Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Cpr-11-2020.pdf
PDF · 123.25 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobkyne U. E. - J. U., so sídlom K. W. XX, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, právne zastúpená Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o. so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice - mestská časť Juh, proti žalovanej Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. U.. F.. J.. W. XX, XXX XX O., právne zastúpená JUDr. Matúš Hrib, advokát so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Vzájomnú žalobu v y l u č u j e na samostatné konanie.
III. P r i z n á v a žalovanej voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom doručeným súdu 29.06.2020 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej zo dňa 24.04.2020 doručené žalobkyni dňa 27.04.2020, ktorým sa mal skončiť pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou, je neplatné, a aby súd zaviazal žalovanú na náhradu trov konania. Nárok odôvodnila tým, že žalobkyňa vykonáva podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba zapísaná v živnostenskom registri. Žalovaná bola zamestnankyňou žalobkyne na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.09.2005. Dňa 24.04.2020 žalovaná doručila žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že žalobkyňa ju mala dňa 20.04.2020 udrieť do oblasti chrbta, pričom týmto úkonom malo byť ohrozené zdravie žalovanej. Žalobkyňa listom z 29.04.2020 oznámila žalovanej, že okamžité skončenie pracovného pomeru neuznáva, nakoľko nenastali žiadne skutkové okolnosti, pre ktoré by bol ohrozený jej život alebo zdravie. Žalobkyňa uviedla, že pri rozdávaní pokynov v dielni a upozorňovaní a vysvetľovaní správneho postupu práce omylom pri rozhodení rúk sa dotkla chrbta žalovanej. V žiadnom prípade sa nejedná o fyzické napadnutie alebo silný úder do oblasti chrbta. Žalobkyňa sa v žiadnom prípade nedotkla žalovanej takým spôsobom, aby ohrozila jej život a zdravie. Žalovaná sa celkom zjavne snaží zneužiť incident na pracovisku na účelové skončenie pracovného pomeru v snahe vymáhať od žalobkyne sumu odstupného.
2. Žalovaná so žalobným návrhom nesúhlasila. Popiera skutkové tvrdenia predostreté žalobkyňou o náhodnom rozhodení rúk, pri ktorom sa nechtiac dotkla žalovanej, nakoľko išlo o fyzický útok na jej osobu spočívajúci v tom, že žalovanú silno udrela do oblasti chrbta medzi lopatkami za to, že pri upratovaní zvalila vypínač nachádzajúci sa na žehliacej doske. V dôsledku útoku bola žalovaná aj práceneschopná. Fyzický útok na zamestnanca je podľa žalovanej neprípustný, je to dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Na základe uvedeného žalovaná navrhuje, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol. Zároveň vzájomným návrhom uplatnila voči žalobkyni nárok na náhradu mzdy vo výške 1.178,08 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 12.05.2020 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Vzájomný návrh odôvodnila tým, že pracovný pomer zanikol 27.04.2020. Uplatňuje si nárok na náhradu mzdy za výpovednú dobu 2 mesiacov 1.178,084 eur, pričom priemerný zárobok na účel výpočtu náhrady mzdy činí za 1 mesiac 589,042 eur. Výplatný termín u zamestnávateľa bol stanovený pracovnou zmluvou na 8. deň v mesiaci.
3. Žalobkyňa v replike popiera skutkové tvrdenia žalovanej. Žalobkyňa v žiadnom prípade nevykonala fyzickú útok, pri ktorom by silno udrela žalovanú do oblasti chrbta medzi lopatkami. Žalobkyňa upozorňovala žalovanú na nesprávny postup pri upratovaní v dielni, pričom sa jednalo o opakované upozornenie. Žalovaná totiž nesprávne manipulovala s vypínačom, čo si už v minulosti vyžadovalo potreby opravy a investície do zariadenia. Žalobkyňa pri napomínaní žalovanej gestikulovala, kedy pri rozhodení rukami sa jej skutočne dotkla. V žiadnom prípade sa nejedná o fyzický útok na žalovanú. Nejednalo sa o silný úder. V žiadnom prípade tento kontakt nebol spôsobilý ohroziť život, ani zdravie žalovanej. Žalovaná neuvádza ani pravdu o mieste kontaktu, hoci toto nepovažuje žalobkyňa za kľúčovú skutkovú okolnosť. Žalobkyňa sa dotkla žalovanej v oblasti pleca, teda neudrela ju medzi lopatky ako tvrdí žalovaná. Ihneď po incidente začala žalovaná na žalobkyňu kričať, voči čomu sa žalobkyňa ohradila, nech na ňu nekričí. Žalobkyňa vysvetlila, že nemala v úmysle žalovanú udrieť, ani sa jej dotknúť, ospravedlnila sa jej za osobný kontakt. Na druhej strane žalobkyňa trvala na tom, že žalovaná nesmie pri upratovaní nechávať vypínač na zemi, nakoľko už takto v minulosti došlo k jeho poškodeniu a žalovaná bola na tento nedostatok upozorňovaná. U žalovanej nedošlo ani k ohrozeniu života, ani zdravia, u žalovanej nebola naplnená ani len hypotetická obava o život a zdravie. Žalobkyňa žalovanú zamestnávala už skôr v minulosti na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.09.1996. Nakoľko žalovaná si nie vždy riadne plnila svoje pracovné úlohy, tak bola zo strany zamestnávateľa upozorňovaná písomnými upozorneniami na porušovanie pracovnej disciplíny. Po 5 rokov trvajúcom pracovnom pomere sa žalovaná rozhodla odísť na vlastnú žiadosť odvolávajúc sa na rodinné dôvody. Následne po tom, čo pracovala u iných zamestnávateľov, opätovne požiadala žalobkyňu, či by ju nezamestnala. Pracovnou zmluvou z 27.09.2005 vznikol pracovný pomer opätovne 01.10.2005. Žalobkyňa poskytovala svojim zamestnancom vhodné pracovné prostredie pre výkon ich práce. Navyše žalobkyňa sa žalovanej zastala, keď mala spory s ostatnými zamestnankyňami. Žalobkyňa vždy dbala o zdravie a bezpečie svojich zamestnancov. Ak by bola žalobkyňa v skutočnosti taká „zlá zamestnávateľka“, tak by sa ku nej žalovaná znova neprihlásila o opätovné zamestnanie a nezostala by pracovať 15 rokov.
4. Žalovaná v duplike poukazovala na morálny charakter žalobkyne a hanenie dobrého mena žalovanej, ktoré považuje za účelové, nezakladajúce sa na pravdivých skutočnostiach. Žalovaná je v danom prípade obeťou a nie oportunistkou ako vysvetľuje žalobkyňa. V danom konaní musí uniesť dôkazné bremeno žalobkyňa. Žalobkyňa doposiaľ nijako nepreukázala opak skutočnosti uvedenej v okamžitom skončení pracovného pomeru, preto sa musia považovať za dané, keďže pri pracovnoprávnom spore je dôkazné bremeno na zamestnávateľovi.
5. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne na podanej žalobe trval. Považoval okamžité skončenie pracovného pomeru z 24.04.2020 za neplatné, pretože neboli naplnené zákonné predpoklady. Najmä zo strany žalobkyne nedošlo k vytvoreniu takého pracovného prostredia, ani k takému konaniu, ktorým by u žalovanej bol bezprostredne ohrozený života lebo zdravie. Okamžité skončenie pracovného pomeru z 24.04.2020 bolo žalobkyni doručené 27.04.2020. Namieta hmotnoprávne nedostatky okamžitého skončenia pracovného pomeru. Incidentom z 20.04.2020 nedošlo k žiadnemu úmyselnému útoku, ktorým by došlo k poškodeniu alebo ohrozeniu zdravia žalovanej. Žalobkyňa sa pri upozorňovaní žalovanej pri gestikulácii neúmyselne dotkla rukou jej ramena, pričom žalobkyňa nemá fyzickú dispozíciu, aby jedným fyzickým kontaktom ohrozila alebo poškodila zdravie žalovanej. Je pravdou, že došlo k verbálnej výmene názorov, že strany sporu si krikom vymieňali svoje názory na incident. To nemá relevanciu pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Pri incidente bol prítomný syn žalobkyne Q. D. a ďalšie zamestnankyne žalobkyne. K vykonanému dokazovaniu uviedol, že výpoveďami svedkov bolo preukázané, že incident z 20.04.2020 nepredstavoval úmyselný útok zo strany žalobkyne. Svedkyňa Z., ktorá útok priamo videla uviedla, že išlo o reflexívne tľapnutie, ako keď ona tľapne svoje dieťa. Právny zástupca žalobkyne nechce zľahčovať túto situáciu, avšak zdôrazňuje, že ide o výnimočný incident vo vypätej situácii, ktorý nastal po 15 rokoch trvania pracovného pomeru medzi stranami sporu. Poukazoval na predložený znalecký posudok, z ktorého je zrejmé, že pri posúdení zdravotnej dokumentácie a predložených listín je zjavné, že k fyzickému kontaktu došlo. Uvedené poranenie vzniklo skôr náhodne,
nešlo o cielený útok, ani o napadnutie alebo ohrozenie zdravia a života. Okamžité skončenie pracovného pomeru je extrémne krajný prostriedok pre ukončenie pracovného pomeru. V prejednávanej veci tieto podmienky splnené neboli. Samotný fyzický kontakt nemal takú intenzitu, ale ani samotný následok tohto incidentu podľa názoru právneho zástupcu žalobcu nezakladá právo zamestnanca okamžite skončiť pracovný pomer. Pokiaľ by sa žalobkyňa opakovane dopúšťala nejakých verbálnych alebo fyzických útokov, je nemysliteľné, aby žalovaná alebo iné zamestnankyne boli desiatky rokov v tomto pracovnom pomere.
6. Žalobkyňa na pojednávaní na podanej žalobe trvala, súhlasila s vyjadrením právneho zástupcu. K incidentu z 20.04.2020 uviedla, že sa to stalo po tom, čo zo strany žalovanej dochádzalo k porušovaniu bezpečnostných predpisov pri práci. Zhruba 2 týždne predtým akurát končila pracovná zmena, žalovaná upratovala v dielni, bola pri žehliacich doskách. Žalobkyňa bola neďaleko. Žalovaná išla vypnúť žehliacu dosku a vytiahla kábel zo zásuvky vytrhnutím za šnúru. Hrozilo vytrhnutie zásuvky. Neboli dodržané bezpečnostné predpisy. Žalovaná sa na ňu pozrela, že čo sa jej nepáči. Žalobkyňa jej povedala, že takým spôsobom sa kábel nevyťahuje zo zástrčky. To isté sa stalo 20.04.2020. Nejaká zamestnankyňa pri manipulácii s káblom poškodila vypínač, spadol na zem a bola nefunkčná žehliaca doska. Žalobkyňa počula, že spadol kábel na zem. Vtom sa rozohnila, rozhodila ruky, že znova sa niečo stalo, dotkla sa pleca žalovanej. Na to na ňu začala žalovaná vrieskať, že čo si to dovoľuje, že bije zamestnancov za to, že oni na ňu robia, že si neváži ich prácu, a že ich sústavne verbálne napáda. Na to sa jej žalobkyňa ospravedlnila za to, čo sa stalo a tiež, že nebude ticho, keď nestačí upozornenie, že treba dodržiavať predpisy o bezpečnosti. Nakoľko bolo koniec zmeny, žalovaná odišla z práce preč. V pondelok prišla žalovaná, dala jej doklad o práceneschopnosti a odišla preč. Keď si všimla na maródnom lístku, že je tam uvedený úraz, telefonovala žalovanej, že sa príde porozprávať. Ona jej povedala, že naspäť nepríde, že sa bojí o svoje zdravie, že napáda zamestnancov. Vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľom v prevádzke boli dobré. Všetci boli dlhodobo zamestnaní. Žalobkyňa uviedla, že jej je veľmi ľúto situácie, ktorá nastala. Má za to, že táto bola zlé pochopená zo strany žalovanej. Aj zamestnankyne jej hovorili, že sú v práci dobrý kolektív. Keď mala žalobkyňa 60. narodeniny, pozvala zamestnankyne so svojimi partnermi na oslavu. Keď žalovaná predstavovala žalobkyňu svojmu partnerovi, povedala, že je ako ich mama, že sa o nich stará. Žalobkyňa sa nikdy nevyvyšovala nad zamestnankyňami. Hovorila, že sú jeden kolektív. Niekedy im dohovárala aj zvýšeným hlasom, ale nikdy úmyselne nenapádala zamestnancov. V deň 20.04.2020 to bol taký reflex, nebolo to úmyselné napadnutie žalovanej. Je jej ľúto, že vôbec k niečomu takému došlo. Stalo sa niekedy, že aj kričala, keď bol problém v práci, nesiahala však na platy zamestnancov, vie aká je doba.
7. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že po právnej stránke je významné posúdenie, či po fyzickom útoku mohla žalovaná cítiť ohrozenie svojho zdravia. Z dôkazných prostriedkov, výpovede žalovanej, ako aj výpovede svedkov vyplynulo, že k fyzickému útoku došlo. Rovnako je nepochybné, že žalobkyňa ako zamestnávateľ vedela o dlhodobých zdravotných problémoch žalovanej. Napriek tomu ju zasiahla do miesta, v ktorom mala zdravie poškodené, teda do chrbtice. Z lekárskej správy a vystaveného potvrdenia o práceneschopnosti plynie, že zdravie žalovanej ohrozené bolo. Preto má za to, že dôvod vyžadovaný Zákonníkom práce na okamžité skončenie pracovného pomeru bol v celom rozsahu naplnený. Vo vzťahu k znaleckému posudku poukazuje na všeobecné konštatovanie v znaleckom posudku. Iné dôkazy preukazujú, že nemohlo ísť o náhodný úder alebo nejaký reflex. Argumenty žaloby, že dlhé trvanie pracovného pomeru svedčí o tom, že nedochádzalo k incidentom, či už krikom alebo fyzickému napádaniu, bol vyvrátený. Samotná svedkyňa Z., ktorá je aj v rodinnom vzťahu so žalobkyňou, potvrdila svoje fyzické napadnutie žalobkyňou. Je šokujúce, že samotná žalobkyňa uvádza, že takto bila zamestnancov reflexívne. To znamená, že to považovala za správne a bežné. A práve pre dlhotrvajúci pracovný pomer to žiaľ aj svedkyne považovali za normálne. Akýkoľvek fyzický atak voči osobám zamestnaným je minimálne priestupkovým konaním. Bol by nebezpečný precedens pokiaľ by súd pripustil, že biť zamestnancov, udierať ich, je normálne. Fyzický útok bol vykonaný, bol preukázaný a preto je okamžité skončenie pracovného pomeru dôvodné.
8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že dňa 20.04.2020 vypínačom nemanipulovala na konci zmeny, lebo žehliaca doska už bola vypnutá, keď okolo nej upratovala. Zametala, vypínač s káblom bol položený na žehliacej doske, nebol ničím pripevnený. Žalovaná ho neúmyselne s metlou stiahla na zem. Naraz sa žalobkyňa rozkričala. Keď sa zohla po vypínač, ako ho zdvihla, tak dostala do chrbta silnú ranu. Ostala v šoku. Stŕpla jej chrbtica. Na to žalobkyni povedala, že ona tu robí, chodí po lekároch s chrbticou a ona ju udrela po chrbtici. Žalobkyňa naďalej kričala. Ona ju vyzvala, aby sa jej ospravedlnila. Žalobkyňa
iba medzi rečou povedala: „tak sa vám ospravedlňujem“, ale pokračovala ďalej vo výkrikoch a naďalej obviňovala. To bolo posledné čo mohla urobiť, že ju udrela na pracovisku. Žalovaná volala dcére, aby prišla po ňu. Na druhý deň mala problém vstať z postele, tak išla k lekárovi. Tento incident sa stal v pondelok. Lekár ju poslal na chirurgiu, kde ju osnímkovali, dali jej lieky od bolesti a všeobecný lekár jej vypísal PN-ku. Následne zamestnávateľke volala. Po údere nehovorila, iba plakala, bola v šoku. Na šatni povedala ostatným dievčatám, že silno ju udrela žalobkyňa. V minulosti nastali aj iné fyzické útoky k zamestnankyniam. Dokonca jednej kolegyni šumelo v ušiach, lebo väčšinou žalobkyňa napáda zozadu.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, žalobkyne, svedkov: X. Z., U. Š., Q. P., H. Q., Q. D., pracovnou zmluvou zo 16.09.1996, dohodou o skončení pracovného pomeru z 28.09.2001, pracovnou zmluvou z 27.09.2005, okamžitým skončením pracovného pomeru z 24.04.2020, listami žalobkyne a žalovanej, súkromným znaleckým posudkom č. 1/2021, prostriedkami procesnej obrany: výsluchom právneho zástupcu žalovanej, žalovanej, svedka P. Z., lekárskymi správami a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:
10. V predmetnom konaní žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej zo dňa 24.04.2020 doručené žalobkyni 27.04.2020, ktorým sa mal skončiť pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou, je neplatné.
11. Žalovaná vzájomnou žalobou žiadala, aby súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej náhradu mzdy vo výške 1.178,08 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 12.05.2020 do zaplatenia.
12. Žalovaná bola zamestnaná u žalobkyni na základe pracovnej zmluvy z 16.09.1996 ako krajčírka. Pracovný pomer mala dohodnutý na dobu neurčitú. Následne 28.09.2001 došlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou o rozviazaní pracovného pomeru. Ako dôvody boli uvedené rodinné dôvody na návrh zamestnankyne. Podľa vyjadrenia žalobkyne, žalovaná neplnila riadne pracovné povinnosti. Následne pracovnou zmluvou z 27.09.2005 opätovne vznikol pracovný pomer žalovanej u žalobkyni na dobu neurčitú v pozícii krajčírka. Dňa 24.04.2020 žalovaná vyhotovila okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, podľa ktorého okamžite končí pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce z dôvodu fyzického napadnutia zo strany žalobkyne silným úderom do oblasti chrbta, ku ktorému došlo dňa 20.04.2020, nakoľko predmetným útokom bolo ohrozené zdravie žalovanej v dôsledku čoho bola počnúc dňom 21.04.2020 uznaná za dočasne práceneschopnú, ktorú skutočnosť oznámila zamestnávateľovi predložením potvrdenia ošetrujúceho lekára. Tento fyzický atak po takmer 15 rokoch pracovného pomeru považuje za neospravedlniteľné a ponižujúce správanie zamestnávateľa.
13. Žalobkyňa podaním z 29.04.2020 uviedla, že neboli splnené dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru, nenastali žiadne skutkové okolnosti, pre ktoré by bol ohrozený život alebo zdravie žalovanej. Zamestnávateľ pri upozorňovaní a vysvetľovaní správneho postupu prác na dielni sa omylom pri rozhodení rúk dotkol chrbta žalovanej. Nejde v žiadnom prípade o fyzické napadnutie, ani silný úder do oblasti chrbta. Dňa 04.05.2020 žalobkyňa vyzývala žalovanú na nástup do práce, keď listom z 24.04.2020 nedošlo k skončeniu pracovného pomeru. Následne 06.05.2020 žalobkyňa skončila pracovný pomer so žalovanou podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny v dôsledku opakovanej a neospravedlnenej absencii v práci od 27.04.2020 do 06.05.2020.
14. Žalobkyňa v konaní predložila znalecký posudok č. 1/2021 vypracovaný Q.. Q. J., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia. Podľa predmetného znaleckého posudku z medicínskeho hľadiska sa jednalo o poranenie s dobou liečenia a pracovnou neschopnosťou v priemere do 1 - 2 dni, v uvedenom prípade bez vypísania pracovnej neschopnosti. Mechanizmu vzniku poranení, ktoré utrpela žalovaná, zodpovedá mechanizmu z úrazu. Z výpovede strán sporu je zrejmé, že došlo ku kontaktu rukou medzi stranami sporu, pričom žalobkyňa udrela žalovanú po chrbte svojou rukou a to dlaňou otvorenou rukou. Išlo o úder malej intenzity. Intenzita útoku bola malá. Postavenie v čase incidentu útoku je možné prezumovať z výpovede žalovanej, ktoré malo byť také, že žalovaná ako keby kľačala, bola v predklone, po jej ľavej strane stála žalobkyňa, tá svojou dlaňou otvorenou rukou udrela žalovanú do zadnej ľavej časti chrbta, nie do chrbtice. K vzniku poranenia žalovanej došlo pri uvedenom incidente. Je zjavné, že k fyzickému kontaktu došlo. Uvedené poranenie vzniklo skôr
náhodne, nešlo o cielený útok, ani o napadnutie alebo ohrozenie zdravia a života. Keďže lekárske vyšetrenie bolo realizované na druhý deň po úraze a poškodená neuvádza žiadne ťažkosti s chrbticou, aj lekár po vyšetrení napísal záver, čím diagnózu pomliaždenie hrudníka vľavo. Následok, t. j. bolesť chrbtice, nevyplýva z lekárskej dokumentácie a takýto následok nemohol vzniknúť pri popisovanom incidente. Žalovaná utrpela poranenie pomliaždenie ľavej strany hrudníka vzadu v úrovni 6 - 7 rebra dňa 20.04.2020. Lekár popísal pri vyšetrení nález ako palpačná citlivosť v oblasti ľavej strany hrudníka paravertebrálne. Ide o klinické vyšetrenie pohmatu bolesti na dotyk, kedy chirurg pohmatom vyšetrí miesto, ktoré poškodená uviedla, že ju bolí. Lekár po prvotnom vyšetrení nepotreboval žiadne kontrolné vyšetrenia. Bez kontrol uviedol, že liečenie a pracovná neschopnosť bude 7 dní.
15. Svedkyňa X. Z. na pojednávaní uviedla, že u žalobkyne pracuje 25 rokov v pozícii krajčírka, je vzdialená rodina so žalobkyňou, so žalovanou nie je v nijakom vzťahu. V deň 20.04.2020 bola v práci. Pamätá si predmetný incident. Žalovanej spadol vypínač na zem, v tom žalobkyňa buchla žalovanú po chrbte. Svedkyňa akurát zametala, obzrela sa, lebo spadol vypínač. Videla ako žalobkyňa buchla žalovanú po chrbte. Bolo to také normálne udretie. Nevedela sa vyjadriť k intenzite buchnutia. Bolo vtedy obdobie COVID-u a v práci veľké napätie. Žalovaná bola z toho v šoku, zbalila si veci a odišla preč. Žalobkyňa sa jej snažila ospravedlniť. Svedkyňa uviedla, že aj jej sa to stalo, keď urobila chybu, jedla za strojom a žalobkyňa ju tzv. tľapla po chrbte, nebrala to za žiadne napadnutie. Napadnutie v deň 20.04.2020 vo vzťahu k žalovanej bolo trochu silnejšie ako napr. vtedy ku nej. Ale naozaj, v tom čase bolo veľké psychické napätie v práci, každý mal nejaké problémy. Bol to taký reflex zo strany žalobkyne. Asi ku kontaktu došlo otvorenou dlaňou, nie rukou zovretou v päsť. Presne sa vyjadriť nevedela. Žalobkyňa pristupovala k zamestnancom normálne. Niekedy sa stalo, že trošku zdvihla hlas. Keby pracovné prostredie bolo také zlé, tak by tam žalovaná nerobila 25 rokov. Uviedla, že po fyzickom napadnutí svedkyne zo strany žalobkyne jej nehučalo v ušiach, to bolo z dôvodu, keď mala pricvaknutý nerv.
16. Svedkyňa U. Š. na pojednávaní uviedla, že u žalobkyne pracuje od roku 2002 v pozícii strihačka, nie je v žiadnom bližšom vzťahu so stranami sporu. V deň 20.04.2020 bola v práci. Incident medzi stranami sporu konkrétne nevidela, strihala vzadu v dielni. Počula jedno a druhé buchnutie. To sa až následne dozvedela z ich komunikácie, že vedúca buchla žalovanú po chrbte. Žalovaná jej povedala, čo si to dovoľuje. Následne oni dve medzi sebou komunikovali. Žalovaná si začala zbierať veci a odišla. Povedala, že má problémy. Hovorila, že predtým maródovala s chrbticou. Svedkyni sa nikdy nestalo, že by ju žalobkyňa buchla. Vzťahy v prevádzke sú normálne. Keby nebola spokojná, tak by tam nebola 19 rokov.
17. Svedkyňa Q. P. na pojednávaní uviedla, že u žalobkyne pracuje cca 20 rokov. V deň 20.04.2020 bola v práci, pamätá si incident medzi stranami sporu, bola však otočená chrbtom, nevidela čo sa stalo. Počula ako sa medzi sebou rozprávali žalobkyňa a žalovaná. Počula, že žalovaná potom hovorila vedúcej, že ju buchla, že sa má ospravedlniť. Žalobkyňa sa ospravedlnila. Vtedy bol koniec pracovnej doby, všetky išli domov. Nepamätá si, že by ju niekedy fyzicky napadla žalobkyňa v práci. Keď niečo zlé ušijú, tak žalobkyňa na nich aj kričala. Ale podľa svedkyne má na to právo. Pracuje sa jej u žalobkyne dobre, je tam 20 rokov. Majú tam dobré pracovné podmienky, pracovné prostredie.
18. Svedkyňa H. Q. na pojednávaní uviedla, že u žalobkyne pracuje od roku 2003. Pamätala si incident z 20.04.2020. V tom čase tiež zametala, ako žalovaná. Bola trošku ďalej, bola otočená chrbtom, nevidela, čo sa stalo, ale počula zvýšený hlas vedúcej a hlas žalovanej, že čo to robí, čo sa stalo. Žalovaná hovorila žalobkyni, že nechcela zvaliť zapínanie na žehličku. Žalobkyňa sa potom ospravedlnila, keď ju vyzvala žalovaná, že ju buchla, že sa jej má ospravedlniť. Nepočula ako došlo k buchnutiu. Žalovaná hovorila, že chodí po lekároch, že sa lieči. Následne odišla domov. Bol koniec zmeny. Stalo sa niekedy, že vedúca v prevádzke zvýšila hlas, kričala obdobne ako v rodine. Tiež, keď sa niekomu niečo nepáčil, tak reaguje. Nedá sa povedať, že by vrieskala. Pracovné prostredie u žalobkyni hodnotí dobre.
19. Svedok Q. D. na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa je jeho mama, pracuje v rodinnej firme, stará sa o marketing. Pamätal si deň 20.04.2020, kedy bol incident medzi žalobkyňou a žalovanou. Bol to koniec pracovnej zmeny. Už sa upratovalo, žalovaná zametala. Následne počul krik. Počul ako spadol vypínač, už prevrátil oči hore, lebo bol už pár krát rozbitý. Potom kričala žalovaná na mamu, že ona za to nemôže. Nevedel o tom, že by aj žalobkyňa kričala, nevidel žiadne napadnutie. Žalovaná tvrdila, že žalobkyňa ju napadla. Podľa jeho názoru sú vo firme nadštandardne dobré vzťahy. Má za to, že zvýšený
hlas je na každom pracovisku, keď sa niečo nepodarí. Zamestnanci boli upozorňovaní ako majú narábať so zariadeniami. Nemá vedomosť o tom, že by zo strany zamestnávateľa došlo k fyzickému napadnutiu zamestnancov.
20. Podľa lekárskej správy predloženej žalovanou dňa 21.04.2020 žalovaná navštívila všeobecného lekára, ktorý ju následne poslal na chirurgiu. Chirurg v lekárskej správe uviedol, že pacientka bola napadnutá v práci pani E., udretá po chrbte vľavo. Palpačná citlivosť v oblastiach ľ. Hemithoraxu paravertebrálne v mieste 6 - 7 rebra bez krepitácie. Röntgenový nález bol negatívny. Liečba a PN-ka do 7 dní. Žalovaná následne bola práceneschopná od 21.04.2020.
21. Svedkyňa P. Z. uviedla, že je dcérou žalovanej. V deň 20.04.2020 bola na území Slovenskej republiky, inač pracuje v Nemecku. Pamätá si incident, ktorý sa stal jej mamke v práci. Jej začala dovolenka, bola doma. Hneď v pondelok jej volala mama, plakala, že má veľa vecí, aby pre ňu prišla do zamestnania. Išla pre ňu, mamka v aute plakala, nič jej nechcela povedať. Až doma povedala čo sa stalo, že na konci zmeny upratovala, zametala, zhodila spínač s káblom a keď sa po neho zohla, žalobkyňa začala po nej kričať, zozadu ju udrela celou silou po chrbte. Mamku bolel chrbát. Na druhý deň vstala boľavá, išla k lekárovi. Lekár ju poslal ku špecialistovi, keďže už predtým mala dlho problém s chrbticou a dlho predtým maródovala s chrbticou. Predtým niekedy mamka doma povedala, že žalobkyňa zasa v práci kričala. Povedala jej, že aj inú kolegyňu žalobkyňa udrela. V deň 20.04.2020 alebo nasledujúci deň na chrbte mamky nevidela modriny. Mamka jej povedala, že keď bola zohnutá, žalobkyňa ju udrela celou otvorenou dlaňou po chrbte.
22. Podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
23. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
24. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
25. Podľa čl. 2 Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
26. Po vykonanom dokazovaní prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
27. Predmetom konania bol nárok na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 Zákonníka práce z 24.04.2020. V zásade žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce sú žalobami, ktoré zákon výslovne pripúšťa a pri ktorých netreba preukazovať naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby.
28. Bolo nesporné, že žalovaná pracovala u žalobkyne na základe pracovnej zmluvy z 16.09.1996 do skončenia pracovného pomeru dohodou ku dňu 28.09.2001. Následne žalovaná pracovala u žalobkyne na základe pracovnej zmluvy z 27.09.2005 v pozícii krajčírka. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú.
29. Dňa 24.04.2020 žalovaná so žalobkyňou skončila pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 Zákonníka práce z dôvodu bezprostredného ohrozenia zdravia
žalovanej zo strany žalobkyne z dôvodu fyzického ataku žalobkyne voči žalovanej dňa 20.04.2020, ktoré spočívalo v údere žalobkyne rukou do oblasti chrbta žalovanej.
30. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre hmotnoprávny nedostatok, keď fyzický atak žalobkyne voči žalovanej dňa 20.04.200 nebol spôsobilý ohroziť zdravie žalovanej - žalobkyňa neuvádzala formálne nedostatky okamžitého skončenia pracovného pomeru.
31. Strany sporu nenamietali skutkové okolnosti veci. Žalobkyňa potvrdila, že sa skutočne reflexívne rukou dotkla chrbta žalovanej, keď ju napomínala v súvislosti s vyťahovaním kábla zo zásuvky a so spadnutím kábla na zem. Žalobkyňa tvrdila, že tento fyzický atak nebol úmyselný, intenzívny, nebol spôsobilý ohroziť zdravie žalovanej. Žalovaná namietala, že vzhľadom na zdravotné problémy žalovanej s pohybovým ústrojenstvom, chrbticou bol atak spôsobilý ohroziť jej zdravie.
32. Súd ustálil, že okamžité skončenie pracovného pomeru obsahuje všetky formálne náležitosti, bolo učinené písomne, bol v ňom vymedzený skutok tak, by ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a bolo doručené žalobkyni dňa 27.04.2020.
33. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca je podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia zamestnanca.
34. Bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia zamestnanca je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca bez toho, aby zamestnanec potreboval k jeho uplatneniu lekársky posudok. Bezprostredné ohrozenie života a zdravia zamestnanca ako osobitná skutková podstata pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca nemusí vyvolať charakter vykonávanej práce. Skôr ide o prípady neštandardných situácií v súvislosti s vykonávanou prácou, napr. sa vytvorí situácia na pracovisku, ktorá je v rozpore s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Právnym základom uplatnenia tohto dôvodu zo strany zamestnanca je aj pokyn zamestnávateľa, aby zamestnanec vykonal, resp. vykonával určité pracovné úlohy v rozpore s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
35. Žalovaná právo na okamžité skončenie pracovného pomeru uplatnila v rámci 1- mesačnej subjektívnej prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť odo dňa 20.04.2020, kedy sa žalovaná dozvedela o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru.
36. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že v danom prípade bol splnený predpoklad pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, keď konaním žalobkyne dňa 20.04.2021, ktoré žalobkyňa nepopierala, bolo bezprostredne ohrozené zdravie žalovanej. Spornou v konaní bola otázka intenzity fyzického ataku. Súd uveril tvrdeniu žalobkyne a vyplýva to i z výpovedí svedkýň, že išlo o fyzický atak menšej intenzity vykonaný žalobkyňou neúmyselne reflexívne. I znalec v znaleckom posudku vyjadril názor, že sa jednalo o ľahké poranenie, bolo zjavné, že došlo k fyzickému kontaktu, skôr náhodného charakteru, že nešlo o cielený útok, ani napadnutie, znalec vyjadril názor, že nešlo o ohrozenie zdravia alebo života žalovanej.
37. Súd zohľadňujúc všetky skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania je názoru, že nie je podstatné, že išlo o atak náhodný a slabšej intenzity. Vzhľadom na predchádzajúci charakter zdravotných ťažkostí žalovanej - pohybový aparát, problémy s chrbticou, bol spôsobilý podľa názoru súdu ohroziť zdravie žalovanej napr. zhoršiť jej zdravotný tav. Je zrejmé, že žalobkyňa atak vykonala neúmyselne, skôr reflexívne, no nemožno pripustiť, aby zamestnávateľ akokoľvek náhodne reflexívne zasahoval fyzicky do osobnej sféry zamestnanca. I keď akokoľvek dobrý úmysel mala žalobkyňa vo vzťahu k zamestnancom a snažila sa o dobré pracovné prostredie, nemôže sa súd stotožniť s tým, že zamestnávateľ má právo akokoľvek fyzicky atakovať zamestnancov.
38. Navyše podľa názoru súdu týmto fyzickým atakom i keď slabšej intenzity bolo ohrozené aj psychické zdravie žalovanej, ktorá cítila bezmocnosť, poníženosť a určite jej bolo veľmi nepríjemná situácia, ktorá v zamestnaní nastala.
39. I fyzický zásah slabej intenzity je potrebné hodnotiť aj ako určitú formu bosingu zo strany nadriadeného a o konanie nesúladné s dobrými mravmi.
40. Bezprostrednosť ohrozenia zdravia zamestnanca prichádza do úvahy, keď sa bežné pracovné situácie tak náhle zvrtnú a zmenia sa na mimoriadne. K čomu došlo i v tomto prípade, keď žalobkyňa i keď naozaj náhodne, reflexívne, možno pod vplyvom okolnosti vyplývajúcich zo zvýšenej psychickej záťaže vplyvom pandémie, osobných problémov reagovala na žalovanú neadekvátnym spôsobom, ktorý bezprostredne ohrozil zdravie žalovanej.
41. Je potrebné upriamiť pozornosť na tretiu vetu čl. 2 hlavných zásad Zákonníka práce, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
42. Vychádzajúc zo všetkých vykonaných prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany a ich vyhodnotenia súdom, súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobe nemožno vyhovieť majúc za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 24.04.2020 je platný právny úkon.
43. Vzájomnú žalobu žalovanej o náhradu mzdy súd vylúčil na samostatné konanie podľa § 166 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešnej žalovane priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.