Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžk/17/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Ivana Rumanu, v právnej veci žalobcu: KYKLOP REAL - INVEST, spol. s r.o., Mostná 29, Nitra, zastúpeného advokátskou kanceláriou AK Šranko s.r.o., Mostná 29, Nitra, proti sťažovateľovi 1/ (pôvodne žalovanému): Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti (sťažovateľa 2/): MH Invest s.r.o., Mlynské Nivy 44/ A, Bratislava, zastúpeného advokátkou kanceláriou Böhm & Partners, Jesenského 2, 811 02 Bratislava o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 25619/2016/B624-SV/66817/To z 19. októbra 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. -249 z 21. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. -249 z 21. novembra 2018 z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky n e p r i z n á v a kasačnej sťažnosti odkladný účinok.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) napadnuté rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 25619/2016/B624- SV/66817/To z 19. októbra 2016 a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/020843-12 z 8. júla 2016 v spojení s opravným oznámením č. OU- NR-OVBP2-2016/020843-19 zo 16. novembra 2016 postupom podľa (ďalej len „“) v spojení s SSP zrušil a vec vrátil Okresnému úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky na ďalšie konanie. O trovách rozhodol správny súd tak, že podľa ust. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 25619/2016/B624-SV/66817/To z 19. októbra 2016 rozhodol tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/020843-12 z 8. júla 2016 ako vecne správne a stotožnil sa so skutkovými zisteniami a právnym záverom správneho orgánu prvého stupňa. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky vydal dňa 16.11.2016 pod č. OU-NR- OVBP2-2016/020843-19 oznámenie o oprave zrejmej chyby prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 24.11.2016. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že vyvlastnil vlastnícke právo k pozemku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia v prospech navrhovateľa vyvlastnenia vo verejnom záujme podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pre stavbu „Vybudovanie strategického parku, k.ú. T., Z., J., I., Z., Č.“. Finančnú náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva k dotknutého pozemku okresný úrad určil podľa stavebného zo dňa 10.12.2015 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, 824 69 Bratislava 26, znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. (žaloba podaná do 30.06.2016) a vyplýva i z , , teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva správneho orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

4. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť postup a právne závery oboch správnych orgánov pri rozhodovaní o primeranej náhrade za vyvlastnený pozemok žalobcu podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „“) v spojení s o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), pre stavbu „Vybudovanie strategického parku, k.ú. I.“.

5. Správny súd poznamenal, že z SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Krajský súd, po vyhodnotení závažnosti žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam žalovaného a vo vzťahu k obsahu pripojeného administratívneho spisu, dospel k záveru, že žalovaný ako orgán verejnej moci neuplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom. Správny súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán, ako aj správny orgán prvého stupňa v preskúmavanej veci, nepostupovali v intenciách vyššie citovaných právnych noriem a vec posúdili nesprávne po právnej stránke vo vzťahu k určeniu výšky náhrady za vyvlastnené pozemky žalobcu.

6. Teleologický výklad (e ratione legis) je výklad účelový, ktorý má zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej normy. Teleologický výklad skúma, aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel rozoberanej právnej normy. Jedná sa o významný výklad, ktorý „kráča s duchom doby“, v ktorej je realizovaný. Výklad začína pri slovách zákona, pokračuje systematickými súvislosťami, všíma si genézu zákona a jeho zavŕšením je poznanie účelu zákonného ustanovenia. Teleologický výklad nachádza svoje uplatnenie v prípadoch, kde sa jedná o výklad do istej miery nekonkrétnych a rôzne interpretovaných právnych predpisov. V právnej metodológii sa rozlišuje medzi subjektívnou a objektívnou teleológiou. Subjektívna teleológia sa zaoberá účelom, čo zamýšľal zákonodarca pri tvorbe právnej normy, naproti tomu objektívna teleológia skúma otázku účelu, a teda ktoré účely sú objektívne správne, ktoré je rozumné sledovať. V oboch prípadoch by sa mal v zisťovaní účelu aplikovať princíp ústretovosti, t.j. že právo by sa malo interpretovať čo najbližšie objektívnemu verejnému záujmu.

7. Správny súd mal za to, že v danej veci skutkový stav vyplýva z I. časti toho rozsudku a nie je sporné, že pribratý účastník súdneho konania (spoločnosť MH Invest, s.r.o.) doručil 14. apríla 2016 stavebnému úradu návrh na vyvlastnenie pozemku reg. „C“ parc. č. 2847/3 o výmere 9547 m2, LV č. XXXX pre stavbu vo verejnom záujme „Vybudovanie strategického parku, k.ú. T., Z., J., I.Ž., Z., Č.“ vo vlastníctve žalobcu, spolu s prílohami, vrátane znaleckého posudku č. 191/2015 z 10. decembra 2015 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, 824 69 Bratislava 26, znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty

stavebných prác. Stavebný úrad určil náhradu za vyvlastnený pozemok metódou polohovej diferenciácie po 15,11 €/m2.

8. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného vyplýva a nie je sporné, že žalobca vo vyvlastňovacom konaní opakovane vzniesol námietku na určenie výšky náhrady za vyvlastnený pozemok podľa predloženého znaleckého posudku č. 191/2015 z 10. decembra 2015 navrhovateľom, ktorý nebol spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava vypracovaný v súlade so zákonom lebo je neobjektívny, vypracovaný na základe zadania navrhovateľa vyvlastnenia a sám vo vyvlastňovacom konaní predložil znalecký posudok vypracovaný znalcom porovnávacou metódou (určenie náhrady trhovou cenou), čo stavebný úrad a ani žalovaný nezohľadnili a zákonným spôsobom sa v rozhodnutí nevypriadali s touto jeho námietkou.

9. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložila aj v súdnom konaní ďalší znalecký posudok vypracovaný znalcom pre účely vyvlastnenia jeho pozemku na výstavbu predmetného strategického parku. Žalobca vo vyvlastňovacom konaní v žalobe namietal nepreukázanie verejného záujmu a účelu vyvlastnenia v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 401/2015 z 8. júla 2015 a Osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 z 13. júla 2015 vydané Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613 z 22. júla 2015, ktoré spochybňuje pre ich nesúlad.

10. Z ust. pre vyvlastňovacie konanie vyplýva koncentračná zásada, teda že námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie sa neprihliada. Správny súd potom vychádzal zo Zápisnice č. OU-NR-OVBP2-2016/020843-5 zo dňa 03.05.2016, v ktorej sa konštatuje, že k dohode o získaní vlastníckeho práva k predmetným pozemkom nedošlo ani na ústnom pojednávaní dňa 03.05.2016, t.j. dohodou o náhradnom pozemku, a ani základe ponuky navrhovateľa vyvlastňovacieho konania za kúpnu cenu podľa znaleckého č. 191/2015 zo dňa 10.12.2015 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s. Z vyvlastňovacieho konania, zo žaloby a súdneho konania vyplýva (na čo poukazujú i účastníci konania), že žalobca neodmietol ponuku na odkúpenie pozemkov a je ochotný ich stále predať, avšak za reálnu trhovú hodnotu a nie za všeobecnú hodnotu určenú znaleckým posudkom č. 191/2015, ktorý predložil navrhovateľ (pribratý účastník do súdneho konania). Je nepochybné, že žalobca v priebehu celého administratívneho konania namietal najmä spôsob výpočtu finančnej náhrady a s tým spojenú aj výšku ceny predmetných nehnuteľností.

11. S poukazom na tieto skutočnosti i správny súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania pre rozhodnutie vo veci zostala spornou otázka zákonnosti určenia primeranej náhrady za vyvlastnenie správnym orgánom.

12. Z ust. , vyplýva predmet vyvlastnenia, a to, že pozemky možno vyvlastniť len vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov . Zákonodarca v určil predmet a účel vyvlastnenia. V ust. určil cieľ vyvlastnenia a podmienky vyvlastnenia. V ustanovení sú zakotvené zákonné predpoklady vyvlastnenia za náhradu s tým, že podmienky poskytnutia náhrady sú stanovené v tak, že ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom a na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľností považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

13. V danej veci nie je sporné, že Ministerstvo hospodárstva SR podľa vydalo 13. júla 2015 Osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 spolu so zoznamom pozemkov (doplnené Osvedčením č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015) pre stavbu s názvom „Vybudovanie strategického parku“ pre spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia podľa citovaného zákona na realizáciu významnej investície na pozemkoch o celkovej výmere 7 329 253 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Č., J., T., Z., I. H. Z.. Pozemok žalobcu je uvedený v prílohe Osvedčenia č. 20801/2015-1000-33509 dňa 13.07.2015. Z článku II. tohto osvedčenia vyplýva, o. i., že: „toto osvedčenie je dokladom, ktorý sa MH Invest, s.r.o. vydáva k

návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku …“. Uvedenými listinami navrhovateľ vyvlastňovacieho konania potom jasne a nespochybniteľne preukázal účel a verejný záujem vyvlastnenia pozemku žalobcu v súvislosti s významnou investíciou (ust. ).

14. Správny súd poukázal na ust. , z ktorého vyplýva, že tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii. Podľa dôvodovej správy k je navrhovaný zákon ... opatrením, ktoré by malo uľahčiť veľké investície do hospodárstva Slovenskej republiky. Jeho základným cieľom je urobiť priechodným majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby výrobných kapacít, ktoré sú významné z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky. 15. Požiadavka verejného záujmu a primeranosť náhrady za vyvlastnený pozemok vyplýva z SR. Z ust. , vyplýva, že vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad, na návrh právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Návrh na vyvlastnenie (ods. 3) obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný. Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, návrh odplaty najmenej vo výške ceny určenej podľa a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.

16. Výklad právnych noriem ustanovujúcich účel a podmienky vyvlastnenia nehnuteľností je nevyhnutné uskutočňovať v súlade s právnou úpravou ustanovenou v Ústave SR.

17. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že súdy Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti už v minulosti riešili otázku zákonnosti určenia primeranej náhrady za vyvlastnenie správnym orgánom, a to v obdobnej právnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred krajským súdom alebo kasačným súdom v obdobnej právnej veci. Správny súd preto v preskúmavanej veci vychádza zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30.05.2017 (porovnaj aj rozhodnutie sp.zn. z 28.02.2018), v ktorom konštatoval, že: v a rovnako aj v predpokladá, že primeranosť náhrady za vyvlastňovanú nehnuteľnosť sa určuje podľa trhovej ceny, resp. všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom a keďže nešpecifikuje pojem všeobecná hodnota, v súlade s (aplikujúc veta druhá ) je potrebné za ňu považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

18. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa primeraná náhrada za vyvlastnenie zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu, všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác. Analýza porovnateľných kúpnych cien v znaleckom posudku nesmie chýbať. Znamená to, že znalec oprie hodnotenie o porovnanie ceny za jeden meter štvorcový z viacerých, nedávno predávaných nehnuteľností. Všeobecná hodnota nehnuteľností je najpravdepodobnejšia cena ku dňu hodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo 17. apríla 2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 20. novembra 2014, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 5. mája 2015)“.

19. Z ust. vyplýva, že ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ vyvlastňovacieho konania podľa , v ktorom znalec určil kúpnu cenu iba metódou polohovej diferenciácie ešte neznamená, že správny orgán nemá skúmať, či návrh s prílohami je

v súlade so zákonom, že pri určení ceny vyvlastneného pozemku sa má riadiť iba týmto znaleckým posudkom. Správny orgán je podľa správneho poriadku a nasl., pred vydaním rozhodnutia o primeranej náhrade za vyvlastnený pozemok v zmysle stavebného záchrana a , postupovať v súlade so zákonom a zistiť úplne a presne skutočný stav. Znalecký posudok je jedným z dôkazov, ktorý hodnotí správny orgán ako každý iný dôkaz a preto nič mu nebránilo, aby vyzval navrhovateľa o doplnenie znaleckého posudku o určenie náhrady vyvlastňovaného pozemku, pre účely významnej investície, porovnávacou metódou, t.j. určiť trhovú cenu, resp. aby sám nariadil znalecké dokazovanie v zmysle správneho poriadku a ustanovil znalca na zisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite ako nestranný orgán ako to predpokladá Z rozhodnutia stavebného úradu však nevyplýva, že náhrada za vyvlastnené pozemky zodpovedá ich trhovej cene tak, ako to predpokladá , keď cena vyvlastňovaných pozemkov bola stanovená len metódou polohovej diferenciácie a obsahom znaleckého posudku č. 191/2016, vypracovaného ÚEOS - Komercia, a. s., Ružová dolina 27, Bratislava nebolo zisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. 20. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Podľa názoru súdu môže správny orgán pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa jednoznačne zastáva právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodoval vo veci podľa SP teda na základe apelačného princípu, ktorý smeruje predovšetkým proti nedostatkom skutkového základu, ale aj proti právnym nedostatkom a podľa výsledku konania môže napadnuté rozhodnutie potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť.

21. V danej veci takto žalovaný nepostupoval, stotožnil sa so skutkovými zisteniami a právnymi závermi stavebného úradu. V napadnutom rozhodnutí uvedený nedostatok rozhodnutia orgánu prvej inštancie neodstránil a s námietkami žalobcu, v súvislosti so zákonnosťou a objektívnosťou znaleckého posudku, sa nevypriadal so znaleckým posudkom predloženým žalobcu . V rozhodnutí (ako stavebný úrad) len konštatoval, že nie je oprávnené v odvolacom konaní konať a rozhodovať o námietke odvolateľa týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. S požiadavkou o vyššiu náhradu (rozdiel oproti náhrade stanovenej vo vyvlastňovacom konám) sa odvolateľ môže obrátiť na civilný súd so žalobou smerujúcou proti navrhovateľovi vyvlastnenia. Takýto postup, podľa názoru súdu, a zákonnej úpravy by pripadal do úvahy iba vtedy, ak by správny orgán postupoval v zmysle zákona, zadovážil do spisu znalecký posudok, v ktorom by bola stanovená trhová hodnota vyvlastneného pozemku a vyvlastnený (žalobca) by nebol spokojný s takto určenou náhradou za pozemok.

22. Správny súd dospel k tomu záveru, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa v danej veci nepostupovali v intenciách vyššie citovaných právnych noriem a pri určení primeranej náhrady za vyvlastnený pozemok žalobcu vec nesprávne právne posúdili, keď postupovali iba podľa predloženého znaleckého posudku navrhovateľom, bez zisťovania náhrady za pozemok porovnávacou metódou (trhovú hodnotu). Námietky žalobcu, týkajúce sa finančnej náhrady za vyvlastňovaný pozemok, vznesené tak v administratívnom konaní, ako aj v žalobe sú dôvodné. Ostatné námietky žalobcu súd považoval za nedôvodné, keďže nemali za následok nezákonnosť rozhodnutia.

23. Žalovaný i pribratý účastník vo svojich stanoviskách poukazovali na niektoré zrušujúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkali primeranej náhrady za vyvlastnené pozemky (aj v lokalite ako pozemok žalobcu), avšak v uvedených konkrétnych rozsudkoch základom na ich zrušenie bol iný kasačný (odvolací) základ právneho posúdenia. Splnenie ústavných predpokladov nespočíva len v povinnosti zákonom upraviť nevyhnutnú mieru a verejný záujem zásahu do vlastníckeho práva, ale aj v povinnosti poskytnúť za vyvlastňovanú nehnuteľnosť primeranú náhradu. Otázka primeranosti náhrady bola riešená aj Ústavným súdom SR napr. -22, , ako aj Európskym súdom pre ľudské práva, Veľká komora rozhodnutie č. 31423/96 PAPACHELAS proti Grécku a Európskym súdom pre ľudské práva rozhodnutie č. 75252/01 - Evaldsson a ostatní proti Švédsku.

24. Povinnosťou správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní, podľa správneho poriadku v spojení s , bude zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za

vyvlastnené nehnuteľnosti a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej ceny a zadováži do spisu znalecký posudok (kontrolného) znalca nezávislého od navrhovateľa vyvlastňovacieho konania.

25. Správny súd preto námietku žalobcu, týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko žalovaný správny orgán riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR , , , , , , a pod.). Uviedol, že procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ( a nasl. SR a Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

II.

26. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu v zákonnej lehote podali kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej len ,,sťažovateľ 1/“) a účastník konania MH Invest, s.r.o., (ďalej len ,,sťažovateľ 2/“). Súčasne vo svojich kasačných sťažnostiach podali návrh, aby kasačný súd priznal ich kasačným sťažnostiam odkladný účinok.

27. Sťažovateľ 1/ podal kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

28. Sťažovateľ 1/ namietal, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď pri rozhodovaní vychádzal primárne zo všeobecnej právnej úpravy a nezohľadnil lex specialis právnu úpravu (), ktorá sa mala prioritne aplikovať na predmetné konanie. Citujúc právnu úpravu ustanovenú v , uviedol, že ako všeobecnú právnu úpravu možno aplikovať iba do tej miery, pokiaľ konkrétna otázka nie je upravená v , čo potvrdzuje aj dôvodová správa k , ktorým bol novelizovaný .

29. Zdôraznil, že nakoľko ide o lex specialis vo vzťahu k všeobecnému predpisu o vyvlastnení, budú sa aplikovať ustanovenia len vtedy, ak tento zákon neustanovuje osobitný postup. Vytýkal správnemu súdu, že napriek uvedenému vo svojom rozhodovaní vychádzal iba zo všeobecných predpisov, t.j. a správneho poriadku, pričom osobitnú úpravu pri odôvodňovaní svojich záverov ani len nezmienil, z ktorých dôvodov považoval právne posúdenie krajského súdu v danej veci za nesprávne.

30. Dôvodil, že pokiaľ krajský súd vytýkal správnym orgánom, že vo vzťahu k výške náhrady za vyvlastnenie nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem , opomenul závažnú skutočnosť, že správne orgány nemali postupovať primárne v intenciách citovaných právnych noriem , ale mali aplikovať príslušné ustanovenia .

31. Ďalej sťažovateľ 1/ tvrdil, že žalobca podaním správnej žaloby voči rozhodnutiam o vyvlastnení z dôvodu jeho nesúhlasu s výškou náhrady za vyvlastnenie obišiel ustanovenie , majúc za to, že ak žalobca nie je spokojný s náhradou za vyvlastnenie nemá na výber, či podá správnu žalobu alebo si uplatní civilnú žalobu podľa uvedeného zákona, keď vzťah všeobecného predpisu k osobitnému predpisu jasne určuje, že osobitný predpis má prednosť, a preto akýkoľvek nárok na priznanie vyššej náhrady za vyvlastnenie si žalobca musí uplatňovať prostredníctvom inštitútu uvedeného v .

32. Záverom poukázal na to, že účelom ust. je vyňať rozhodovanie o prípadných nezhodách medzi účastníkmi ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samostatného civilného súdneho konania., čím vyvlastňovaný získa objektívne rozhodnutie súdu, ktoré bude správny orgán plne rešpektovať a zároveň tak nedôjde k zbytočným prieťahom pri realizácii významnej investície.

33. Účastník konania - MH Invest, s.r.o. - sťažovateľ 2/ rozsiahlu kasačnú sťažnosť odôvodnil v podstate zhodne so sťažovateľom 1/ a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

34. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/ a 2/ opierajúc sa o argumentáciu uvedenú v žalobe žiadal, aby kasačný súd kasačné sťažnosti zamietol. Poukázal aj na judikatúru kasačného súdu v obdobných veciach. Pokiaľ sa návrhov sťažovateľa 1/ a 2/ na priznanie odkladného účinku týka, mal žalobca za to, že nepreukazujú splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

35. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol sťažovateľ 2/, že sa s tvrdeniami žalobcu nestotožňuje a vo zvyšku zotrval na svojej doterajšej argumentácii.

IV.

36. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd ( ) predovšetkým postupom podľa v spojení s preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal žalovaný v lehote včas ( ) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti ( v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne ( o súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správnehoo súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ).

37. Rozhodol bez nariadenia pojednávania ( ) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený 25. februára 2021 ( v spojení s ).

38. Podľa ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

39. V zmysle vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme vo forme vyvlastnenia je okrem článku 20 ods. 4 , prípustná podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a podľa .

40. Podľa o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. 41. Podľa , pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“).

42. Podľa , vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov .

43. Podľa , cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám.

44. Podľa , vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

45. Podľa , vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní.

46. Podľa a , vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

47. Podľa , ak v priebehu vyvlastňovacieho konania nedôjde medzi doterajším vlastníkom a tými, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe viaznu práva zanikajúce vyvlastnením, k dohode o rozdelení náhrady, zloží navrhovateľ náhradu na súde, v ktorého obvode pozemok alebo stavba leží. Súd rozhodne o uspokojení týchto nárokov, najmä s prihliadnutím na to, aby sa neohrozilo zabezpečenie nárokov záložných veriteľov. 48. Podľa , vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení.

49. Podľa § 112 ods. 4 citovaného zákona bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.

50. Podľa § 113 ods. 1 citovaného zákona, na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne pojednávanie.

51. Podľa § 113 ods. 3 citovaného zákona námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť.

52. Z obsahu kasačných sťažností sťažovateľov, ktoré boli podané včas, subjektmi na tento procesný úkon oprávnenými, pričom mali zákonom požadované náležitosti, vyplýva, že obaja sťažovatelia kasačné sťažnosti odôvodnili zákonným dôvodom, v zmysle ., konkrétne, že krajský súd porušil pri rozhodovaní zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

53. Z podkladov súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis, je zrejmé, že v posudzovanej veci bola sporná výška finančnej náhrady, ktorá bola žalobcovi priznaná titulom vyvlastnených nehnuteľností, ktorá mu bola vyvlastnená podľa a pre stavbu ,,Vybudovanie strategického parku“, k.ú. T., Z., J., I., Z., Č..

54. Právna úprava zákona predstavuje v otázke rozhodovania o vyvlastnení a náhrade zaň pomerne komplexnú úpravu, na základe ktorej príslušný správny orgán, po zistení nemožnosti dohody na sume náhrady za vyvlastnenie, stanovenej postupom súdneho znalca v zmysle vyhlášky MS SR č. , odkáže pôvodného vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti na súdne konanie pred civilným súdom. V civilnom konaní sa môže domáhať priznania navýšenia ceny určenej znalcom, napríklad aj na základe spochybnenia správnosti záverov znaleckého posudku. Takýmto postupom sa dosiahne vyváženie záujmu a potrieb štátu na vysporiadaní vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb,

ktoré sú významnou investíciou a záujmu a práva pôvodného vlastníka vyvlastňovaného pozemku na primeranú náhradu za odňatie vlastníckeho práva v zmysle .

55. Kasačný súd považuje za nespornú tú skutočnosťou, že predmetná stavba Strategického parku je významnou investíciou, ktorá je uskutočňovaná vo verejnom záujme.

56. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu vyplýva, že za spornú považoval len výšku finančnej náhrady, ktorá bola priznaná žalobcovi titulom vyvlastnenia predmetných nehnuteľnosti.

57. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, po dôslednom preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho súdu zistil, že kasačné sťažnosti sú dôvodné.

58. Podľa , kasačnú sťažnosť možno odôvodniť tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

59. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že správny súd vec posudzoval výlučne podľa ustanovení všeobecnej právnej úpravy týkajúcej sa vyvlastnenia, vyjadrenej v , bez zohľadnenia na vec sa vzťahujúcej špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej v

60. Podľa ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. 61. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia, ako všeobecnú právnu úpravu možno aplikovať iba do tej miery, pokiaľ konkrétna otázka nie je upravená v . Kasačný súd v tomto smere poukazuje aj na dôvodovú správu k , ktorým bol novelizovaný , v ktorej sa uvádza, že „nakoľko ide o lex specialis vo vzťahu k všeobecnému predpisu o vyvlastňovaní, budú sa aplikovať ustanovenia len vtedy, ak tento zákon neustanovuje osobitný postup.“

62. Kasačný súd zhodne s názormi prezentovanými sťažovateľmi v kasačných sťažnostiach považuje za nesprávne právne posúdenie veci mylnú aplikáciu (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

63. Za stavu, kedy je zrejmé, že správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal primárne zo všeobecnej právnej úpravy týkajúcej sa vyvlastnenia v rámci , pričom lex specialis právnu úpravu týkajúcu sa vyvlastňovania v režime nezohľadnil a ani v odôvodnení rozhodnutia nevystlali dôvody takéhoto postupu pri posudzovaní veci, sa kasačný súd stotožnil s argumentáciou sťažovateľa 1/ a 2/, že správny súd vec nesprávne právne posúdil.

64. Kasačný súd preto postupom podľa napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

65. Kasačný súd, aj s ohľadom na súčasnú fázu stavby, dospel po preskúmaní návrhu sťažovateľa 1/ a 2/ k záveru, že v konaní o kasačnej sťažnosti neboli splnené podmienky ustanovené v pre priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, pretože nebolo sťažovateľom preukázané, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu mu hrozí závažná ujma. Hrozbu závažnej ujmy potom musí sťažovateľ nielen deklarovať, ale v súlade s ustanovením o dôkaznej povinnosti aj preukázať.

66. Podľa , ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 67. Podľa , ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

68. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.