byť alebo mohli byť zhoršené posudzovaným incidentom. V konaní bolo preukázané, že zdravotné ťažkosti žalovanej trvali od júna XXXX do konca januára XXXX. Počas rokov XXXX-XXXX nebolo preukázané, aby žalovaná mala ťažkosti s chrbticou. Poukázala na znalecký posudok vypracovaný Q.. Q. J., ktorý konštatoval, že poškodená neuvádzala žiadne ťažkosti s chrbticou pri lekárskom vyšetrení realizovanom na druhý deň po úraze. Teda bolesť chrbtice nevyplýva z lekárskej dokumentácie a nemohla vzniknúť pri popisovanom incidente. S poukazom na rozhodnutie NS SR z XX.XX.XXXX, sp. zn. vyslovila názor, že v danej veci došlo k prenosu dôkazného bremena na žalovanú, ktorá mala preukázať, že v jej prípade boli podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

16. V odvolaní bolo namietané aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, čím, podľa odvolateľky, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktoré konkretizovala. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie v bodoch 38. a 39. rozsudku vyslovil skutkové a právne závery bez existencie akýchkoľvek dôkazov, pričom sa jedná o nepreukázané domnienky. Bolo preukázané, že žalobkyňa sa po neúmyselnom a neintenzívnom kontakte žalovanej ospravedlnila. Opätovne poukázala na to, že počas XX rokov trvajúcich pracovných pomerov došlo medzi stranami sporu k jedinému incidentu a nejdená sa o žiaden bossing zo strany žalobkyne, čo bolo vylúčené aj ostatnými zamestnankyňami okrem jedinej zamestnankyne, ktorá mala skúsenosť s fyzickým kontaktom so žalobkyňou a išlo o svedkyňu X. Z.. Ani podľa znaleckého posudku Q.. J., z lekárskeho hľadiska nešlo o cielený útok, ani o napadnutie alebo ohrozenie zdravia, alebo života. Pritom konajúci súd dospel k opačnému a odlišnému záveru, ktorý neodôvodnil a je v rozpore s vykonaným znaleckým dokazovaním. Znalec sa vyjadril tiež k tomu, že fyzický kontakt medzi stranami sporu nemá žiaden súvis s údajnými bolesťami chrbtice, ktoré žalovaná uvádza. Považovala preto za nelogické a v rozpore s výkladom pojmu „bezprostrednosti“ ohrozenia zdravia žalovanej konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 40. odôvodnenia rozsudku so záverom, že žalobkyňa reagovala na žalovanú neadekvátnym spôsobom, ktorý bezprostredne ohrozil jej zdravie. Slovník slovenského jazyka pojem „bezprostredný“ vysvetľuje ako nesprostredkovaný, priamy, veľmi tesný, blízky (priestorovo a časovo) priamy v správaní. Z uvedeného vyplýva pre potreba, aby ohrozenie zdravia, či života zamestnanca bolo vo veľmi tesnej časovej blízkosti s nezákonným konaním alebo opomenutím zamestnávateľa. Teda ohrozenie zdravia, či života zamestnanca musí byť dané bez akejkoľvek inej podmienky, bez prostredníctva niekoho, či niečoho. Konajúci súd odôvodňoval údajné ohrozenie zdravia žalovanej tým, že mala mať v minulosti (pred niekoľkými rokmi) zdravotné problémy, ktoré údajne mohli v spojení s posudzovaným incidentom medzi stranami sporu zhoršiť zdravotný stav žalovanej. Rovnako závery o údajnom ohrození psychického zdravia žalovanej sú neodôvodnené, lebo neboli v súdnom konaní produkované vo vzťahu k tomu žiadne dôkazy. Svedkyne zamestnankyne žalobkyne nepotvrdili ani vyjadrenie žalovanej, že údajne mala po incidente plakať v šatni. Žalovaná po incidente si zbalila veci a odišla, nakoľko bol koniec pracovnej smeny. Žalovaná celý incident aj jeho následky výrazne zveličuje a skresľuje. Žalobkyňa tak tvrdila, že prvoinštančný súd dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, ktoré nedostatočne a nelogicky odôvodnil, čím porušil právo žalobkyne na spravodlivý proces.

17. Žalobkyňa preto navrhla zmeniť napadnutý rozsudok v celom rozsahu, vyhovieť jej žalobe a vzájomnú žalobu žalovanej zamietnuť. Žiadala priznať jej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Alternatívne navrhla dokazovanie doplniť odvolacím súdom alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná tak, že súd prvej inštancie správne rozhodol a rozhodnutie aj náležite a logicky zdôvodnil, preto ho navrhla potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Vo vzťahu k znaleckému posudku, na ktorý poukazuje žalobkyňa uviedla, že tento dôkaz je nedostatočný, nie je konfrontovaný s inými dôkazmi a s riadnym a bezprostredným vyšetrením žalovanej a uznaním jej stavu spôsobeného útokom žalobkyne ako stavu vyžadujúcemu si práceneschopnosť žalovanej, pričom za „ťaknutie“ lekár PN-ku nevypíše. Uvedený dôkaz je jasným

skutkovým základom pre správnosť skutkových zistení a následnom právnom posúdení súdom. Žalobkyňa udrela žalovanú po chrbte úmyselne a silou, akú v tej chvíli dokázala vyvinúť a nebolo to prvýkrát, čo fyzicky atakovala zamestnanca. Poukázala na fyzický atak svedkyne Z., ktorá to zľahčovala vzhľadom na pracovné i rodinné vzťahy k žalobkyni. Svedkyne vypočuté vo veci boli zdržanlivé vzhľadom na trvajúci pracovný vzťah k žalobkyni. Ani z ich svedeckých výpovedí však neplynie, aby sa žalobkyňa žalovanej len mimovoľne dotkla. Svedkyne aj syn žalobkyne nechceli nič vidieť a počuť. Žalovaná za rozhodujúce považuje aktuálne vyšetrenie lekárom, ktorý hodnotil akútny stav a uznal žalovanú za dočasne pracovne neschopnú, z čoho vyplýva záver, že zdravie žalovanej ako zamestnankyne ohrozené bolo, a teda právne závery súdu majú vo vykonanom dokazovaní oporu, z čoho je zrejmé, že hmotnoprávny dôvod pre skončenie pracovného pomeru daný bol. Tiež uviedla, že je neakceptovateľné ospravedlňovať fyzické trestanie zamestnanca za čokoľvek v rámci výkonu práce, a preto obranu žalobkyne považuje za nesprávnu a zjavne nevhodnú. Tvrdenia žalobkyne, že pracovala XX rokov u nej v rodinnom prostredí sú jej vlastné tvrdenia, hodnotenia, až sebachvála, nie dôkazom o nenaplnení dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhla preto rozsudok potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. K replike žalovanej k odvolaniu žalobkyne sa táto vyjadrila tak, že zotrvala na svojich doteraz prezentovaných názoroch. Poukázala na to, že žalovaná po incidente bola vyšetrená aj odborným lekárom, čo uviedla až na pojednávaní, na čo žalobkyňa reagovala požiadavkou na vypracovanie znaleckého posudku vo veci, pritom ani z neho, ani z lekárskych správ nevyplynulo, aby žalovaná mala problémy s chrbticou, neboli tiež zistené poranenia žalovanej, bolo žalovanou iba konštatované, že má bolesti chrbta. Žalobkyňa opätovne uviedla, že išlo o neúmyselný a reflexný incident a nebol bezprostredne ohrozený život alebo zdravie žalovanej.

20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie boli podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajskému súdu v Prešove dňa 08.12.2021 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne bolo sčasti nedôvodné a sčasti ho bolo nutné odmietnuť.

21. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, a to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy a či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil. Po posúdení zistil, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval príslušné právne predpisy.

23. Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie. Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov ( , a v znení zmien a doplnkov, ďalej len ).

24. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalobkyňa nepredostrela taký relevantný argument, teda taký argument,

majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre odvolateľku priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

25. Možno teda konštatovať, že súd prvej inštancie dal vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobkyne a že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jej právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jej základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so záväznými právnymi predpismi a mal isto na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite. Odvolací súd preto v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje v zmysle .

26. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že ani jedna odvolacia námietka nebola dôvodná. Nebolo preukázané, aby žalobkyni bola odňatá možnosť konať pred súdom a tým, aby došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces.

27. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo v konaní preukázané, že zdravie žalovanej v dôsledku incidentu žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX., keď táto fyzicky reagovala na konanie žalovanej, ktorá pri upratovaní zhodila na zem zo žehliacej dosky vypínač, išlo jednoznačne o neadekvátnu reakciu žalobkyne. To, že žalovaná bola v dôsledku fyzického ataku zo strany žalobkyne na druhý deň ošetrená lekárom a uznaná za práceneschopnú preukazuje naplnenie skutkovej podstaty , že bezprostredne bolo jej zdravie ohrozené. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani znalecký posudok č. X/XXXX, vypracovaný Q.. Q. J., keďže aj znalec konštatoval, že išlo o poranenie s dobou liečenia a práceneschopnosťou podľa neho do X-X dni. Teda aj uvedený znalec potvrdil, že konanie žalobkyne spôsobilo žalovanej poranenie a následnú práceneschopnosť. To, či žalobkyňa fyzicky kontaktovala žalovanú úmyselne alebo neúmyselne, a to ako reakciu na nespokojnosť s tým, ako žalovaná si počínala pri upratovaní, vo veci nemôže nič zmeniť. Ak žalobkyňa nebola spokojná s konaním žalovanej, ktorá by mohla spôsobiť žalobkyni nejakú škodu, mala a mohla žalobkyňa vyvodiť voči žalovanej zodpovednosť, ale v zmysle právnych predpisov, napríklad v rámci zodpovednosti zamestnanca za škodu. Ani podľa názoru odvolacieho súdu žiaden fyzický atak zamestnávateľa voči zamestnancovi nie je prípustný. V tejto súvislosti správne súd prvej inštancie poukázal aj na znenie článku 2 druhej vety , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Obsah pojmu dobré mravy spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem na ich rešpektovanie. Základným zmyslom príkazu správať sa v súlade s dobrými mravmi je vylúčiť pri výkone práva hrubé porušenie morálky, zabezpečiť elementárnu slušnosť pri výkone subjektívnych práv, respektíve dodržať určité etické minimum pri výkone subjektívnych práv. Dobrými mravmi je súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, prijíma ich rozhodujúca časť spoločnosti a majú povahu základných noriem (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. ).

28. Rozhodne nie je v súlade ani s dobrými mravmi, a ani s oprávnením zamestnávateľa, aby zamestnávateľ fyzicky atakoval, hoci aj neúmyselne, zamestnanca za to, že nie je spokojný s výkonom jeho práce. Zákony dávajú zamestnávateľom možnosti na uplatnenie ich práv voči zamestnancom v prípade, že títo si neplnia svoje pracovné povinnosti riadne. Fyzický kontakt nespokojného zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancovi však žiaden právny predpis neumožňuje ani nepovoľuje.

29. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medzi iným musí byť písomné a doručené, musí byť v ňom uplatnený dôvod uvedený v , ktorý v ňom musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s inými dôvodmi (viď ). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť; t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru

uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť (viď napríklad uznesenie NS SR sp. zn. z 29.04.2010).

30. Aj podľa názoru odvolacieho súdu všetky zákonné náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaná vo svojom písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX uviedla. Bola dodržaná aj zákonná lehota v zmysle na takéto ukončenie pracovného pomeru. Boli teda splnené všetky zákonom predpísané predpoklady pre to, aby okamžité skončenie pracovného pomeru, podaného žalovanou žalobkyni bolo možné vyhodnotiť ako platné. Je však treba jednoznačne súhlasiť s názorom žalobkyne, že okamžité skončenie pracovného pomeru je mimoriadnym a skôr výnimočným právnym prostriedkom na ukončenie pracovnoprávneho vzťahu a musí striktne spĺňať zákonné požiadavky. V prejednávanom prípade však aj podľa názoru odvolacieho súdu pre platné skončenie pracovného pomeru žalovanou u žalobkyne formou okamžitého skončenia pracovného pomeru boli zachované všetky zákonné podmienky.

31. Keďže v odvolaní žalobkyňa namietala aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na zistený skutkový stav.

32. K ďalším odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza, že jej názor, že nebol bezprostredne ohrozený život alebo zdravie žalovanej bolo vyvrátené tým, že po jej ataku žalovaná na ďalší deň bola uznaná práceneschopnou práve z dôvodu fyzického kontaktu žalobkyne na chrbát žalovanej. Nutnosť práceneschopnosti žalovanej potvrdil vo svojom Znaleckom posudku č. X/XXXX . aj Q.. Q. J., ktorý do spisu predložila samotná žalobkyňa. Polemika žalobkyne, že žalovaná mohla skončiť pracovný pomer s ňou, napríklad dohodou alebo výpoveďou, nie okamžitým skončením pracovného pomeru je bezpredmetné, keďže žalovaná sa rozhodla po fyzickom ataku ukončiť pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru, na čo boli zákonné dôvody, preto takéto skončenie pracovného pomeru bolo vyhodnotené súdom prvej inštancie ako dôvodné, s čím vyslovuje súhlas aj odvolací súd. Aj tvrdenie žalobkyne, že išlo o ojedinelý a náhodný incident z jej strany je vo veci irelevantné. na okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu bezprostredného ohrozenia zdravia zo strany zamestnanca nevyžaduje, aby okolnosti ohrozenia zdravia boli opakované, preto už aj pri prvom ataku žalobkyne u žalovanej bol dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Že išlo o bezprostredný, ale aj závažný kontakt na žalovanú svedčí to, že z jeho dôvodu bola uznaná práceneschopnou. Nešlo teda iba o prípadné budúce ohrozenie zdravia žalovanej, ale jej zdravie bolo ohrozené práve atakom žalobkyne dňa XX.XX.XXXX. V konaní rovnako nemohlo zavážiť ani to, ako dlho pracovnoprávny vzťah medzi sporovými stranami existoval. Aj keby bol vyhodnotený incident zo dňa XX.XX.XXXX ako výnimočný a ojedinelý, na veci to nemôže nič zmeniť. Ťažko je tiež možné vziať v úvahu tvrdenie žalobkyne, že žalovaná ju chcela vykresliť ako zlú zamestnávateľku, keď sa práve táto zamestnávateľka dopustila fyzického ataku voči svojej pracovníčke, t.j. žalovanej a to s následkom jej PN. Už z takého správania sa žalobkyne je možné si urobiť obraz o tom, aká je žalobkyňa zamestnávateľka. S tvrdenie žalobkyne, že žalovaná „zneužila“ incident z XX.XX.XXXX na „výhodné“ ukončenie pracovného pomeru za účelom získať dvojmesačnú náhradu mzdy nemožno súhlasiť. Práve správanie žalobkyne dňa XX.XX.XXXX odôvodňovalo postup žalovanej skončiť pracovný pomer okamžitým skončením, teda bez konania žalobkyne nebol by tu zákonný dôvod na takýto postup žalovanej. Odvolateľka v odvolaní namietala aj nesprávne skutkové zistenia týkajúce sa tvrdení, že žalovaná mala zdravotné ťažkosti s chrbticou a pohybovým aparátom v rokoch XXXX - XXXX a nie v čase incidentu, čo však neznamená, že konštatovanie súdu o tom, že žalovaná mala zdravotné ťažkosti, nie je dôvodné. Ako to už bolo vyššie uvedené to, že po incidente žalovaná bola lekárom uznaná za práceneschopnú vyvracia názor žalobkyne, že jej konaním nebola ohrozená žalovaná na zdraví. Ani tvrdenie žalobkyne, že incident z XX.XX.XXXX nebol cieleným útokom nemôže na veci nič zmeniť ak po ňom bola žalovaná uznaná za práceneschopnú. Ak by bol preukázaný cielený útok, mohlo by to byť posudzované dokonca v trestnoprávnej rovine. Vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľky, že nebolo ohrozené psychické zdravie žalovanej a že to nebolo preukázané, odvolací súd poukazuje na výsluch dcéry žalovanej P. Z., ktorá jednoznačne potvrdila, že mama jej po incidente volala, aby prišla pre ňu do zamestnania a v aute jej plakala. Rovnako

táto svedkyňa potvrdila, že jej mama mala problémy s chrbticou a bola preto PN. Ak žalobkyňa mala pochybnosti o výsluchu uvedenej svedkyne, mohla pred súdom prvej inštancie navrhnúť týmto smerom vykonať dokazovanie, čo nezrealizovala. Preto súd prvej inštancie správne vychádzal z takto zistených skutkových okolností.

33. Odvolací súd uvádza, že zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napríklad, že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli, alebo oponuju rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi, napríklad namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, či niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a podobne. Teda ani v tomto smere odvolacia námietka odvolateľky nie je dôvodná. Nebolo ani súdom druhej inštancie zistené, aby takouto vadou konania bolo konanie súdu prvej inštancie zaťažené.

34. K v odvolaní namietanému nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že obsah požiadavky na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia je v právnom poriadku vyjadrené v ust. , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádza a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, pričom súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Teda odôvodnenie rozsudku má obsahovať myšlienkový postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, a to tak, aby bolo rozhodnutie preskúmateľné. Túto požiadavku však nemožno chápať spôsobom, že zahŕňa právo strany sporu byť pred súdom úspešným. Rovnako nie je porušením práva na súdnu ochranu ani právo na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie v súlade s objektívnym právom. Uplatnenie uvedených práv neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecný súd preberal alebo sa riadil výkladom právnych predpisov, ktorý predkladá strana sporu. Všeobecný súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 26.11.2014, rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I.ÚS/50/04; IV.ÚS/252/04; , II.ÚS/76/07, I.ÚS/241/07).

35. Odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. , III.ÚS/209/04, I.ÚS/117/05, III.ÚS/191/2013). Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 17.04.2016). Odvolací súd tak dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanovisko strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z hľadiska logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie čo do prejednávanej veci vytknúť nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (viď vyššie uvedené rozhodnutie ÚS SR).

36. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku II., ktorým bola vzájomná žaloba vylúčená na samostatné konanie, postupom podľa , ako vecne správny potvrdil, a to aj čo do správneho výroku o trovách konania.

37. Odvolací súd odmietol odvolanie proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola vzájomná žaloba, ktorou sa žalovaná domáhala nároku na náhradu mzdy, súdom prvej inštancie vylúčená na samostatné konanie podľa . Keďže uvedený výrok má charakter rozhodnutia, ktorým sa upravuje vedenie konania, proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie v zmysle a contrario, preto odvolanie proti uvedenému výroku, podané žalobkyňou, postupom podľa , bolo vyhodnotené ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, preto toto odvolanie bolo odmietnuté.

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa v spojení s a , . Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej odvolací súd voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).