Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_29C-10-2021.pdf
PDF · 107.05 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00327646, proti žalovaným: 1/ H. K., Q.. XX.X.XXXX, U. U. XX, XXX XX R., X/ J. K., Q.. XX.X.XXXX, U. U. XX, XXX XX R., o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že žalobca je vlastníkom pozemku s parc. č. KNC 9310/165- zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, katastrálne územie Prešov zapísaného na LV č. 16807.
II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 11.02.2021 sa voči žalovaným domáhal určenia, že je vlastníkom pozemku s parcelným č. KNC 9410/165, vedeného na LV č. 16807.
2. Žalobu odôvodnil tým, že šetrením bolo zistené, že na LV č. 16807 je nesprávne evidované vlastnícke právo k pozemku v prospech žalovaných v 1. a 2. rade. Predmetný pozemok bol prevedený na žalovaných Z.. H. U. na základe kúpnej zmluvy T. XXXX/XX. Žalobca však na Z.. H. U. predmetný pozemok nepreviedol. Kontrolou bolo zistené, že ako titul nadobudnutia u právneho predchodcu žalovaných bolo uvedené rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania č. XXXX/XXXX/XX zo dňa 16.06.1982. Rozhodnutím Mestského národného výboru dňa 16.06.1982 bol pozemok s parcelným č. X. XXXX/XXX zapísaného na LV č. XXXX, pridelený do osobného užívania na výstavbu garáže Z.. H. U. a jeho manželke. V samotnom rozhodnutí, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.07.1982 bolo uvedené, že dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vzniká Z.. H. U. právo, aby s nimi Mestský národný výbor uzavrel dohodu o zriadení práva osobného užívania k uvedenému pozemku. Právo osobného užívania podľa tohto rozhodnutia vznikne dňom registrácii spomenutej dohody na štátnom notárstve. Poukázal na ust. § 205 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o pridelení pozemku, z ktorého nesporne vyplýva, že dohoda o osobnom užívaní musí mať písomnú formu, pričom právo osobného užívania vznikne až jej registráciou na štátnom notárstve.
3. Keďže Z.. H. U. s manželkou si neuplatnili právo uzavrieť dohodu o osobnom užívaní pozemku, právo osobného užívania nevzniklo a rovnako ani nevzniklo ich vlastnícke právo k predmetnému pozemku.
4. Vzhľadom k tomu, že Z.. H. U. previedol na žalovaných pozemok, ktorý nebol v jeho vlastníctve, došlo k porušeniu jednej zo základných zásad súkromného práva, teda že nikto nemôže previesť viac práv, než má sám.
5. Dňa 21.01.2019 žalobca zaslal na Okresný úrad Prešov žiadosť o opravu chyby v katastrálnom operáte, ktorý bol zamietnutý napriek tomu, že bol konštatovaný vznik chyby pri zápise vlastníckeho práva na strane správneho orgánu.
6. Žalovaný v 1. rade k žalobe uviedol, že túto parcelu kúpil od právneho predchodcu v decembri roku 2017. Z obsahu žaloby vyplýva, že uvedená parcela bola pridelená do osobného užívania Z.. H. U. a jeho manželke v roku XXXX. Z rozhodnutia Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru zo dňa 01.04.2019 vyplýva, že právny predchodca uvedenej parcely uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dohodu o zriadení práva osobného užívania dňa 02.02.1983 neregistrovanú na štátnom notárstve. Z obsahu žaloby je zrejmé, že právny predchodca spornú parcelu nerušene užíva ako vlastnú, minimálne od roku 1982 a žalobca od neho nepožadoval za užívanie žiadnu náhradu. Až v októbri roku 2017 uzatvoril žalobca s Z.. U. z neznámych dôvodov nájomnú zmluvu.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 10.01.2022, ktoré žalovaný v 1. rade prevzal dňa 29.10.2021 a u žalovanej v 2. rade z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote, sa toto považuje za doručené 08.11.2021. Obaja žalovaní sa nariadeného pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť neospravedlnili, ani nepožiadali o odročenie pojednávania, preto súd mal splnené zákonne podmienky pre konanie v ich neprítomnosti. Zároveň na uvedené pojednávanie v zmysle návrhu žalovaných predvolal ich právneho predchodcu, ako svedka, avšak ani tento sa na pojednávanie bez ospravedlnenia neustanovil.
8. Súd prvej inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaných, oboznámením rozhodnutí o pridelení pozemku Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor, okresnej prokuratúry, nájomnou zmluvou, obsahom katastrálnych spisov, zistil tento skutkový stav:
9. Z rozhodnutia Okresného úradu Prešov zo dňa 01.04.2019, pod č. C.-X/XXXX-X. vyplýva, že vlastníkom parcely XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, vedenej na LV č. 16.807 bol na základe čísla zmeny 437/79 podľa žiadosti o zápis Mestského národného výboru v Prešove č. Fin.-VÝST.-5975/78-ÚP zo dňa 10.07.1979, rozhodnutia Mestského národného výboru v Prešove Výst.-597/78-ÚP zo dňa 15.06.1979, vedený Československý štát Mestský národný výbor v Prešove. Pod č. zmeny 4/93 delimitáciou parciel bola predmetná parcela vedená na S. Č.. XXXX, zapísaná v prospech Mesta Prešov.
10. Pod č. zmeny XXXX/XX podľa žiadosti o zápis vlastníckeho práva k pozemku zo dňa 28.06.2017, oznámenia o určení súpisného čísla zo dňa 18.10.2017, dohody o zriadení práva osobného užívania k pozemku č. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 02.02.1983 nezaregistrovanej na Štátnom notárstve v Prešove, rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania pod č. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 16.06.1982, bol založený list vlastníctva 16807 so zápisom predmetnej parcely v prospech právneho predchodcu žalovaných, teda Z.. H. U..
XX. Rozhodnutím Okresného národného výboru v Prešove, zo dňa 16.06.1982, číslo XXXX/XXXX/XX, bolo rozhodnuté o pridelení pozemku do osobného užívania Z.. H. U. G. jeho manželke podľa § 205 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to konkrétne parcely P. XXXX/XXX v katastrálnom území Prešov o výmere 18 m2.
12. Dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, vzniká menovaným občanom právo, aby s nimi Mestský národný výbor Prešov uzavrel dohodu o zriadení práva osobného užívania k pozemku. Právo osobného užívania podľa tohto rozhodnutia, vznikne dňom registrácie spomenutej dohody na Štátnom notárstve v Prešove.
13. Aj keď podľa vyjadrenia Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor, tento nedisponuje listinami, na základe ktorej došlo k zápisu vlastníckeho práva Z.. H. U. pod č. M. XXXX/XX, súd vychádzal z jeho rozhodnutia, ako aj z rozhodnutia Okresnej prokuratúry Prešov o proteste žalobcu zo dňa 02.10.2020.
14. Z uvedených rozhodnutí nesporne vyplýva, že rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania nadobudlo právoplatnosť 12.07.1982. V nadväznosti na toto rozhodnutie bola dňa 02.02.1983 uzavretá dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku podľa § 205 ods. 2 Občianskeho zákonníka medzi Mestským národným výborom v Prešove a Z.. H. U. a jeho manželkou. Predmetom
dohody bolo zriadenie práva osobného užívania pozemku s parcelným č. 9310/165 vo výmere 18 m2 k výstavbe garáže.
15. Podľa článku IV. dohody, právo osobného užívania uvedeného pozemku, vznikne registráciou tejto dohody u Štátneho notárstva.
16. Podľa článku V. dohody sa navrhuje, aby sa podľa tejto listiny vykonal zápis v stredisku Geodézie v Prešove v evidencii nehnuteľnosti na liste vlastníctva Mesta Prešov v časti A - Z.. H. U. G. P. Š. - K. I. - G. T. Č. U. - X. Ú. R., R. Č.Y. XXXX/XXX.
17. Z dostupného administratívneho spisu, týkajúceho sa zmeny č. XXXX/XX vyplýva, že Mesto Prešov dňa 18.10.2017 oznámením o určení súpisného čísla, zápisom do registra adries č. K. určilo, na základe žiadosti Z.. H. U. súpisné číslo pre nebytovú budovu: garáž, postavenú na parcele 9310/165. Obsahom tohto spisu sú aj str. č. 1 a str. 12 uznesenia Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XXD/XXX/ XXXX, vydané v dedičskej veci po poručiteľke J.. P. U., ktorým bola schválená dohoda o vyporiadaní BSM, uzatvorená medzi pozostalým manželom a dedičmi. V tejto bolo konštatované, že poručiteľka spolu s pozostalým manželom postavili garáž so súpisným č. XXXX na pozemku, ku ktorému bolo zriadené Mestským národným výborom dňa 02.02.1983 právo osobného užívania pozemku na parcele XXXX/XXX. Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku, nebola zaregistrovaná na Štátnom notárstve. Napriek uvedeným skutočnostiam, bez splnenia uvedenej zákonnej podmienky, Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor dňa 15.12.2017 vykonal zápis záznamovej listiny Z XXXX/XXXX.
18. Kúpnou zmluvou zo dňa 15.12.2017 Z.. H. U., vlastnícke právo k predmetnému pozemku previedol na žalovaných v 1. a 2. rade, ktorej vklad bol povolený pod č. zmeny XXXX/XX.
19. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka, (1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. (2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
20. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka, (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
21. Podľa § 872 Občianskeho zákonníka, (1) Právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté. (2) Ak právo osobného užívania rovnakého nezastavaného pozemku vzniklo viacerým občanom spoločne (spoločným užívateľom), stávajú sa s účinnosťou tohto zákona podielovými spoluvlastníkmi s rovnakými podielmi. (3) Ak právo osobného užívania rovnakého zastavaného pozemku vzniklo viacerým občanom spoločne (spoločným užívateľom zastavaného pozemku), stávajú sa s účinnosťou tohto zákona podielovými spoluvlastníkmi s podielmi, ktorých veľkosť je rovnaká ako veľkosť ich spoluvlastníckych podielov na stavbe postavenej na pozemku v spoločnom osobnom užívaní. V prípade pochybností určí veľkosť spoluvlastníckych podielov dohoda spoluvlastníkov, a ak k nej nedôjde, súd na návrh niektorého z nich. (4)
Ak právo osobného užívania k zastavanému alebo nezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom. (5) Ak predo dňom účinnosti tohto zákona vzniklo občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohto zákona už nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného roka od účinnosti tohto zákona, právo zanikne. Ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, nie je dotknuté právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.). (6) Ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. (7) Ak občanovi (občanom) vzniklo za podmienok uvedených v zákone č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov v znení zákona č. 30/1978 Zb. osobné vlastníctvo k bytu, mení sa dňom účinnosti tohto zákona osobné vlastníctvo na vlastníctvo fyzickej osoby (fyzických osôb); takisto právo spoločného osobného užívania pozemku, na ktorom stojí obytný dom s bytom (bytmi) vo vlastníctve občana (občanov), mení sa dňom účinnosti tohto zákona na podielové spoluvlastníctvo fyzických osôb. (8) Za podmienok ustanovených v zákone č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov v znení zákona č. 30/1978 Zb. môžu od účinnosti tohto zákona nadobúdať byty a nebytové priestory do vlastníctva aj právnické osoby.
22. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, že právny predchodca žalovaných napriek tomu, že nikdy platne nenadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku, toto bez právneho dôvodu previedol na žalovaných v 1. a 2. rade.
23. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, súd sa musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom tento musí byť daný aj v čase rozhodovania.
24. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu.
25. Právny záujem na navrhovanom určení vlastníckeho práva žalobcu je daný tým, či tomuto svedčí vlastnícke právo k predmetnému pozemku s poukazom na jeho prevod do vlastníctva žalovaných od nevlastníka. Z rozhodnutí Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor, ako aj Okresnej prokuratúry v Prešove nesporne vyplýva, že právny predchodca žalovaných nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému pozemku z dôvodu, že predložená dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku, zo dňa 02.02.1983 nebola spôsobilou na vykonanie záznamu jeho vlastníckeho práva, avšak opravu chyby v katastrálnom operáte nebolo možné vykonať v zmysle ust. § 59 Katastrálneho zákona, pretože táto bola dotknutá ďalším právnym vzťahom pod č. zmeny 2771/18.
26. Podľa § 199 Občianskeho zákonníka v zmení účinnom ku dňu uzatvorenia dohody o osobnom užívaní pozemku, právo osobného užívania môže sa zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom spoločenskom vlastníctve a ktoré sú podľa územných plánov alebo územných rozhodnutí určené na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo garáži, alebo na zriaďovanie záhradiek.
27. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho zákonníka, rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania, vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva Okresný národný výbor.
28. Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania, uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú formu; je k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou na Śtátnom notárstve.
29. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalovaným a jeho manželkou a Mestským národným výborom v Prešove, bola dňa 02.02.1983 pod č. 2900/6037/1982 uzatvorená dohoda o zriadení práva osobného užívania predmetného pozemku.
30. Z článku IV. dohody nesporne vyplýva, že právo osobného užívania vznikne až registráciou tejto dohody u štátneho notárstva.
31. Registrácia uvedenej dohody na Štátnom notárstve bola zákonnou podmienkou vzniku práva osobného užívania v zmysle ust. § 205 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia. Pokiaľ dohoda o osobnom užívaní predmetného pozemku uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaných a Mestským národným výborom v Prešove zo dňa 02.02.1983 nebola registrovaná Štátnym notárstvom, nedošlo k vzniku práva jeho osobného užívania v zmysle ust. § 205 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia a následne k transformácii práva osobného užívania na vlastnícke právo v zmysle ust. § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
32. Pokiaľ dohoda o osobnom užívaní pozemku nebola registrovaná na Štátnom notárstve, potom podľa § 872 ods. 5 Občianskeho zákonníka, vzniklo oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného roka od účinnosti tohto zákona, právo zanikne. Keďže právny predchodca žalovaných si právo na uzatvorenie kúpnej zmluvy k predmetnému pozemku neuplatnil v lehote podľa § 872 ods. 5 Občianskeho zákonníka, potom tomuto nesvedčí akýkoľvek formálny právny titul, na základe ktorého mohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému pozemku.
33. Súd I. inštancie zároveň skúmal aj prípadné podmienky nadobudnutia vlastníctva k spornej parcele vydržaním právnym predchodcom žalovaných v zmysle zákona č. 40/1964 Zb.
34. Podľa § 127 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, v osobnom vlastníctve sú predovšetkým príjmy a úspory z práce a zo sociálneho zabezpečenia. V osobnom vlastníctve sú ďalej najmä veci domácej a osobnej potreby, rodinné domčeky a rekreačné chaty.
35. Podľa § 135a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe hnuteľnú vec 3 roky a nehnuteľnú vec 10 rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe 10 rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku, v rozsahu uvedenom v § 200.
36. Z uvedeného teda vyplýva, že právny predchodca žalovaných, nemohol vydržať vlastnícke právo k predmetnému pozemku do 31.12.1991, keďže vydržať vlastnícke právo bolo možné až od 01.04.1983 a iba k veci, ktorá mohla byť predmetom osobného vlastníctva. V rozhodnom období predmetom osobného vlastníctva k nehnuteľnosti, mohli byť iba rodinné domy a rekreačné chaty. Ak išlo o pozemok, ktorý mal občan nepretržite v držbe 10 rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania nadobudol vlastníctvo štát.
37. Od 01.01.1992 upravuje vydržanie ust. § 134 Občianskeho zákonníka, ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej počas zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti.
38. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania, sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom stanovenej doby.
39. Dobrá viera, ako predpoklad oprávnenej držby je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolností, ktoré svedčia záveru a existencii dobrej viery, sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nie len zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu, z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje (rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 7Cdo/12/2011).
40. O dobromyseľnosť ide vtedy, ak držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a navyše musí ísť o ospravedlniteľný omyl, teda taký, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť skutkový alebo právny. Neznalosť jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje. Pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl, ktorý je neospravedlniteľný. Tieto závery vyplývajú už z ustálenej súdnej praxe (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/97/2009, 4Cdo/283/2009, 5Cdo/30/2010, 3MCdo/7/2010, 3MCdo/8/2010, 6MCdo/5/2010, 5Cdo/210/2019, 4Cdo/361/2012 publikované pod č. 74). Poukázať možno aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu pod sp. zn. 4Cdo/283/2009, ktorým dovolací súd uzavrel, že dobromyseľným držiteľom nehnuteľnosti nemôže byť ten, kto vstúpil do jej držby za účinnosti terajšieho Občianskeho zákonníka na základe písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá však nebola registrovaná Štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95 /1963 Zb. o Štátnom notárstve. K podobnému záveru dospel aj Najvyšší súd v rozhodnutí 3Cdo/147/2016 pri riešení vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, na základe písomnej zmluvy uzatvorenej po 01.01.1992, na základe ktorej však nebol povolený vklad do katastra nehnuteľnosti, a preto dovolací súd aj v tejto veci poukázal na nedostatok dobrej viery subjektu vykonávajúceho toto právo.
41. Na základe vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, potom možno vyvodiť jednoznačný záver, že pokiaľ právny predchodca žalovaných dohodu o osobnom užívaní k predmetnému pozemku neregistroval na Štátnom notárstve napriek tomu, že išlo o zákonnú podmienku vzniku práva osobného užívania v zmysle ust. § 205 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia, o ktorej bol poučený aj v článku IV. dohody, potom nemohol nadobudnúť presvedčenie, že je vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti v zmysle ust. § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že právny predchodca žalovaných nenadobudol presvedčenie, že je vlastníkom predmetného pozemku, vyplýva aj z predloženej zmluvy č. 40/2017 uzatvorenej medzi žalobcom, ako prenajímateľom a právnym predchodcom žalovaných, ako nájomcom v predmete nájmu predmetného pozemku, vrátane výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 12.12.2018 s tým, že nedoplatok na nájomnom bude uhradený novým majiteľom garáže.
42. Na základe vyššie uvedených skutočností, potom bolo možné vyvodiť jednoznačný záver, že dlhodobá držba predmetného pozemku právnym predchodcom žalovaných bez toho, že by bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla u neho vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti nepostačovala pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním (rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/12/2010).
43. Na základe vyššie uvedených skutočností, potom možno konštatovať, že právny predchodca žalovaných prevodom vlastníckeho práva k predmetnému pozemku porušil jednu zo základných zásad súkromného práva, a teda že nikto nemôže previesť viac práv, než má sám, a preto žalobe žalobcu o určenie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku v plnom rozsahu vyhovel.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi voči neúspešným žalovaným bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
47. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.