Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/18/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: KYKLOP REAL - INVEST, spol. s r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 531 812, zastúpeného advokátskou kanceláriou AK Šranko s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 50 485 601, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, za účasti pribratého účastníka: MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30 845 238, o správnej žalobe zo dňa 22. 12. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. 25619/2016/B624-SV/66817/To zo dňa 19. 10. 2016, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. V administratívnom spise sa nachádza osvedčenie vydané Ministerstvom hospodárstva SR pod č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, podľa ktorého stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Prílohou tohto osvedčenia bola listina s identifikačnými údajmi pozemkov na realizáciu významnej investície o celkovej výmere 7.329.253 m2 (ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území V., K., C., X., B. a X.) s označením katastrálneho územia, parcely registra E alebo C KN, druhu pozemku, čísla listu vlastníctva a výmery v m2. Ministerstva hospodárstva SR vydalo ďalšie osvedčenie pod č. 20801/2015-1000-35613 dňa 22. 07. 2015 (ktorým sa dopĺňa príloha č. 1 osvedčenia č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015) a prílohou tohto osvedčenia sú identifikačné údaje o podnikovom pozemku s uvedením katastrálneho územia, parcely registra E alebo C KN, druhu pozemku, čísla listu vlastníctva a výmery v m2. V oboch osvedčeniach je uvedené, že stavba „Vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa a a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) s tým, že stavbu bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o.. Podnikový pozemok tvoria pozemky na realizáciu významnej investície, vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich doplnkových stavieb

a zariadení, pričom pozemky na realizáciu významnej investície o celkovej výmere 7.329.253 m2 sa nachádzajú katastrálnom území V., K., C., X., B. a X..

2. V predloženom administratívnom spise sa nachádza ponuka spoločnosti MH Invest, s.r.o. zo dňa 24. 07. 2015 pre spoločnosť KYKLOP REAL - INVEST, spol. s r.o. na uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi predávajúcim (KYKLOP REAL - INVEST, spol. s r.o. - vlastník pozemku parc. č. 2847/3 v katastrálnom území Lužianky) a kupujúcim (MH Invest, s.r.o.), vrátane samotného návrhu kúpnej zmluvy (predmetom ktorej bol pozemok zapísaný na LV č. XXXX v katastrálnom území B. ako parc. registra C KN č. XXXX/ X - ostatná plocha vo výmere 9547 m2 v spoluvlastníckom podiele predávajúceho 1/1) s kúpnou cenou stanovenou na základe znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou ÚEOS - Komercia, a.s. v sume 144.255,17 eur. Súčasťou spisu je i odpoveď žalobcu zo dňa 10. 08. 2015 na túto ponuku, v ktorej uviedol, že predmetnú kúpnu zmluvu neuzatvorí, nakoľko nesúhlasí s kúpnou cenou v predloženej kúpnej zmluve, ale je ochotný pozemky predať za kúpnu cenu 479.927,69 eur (t.j. 50,27 eur za 1 m2) určenú podľa znaleckého posudku č. 129/2015 vypracovaného znalcom. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. reagovala v podaní zo dňa 19. 08. 2015, ktoré zaslala vlastníkovi pozemku, t.j. spoločnosti KYKLOP REAL - INVEST, spol. s r.o., v ktorom zotrvala na pôvodnom návrhu (obsahovo totožnom s ponukou zo dňa 24. 07. 2015).

3. Okresnému úradu Nitra bol dňa 14. 04. 2016 doručený návrh na vyvlastnenie zo dňa 13. 04. 2016 podaný spoločnosťou MH Invest, s.r.o., ktorým podľa ust. a s prihliadnutím na táto spoločnosť navrhla začatie vyvlastňovacieho konania a následne vydanie vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktorým bude vo verejnom záujme vyvlastnené vlastnícke právo vlastníka (vyvlastňovaný) - KYKLOP REAL - INVEST, spol. s r.o. k pozemku zapísanému na LV č. XXXX v katastrálnom území B. ako parc. registra C KN č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 9547 m2 v hodnote určenej znaleckým posudkom vo výške 144.255,17 eur v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o.. Podanie návrhu spoločnosť MH Invest, s.r.o. odôvodnila tým, že zabezpečuje majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov, ktoré sú súčasťou trvalého záberu stavby - strategický park o celkovej výmere presahujúcej 250 ha v katastrálnych územiach Mlynárce, Zobor, Dražovce, Lužianky, Zbehy a Čakajovce za účelom získania stavebného povolenia na predmetnú stavbu. Uskutočnenie predmetnej stavby ako významnej investície je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku, o ktorej vláda SR dňa 08. 07. 2015 rozhodla, že jej realizácia je vo verejnom záujme, a to vo forme vydania osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 v znení doplnenia osvedčenia pod č. 20801/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21. 07. 2015. Súčasťou spisu je i LV č. XXXX pre katastrálne územie B. zo dňa 15. 04. 2016, podľa ktorého je žalobca vlastníkom parc. č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 9547 m2, na ktorom bolo ako ťarcha zapísané predkupné právo štátu podľa ust. Zz..

4. Okresný úrad Nitra odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj správny orgán prvého stupňa alebo stavebný úrad) vydal dňa 18. 04. 2016 oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadení ústneho pojednávania na deň 03. 05. 2016. V oznámení boli účastníci konania poučení o možnosti uplatnenia námietok proti vyvlastneniu najneskôr na ústnom pojednávaní s tým, že na neskôr uplatnené námietky sa nebude prihliadať (§ 113 ods. 3 stavebného zákona).

5. Ústneho konania sa dňa 03. 05. 2016 zúčastnili účastníci konania, o čom bola spísaná zápisnica a zástupca žalobcu uplatnil a predložil písomné námietky zo dňa 02. 05. 2016 spolu s prílohou č. 1 a 2. Námietky žalobcu sa týkali hmotnoprávnych pochybení (konanie nespĺňa zákonom stanovené podmienky a je nezákonné, nebolo preukázané vyvlastnenie v nevyhnutnej miere, nebola preukázaná existencia verejného záujmu na vyvlastnení, cena za vyvlastnenie nie je primeranou náhradou, nebol preukázaný účel vyvlastnenia ani to, že účel vyvlastnenia nemožno dosiahnuť inak, vyvlastnenie nebolo na základe zákona), procesnoprávnych pochybení, pričom zároveň namietal porušenie odbornej starostlivosti zo strany spoločnosti MH Invest, s.r.o. (navrhovateľa konania) a zo strany stavebného úradu. Taktiež predložil nové znalecké posudky ako podklad pre stanovenie primeranej ceny pozemkov a primeranej náhrady za vyvlastnenie. V spise sa nachádza znalecký posudok č. 129/2015 zo dňa 10. 08. 2015, ktorý vypracoval znalec Ing. N. Y. pre zadávateľa Nitra Invest, s.r.o. vo veci zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností v katastrálnom

území B. (s uvedením konkrétnych pozemkov podľa parcelných čísiel) a v katastrálnom území C. (s uvedením konkrétnych pozemkov podľa parcelných čísiel). Ďalší znalecký posudok č. 42/2015 zo dňa 10. 12. 2015 vypracoval znalec I. C. pre zadávateľa Nitra Invest, s.r.o. na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností - pozemkov v nitrianskom priemyselnom parku Server, na ulici Dolné hony evidovaných v registri C KN na LV č. XXXX a č. XXXX v katastrálnom území B. (s uvedením konkrétnych parcelných čísel pozemkov) a na LV č. XXXX v katastrálnom území C. (s uvedením konkrétnych parcelných čísel pozemkov). V administratívnom spise sa nachádza aj znalecký posudok č. 32/2015 zo dňa 14. 12. 2015 vypracovaný znalcom Ing. T. V. pre zadávateľa Nitra Invest, s.r.o. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku nachádzajúceho sa na konkrétnych parcelách v katastrálnom území B. a konkrétnych parcelách v katastrálnom území C.. Súčasťou spisu jej kópia č. 1 znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 10. 12. 2015 vypracovaného znaleckou organizáciou ÚEOS - Komercia, a.s. pre zadávateľa Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov určených na trvalý záber podľa objednávky a súpisu ohodnocovaných parciel pre účel majetkoprávneho vysporiadania a vyvlastňovacieho konania pre stavbu priemyselný park v katastrálnom území B.. Znaleckým posudkom bola určená všeobecná hodnota tam uvedených pozemkov za 1 m2 záberu v sume 15,11 eur a všeobecná hodnota všetkých pozemkov metódou polohovej diferenciácie v sume 39.777.316,76 eur, pričom zároveň bola osobitne určená cena za jednotlivé pozemky podľa parcelného čísla. 6. Navrhovateľ vyvlastňovacieho konania podaním zo dna 16. 05. 2016 požiadal o prerušenie konania z dôvodu, že medzi účastníkmi konania prebiehajú rokovania za účelom uzavretia dohody. Správny orgán prvého stupňa výzvou zo dňa 19. 05. 2016 vyzval navrhovateľa vyvlastňovacieho konania na predloženie dohody o cene medzi ním a spoločnosťou KYKLOP REAL - INVEST, spol. s r.o. v lehote 90 dní odo dňa doručenia výzvy a rozhodnutím zo dňa 19. 05. 2016 prerušil konanie na 90 dní odo dňa doručenia výzvy navrhovateľovi vyvlastňovacieho konania.

7. V podaní zo dňa 07. 07. 2016 navrhovateľ vyvlastňovacieho konania požiadal o pokračovanie v konaní z dôvodu bezvýslednosti rokovania účastníkov konania.

8. Stavebný úrad, t.j. Okresný úrad Nitra odbor výstavby a bytovej politiky vydal rozhodnutie o vyvlastnení pod č. OU-NR-OVBP2-2016/020843-12 zo dňa 08. 07. 2016 (v znení oznámenia o oprave zrejmej chyby zo dňa 16. 11. 2016, ktorým opravil nesprávne uvedený E register KN, pričom správne mal byť uvedený C register KN), ktorým v súlade s ust. § 108 stavebného zákona vo verejnom záujme vyvlastnil vlastníkovi KYKLOP REAL - INVEST, spol. s r.o. vlastnícke právo k pozemku na LV č. XXXX v katastrálnom území B. ako parc. registra C KN č. XXXX/X ostatné plochy vo výmere 9547 m2 v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. na účel podľa ust. stavebného zákona a ust. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku - k.ú. Mlynárce, Zobor, Dražovce, Lužianky, Zbehy a Čakajovce“ v katastrálnom území B.. Za vyvlastnený pozemok patrí vlastníkovi pozemku náhrada v sume 144.255,17 eur zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 10. 12. 2015 v súlade s vyhláškou č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Ďalej vo výrokovej časti svojho rozhodnutia stavebný úrad uviedol, že vyvlastnené pozemky možno užívať len na účel, na ktorý boli vyvlastnené a podľa ust. stavebného zákona s užívaním vyvlastneného pozemku sa musí začať najneskoršie do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súčasťou výrokovej časti rozhodnutia o vyvlastnení je i rozhodnutie o námietkach žalobcu, ktoré boli zamietnuté, pričom k námietke, že vyvlastnenie sa nenavrhuje za primeranú náhradu stavebný úrad uviedol, že žalobcu bez prerušenia konania odkazuje na súd podľa ust. a ods. 4 .

9. Proti tomuto rozhodnutiu podal vyvlastňovaný (žalobca) odvolanie zo dňa 28. 07. 2016.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

10. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 19. 10. 2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 08. 07. 2016. Uviedol, že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a odvolania žalobcu nezistil dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Správny orgán prvého stupňa rozhodol o vyvlastnení predmetného pozemku v prospech

navrhovateľa vyvlastnenia vo verejnom záujme podľa ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj alebo stavebný zákon) v spojení s ust. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) pre stavbu „Vybudovanie strategického parku, k. ú. C., X., K., B., X., V.“.

11. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci vyvlastňovacieho konania o určitej otázke, je predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov. v ust. vyjadruje, že verejný záujem možno skúmať vo vzťahu k zákonom umožnenému účelu, teda najprv musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na okolnosti, najmä či verejný záujem prevažuje nad oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka. Okresný úrad pri skúmaní existencie/preukázania verejného záujmu na vyvlastnení predmetných pozemkov ako podklad zohľadnil osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 vydané Ministerstvom hospodárstva SR v zmysle bodu B.l uznesenia vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 a osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 vydané Ministerstvom hospodárstva SR v zmysle bodu D.l uznesenia vlády SR č. 413/2015zo dňa 21. 07. 2015 (ďalej len „osvedčenia“), v zmysle ktorých je stavba „Vybudovanie strategického parku, k. ú. C., X., K., B., X., V.“ významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme (citované osvedčenia sú súčasťou spisového materiálu okresného úradu). Konštatoval, že ide o investíciu významne ovplyvňujúcu objem výroby a zamestnanosť, o ktorej rozhodla vláda SR, že je investíciou vo verejnom záujme, t.j. jej význam sa prejaví v ekonomike SR, v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti, či objemu výroby a taktiež v exportnej schopnosti. Verejný záujem na vyvlastnení nehnuteľností pre účely predmetnej stavby je nespochybniteľný, všeobecný záujem na uskutočnení predmetnej stavby prináša taký prospech rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom vlastníka stavbou dotknutej nehnuteľnosti na jej nerušenom užívaní. Podľa prílohy č. 1 citovaných osvedčení je predmetný pozemok určený na uskutočnenie predmetnej stavby a pre túto stavbu sú vyvlastňované pozemky vo verejnom záujme podľa ust. stavebného zákona v spojení s ust. v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je daný vyššie citovanými osvedčeniami. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje stavebný , ktorý v ust. tretia veta rieši preukazovanie súladu s cieľmi a zámermi územného plánovania vo vyvlastňovacom konaní pri stavbe, ktorá je významnou investíciou v prípade, ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo, ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície. V takomto prípade dokladom, na základe ktorého správny orgán skúma súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania je osvedčenie o významnej investícii (ust. ). Okresný úrad v danom prípade zohľadnil skutočnosť, že na predmetnú stavbu boli vydané citované osvedčenia, čím bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa ust. v spojení s ust. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom okresného úradu, že v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia, teda získanie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku potrebnému pre uskutočnenie danej stavby, dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Navrhovateľ vyvlastnenia je vo vyvlastňovacom konaní povinný preukázať, že vlastník nehnuteľnosti odmietol dohodu o zmluvnom prevode nehnuteľnosti spôsobom upresneným v ust. 4a ods. 2 . V tejto súvislosti žalovaný poukázal na písomnú výzvu navrhovateľa vyvlastnenia - ponuku na uzavretie kúpnej zmluvy č. /Lužianky/007/ManVi zo dňa 19. 08. 2015 (zrejme chyba v dátume), na ktorú reagoval žalobca v podaní zo dňa 10. 08. 2015, v ktorom uviedol, že predmetnú kúpnu zmluvu neuzatvorí, nakoľko nesúhlasí s kúpnou cenou a ďalšími podmienkami uvedenými v predloženej kúpnej zmluve. K dohode o získaní vlastníckeho práva k predmetným pozemkom nedošlo ani na ústnom pojednávaní dňa 03. 05. 2016 (zápisnica č. OU-NR-OVBP2-2016/020843-5 zo dňa 03. 05. 2016). Vo vyvlastňovacom konaní bol okresný úrad povinný skúmať, či navrhovateľ vyvlastnenia bezvýslednosť pokusu o dohodu pri podaní návrhu na vyvlastnenie preukázal zákonným spôsobom. Žalovaný konštatoval, že navrhovateľ vyvlastnenia pri podaní návrhu na vyvlastnenie zo dňa 05. 01. 2016

preukázal bezvýslednosť pokusu o dohodu v súlade s ust. , ktorý je osobitným právnym predpisom vo vzťahu k stavebnému zákonu. Pokiaľ ide o výšku náhrady žalovaný uviedol, že okresný úrad určil výšku náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k vyvlastnenému pozemku podľa ust. na základe znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 10. 12. 2015 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s. ako znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. Okresný úrad postupoval pri námietke žalobcu (odvolateľa) týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie v súlade so zákonom, keď postupom podľa ust. vo výroku rozhodnutia o vyvlastnení odkázal odvolateľa - vyvlastňovaného s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. je vo vzťahu k osobitným zákonom (ust. ), ktorý upravuje osobitným spôsobom postup správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní v prípade, ak účastník vyvlastňovacieho konania - vyvlastňovaný uplatní požiadavku na vyššiu náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť (ust. ) v prípade stavieb, ktoré sú na základe osvedčenia významnou investíciou. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia Z.z žalovaný nie je oprávnený v odvolacom konaní konať a rozhodovať o námietke žalobcu týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. S požiadavkou o vyššiu náhradu (rozdiel oproti náhrade stanovenej vo vyvlastňovacom konaní) sa žalobca môže obrátiť na súd so žalobou smerujúcou proti navrhovateľovi vyvlastnenia. Z rozhodnutia o vyvlastnení jednoznačne vyplýva, že účelom vyvlastnenia bola v danom prípade realizácia strategického parku ako významnej investície v zmysle osvedčenia tak, ako to predpokladá ust. . O predmetné ustanovenia zákona sa správny orgán pri svojej rozhodovacej činnosti opieral, pričom verejný záujem ako aj to, že ide o významnú investíciu, mal preukázateľne zistené z návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“, z uznesenia vlády SR č. 401, ako aj z vydaného osvedčenia o významnej investícii.

12. Žalovaný v závere uviedol, že doklady nachádzajúce sa v predloženom spisovom materiáli jednoznačne poukazujú na to, že vyvlastňovacie konanie bolo voči žalobcovi ako účastníkovi konania transparentné, mohol obhajovať svoje práva a záujmy. Zo spisového materiálu okresného úradu je preukázateľné, že mu boli všetky písomnosti riadne doručované v lehotách stanovených zákonom, o čom svedčia doručenky, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu okresného úradu. Na základe vyššie uvedeného žalovaný konštatoval, že výrok rozhodnutia okresného úradu o vyvlastnení korešponduje s jeho odôvodnením, v ktorom okresný úrad zhrnul a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia o vyvlastnení vlastníckeho práva. Žalovaný po preskúmaní formálnej i vecnej stránky rozhodnutia okresného úradu nezistil jeho nesúlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

13. Žalobca sa podanou žalobou na tunajší súd dňa 22. 12. 2016 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 25619/2016/B624-SV/66817/To zo dňa 19. 10 2016, ako aj rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky o vyvlastnení č. OU-NR-OVBP2-2016/020843-12 zo dňa 08. 07. 2016 a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. 14. Uviedol, že bol výlučným vlastníkom pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 9547 m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území B., evidovaného na LV č. XXXX (ďalej len „vyvlastnený pozemok“), a to až do právoplatnosti napádaného rozhodnutia o vyvlastnení, ktoré považoval za nepreskúmateľné a zmätočné.

15. Ako dôvody žaloby uviedol: A/ Nedostatky napadnutého rozhodnutia spočívajúce v nesprávnom posúdení zákonnosti rozhodnutia o vyvlastnení. V tejto časti namietal, že správny orgán prvého stupňa vo výrokovej časti svojho rozhodnutia o vyvlastnení rozhodol podľa ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) v spojení s ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ale v

odôvodnení tohto rozhodnutia citoval iné zákonné ustanovenia, a to konkrétne ust. a , ust. , , o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ), ale necitoval ustanovenia, podľa ktorých vo výroku rozhodol, a teda neodôvodnil samotný výrok. Odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu teda neobsahovalo správnu úvahu, ktorou by boli vyvrátené námietky žalobcu týkajúce sa nezákonnosti rozhodnutia. Medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia o vyvlastnení v danej časti nejestvuje žiadna korelácia, a preto žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia o vyvlastnení. Žalovaný sa k tejto námietke žiadnym spôsobom nevyjadril. Námietku nezákonnosti vyvlastnenia žalobca odôvodnil okrem iného aj tým, že nie je splnená ani jedna zo zákonných podmienok vyvlastneniam a teda nemožno hovoriť o zákonnosti vyvlastnenia. B/ Nedostatky napadnutého rozhodnutia spočívajúce v nesprávnom posúdení existencie verejného záujmu na vyvlastnení. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s námietkou neexistencie verejného záujmu na vyvlastnení, obmedzil sa len na konštatovanie, že verejný záujem je nespochybniteľný, nakoľko ide o investíciu o ktorej rozhodla vláda SR. Neuviedol, na základe čoho posudzoval nevyhnutnú mieru vyvlastnenia a v tomto smere len nedostatočne odkázal na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Taktiež neuviedol, z akých skutočností vychádzal pri predpoklade, že vyvlastnenie je vo verejnom záujme. Neuviedol, či a prečo nie je možné účel vyvlastnenia dosiahnuť inak. Verejný záujem ako základná podmienka pre podanie samotného návrhu na vyvlastnenie však musí byť predmetom posudzovania a preukazovania v samotnom vyvlastňovacom konaní, čo jednoznačne vyplýva z ust. . Napriek tomu, že žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu o vyvlastnení túto skutočnosť namietal, žalovaný sa touto skutočnosťou v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej konkrétnej otázke, a nie je možné ho vopred a priori stanoviť. Záver žalovaného o existencii verejného záujmu deklarovaného osvedčeniami Ministerstva hospodárstva SR a uzneseniami vlády SR je nesprávny. Vzhľadom na charakter osvedčenia (ktoré nie je rozhodnutím, ale len právnym aktom, ktorý by mal deklarovať existenciu určitých skutočností) malo byť v administratívnom konaní skúmané, či osvedčenie naozaj potvrdzuje (osvedčuje) skutočnosti, ktoré sa zakladajú na pravde a či je vydané v súlade s ostatnými právnymi aktmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorých existencia je nevyhnutným predpokladom pre ich vydanie (teda najmä, či je v súlade s uzneseniami vlády SR č. 401/2015 a č. 413/2015). Žalobca už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu upozornil na spôsob, akým je zo dňa 08.07.2015 koncipované. V jeho časti A/ vláda schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“, avšak v tejto časti neschválila, že stavba je významnou investíciou, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Verejný záujem je v predmetnom uznesení vlády uvedený až v časti B/, ktorou vláda ukladá ministrovi hospodárstva vydať osvedčenie o významnej investícii. Žalobca je toho názoru, že vláda SR nemohla uložiť ministrovi hospodárstva povinnosť vydať osvedčenie, ku ktorému v časti A/ uznesenia vlády SR nebolo schválené, že ide o významnú investíciu, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Zmienka o verejnom záujme v bode B/ uznesenia je irelevantná. Uvedené skutočnosti zakladajú formálny nedostatok uznesenia vlády SR č. 401/2015, ktorá tak síce v konečnom dôsledku schválila návrh na vydanie, avšak už neschválila to, že by malo ísť o významnú investíciu, a že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Žalobca poukázal na rozdiel medzi uzneseniami vlády SR vo vzťahu k významným investíciám, ktoré boli vydané od roku 2005 (ktoré všetky obsahujú zmienku o verejnom záujme k jednotlivým investíciám vždy vo svojej časti A/, ktorou vláda SR určité skutočnosti schvaľuje alebo odsúhlasuje) a uzneseniami vlády SR č. 401/2015 a č. 413/2015). V uzneseniach vlády SR, ktoré sú podkladom pre tvrdenie o existencii verejného záujmu na vybudovaní stavby v tomto konkrétnom vyvlastňovacom konaní, v ich časti A/ absentuje zmienka o verejnom záujme uskutočnenia významnej investície. Zmienka v časti B/ uznesenia vlády SR č. 401/2015 je irelevantná, nakoľko sa v časti B/ len ukladajú povinnosti ministrovi hospodárstva SR, tieto však musia byť v súlade s vládou schváleným alebo odsúhlaseným zámerom schvaľovaným práve v časti A/, pričom verejný záujem na vybudovaní stavby „Príprava strategického parku“ takýmto spôsobom schválený vládou nebol. Pokiaľ uznesenie vlády SR neurčilo vo svojej príslušnej časti, že uskutočnenie stavby je vo verejnom záujme, tak v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR verejný záujem deklarovať nemožno. Odôvodnenie verejného záujmu na vyvlastnení existenciou osvedčení je tak nezákonné. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s touto argumentáciou nevysporiadal a rovnako

ako prvostupňový správny orgán sa len obmedzil na formalistický odkaz na existenciu osvedčení Ministerstva hospodárstva SR. C/ Nedostatky napadnutého rozhodnutia spočívajúce v nesprávnom posúdení preukázania existencie nevyhnutného rozsahu/miery vyvlastnenia. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu o vyvlastnení namietal, že prvostupňový správny orgán sa pri odôvodnení zamietnutia námietky nepreukázania nevyhnutného rozsahu vyvlastnenia obmedzil na citáciu ust , ku ktorej následne uviedol, že „Nevyhnutný rozsah vyvlastnenia stavebný úrad skúmal nielen z hľadiska rozsahu záberu nehnuteľnosti potrebnej na uskutočnenie účelu, na ktorý sa vyvlastňuje, ale aj z hľadiska intenzity zásahu. Nakoľko vyvlastnenie je v nevyhnutnom rozsahu (miere) stavebný úrad vo výroku rozhodnutia rozhodol tak, že námietka sa zamieta.“ V odôvodnení rozhodnutia o vyvlastnení absentovala akákoľvek súvislosť medzi citovaným predpisom a právnym záverom, ktorý k nemu správny orgán uvádzal. K tejto námietke sa žalovaný vo svojom rozhodnutí relevantne nevyjadril. Z ust. vyplýva, že významnou investíciou môže byť len stavba, a to len za splnenia dvoch kumulatívnych podmienok, pričom jednou z nich je preukázanie skutočnosti, že uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku. Dokumenty obsiahnuté v spisovom materiáli administratívneho konania nijakým spôsobom nepreukazujú, že vyvlastňované nehnuteľnosti sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie prípravy územia pre realizovanie stavby „Vybudovanie strategického parku“, ktorá by mala byť považovaná za významnú investíciu. Zo spisu nie je možné vyvodiť, na akej časti toho - ktorého konkrétneho územia/ parcely sa má realizovať aká konkrétna stavba, konkrétna cestná sieť, jednotlivé časti infraštruktúry alebo iná príprava územia či stavba, a či vôbec bude toto územie využité na predmetnú stavbu. Je scestné predpokladať, že celé deklarované územie označené v osvedčení o veľkosti cca 732 ha je „nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku.“. Podľa názoru žalobcu mala spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako navrhovateľ vyvlastnenia hodnoverne doložiť a preukázať, ktoré parcely označené v osvedčení MH SR spĺňajú aj požiadavku nevyhnutnosti a aká stavba na nich bude umiestnená, a tým jednoznačne preukázať, ktoré parcely je nevyhnutne potrebné vyvlastniť. Takéto doklady sa však v administratívnom spise vôbec nenachádzajú. Žalovaný v napádanom rozhodnutí len formalisticky odkázal na skutočnosť, že nevyhnutná miera vyvlastnenia je preukázaná už tým, že pozemok bol zahrnutý v osvedčeniach, ale nedal žiadnu odpoveď na námietku žalobcu o potrebe preukázania skutočnosti, že vyvlastňované nehnuteľnosti sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie prípravy územia na realizovanie stavby „Vybudovanie strategického parku“. Uvedeným spôsobom žalovaný v tomto smere a takýmto odôvodnením zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. D/ Nedostatky napadnutého rozhodnutia spočívajúce v nesprávnom určení výšky náhrady za vyvlastnenie. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného v napadnutom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že nie je oprávnený v odvolacom konaní konať a rozhodovať o námietke týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. Žalovaný sa nezaoberal skutočnosťou, prečo Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky pri určení náhrady za vyvlastnenie vychádzal práve zo znaleckého posudku č. 191/2015 vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje dôvody, pre ktoré považuje správny orgán znalecký posudok predložený navrhovateľom vyvlastnenia za „relevantnejší“ ako znalecké posudky č. 32/2015, č. 129/2015 a č. 42/2015 predložené v administratívnom konaní žalobcom. Nie je tak zrejmé, na základe akých skutočností žalovaný v tomto smere rozhodoval. Postavenie účastníkov v konaní pred správnym orgánom je rovnaké. Nemožno sa preto stotožniť s tým, že prvostupňový správny orgán bez akéhokoľvek odôvodnenia určil náhradu za vyvlastnenie práve na základe znaleckého posudku predloženého navrhovateľom vyvlastnenia, keď mal k dispozícii spolu 4 znalecké posudky (z toho tri predložené žalobcom), každý s rovnakou dôkaznou silou. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady za vyvlastnenie bude správny orgán postupovať podľa trhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nie len z polohy a z umiestenia pozemku, o vyvlastnení ktorého sa koná. Ani skutočnosť, že hodnota nehnuteľností je určená znaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti tak, aby bola hodnota nehnuteľnosti v znaleckom posudku zistená metódou akceptovateľnou pre trhové ohodnotenie výšky náhrady za vyvlastnenie, ktorou je podľa judikatúry výlučne porovnávacia metóda. Napr. v rozsudku NS SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 05. 05. 2015, (ktorého predmetom

bolo preskúmanie prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení rovnakého prvostupňového správneho orgánu ako v tejto prejednávanej veci) bolo jednoznačne a jasne konštatované, že znalecký posudok založený na metóde polohovej diferenciácie nemôže byť použitý na určenie náhrady za vyvlastnenie, nakoľko jeho predmetom nie je zisťovanie trhovej ceny pozemkov v súlade s podmienkami ust. . Žalobca vytkol žalovanému, že on a ani prvostupňový správny orgán sa k existencii iných znaleckých posudkov v administratívnom konaní nijako nevyjadrili a neodôvodnili, prečo bolo o výške náhrady za vyvlastnenie rozhodnuté práve podľa znaleckého posudku predloženého navrhovateľom vyvlastnenia, napriek tomu, že žalobca predložil tri znalecké posudky, ktoré zohľadňovali trhovú hodnotu vyvlastňovaných nehnuteľností, boli aktuálnejšie vo vzťahu k vyvlastňovaciemu konaniu a boli použiteľné pre vyvlastňovacie konanie z dôvodu použitia akceptovateľnej - porovnávacej - metódy ocenenia. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na ust. , a na znalecký posudok č. 49/2016 vyhotovený znalcom I. C. (ktorý nepredložil, napriek tomu, že ho v žalobe uviedol ako dôkaz) na zistenie trhovej ceny vyvlastňovanej nehnuteľnosti ku dňu právoplatnosti vyvlastnenia. Znalecký posudok preukazuje skutočnosť, že ku dňu právoplatnosti vyvlastnenia bola trhová cena vyvlastnenej nehnuteľnosti vyššia ako cena určená metódou polohovej diferenciácie, pričom je predpoklad, že táto trhová cena bude naďalej stúpať najmä vplyvom ohlásenej investície automobilky Jaguar Land Rover. V danom území už viac ako 10 rokov existujúceho priemyselného parku, ktorý je zhodnotený prístupovými komunikáciami, inžinierskymi sieťami a ide o územie určené na priemyselnú výstavbu, nemožno použiť cenu určenú metódou polohovej diferenciácie, lebo táto nepredstavuje ani zďaleka trhovú cenu nehnuteľností. Žalobca v tejto časti žaloby taktiež uviedol, že výška a spôsob určenia náhrady za vyvlastnenie boli určené nezákonne i s poukazom na ust. . Správny orgán prvého stupňa sa možnosťou pridelenia náhradného pozemku ako formy náhrady za vyvlastnenie vôbec nezaoberal a takýto spôsob vyrovnania medzi účastníkmi žiadnym spôsobom nepreskúmal, napriek tomu, že ust. uvedeného zákona dáva takémuto vyrovnaniu prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Poukázal na to, že právnická osoba po vyvlastnení oproti fyzickej osobe má reálne o 22 % (daň z príjmov právnickej osoby) menej z náhrady poskytnutej za vyvlastnené nehnuteľnosti oproti fyzickej osobe. Taktiež sa správny orgán nevysporiadal ani so sumou predstavujúcou daň z pridanej hodnoty, ktorú je každý zaregistrovaný platiteľ dane povinný platiť. S poukazom na túto skutočnosť mala byť skúmaná možnosť určenia náhrady pridelením náhradných pozemkov, kedy by k takémuto znevýhodneniu nedošlo. E/ Ďalšie nedostatky napadnutého rozhodnutia spočívajúce v absencii odôvodnenia vo vzťahu k vytýkaným nedostatkom týkajúcim sa nepreukázania účelu vyvlastnenia, neúplnosti administratívneho spisu, nesplnenia podmienky na začatie vyvlastňovacieho konania. Žalobca v rámci administratívneho konania namietal aj skutočnosť, že nebol preukázaný účel vyvlastnenia, čo odôvodňoval najmä s poukazom na znenie uznesenia vlády SR č. 401/2015, ktoré vo svojej časti A neurčuje ani skutočnosť, že v danom prípade ide o významnú investíciu, ani skutočnosť, že jej výstavba je vo verejnom záujme. S odkazom na znenie uznesenia vlády SR č. 401/2015 nie je stavba „Vybudovanie strategického parku“ ani vo verejnom záujme, ani nebolo určené, že ide o významnú investíciu. Vzhľadom k uvedenému nemôže existovať ani zákonný účel vyvlastnenia podľa ust. . Vyvlastnenie je vo všeobecnosti možné len v prípade, ak účel vyvlastnenia nemožno dosiahnuť inak. S poukazom na úplnú absenciu akýchkoľvek dokumentov preukazujúcich účel vyvlastnenia, ktorý navyše nebol v návrhu na vyvlastnenie vôbec uvedený, zostala aj táto partikulárna otázka v predmetnom konaní nezodpovedaná, a preto nepreskúmateľná, a to objektívne, teda aj zo strany prvostupňového správneho orgánu a žalovaného. Predpokladaný účel vyvlastňovacieho konania bolo možné dosiahnuť inak, napríklad uzatvorením kúpnej zmluvy na predmetné pozemky za reálnu trhovú cenu alebo uzatvorením zámennej zmluvy na porovnateľné pozemky. Žalobca tiež v administratívnom konaní namietal, že návrh na vyvlastnenie vo svojom závere uvádza ako prílohy okrem iného v bode 2. „Údaje z registra obyvateľov“, tieto dokumenty sa však v administratívnom spise nikdy nenachádzali. Správny orgán mal vyzvať MH Invest, s.r.o. na doplnenie návrhu v zmysle príloh tak, ako boli v návrhu označené. Naproti tomu, v spise sa nachádzajú samostatné dokumenty - ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy, odpoveď k pripomienkam zo dňa 19. 08. 2015, ktorú spoločnosť MH Invest, s.r.o. adresovala žalobcovi s originálom doručenky preukazujúcej doručenie daného prípisu žalobcovi dňa 21. 08. 2015 a odpoveď žalobcovi na ponuku uzatvorenie kúpnej zmluvy datovaná dňa 10. 08. 2015. Nie je zrejmé, akým spôsobom sa do spisu dostali, keď neboli ako prílohy uvedené v návrhu. Tým vzniklo reálne podozrenie, že so spisom bolo neoprávnene manipulované a boli doň dodatočne

vkladané dokumenty, ktoré neboli prílohou žiadneho z podaní účastníkov konania. S uvedenými skutočnosťami sa žalovaný a ani prvostupňový správny orgán žiadnym spôsobom nevysporiadali. Ponukové konanie nebolo pred začatím konania o vyvlastnení ukončené a nie je tak splnená základná podmienka na začatie vyvlastňovacieho konania - preukázanie neúspešnosti pokusu nadobudnúť vlastníctvo dohodou. Formálne nebola bezvýslednosť dohody podľa ust. doposiaľ preukázaná, nakoľko žalobca neodmietol ponuku na odkúpenie pozemkov a je naďalej ochotný nehnuteľnosti predať, ale za reálnu trhovú cenu. Bezvýslednosť dohody je možné preukázať doručenkou návrhu na uzatvorenie dohody len v prípade, ak vlastník do 15 dní odo dňa doručenia návrhu neodpovedal, čo však nie je prípad žalobcu; napriek tomu však tento argument spoločnosť MH Invest, s.r.o. použila v odôvodnení návrhu na vyvlastnenie. Návrh na vyvlastnenie preto aj v tomto smere neobsahoval zákonom stanovené náležitosti. Neboli splnené podmienky na podanie takéhoto návrhu, následkom čoho neboli splnené podmienky ani na ďalšie vedenie konania. Absencia preukázania bezvýslednosti pokusu o dohodu diskvalifikuje celé správne konanie, ktoré prebiehalo bez splnenia základnej podmienky vyvlastňovacieho konania, ktorá mala byť preukázaná už v podanom návrhu. Návrh na vyvlastnenie tak bol navrhovateľom podaný predčasne a bez preukázania bezvýslednosti dohody. Ani k týmto skutočnostiam správne orgán v odôvodnení svojich rozhodnutí nezaujali žiadne stanovisko.

16. V závere žaloby žalobca sumarizoval jej dôvody. Tvrdil, že žalovaný vydal svoje rozhodnutie na základe nesprávneho vyhodnotenia skutočností, ktoré boli žalobcom preukazované a rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Ďalej žalovaný vec nesprávne právne posúdil, čo vyplýva zo skutočnosti, že hodnotenie dôkazov zo strany správneho orgánu prvého stupňa vo vyvlastňovacom konaní považoval za zákonné. Taktiež nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu, pretože v konaní neboli zistené zásadné skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie existencie podmienok vyvlastnenia a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá zákonným požiadavkám, čo zakladá nezrozumiteľnosť tohto rozhodnutia. Žalovaný sa dôvodmi odvolania žalobcu zaoberal len veľmi okrajovo, resp. niektorými z nich sa vôbec nezaoberal, čo taktiež zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Tieto pochybenia žalovaného závažným spôsobom zasiahli do práv žalobcu v tom, že na základne právoplatného rozhodnutia žalovaného mu bol vyvlastnený pozemok vyňatý z pôdneho poľnohospodárskeho fondu vo väčšej výmere bez toho, aby boli splnené podmienky na vyvlastnenie. Aj v prípade, ak by podmienky na vyvlastnenie boli v súlade s platnou právnou úpravou, náhrada za vyvlastnené podmienky nie je primeraná a bola určená arbitrárne.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23. 03. 2017 uviedol, že so žalobou nesúhlasí a bol toho názoru, že jeho rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia, boli v súlade s platnými právnymi predpismi.

18. K námietkam žalobcu uviedol nasledovné: (II.) Vo výroku rozhodnutia o vyvlastnení sú uvedené všetky zákonné ustanovenia, podľa ktorých bolo rozhodnuté. Ustanovenie o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 50/0976 Zb. alebo stavebný zákon) ako aj ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj alebo správny poriadok) stanovujú požiadavky pre riadne vydané rozhodnutie. Vo výroku rozhodnutia o vyvlastnení sú uvedené ust. , , a ust. ako i ust. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ), pričom na výrok rozhodnutia nadväzuje odôvodnenie rozhodnutia o vyvlastnení, kde je aj znenie týchto ustanovení (spolu s ďalšími ustanoveniami týkajúcimi sa veci). Absencia znenia ust. a ust. v odôvodnení rozhodnutia o vyvlastnení nespôsobuje jeho neplatnosť. Správny orgán prvého stupňa sa zaoberal každou námietkou žalobcu podanou vo vyvlastňovacom konaní, čo je zrejmé už z odôvodnenia jeho rozhodnutia a preskúmal všetky predložené doklady a návrh navrhovateľa na vyvlastnenie, na základe čoho dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na vyvlastnenie vlastníckeho práva, ktoré spočívajú v tom, že vyvlastnenie sa vykoná v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu.

(III.) Žalovaný sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci vyvlastňovacieho konania, ale zároveň nesúhlasil s jeho tvrdením, že tak správne orgány v danom prípade neurobili, nezdôvodnili verejný záujem na vyvlastnení vyvlastnených nehnuteľností a za týmto účelom nevykonali dokazovanie. Správne orgány skúmali existenciu verejného záujmu a správnou úvahou dospeli k záveru, že v danom prípade je existencia tohto záujmu na vyvlastnení predmetných pozemkov preukázaná. Žalovaný pri skúmaní splnenia podmienky existencie/preukázania verejného záujmu zistil, že okresný úrad ako podklad pre existenciu verejného záujmu na vyvlastnení predmetného pozemku správne zohľadnil osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 vydané Ministerstvom hospodárstva SR v zmysle bodu B.l uznesenia vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 a osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 vydané Ministerstvom hospodárstva SR v zmysle bodu D.l uznesenia vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21. 07. 2015 (ďalej len „osvedčenia“), v zmysle ktorých je stavba „Vybudovanie strategického parku“ významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Žalovaný konštatoval, že štát zákonným spôsobom deklaroval, že predmetná stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme (citované osvedčenia sú súčasťou spisového materiálu okresného úradu). Podľa prílohy č. 1 osvedčení sú vyvlastňované pozemky určené na uskutočnenie predmetnej stavby a pre túto stavbu boli vyvlastnené vo verejnom záujme podľa ust. v spojení s ust. v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je daný vyššie citovanými osvedčeniami. Tvrdenie žalobcu, že zmienka verejného záujmu iba v časti B/ uznesenia vlády je irelevantná k preukázaniu verejného záujmu, považoval žalovaný za nelogické, nakoľko nie je podstatné, v ktorej časti sa verejný záujem uvádza, ale to, ako bol vyhodnotený správnym orgánom vo vyvlastňovacom konaní, v ktorom boli dané dokumenty podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, ktorý ho vydal po zvážení všetkých relevantných faktov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci James a ostatní vs. Spojené kráľovstvo. V predmetnej veci ide o investíciu významne ovplyvňujúcu objem výroby a zamestnanosť, pričom aj vláda SR rozhodla, že je to investícia vo verejnom záujme, t.j. jej význam sa prejaví v ekonomike SR, v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti, či objemu výroby a taktiež v exportnej schopnosti. Verejný záujem na vyvlastnení nehnuteľnosti pre účely predmetnej stavby je nespochybniteľný, nakoľko všeobecný záujem na uskutočnení predmetnej stavby prináša taký prospech rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom vlastníka stavbou dotknutých nehnuteľností na ich nerušenom užívaní. Je nepochybné, že verejný záujem implicitne vyplýva z charakteru stavby strategického parku a verejnoprospešného záujmu jeho investora. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. (zverejnenom pod č. ) konštatoval, že „verejný záujem je využívanie majetku na verejnoprospešné ciele a je dôvodom pre obmedzenie vlastníckeho práva prostredníctvom obmedzenia vlastníckeho práva alebo jeho vyvlastnenia.“ V danom prípade bol verejný záujem preukázaný v zmysle uvedených princípov a jeho existencia je náležite zdôvodnená, z čoho plynie, že tvrdenie žalobcu o nedostatočnom skúmaní existencie verejného záujmu je nedôvodné. Žalovaný dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 17. 04. 2008, v ktorom bolo v obdobnom prípade konštatované, že „v prejednávanej veci na vyvlastnení pozemkov verejný záujem bol, tak ako to uviedol v napadnutom rozsudku aj prvostupňový súd, daný v zmysle na základe osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii č. 776/200-001 zo dňa 29. 03. 2004, vydané v zmysle uznesenia vlády SR č. 213 zo dňa 04. 04. 2004 a uznesenia vlády SR č. 426 zo dňa 14. 07. 2004. Je nesporné, že predmetnou investíciou sa ovplyvňuje výroba a zamestnanosť v Slovenskej republike, ktorých význam sa prejaví v ekonomike, v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti a v exportnej schopnosti“. Vzhľadom na uvedené je jednoznačne preukázané, že pri vydaní rozhodnutia o vyvlastnení ako aj rozhodnutia žalovaného, správne orgány postupovali v súlade so zákonom, vyvlastnenie vo verejnom záujme náležitým spôsobom odôvodnili, pričom vychádzali z uznesení vlády SR, v zmysle ktorých je stavba „Vybudovanie strategického parku“ významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme a na základe správneho uváženia dospeli k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady na vyvlastnenie. Nakoľko žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že „Vybudovanie strategického parku“ nie je vo verejnom záujme, resp. vyvlastnenie takémuto účelu odporuje, žalovaný považoval námietky žalobcu za neopodstatnené a účelové. (IV.) Pri posudzovaní nevyhnutnej miery vyvlastnenia správne orgány vychádzali opätovne z osvedčení vydaných Ministerstvom hospodárstva SR. V predmetných osvedčeniach je uvedená výmera pozemkov, na ktorých sa bude realizovať významná investícia v celkovej výmere 7.329.253 m2, pričom sa jedná o územia, na ktorých sa bude realizovať stavba strategického parku, ako aj územia nevyhnutné na zabezpečenie realizácie tejto stavby, konkrétne na výstavbu pozemných komunikácií, výstavbu

alebo pokračovanie dráhy alebo jej častí, výstavbu alebo pokračovanie výstavby súvisiacich alebo doplnkových stavieb a zariadení, prípadne ďalšie prípravné činnosť, na ktoré odkazujú osvedčenia vo svojom čl. 1. a bez ktorých nemôže stavba plniť svoju funkciu. V prílohe osvedčení je tiež presne uvedené aká je výmera konkrétneho pozemku v danom katastrálnom území, ktorej parcely sa to týka, druh pôdy a označene listu vlastníctva. Zo spisového materiálu vyplýva, že so žalobcom viedol navrhovateľ vyvlastnenia viaceré stretnutia, na ktorých bol žalobca s projektom oboznámený, pričom nevyužil svoje právo vo vyvlastňovacom konaní požiadať navrhovateľa vyvlastnenia o technické dokumenty. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn.: (správne malo byť 11/96) „O rozsahu majetku určeného pre potreby verejného záujmu sa rozhoduje vo vyvlastňovacom konaní podľa stavebného zákona alebo o ňom rozhoduje zákonodarca. Takto určený rozsah majetku, ktorý bude slúžiť potrebám verejného záujmu, nemôže závisieť (byť podmienený) od uplatňovania takých základných práv alebo slobôd, v dôsledku ktorých by sa jeho rozsah mohol zmenšiť, či dokonca určitý majetok celkom vylúčiť z užívania pre potreby verejného záujmu“. Vzhľadom na uvedené považoval žalovaný námietku žalobcu ohľadne absencie preukázania nevyhnutej miery vyvlastnenia za nedôvodnú. (V.) K námietke náhrady za vyvlastnenie žalovaný uviedol, že poskytnutie náhrady za vyvlastnenie upravuje tak , ako aj (), ktorý je všeobecným predpisom o vyvlastňovaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórií platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší všeobecný zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla možno dospieť k záveru, ku ktorému dospeli obidva správne orgány, že na spôsob riešenia poskytnutia náhrady za vyvlastnenie pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou, tak ako je to v danom vyvlastňovacom konaní, bolo potrebné postupovať podľa ust. , ktorý je zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o vyvlastňovaní - stavebnému zákonu. Otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov je v danom prípade zodpovedaná aj v ust. druhá veta , podľa ktorého ak neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. v ust. upravuje osobitným spôsobom postup správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní v prípade, ak účastník vyvlastňovacieho konania - vyvlastňovaný uplatní požiadavku na vyššiu náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť v prípade stavieb, ktoré sú na základe osvedčenia významnou investíciou. Žalobca vo vyvlastňovacom konaní namietal výšku náhrady - požadoval vyššiu náhradu za vyvlastnenie, pričom predložil aj ďalšie znalecké posudky. Okresný úrad Nitra vo výroku rozhodnutia o vyvlastnení odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. Takisto žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že nie je oprávnený v odvolacom konaní konať a rozhodovať o námietke žalobcu týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie a uviedol, že s požiadavkou o vyššiu náhradu (rozdiel oproti náhrade stanovenej vo vyvlastňovacom konaní) sa žalobca môže obrátiť na súd so žalobou smerujúcou proti navrhovateľovi vyvlastnenia. Uvedený postup správnych orgánov okrem iného vyplýva aj z dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Žalovaný bol toho názoru, že správne orgány v predmetnej veci neboli oprávnené skúmať výšku sumy za vyvlastnené nehnuteľnosti uvedenú v znaleckom posudku predloženom spoločnosťou MH Invest, s.r.o., keďže zákonodarca pre výšku náhrady upravil špecifický druh „revízneho postupu“, resp. prostriedku právnej ochrany, a to - určovaciu žalobu podľa ust. 137 písm. c/ , kde pasívne legitimovaným by bola spoločnosť MH Invest, s.r.o.. Z predloženého spisového materiálu nevyplýva, že by sa žalobca obrátil s výškou náhrady, resp. s požiadavkou o vyššiu náhradu za vyvlastnený pozemok na súd, tak ako bol o tejto skutočnosti oboznámený vo výroku rozhodnutia o vyvlastnení a v rozhodnutí žalovaného. Riešenie výšky náhrady za vyvlastnenie, či už v rámci vyvlastňovacieho konania, resp. tu v rámci konania o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, by bolo v rozpore s touto špeciálnou úpravou. Rovnaký právny názor vyslovil aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí v konaní pod sp. zn. zo dňa 06. 09. 2016. K namietanej použitej metóde určenia ceny v znaleckom posudku č. 191/2015 vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., žalovaný uviedol, že podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) - Príloha č. 3 - časť E je možné pre výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov aplikovať tri rovnocenné výpočtové metódy, a to porovnávaciu metódu, výnosovú metódu, metódu polohovej diferenciácie. Výsledkom výpočtov všetkých troch metód je stanovenie všeobecnej

hodnoty ako výslednej objektivizovanej hodnoty nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Právne predpisy neukladajú správnym orgánom povinnosť preverovať výsledok všeobecnej hodnoty nehnuteľností vypočítaný znalcom metódou „polohovej diferenciácie“ ešte aj ďalšou metódou. Výber najvhodnejšej metódy zistenia všeobecnej hodnoty je výlučne vecou znalca, pričom nestanovuje žiadne požiadavky pre výber metódy zistenia všeobecnej hodnoty. Znalec v plnej miere zodpovedá za obsah ním vypracovaného znaleckého posudku a správny orgán nemá právo posudzovať, resp. spochybňovať správnosť tohto znaleckého posudku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6Sžo/l 50/2009 zo dňa 18. 05. 2010. Bol toho názoru, že správne orgány vyhodnotili znalecký posudok ako zákonný dôkaz, ktorý bez ďalšieho nemali dôvod spochybňovať. Znalecký posudok bol totiž vyhotovený znalcom ako štátom splnomocnenou osobou na jeho vyhotovenie, ktorý pre výpočet všeobecnej hodnoty pozemku použil metódu, ktorej použitie alternatívne priamo určuje bez toho, aby stanovovala povinnosť použiť aj ďalšiu metódu pre výpočet všeobecnej hodnoty pozemku. Posudzovať dodržiavanie zákonnosti a správnosti postupov znalcov vykonávajúcich znaleckú činnosť ako špecializovanú odbornú činnosť má vo svojej kompetencii výlučne Ministerstvo spravodlivosti SR, čo vyplýva predovšetkým z príslušných ustanovení o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ust. , tohto zákona). Správne orgány dostatočným spôsobom podľa ust. zistili skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie a ich postup je plne v súlade so zákonom. K námietke žalobcu ohľadne poskytnutia náhrady za vyvlastnenie formou zámeny pozemkov žalovaný uviedol, že 5 Zb. v ust. pripúšťa poskytnutie náhrady za vyvlastnenie formou náhradného pozemku, ale pri splnení určených podmienok, na základe ktorých má potom tento spôsob vecného plnenia prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Jednou z podmienok je skutočnosť, že navrhovateľ vyvlastnenia má vo svojom vlastníctve pozemky, s ktorými môže disponovať, t.j. môže ich ponúknuť na zámenu za pozemky, ktoré sú vo vlastníctve vyvlastňovaného a ktoré potrebuje pre uskutočnenie stavby. neukladá navrhovateľovi vyvlastnenia povinnosť, aby kupoval alebo inak získaval pozemky za účelom zámeny, a preto v prípade, že navrhovateľ vyvlastnenia nedisponuje pozemkami spôsobilými na zámenu, je možné náhradu za vyvlastnené pozemky poskytnúť výlučne len v peniazoch. Zo spisového materiálu je zrejmé, že navrhovateľ vyvlastnenia sa vyjadril, že nedisponuje pozemkami, ktoré by mohol použiť na zámenu, pričom uviedol, že vo vlastníctve má výlučne pozemky, ktoré nadobudol za účelom realizácie stavby „Vybudovanie strategického parku, k. ú. Mlynárce, Zobor, Dražovce, Lužianky, Zbehy, Čakajovce“ a žiadne iné, ktoré by mohol žalobcovi ako náhradné pozemky prideliť. Poskytnutie naturálnej náhrady namiesto relutárnej je možnosťou a nie povinnosťou navrhovateľa vyvlastnenia. Námietku žalobcu týkajúcu sa nepripočítania dane z pridanej hodnoty k sume stanovenej znaleckým posudkom považoval žalovaný za úplne neopodstatnenú, nakoľko už zo samotného znenia ust. je jednoznačne zrejmé, akým spôsobom sa určí výška náhrady za vyvlastňované nehnuteľnosti, a to tak, že správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. Okresný úrad pri určení výšky náhrady postupoval podľa platnej zákonnej úpravy a nemal dôvod riešiť otázky daňového práva. Naopak, ak by okresný úrad neoprávnene navyšoval náhradu za vyvlastnenie o daň z príjmov (prípadne daň z pridanej hodnoty ako to uvádzal žalobca v konaní pred správnymi orgánmi) konal by v rozpore s platným zákonodarstvom, čím by porušil SR, podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenia daňových predpisov platia rovnako pre všetky osoby, na ktoré sa vzťahujú. (VI.) Medzi ďalšie nedostatky napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol: a/ nepreukázanie účelu vyvlastnenia, b/ neúplnosť administratívneho spisu a c/ nesplnenie podmienky na začatie vyvlastňovacieho konania. Účel vyvlastnenia je úzko spätý s verejným záujmom, pretože práve vo vyvlastňovacom konaní správne orgány skúmajú, či konkrétny účel je vo verejnom záujme. V danej veci je účel, pre ktorý sa pristúpilo k vyvlastneniu, uvedený v ust. , podľa ktorého je účelom vyvlastnenia uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov. Takýmto osobitným predpisom je , podľa ktorého osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou. Držiteľom osvedčenia je podnik, ktorý zabezpečuje významnú investíciu a ktorému bolo postupom podľa tohto zákona vydané príslušným

ministerstvom osvedčenie o významnej investícii. Navrhovateľ vyvlastnenia, spoločnosť MH Invest, s.r.o., je aj držiteľom osvedčení, ktoré boli na jeho žiadosť vydané Ministerstvom hospodárstva SR. Podľa ust. príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku podľa ust. , alebo b/ do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti podľa ust. tohto zákona. Vláda SR v časti A/ uznesenia vlády SR č. 401/2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“. Následne príslušné ministerstvo vydalo osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou, pričom samotnou náležitosťou osvedčenia je údaj o tom, že ide o významnú investíciu. V ustanovení nie je nikde uvedené, aby vláda vo svojom uznesení vyslovene určila skutočnosť, že ide o významnú investíciu. S ohľadom na uvedené skutočnosti bol žalovaný toho názoru, že účel vyvlastnenia v zmysle ust. bol preukázaný zákonným spôsobom, keď správne orgány vychádzali pri určení účelu z osvedčenia o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a osvedčenia č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 vydaných Ministerstvom hospodárstva SR. K námietke týkajúcej s neúplnosti spisu žalovaný uviedol, že správne orgány mali k dispozícii pri svojom rozhodovaní všetky relevantné doklady, ktoré určuje zákon v danom prípade. Listiny, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise poukazujú na to, že vyvlastňovacie konanie bolo voči žalobcovi transparentné, mohol obhajovať svoje práva a záujmy zákonom stanoveným spôsobom, pričom všetky písomnosti mu boli riadne doručované, o čom svedčia i doručenky, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu. K ďalšej námietke (nesplnenie podmienky na začatie vyvlastňovacieho konania) žalovaný uviedol, že súčasná právna úprava dáva navrhovateľovi vyvlastnenia priestor na získanie práv k pozemku dohodou s tým, že ak zostane jeho pokus o získanie týchto práv dohodou bezvýsledný, alebo ak tieto práva v stanovenej lehote z akéhokoľvek dôvodu nezíska, musí podať návrh na vyvlastnenie podľa stavebného zákona. V konkrétnom prípade je potrebné za pokus o dosiahnutie dohody považovať doručenie písomnej výzvy označenej ako „Ponuka na uzavretie kúpnej zmluvy“ č. /Lužianky/007/ ManVi zo dňa 24. 07. 2015 žalobcovi spolu s návrhom kúpnej zmluvy č. /Lužianky/007/ ManVi. Žalobca na výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy reagoval listom zo dňa 10. 08. 2015, v ktorom oznámil navrhovateľovi vyvlastnenia, že nesúhlasí s kúpnou cenou za nehnuteľnosti, ktoré tvoria podľa priloženej zmluvy predmet prevodu. Požiadal navrhovateľa vyvlastnenia o zaslanie znaleckého posudku č. 191/2015, ktorým bola určená kúpna cena vo výške 15,11 eur za 1 m2 vyvlastňovaných nehnuteľností a zároveň uviedol, že si dal vypracovať znalecký posudok č. 129/2015 znalcom Ing. N. Y., ktorým bola určená hodnota predmetných nehnuteľností vo výške 50,27 eur za 1 m2. Za túto kúpnu cenu bol žalobca ochotný predať dotknuté pozemky. Následne zaslal navrhovateľ vyvlastnenia žalobcovi novú ponuku na dosiahnutie dohody dňa 19. 08. 2015. Rokovania medzi navrhovateľom vyvlastnenia a žalobcom boli bezvýsledné, na základe čoho došlo k podaniu návrhu na vyvlastnenie dotknutých nehnuteľností. Žalovaný bol toho názoru, že zákon síce ukladá povinnosť navrhovateľovi vyvlastnenia pokúsiť sa o dohodu s vlastníkom pozemku, neurčuje však, že návrh dohody musí vychádzať z požiadaviek vlastníka pozemku. Vyvlastneniu teda preukázateľne predchádzal pokus o uzavretie dohody, ktorú žalobca neakceptoval v podobe, v akej mu bola predložená. V danom prípade nebolo možné získanie vlastníckeho práva k vyvlastneným pozemkom potrebným pre uskutočnenie danej stavby dosiahnuť dohodou, ani iným spôsobom, čím bola splnená podmienka na podanie návrhu na vyvlastnenie nehnuteľností. (VII.) Námietky žalobcu uvedené v žalobe považoval žalovaný za neopodstatnené a irelevantné. Žalobca nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia v žalobe. Žalovaný navrhol, aby správny súd rozhodol podľa ust. a žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

19. Uznesením č.k. -53 zo dňa 12. 04. 2017 tunajší súd podľa ust. pribral do súdneho konania účastníka administratívneho konania, t.j. spoločnosť MH Invest, s.r.o..

20. Pribratý účastník konania podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 26. 06. 2017, v ktorom reagoval na jednotlivé námietky žalobcu. Uviedol, že správny orgán prvého stupňa v úvode svojho rozhodnutia poukázal na ust. , na ust. a následne vo výrokovej časti poukázal na ustanovenie právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a to ust.

, , , a a ust. , čo je v súlade s ust. . Z ust. tohto zákona nevyplýva pre správny orgán povinnosť uvádzať v odôvodení rozhodnutia všeobecné ustanovenia uvedené v úvodnej časti rozhodnutia, to je ust. a ust. tak, ako to tvrdil žalobca, ale je povinný uviesť, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Námietka žalobcu týkajúca sa uvedenia iných ustanovení príslušných zákonov vo výroku rozhodnutia a iných ustanovení príslušných zákonov v odôvodnení rozhodnutia je právne irelevantná a nemá oporu v platnom právnom poriadku. Z rozhodnutia o vyvlastnení vyplýva, že správne orgány sa riadne vysporiadali s každou námietkou žalobcu, čo i náležite odôvodnili a vyvlastňovacie konanie sa vykonalo v súlade s platnou právnou úpravou. Tvrdenia žalobcu o nepreukázaní existencie verejného záujmu považoval pribratý účastník konania za nesprávne, nakoľko verejný záujem bol predmetom dokazovania v rámci vyvlastňovacieho konania. Verejný záujem je potrebné skúmať vo vzťahu k zákonom uloženému účelu, pričom najprv musí existovať účel vyvlastnenia a až následne príslušné orgány skúmajú, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme, teda či verejný záujem prevažuje nad oprávnenými záujmami vyvlastňovanému subjektu. Správne orgány postupovali správne, keď pri skúmaní existencie verejného záujmu prihliadali na osvedčenia, z ktorých jednoznačne vyplýva, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. V časti B/ uznesenia vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 je jasne a zrozumiteľne uvedené, že vláda SR uložila ministrovi hospodárstva vydať osvedčenie o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“, ktorú má zabezpečovať pribratý účastník, a ktorá je vo verejnom záujme. Na základe tejto skutočnosti boli vydané predmetné osvedčenia, v ktorých je tiež jasne a zrozumiteľne uvedené, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Pribratý účastník konania nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nakoľko sa slovné spojenie „vo verejnom záujme“ nenachádza tiež v časti A/ uznesenia vlády SR, verejný záujem na vybudovaní stavby „Príprava strategického parku“ schválený vládou SR nebol. Nie je dôležité, v ktorej časti uznesenia vlády SR sa slovné spojenie „verejný záujem“ nachádza, ale to, ako je preukázaný vo vyvlastňovacom konaní. Tvrdenia žalobcu o nepreukázaní verejného záujmu považoval za nesprávne, nakoľko verejný záujem na vyvlastnení pre účel predmetnej stavby je nespochybniteľný a bol vo vyvlastňovacom konaní riadne preukázaný. Všeobecný záujem na uskutočnení predmetnej stavby prináša taký prospech rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom vyvlastňovaného subjektu. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho posúdenia existencie nevyhnutného rozsahu/miery vyvlastnenia pribratý účastník konania uviedol, že správne orgány pri posudzovaní rozsahu vyvlastnenia vychádzali z osvedčení vydaných Ministerstvom hospodárstva SR, v ktorých je jasne a zrozumiteľne uvedené, že významná investícia sa bude realizovať na pozemkoch o celkovej výmere 7.329.253 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území Čakajovce, Dražovce, Mlynárce, Zobor, Lužianky a Zbehy (ďalej len „podnikový pozemok“), pričom súčasťou podnikového pozemku je tiež vyvlastnený pozemok žalobcu, ktorého celková výmera v danom katastrálnom území vrátane čísla parcely, druh pozemku a označenia listu vlastníctva, na ktorom sa vyvlastňovaný pozemok nachádza, je uvedená v prílohe č. 1 osvedčení. Uvedené skutočnosti o rozsahu/miere vyvlastnenia teda vyplývajú priamo z osvedčení, resp. z ich príloh, a preto tvrdenie žalobcu, že žalovaný vo vyvlastňovacom konaní nepostupoval v súlade s ust. prvá veta je nesprávne a nedôvodné. Správne orgány sa riadne vysporiadali s námietkou žalobcu týkajúcou sa rozsahu vyvlastnenia, keď poukázali na samotné osvedčenia a ich prílohy, z ktorých jasne vyplýva, že pre realizáciu stavby významnej investície bolo potrebné vyvlastniť pozemok v celom rozsahu. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatkov napadnutého rozhodnutia spočívajúcich v nesprávnom určení výšky náhrady za vyvlastnenie pribratý účastník konania uviedol, že rozhodnutie o vyvlastnení bolo vydané podľa osobitného predpisu, ktorým je , ktorý je osobitným zákonom lex specialis vo vzťahu ku všeobecnému predpisu o vyvlastňovacom konaní, ktorým je . pritom obsahuje osobitnú úpravu pre prípad, keď vo vyvlastňovacom konaní nedôjde k dohode o výške náhrad za vyvlastnenie; to je presne aj prípad žalobcu a pribratého účastníka, ktorí vo vyvlastňovacom konaní nedospeli k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie pozemku žalobcu. Z ust. vyplýva, že pokiaľ žalobca nie je spokojný s výškou náhrady za vyvlastnenie, tak je povinný postupovať v zmysle tohto ustanovenia, t.j. podať civilnú žalobu a nie namietať výšku náhrady v správnej žalobe. Účelom ust. uvedeného zákona je zbytočne nezdržovať vyvlastňovacie konanie (pozn. odkáže vyvlastňovaného bez prerušenia konania na súd, tak ako bolo tomu i v tomto prípade) skúmaním jednotlivých a často rozdielnych tvrdení, argumentov a znaleckých posudkov ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností. Postup, ktorého uplatnenia

sa domáha žalobca (t.j. posúdenie jeho nároku na vyššiu náhradu za vyvlastnenie vo vyvlastňovacom konaní) by viedol k neprimeranému predlžovaniu vyvlastňovacích konaní a v prípade realizovania významných investícií (akou je pripravovaná investícia Jaguar Land Rover v Nitre, ktorú zabezpečuje pribratý účastník) by mohol spôsobiť výrazné časové problémy a tým pádom aj hospodárske škody pre Slovenskú republiku. Účelom ust. je tak vyňať rozhodovanie o prípadných nezhodách medzi účastníkmi konania ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samostatného civilného súdneho konania a nebrzdiť tak realizáciu významnej investície. V tejto súvislosti pribratý účastník poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. zo dňa 15. 06. 2016. Správny orgán prvého stupňa určil výšku náhrady za vyvlastnenie pozemku podľa znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 10. 12. 2015 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení (ďalej len „“) spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., pričom v súlade s ust. odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. Takisto žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nakoľko nie je oprávnený v odvolacom konať a rozhodovať o námietke žalobcu týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie, žalobca je povinný sa obrátiť na civilný súd a tam si údajný nárok uplatňovať; až príslušný civilný súd bude oprávnený skúmať výšku sumy za vyvlastnený pozemok uvedenú v znaleckom posudku č. 191/2015, ktorý bol predložený pribratým účastníkom. Správne orgány v predmetnej veci riadne zistili skutkový stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie a riadne naplnili text ust. . K námietke žalobcu týkajúcej sa poskytnutia náhrady za vyvlastnenie formou zámeny pozemkov pribratý účastník uviedol, že nedisponoval pozemkom, ktorý by mohol podľa ust. prideliť žalobcovi, a preto je nutné považovať tvrdenia žalobcu za bezpredmetné. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepripočítania dane z pridanej hodnoty k sume stanovenej znaleckým posudkom č. 191/2015 pribratý účastník uviedol, že správny orgán má povinnosť poskytnúť vyvlastňovanému subjektu, ktorý je právnickou osobu, iba takú sumu, ktorá je určená znaleckým posudkom. Naopak, priamo z ust. vyplýva, že „správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku“. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani žalobcom namietaná skutočnosť, že prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov pri fyzických osobách je v zmysle ust. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov oslobodená od dane a pri právnických osobách nie. Správne orgány pri posudzovaní výšky náhrady za vyvlastnenie postupovali v súlade s platným právnym poriadkom SR, pričom vec správne právne posúdili, keď žalobcovi priznali náhradu za vyvlastnený pozemok vo výške všeobecnej trhovej hodnoty určenej v znaleckom posudku. Vzhľadom na uvedené považoval pribratý účastník konania námietku žalobcu za bezdôvodnú. K námietkam žalobcu týkajúcim sa ďalších nedostatkov napádaného rozhodnutia spočívajúcich v absencii odôvodnenia vo vzťahu k vytýkaným nedostatkom pribratý účastník konania uviedol, že účel, pre ktorý došlo k vyvlastneniu pozemku v tomto konaní je daný v ust. 108 ods. 2 písm. o/ . Pribratý účastník je podnik, ktorý zabezpečuje významnú investíciu a ktorému boli podľa ust. udelené osvedčenia. Z osvedčenia č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 vydaného Ministerstvom hospodárstva SR v zmysle bodu B.1 uznesenia vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 vyplýva účel vyvlastnenia v zmysle ust. , a preto pribratý účastník konania považuje tvrdenie žalobcu za účelové a nepreukázané. Správne orgány v predmetnej veci rozhodovali na základe všetkých relevantných dokumentov, ktoré boli potrebné pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení a tiež napadnutého rozhodnutia, v zmysle platných právnych predpisov. Z administratívneho spisu jasne vyplýva, že žalobcovi boli doručované všetky písomnosti v zákonom stanovených lehotách, o čom svedčia tiež doručenky založené v administratívnom spise. Tvrdenia žalobcu o údajnom manipulovaní so spisom sú nedôvodné, vykonštruované a ničím nepodložené. K námietke žalobcu, že nebola splnená základná podmienka na začatie vyvlastňovacieho konania, a to preukázanie úspešnosti pokusu nadobudnúť vlastníctvo dohodou, pribratý účastník poukázal na vyjadrenie žalovaného zo dňa 23. 03. 2017, ktorý uviedol, že vyvlastňovaciemu konaniu predchádzalo zaslanie a doručenie písomnej výzvy označenej ako „Ponuka na uzavretie kúpnej zmluvy č. /Lužianky/007/ManVi zo dňa 24. 07. 2015 spolu s návrhom kúpnej zmluvy č. /Lužianky/007/ManVi žalobcovi, pričom žalobca na výzvu odpovedal listom zo dňa 10. 08. 2015, v ktorom oznámil navrhovateľovi vyvlastnenia, že nesúhlasí s kúpnou cenou uvedenou v znaleckom posudku č. 191/2015, t.j. cenou vo výške 15,11 eur za m2, a preto si dal vypracovať vlastný

znalecký posudok č. 129/2015 vypracovaný znalcom Ing. N. Y., ktorý určil cenu za m2 vo výške 50,27 eur. Následne dňa 19. 08. 2015 zaslal navrhovateľ vyvlastnenia žalobcovi novú ponuku na dosiahnutie dohody, ktorá však takisto nebola zo strany žalobcu akceptovaná. Až následne, keď navrhovateľov pokus nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou zostal neúspešný, navrhovateľ vyvlastnenia pristúpil k podaniu návrhu na vyvlastnenie podľa a . S poukazom na uvedené skutočnosti je teda zrejmé, že boli splnené všetky podmienky na začatie vyvlastňovacieho konania, nakoľko navrhovateľovi vyvlastnenia sa nepodarilo nadobudnúť vlastnícke právo k vyvlastňovanému pozemku dohodou. Vyvlastnenie predmetného pozemku bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami vyššie uvedených zákonov. Pribratý účastník konania navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

21. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného zo dňa 23. 03. 2017 vyjadrenie zo dňa 29. 06. 2017, v ktorom zopakoval svoje tvrdenia o nezákonnosti osvedčení o významnej investícii (s poukazom na správny procesný postup a použitý procesný postup), o nezákonnom postupe správneho orgánu prvého stupňa v súvislosti s primeranou náhradou a vyhotovení znaleckého posudku v rozpore so zákonom, o nesplnení podmienky nevyhnutnej miery vyvlastnenia, o neúplnosti administratívneho spisu, pričom poukázal na zastavenie predchádzajúceho vyvlastňovacieho konania vo veci pozemku vyvlastneného rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa v tomto konaní a na argumentáciu vo svojich písomných podaniach. Žalobca podal písomné vyjadrenie zo dňa 28. 07. 2017 i k vyjadreniu pribratého účastníka konania zo dňa 26. 06. 2017, ktoré považoval po skutkovej i právnej stránke za irelevantné, účelové a zavádzajúce. Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 29. 06. 2017 a na jeho zdôraznenie sa opätovne vyjadril k nepreukázaniu verejného záujmu na vyvlastnení, k nepreukázanie nevyhnutnej miery/rozsahu vyvlastnenia, k nesprávnemu určeniu výšky za vyvlastnenie ako aj k ďalším nedostatkom napádaného rozhodnutia. Na podporu svojich tvrdení pripojil rozsudky Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. č. zo dňa 28. 02. 2017, sp. zn. zo dňa 08. 09. 2016, ktorými boli zrušené rozhodnutia o vyvlastnení aj s poukazom na argumentáciu o nesprávne určenej výške náhrady za vyvlastnenie.

22. Pribratý účastník konania sa v podaní zo dňa 31. 08. 2017 a zo dňa 04. 10. 2017 vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 29. 06. 2017 a zo dňa 28. 07. 2017 a konkrétne k námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti osvedčení o významnej investícii, k námietke týkajúcej sa nezákonného postupu správneho orgánu v súvislosti s primeranou náhradou a vyhotovenia znaleckého posudku v rozpore so zákonom, k námietke všeobecnej hodnoty vs. trhovej ceny, k otázke doterajšej judikatúry, na ktorú odkazuje žalobca (ktorá sa netýkala prípadov vyvlastňovacích konaní podľa , ale vychádzala zo všeobecnej právnej úpravy v ), k námietke žalobcu týkajúcej sa nesplnenia podmienky nevyhnutnej miery, k námietke týkajúcej sa neúplnosti administratívneho spisu a k námietke týkajúcej sa zastavenia predchádzajúceho vyvlastňovacieho konania vo veci vyvlastneného pozemku. V súvislosti s judikatúrou Najvyššieho súdu SR poukázal na rozsudky tohto súdu v konaní pod sp. zn. (ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -126 zo dňa 08. 09. 2016) a v konaní pod sp. zn. (ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -87 zo dňa 22. 09. 2016). Ďalej sa pribratý účastník konania vyjadril k námietke žalobcu týkajúcej sa nepreukázania verejného záujmu na vyvlastnení, k námietke týkajúcej sa nevyhnutnej miery/rozsahu vyvlastnenia, k námietke týkajúcej sa výšky náhrady za vyvlastnenie a k námietke týkajúcej sa ďalších žalobcom tvrdených nedostatkov napádaného rozhodnutia. Uviedol, že proti rozsudku v konaní pod sp. zn. zo dňa 28. 02. 2017 bola zo strany žalovaného ako i zo strany pribratého účastníka podaná kasačná sťažnosť. V súvislosti s rozsudkom v konaní pod sp. zn. pribratý účastník uviedol, že tento rozsudok (ktorým bolo pôvodne zrušené rozhodnutie o vyvlastnení), bol Najvyšším súdom SR rozsudkom v konaní pod sp. zn. zrušený a vrátený Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie z dôvodu, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Aplikácia doterajšej judikatúry, na ktorú žalobca odkazuje vo vyjadrení nie je možná, nakoľko nezohľadňuje osobitnú právnu úpravu podľa ust. a bola už prekonaná novšou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Opačným výkladom by sa dospelo k absurdnému záveru, v zmysle ktorého by celá právna úprava v ust. uvedeného zákona bola v podstate zbytočná, ak by mali správne orgány aj napriek lex specialis právnej úprave postupovať rovnako ako v prípadoch vyvlastnenia podľa všeobecnej právnej úpravy. Kľúčové ust. bolo do zavedené až s účinnosťou od dňa 07. 07. 2015. Vzhľadom na uvedené považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú v celom rozsahu a navrhol, aby ju správny súd zamietol.

23. Žalobca reagoval podaním zo dňa 23. 10. 2017 a uviedol, že zotrváva na svojej doterajšej argumentácii s tým, že žalovaný a ani ďalší účastník konania nijako neozrejmili, prečo by sa mal vyvlastňovací orgán pri určení výšky náhrady za vyvlastnenie pridržiavať práve znaleckého posudku predloženého navrhovateľom vyvlastnenia a nie iného rovnocenného znaleckého posudku doloženého do konania žalobcom. V nadväznosti na predložené rozsudky Najvyššieho súdu SR konaní pod sp. zn. zo dňa 31. 05. 2017 a sp. zn. zo dňa 26. 07. 2017 žalobca poukázal i na existenciu iného právneho názoru Najvyššieho súdu SR (ktorý potvrdzuje argumentáciu žalobcu), ktorý bol vyslovený v jeho rozsudku konaní pod sp. zn. zo dňa 30. 05. 2017 a v odôvodnení ktorého súd uviedol, že v obdobnej veci pri určovaní výšky náhrady za vyvlastnenie mal správny orgán ustanoviť znalca, ktorý by nebol žiadnym spôsobom viazaný na navrhovateľa vyvlastnenia. Žalobca navrhol, aby súd rozhodol tak, ako je to uvedené v petite žaloby.

24. Rozsudkom č.k. -249 zo dňa 21. 11. 2018 tunajší súd podľa ust. zrušil rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 25619/2016/ B624-SV/66817/To zo dňa 19. 10. 2016 a rozhodnutie Okresného úradu Nitra odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/020843-12 zo dňa 08. 07. 2016 v spojení s opravným oznámením č. OU- NR-OVBP2-2016/020843-19 zo dňa 16. 11. 2016 a vec vrátil Okresnému úradu Nitra odboru výstavby a bytovej politiky na ďalšie konanie s tým, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Dôvodom zrušenia rozhodnutí bolo zistenie správneho súdu, že tieto rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia. Proti vyššie označenému rozsudku tunajšieho súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť zo dňa 01. 03. 2019 a pribratý účastník konania podal kasačnú sťažnosť zo dňa 14. 03. 2019. K obom kasačným sťažnostiam sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 16. 05. 2019. O podaných kasačných sťažnostiach rozhodol Najvyšší súd SR v konaní pod sp. zn. rozsudkom zo dňa 25. 03. 2021 tak, že zrušil rozsudok tunajšieho súdu č.k. -249 zo dňa 21. 11. 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd bol toho názoru že správny súd pri svojom rozhodovaní primárne vychádzal zo všeobecnej právnej úpravy týkajúcej sa vyvlastnenia v rámci , pričom nezohľadnil lex specialis právnu úpravu týkajúcu sa vyvlastňovania v režime , a teda vec nesprávne právne posúdil.

25. Následne bola vec zapísaná na tunajšom súde pod novú sp. zn. a súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa v zmysle písomných podaní vyjadril právny zástupca žalobcu a právny zástupca pribratého účastníka konania.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

26. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby ako i právnym názorom kasačného súdu (ust. , , v znení neskorších predpisov, ďalej aj „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. 10. 2016 a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

27. Podľa , , , o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa , vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3, 6 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

28. Podľa , , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť 10a) rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len ""). Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre o/ uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov, 10ja) Verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a) sa považujú stavby určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Podľa , vyššie citovaného zákona, cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám. Vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza vyvlastnením na navrhovateľa. Vyvlastnením zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom a stavbám, pokiaľ nie je v rozhodnutí ustanovené inak; to sa nevzťahuje na právo užívať byty a nebytové priestory, ktoré vyvlastnením nezaniká. Podľa , , vyššie citovaného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní, ak osobitný predpis 10jba) neustanovuje inak. Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. Podľa , , vyššie citovaného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Ak v priebehu vyvlastňovacieho konania nedôjde medzi doterajším vlastníkom a tými, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe viaznu práva zanikajúce vyvlastnením, k dohode o rozdelení náhrady, zloží navrhovateľ náhradu na súde, v ktorého obvode pozemok alebo stavba leží; to isté platí,

aj ak ide o záložné práva podľa osobitného predpisu. 10jc) Súd rozhodne o uspokojení týchto nárokov, najmä s prihliadnutím na to, aby sa neohrozilo zabezpečenie nárokov záložných veriteľov. Podľa § 111b ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, náhrada podľa § 111 sa poskytne v peniazoch, ak osobitný zákon alebo dohoda pôvodného vlastníka s novým vlastníkom nepripúšťa iný spôsob. Za právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno poskytnúť náhradu aj vo vecnom plnení. Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku a vyvlastnený s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Náhradu poskytne ten, na koho prechádza vlastnícke právo k pozemku alebo k stavbe alebo v prospech koho sa vyvlastnením zriadilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa § 112 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení. Návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný. Podrobnosti o obsahu návrhu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis [ § 143 písm. c)]. Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. Podľa § 113 ods. 1, 2, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne pojednávanie. Stavebný úrad oznámi účastníkom konania termín uskutočnenia ústneho pojednávania písomne najmenej 15 dní vopred. Ak je vyvlastňovaná stavba alebo vyvlastňovaný pozemok predmetom exekučného záložného práva, oznámi stavebný úrad začatie vyvlastňovacieho konania, uskutočnenie ústneho pojednávania a rozhodnutie o vyvlastnení aj exekútorovi, ktorého poveril súd vykonaním exekúcie; exekútor nie je účastníkom vyvlastňovacieho konania. Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť. Na účely tejto časti účastník konania môže uplatniť námietku predpojatosti, ktorá obsahuje skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu, najneskôr na ústnom pojednávaní alebo do 15 dní odo dňa, keď sa mohol o týchto skutočnostiach dozvedieť. V námietke predpojatosti musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť zamestnanec správneho orgánu vylúčený, a kedy sa účastník konania podávajúci námietku predpojatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Správny orgán poučí o tom účastníka konania v oznámení o začatí konania. Na námietku predpojatosti podanú po lehote a na opakovanú námietku predpojatosti podanú z toho istého dôvodu orgán, ktorý rozhoduje o vylúčení zamestnanca správneho orgánu, neprihliadne. Ak sa námietka predpojatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe zamestnanca správneho orgánu v konaní o prejednávanej veci, na námietku predpojatosti sa neprihliada. Podľa § 114 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vydá stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení. Rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom 1c) určuje najmä a/ predmet, rozsah a účel vyvlastnenia, b/ náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady, c/ lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili, d/ podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení. Odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o vyvlastnení nemožno vylúčiť. Podľa § 115 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, vyvlastnený majetok a stavbu možno užívať len na účely, na ktoré boli vyvlastnené. S užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý boli vyvlastnené, sa musí začať najneskoršie v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení; lehota nesmie byť dlhšia ako dva roky.

Podľa vyššie citovaného zákona, ak ide o uskutočnenie stavieb podľa a tohto zákona, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach vyvlastnenia krajský stavebný úrad. __________________________________ 10a) 10ja) a o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

29. Podľa , , , , , , o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii. Významná investícia je stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „podnik“), ak a/ finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú v sume najmenej 100 miliónov eur investičných nákladov, b/ je národohospodársky významná alebo jej realizáciou alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest a c/ vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo b/ podnik so 100% majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou. Držiteľom osvedčenia je podnik, ktorý zabezpečuje významnú investíciu a ktorému bolo postupom podľa tohto zákona vydané príslušným ministerstvom osvedčenie o významnej investícii. Strategickým parkom sa rozumie súhrn a/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a b/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb,2a) činností v oblasti výskumu a vývoja. Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a/ usporiadanie vlastníckych vzťahov, b/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e/ iné obdobné prípravné činnosti. Podľa , , , , , , vyššie citovaného zákona, príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku podľa , alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti podľa . Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne. V osvedčení o významnej investícii sa uvádza a/ údaj o tom, že ide o významnú investíciu, b/ identifikačné údaje o držiteľovi osvedčenia, c/ identifikačné údaje o podnikovom pozemku, d/ opis stavby, ktorá má stáť na podnikovom pozemku, e/ údaj o sume investičných nákladov, ak ide o stavbu podľa . Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania, b) k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania 2) a k návrhu na začatie stavebného konania. 1c)

Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.1d) Ak sa schválenie návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou týka len časti pozemku, predkupné právo štátu podľa odseku 5 sa do katastra nehnuteľností zapíše na návrh príslušného ministerstva spolu s geometrickým plánom. Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie. Podľa § 4 ods. 4 vyššie citovaného zákona, písomný návrh podniku na uzavretie dohody o prevode vlastníckeho práva k podnikovému pozemku, ktorý obsahuje náležitosti podľa osobitného predpisu,4a) sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok, oprávnenému z vecného bremena alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok, a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Súčasťou písomného návrhu je upozornenie, že ak na návrh vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z vecného bremena nereaguje písomne do 15 dní odo dňa doručenia, považuje sa návrh na uzavretie dohody za odmietnutý a bude možné konať podľa § 4a. Podľa § 4a ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, na účel realizácie významnej investície možno za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa § 3. Bezvýslednosť pokusu nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou podľa § 4 ods. 4 až 6 sa preukazuje písomným a/ odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vlastníkom nehnuteľnosti alebo oprávneným z vecného bremena alebo b/ potvrdením o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vlastníkovi nehnuteľnosti alebo oprávnenému z vecného bremena, najmä doručenkou, ak vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z vecného bremena neodpovedal v lehote 15 dní odo dňa doručenia návrhu na uzavretie dohody. Ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. ______________________________ 2)

30. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. 10. 2016 a posúdiť, či ako odvolací správny orgán postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 08. 07. 2016, ktorým tento ako príslušný správny orgán v súlade s ust. 108 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) vo verejnom záujme vyvlastnil vlastnícke právo žalobcu k pozemku v katastrálnom území B. zapísanom na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ KN (v zmysle oznámenia o oprave zrejmej chyby zo dňa 16. 11. 2016) č. 2847/3 - ostatné plochy v celkovej výmere 9547 m2 za náhradu 144.255,17 eur v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. na účel podľa ust. vyššie citovaného zákona a ust. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) pre stavbu „Vybudovanie strategického parku - k.ú. Mlynárce, Zobor, Dražovce, Lužianky, Zbehy a Čakajovce“ v katastrálnom území Lužianky. Náhrada pre žalobcu za vyvlastnený pozemok bola stanovená podľa ust. v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 10. 12. 2015 vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s. v súlade s vyhl. č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov v sume 144.255,17 eur.

Vo výrokovej časti svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa okrem iného taktiež uviedol, že vyvlastnené pozemky možno užívať len na účel, na ktorý boli vyvlastnené, že s užívaním vyvlastneného pozemku sa musí začať najneskoršie do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a námietky podané žalobcom vo vyvlastňovacom konaní zamietol, vrátane námietky, že vyvlastnenie sa nenavrhuje za primeranú cenu, pričom v tejto súvislosti podľa ust. odkázal žalobcu na súd.

31. V ústavnoprávnej rovine podľa SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Právo vlastniť majetok a ochrana tohto práva spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo zrušiť bez právneho dôvodu (). Vlastnícke právo ako také je absolútne a pôsobí „erga omnes“. Pri vyvlastnení, ako výnimočnom spôsobe zásahu do vlastníckeho práva, musia byť splnené ústavné i zákonné podmienky, korešpondujúce s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého „Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom ...“. Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme vo forme vyvlastnenia je prípustná podľa čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu), podľa SR (iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu) a podľa ust. (vo verejnom záujme, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu). Vyvlastnenie a jeho podmienky sú však najširšie upravené v ust. až , z ktorých vyplýva, že vyvlastniť možno rozhodnutím stavebného úradu, len vo verejnom záujme, ktorý sa musí vo vyvlastňovacom konaní preukázať, len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, len v nevyhnutnom rozsahu a za náhradu, ktorej primeranosť sa určuje podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Tento zákon ako všeobecný právny predpis o vyvlastňovaní sa ale uplatní len v prípade, ak konkrétna otázka nie je upravená v , ktorý treba považovať za špeciálnu právnu úpravu „lex specialis“ k všeobecnému predpisu o vyvlastňovaní, čo vyplýva i z ust. . Práve tento zákon (ktorým bol novelizovaný ) zaviedol od 01. 08. 1999 do ust. , t.j. možnosť vyvlastnenia vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov (). Ide o investície významne ovplyvňujúce objem výroby a zamestnanosť, o ktorých rozhodne vláda SR, že sú investíciami vo verejnom záujme, t.j. ich význam sa prejaví v ekonomike Slovenskej republiky, v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti, či objemu výroby a v exportnej schopnosti. Jednou zo základných podmienok vyvlastnenia je teda existencia verejného záujmu na vyvlastnení. Samotný pojem verejný záujem je neurčitý právny pojem, pričom z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva je zrejmé, že pokiaľ ide o kritérium verejného záujmu, je ponechaný na jednotlivých štátoch pomerne široký rámec voľnej úvahy.

32. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov v medziach žalobných námietok a zistil, že správne orgány pri posudzovaní verejného záujmu na vyvlastnení predmetného pozemku v danej veci správne vychádzali z osvedčenia vydaného Ministerstvom hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 dňa 13. 07. 2015 v znení jeho doplnenia osvedčením č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015. V zmysle týchto osvedčení je stavba „Vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s , významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa a a s tým, že stavbu bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o.. Podnikový pozemok tvoria pozemky na realizáciu významnej investície, vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich doplnkových stavieb a zariadení, pričom pozemky na realizáciu významnej investície o celkovej výmere 7.329.253 m2 sa nachádzajú katastrálnom území Čakajovce, Dražovce, Mlynárce, Zobor, Lužianky a Zbehy. Osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 bolo vydané na základe uznesenia vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015, ktorým vláda v časti A/ schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a v časti B/ uložila ministrovi hospodárstva vydať osvedčenie o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ pre spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorej uskutočnenie je vo verejnom

záujme. Toto osvedčenie bolo doplnené osvedčením č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 na základe uznesenia vlády č. 413/2015 zo dňa 21. 07. 2015. S poukazom na uznesenia vlády SR zo dňa 08. 07. 2015 a 21. 07. 2015 a osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015 správny orgán prvého stupňa správne vychádzal z toho, že stavba s názvom „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Túto významnú investíciu identifikoval ako investíciu významne ovplyvňujúcu objem výroby a zamestnanosť, o ktorej rozhodla vláda SR ako o investícii vo verejnom záujme, t.j. ktorej význam sa prejaví v ekonomike SR, v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti, objemu výroby ako aj v exportnej schopnosti. Verejný záujem na vyvlastnení klasifikoval ako nespochybniteľný, nakoľko všeobecný záujem na jej uskutočnení prináša taký prospech rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom na nerušenom užívaní stavbou dotknutej nehnuteľnosti. S takýmto posúdením významnej investície a verejného záujmu sa stotožnil i žalovaný. V predmetnom vyvlastňovacom konaní bol teda náležite skúmaný a preukázaný verejný záujem na vyvlastnení daného pozemku žalobcovi ako jedna zo základných podmienok vyvlastnenia. Splnenie tejto podmienky bolo preukázané aj predložením osvedčenia zo dňa 13. 07. 2015 o významnej investícii, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme v znení doplnenia osvedčením zo dňa 21. 07. 2015, a preto bol vyvlastniteľ oprávnený na podanie návrhu na vyvlastnenie. Stavba s označením „Výstavba strategického parku“ a jej realizácia je v zmysle uvedených osvedčení významnou investíciou a jej uskutočnenie je zjavne vo verejnom záujme, čo konajúce správne orgány zistili a vo svojich rozhodnutiach aj primerane odôvodnili. Naviac, s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 25. 03. 2021 a právny názor v ňom vyjadrený (ktorým je správny súd viazaný), je potrebné konštatovať, že stavba strategického parku je významnou investíciou, ktorá je uskutočňovaná vo verejnom záujme. K námietkam žalobcu v časti B/ podanej žaloby (nedostatky napadnutého rozhodnutia spočívajúce v nesprávnom posúdení existencie verejného záujmu na vyvlastnení) správny súd uvádza, že ich nepovažuje za náležité a dôvodné, i vzhľadom na vyššie označený rozsudok Najvyššieho súdu SR v tejto veci. Žalobca nie je osobou, ktorá by bola oprávnená relevantným spôsobom sa vyjadrovať a hodnotiť spôsob koncipovania uznesenia vlády SR č. 401/2015 (resp. k tomu, čo má byť uvedené v časti A/ alebo B/ tohto uznesenia) a č. 413/2015, ani hodnotiť to, či vláda SR mohla alebo nemohla uložiť ministrovi hospodárstva SR povinnosť vydať osvedčenie. Nebolo a ani nemohlo byť úlohou správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní, resp. v následnom odvolacom konaní skúmať dôvody vydania uznesenia vlády SR pod č. 401/2015 dňa 08. 07. 2015 a pod č. 413/2015 dňa 21. 07. 2015 a následne ani to, či osvedčenia vydané na základe týchto uznesení osvedčujú skutočnosti, ktoré sa zakladajú na pravde (ako sa toho domáhal žalobca v žalobe), resp., či osvedčenia zo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015 sú v súlade s uvedenými uzneseniami vlády SR. Správne orgány boli povinné tieto uznesenia vlády SR rešpektovať a vychádzať z osvedčení, ktoré boli vydané na ich základe, pričom takto i postupovali. Osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR (a im predchádzajúce uznesenia vlády SR) tvorili len podklad, z ktorého správne orgány vychádzali pri osvojení si záveru o dôležitosti a všeobecnej prospešnosti vybudovania strategického parku, čo bolo posudzovaným účelom vyvlastnenia.

33. Stanovenému účelu vyvlastnenia zodpovedá aj určenie nevyhnutného rozsahu vyvlastnenia, ktorý sa odvíja od rozlohy zamýšľaného strategického parku. Nevyhnutný rozsah vyvlastnenia sa skúma nielen z hľadiska rozsahu záberu nehnuteľností potrebných na uskutočnenie účelu, na ktorý sa vyvlastňuje, ale aj z hľadiska intenzity zásahu. V preskúmavanom rozhodnutí o vyvlastnení bol rozsah vyvlastnenia predmetného pozemku (námietka žalobcu v časti C/ žaloby) celkom jasne vymedzený, čo vyplýva i z výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, kde je uvedené, že sa vyvlastňuje vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/X - ostatné plochy v celkovej výmere 9547 m2, vo výmere podielu 9547 m2, z čoho vyplýva, že sa vyvlastňuje celý pozemok žalobcu v spoluvlastníckom podiele 1/1. Tento pozemok vo výmere 9547 m2 je uvedený v prílohe č. 1 k osvedčeniu č. 401 zo dňa 13. 07. 2015 (rovnako ako v prílohe č. 1 k osvedčeniu č. 413 zo dňa 22. 07. 2015) a v zmysle týchto osvedčení sa jedná o pozemok na realizáciu významnej investície, resp. na realizáciu súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení. Predmetné osvedčenia o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme sú súčasťou administratívneho spisu. V osvedčeniach je výslovne uvedené, že pozemky na realizáciu významnej investície sa nachádzajú i v katastrálnom území B. a identifikačné údaje pozemkov sú uvedené v prílohe č. 1 týchto osvedčení, pričom medzi nimi je i celý pozemok parc. č. XXXX/X. Tým je podľa názoru súdu jednoznačne určený rozsah vyvlastnenia tohto pozemku, teda celý pozemok v podiele 1/1. Nezodpovedá potom skutočnosti tvrdenie žalobcu (časť C/ žaloby), že v administratívnom spise sa nenachádzajú dokumenty preukazujúce, že

vyvlastňované nehnuteľnosti sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie prípravy územia pre realizovanie stavby „Vybudovanie strategického parku“, ktorá by mala byť považovaná za významnú investíciu. Oporu v žiadnom právnom predpise nemá ani tvrdenie žalobcu, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako navrhovateľ vyvlastnenia mala hodnoverne preukázať, ktoré parcely označené v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR spĺňajú požiadavku nevyhnutnosti a aká stavba na nich bude umiestnená a tým jednoznačne preukázať, ktoré parcely je nevyhnutné vyvlastniť. Povinnosť určiť umiestnenia stavby, resp. jej časti na konkrétnom pozemku v štádiu vyvlastňovacieho konania (a tak preukázať nevyhnutný rozsah vyvlastnenia) nemožno vyvodiť zo žiadneho právneho predpisu, ktorý bolo potrebné v danej veci aplikovať. S poukazom na vyššie uvedené, považoval správny súd námietky žalobcu uvedené v časti C/ žaloby ako nedôvodné v celom rozsahu. Proces vyvlastňovania na účely prípravy významných investícií definovaných v ust. § l ods. 2 sa primárne riadi právnou úpravou tohto zákona, ktorý predstavuje lex specialis vo vzťahu k právnej úprave vyvlastnenia podľa . Obe tieto právne úpravy predstavujú ústavne konformnú reguláciu obmedzenia základného ústavného práva vlastniť majetok, prípustnú a predvídanú v SR.

34. Za nedôvodné súd považoval i námietky žalobcu uvedené v časti D/ žaloby, v ktorej žalobca namietal nesprávne určenie výšky náhrady za vyvlastnenie podľa znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 10. 12. 2015. Tento znalecký posudok vypracovala znalecká organizácia (spoločnosť ÚEOS

- Komercia, a.s.) zapísaná v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pre odbor stavebníctvo a ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie (okrem iných) odhad hodnoty nehnuteľností podľa vyhl. č. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov určených na trvalý záber pre účely majetkoprávneho vysporiadania a vyvlastňovacieho konania pre stavbu „Priemyselný park“ v katastrálnom území B. a predložila ho spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako navrhovateľ vyvlastnenia. Hodnota pozemku parc. č. XXXX/X bola určená na 144.255,17 eur metódou polohovej diferenciácie a správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí rozhodol tak, že žalobcovi patrí náhrada v tejto sume, pričom zároveň zamietol námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že vyvlastnenie sa nenavrhuje za primeranú náhradu a žalobcu podľa ust. odkázal na súd bez prerušenia vyvlastňovacieho konania. Žalobca vo vyvlastňovacom konaní predložil tri znalecké posudky vo veci zistenia, resp. stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, medzi ktorými je i pozemok parc. č. XXXX/X v katastrálnom území B., a to znalecký posudok č. 129/2015 zo dňa 10. 08. 2015 (vypracovaný znalcom Ing. N. Y. pre zadávateľa Nitra Invest, s.r.o.), ktorým bola určená všeobecná hodnota pozemku parc. č. XXXX/X na 479.927,69 eur, znalecký posudok č. 42/2015 zo dňa 10. 12. 2015 (vypracovaný znalcom I. C. pre zadávateľa Nitra Invest, s.r.o.), ktorým bola určená všeobecná hodnota tohto pozemku na 449.235,17 eur a znalecký posudok č. 32/2015 zo dňa 14. 12. 2015 (vypracovaný znalcom Ing. T. V. pre zadávateľa Nitra Invest, s.r.o.), ktorým bola určená všeobecná hodnota vyvlastňovaného pozemku na 467.898,47 eur. Vo všetkých týchto prípadoch bola všeobecná hodnota pozemku stanovená metódou porovnávania. Predloženie vyššie označených znaleckých posudkov žalobcom vo vyvlastňovacom konaní, ktorými poukazoval na vyššiu hodnotu vyvlastňovaného pozemku (určenú metódou porovnávania), ako bola táto určená (metódou polohovej diferenciácie) v znaleckom posudku, ktorý predložil navrhovateľ vyvlastnenia, je dôkazom toho, že medzi účastníkmi vyvlastňovacieho konania nedošlo k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie a vlastník pozemku nesúhlasil ani s cenou podľa znaleckého posudku č. 191/2015, ktorý predložil navrhovateľ vyvlastnenia, teda spoločnosť MH Invest, s.r.o.. V takom prípade, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na všeobecný súd podľa ust. . V predmetnej veci správny orgán prvého stupňa takto i postupoval a žalobcu odkázal s nárokom na určenie vyššej náhrady za vyvlastnenie na súd. Podľa ust. je v kompetencii všeobecného súdu rozhodnúť o vyššej náhrade bez toho, aby sa právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení rušilo. Ide o urýchľovacie opatrenie zavedené s tým cieľom, aby vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a spor o vyššiu náhradu (rozdiel oproti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu) bol prenesený na súd. V takomto prípade teda nejde o správne súdnictvo (nejde o preskúmanie zákonnosti vydaného právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení), ale žalobu musí podať vyvlastňovaný proti navrhovateľovi vyvlastnenia vo veci určenia rozdielu v náhrade. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, žalobca takúto žalobu na príslušný okresný súd i podal.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou (ust. tohto zákona). Ustanovenie vyníma nárok na vyššiu náhradu za vyvlastnenie z právomoci orgánov verejnej správy, a tým nepriamo i z právomoci súdov konajúcich v správnom súdnictve o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí. Tento nárok sa stáva predmetom sporového občianskeho súdneho konania a patrí do právomoci všeobecných súdov, ktoré ju prejednajú v sporovom súdom konaní. V prospech tohto postupu a rozhodnutia tejto veci v sporovom súdnom konaní svedčia i racionálne dôvody. Vyvlastňovaný (žalobca v správnom súdnom konaní) má možnosť v sporovom konaní v pozícii žalobcu realizovať dôkazné bremeno vlastnými dôkaznými prostriedkami, ktoré môže konfrontovať s dôkaznými prostriedkami žalovaného (navrhovateľa vyvlastnenia), na ktorého prešlo vlastnícke právo v dôsledku vyvlastnenia. Primeranosť náhrady za vyvlastnenie je predmetom dokazovania. Právna úprava predstavuje v otázke rozhodovania o vyvlastnení a náhrade zaň pomerne komplexnú úpravu, na základe ktorej príslušný správny orgán, po zistení nemožnosti dohody na sume náhrady za vyvlastnenie, stanovenej postupom súdneho znalca v zmysle vyhlášky MS SR č. , odkáže pôvodného vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti na súdne konanie pred civilným súdom. V civilnom konaní sa môže domáhať priznania navýšenia ceny určenej znalcom, napríklad aj na základe spochybnenia správnosti záverov znaleckého posudku. Takýmto postupom sa dosiahne vyváženie záujmu a potrieb štátu na vysporiadaní vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a záujmu a práva pôvodného vlastníka vyvlastňovaného pozemku na primeranú náhradu za odňatie vlastníckeho práva v zmysle SR. S poukazom na vyššie uvedené potom ani nebol dôvod, aby sa správny orgán prvého stupňa vyjadroval k existencii znaleckých posudkov, ktoré predložil vo vyvlastňovacom konaní žalobca a ktoré stanovili všeobecnú hodnotu vyvlastňovaného pozemku inou metódou, v dôsledku čoho bola stanovená i vyššia cena. Rovnako tak správny orgán (vzhľadom na dikciu ust. ) nebol povinný odôvodňovať, prečo o výške náhrady za vyvlastnenie rozhodol podľa znaleckého posudku predloženého navrhovateľom vyvlastnenia a nie podľa znaleckých posudkov predložených žalobcom. Je len logické a zodpovedá vyššie uvedenému ustanoveniu zákona, že žalobcovi bola priznaná náhrada určená znaleckým posudkom, ktorý predložil navrhovateľ vyvlastnenia a ktorá je nižšia ako náhrada určená podľa znaleckých posudkov, ktoré predložil žalobca. V prípade, ak by žalobcovi bola priznaná vyššia náhrada za vyvlastnenie podľa ním predložených znaleckých posudkov, ustanovenie o odkázaní vyvlastňovaného s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd by stratilo opodstatnenie. Naviac vykonaním ďalšieho dokazovania ohľadom preverenia správnosti znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 10. 12. 2015, vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS-Komercia, a.s. a troch znaleckých posudkov predložených žalobcom, a to za účelom určenia vyššej náhrady za vyvlastnenie, by nebol naplnený zmysel a účel , a to zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou. Správny orgán vo vyvlastňovacom konaní hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, čo vyplýva z ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý správny orgán hodnotí ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. S poukazom na znenie ust. správny súd dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď určil náhradu za vyvlastňovaný pozemok na základe navrhovateľom vyvlastnenia predloženého znaleckého posudku a nebol ani dôvod na to, aby do vyvlastňovacieho konania pribral iného znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku. Nemohol vychádzať ani z troch znaleckých posudkov, ktoré predložil žalobca, nakoľko v každom tomto znaleckom posudku bola na základe metódy porovnávania určená iná všeobecná hodnota vyvlastňovaného pozemku. Podľa názoru súdu nemožno v predmetnej veci aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 05. 05. 2015, na ktorý poukazoval žalobca. Tento rozsudok vychádzal z iného právneho stavu a týkal sa preskúmania rozhodnutia žalovaného (Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR) zo dňa 20. 11. 2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu (fyzickej osoby) a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 22. 07. 2013 vo veci vyvlastnenia pozemkov v prospech navrhovateľa vyvlastnenia - Národná diaľničná spoločnosť, a.s. vo verejnom záujme podľa ust. zákona č.

v spojení s ust. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, ust. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov a ust. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov pre stavbu „Rýchlostná cesta R1 Beladice - Tekovské Nemce“. Ustanovenie bolo zavedené do s účinnosťou od 07. 07. 2015, a to , a teda nebolo ho možné aplikovať v čase vydania rozhodnutí, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu v rozsudku, na ktorý poukazoval žalobca. Účelom ust. bolo vyňať rozhodovanie o prípadných nezhodách medzi účastníkmi vyvlastňovacieho konania ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samostatného civilného súdneho konania a nebrzdiť tak realizáciu významnej investície. Zmyslom osobitnej úpravy je zefektívniť proces usporiadania majetkovoprávnych vzťahov, územného konania ako aj stavebného kania pri realizácii významných strategických investícií. ako právny predpis lex specialis obsahuje osobitnú úpravu pre prípad, keď vo vyvlastňovacom konaní nedôjde k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie. Ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu odkáže správny orgán bez prerušenia vyvlastňovacieho konania na súd, ako to urobil správny orgán prvého stupňa aj v tomto prípade. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správny orgán prvého stupňa neskúmal možnosť pridelenia náhradných pozemkov za vyvlastnený pozemok podľa ust. , teda nezaoberal sa tým, prečo nemôže byť žalobcovi poskytnutá naturálna náhrada za vyvlastnený pozemok namiesto finančnej náhrady, správny súd uvádza, že náhradu za vyvlastnenie možno poskytnúť aj pridelením náhradného pozemku. Ide o možnosť a nie o povinnosť poskytnúť túto formu náhrady. Náhradu za vyvlastnenú nehnuteľnosť poskytuje ten, v prospech koho sa vyvlastnenie vykonalo, teda nový vlastník nehnuteľnosti. Ak s tým vyvlastnený súhlasí a navrhovateľ vyvlastnenia má iný vhodný náhradný pozemok, náhradu za vyvlastnenie možno poskytnúť pridelením náhradného pozemku. Existenciu dohody o náhrade za vyvlastňovaný pozemok, bez ohľadu na jej obsah však nie je možné vynucovať. V prípade, ak navrhovateľ vyvlastnenia nevlastnil pozemky, ktoré by mohol poskytnúť ako naturálnu náhradu (ani žalobca existenciu takýchto pozemkov, resp. pozemku netvrdil), súd nevidel dôvod na to, aby žalobcovi nemohol poskytnúť finančnú náhradu. Požiadavka na poskytnutie náhradného pozemku za danej situácie teda nemá v právnej úprave lex specialis oporu.

35. Za nedôvodné správny súd považoval i námietky žalobcu uvedené v časti E/ žaloby (nepreukázanie účelu vyvlastnenia, neúplnosť administratívneho spisu, nesplnenie podmienky na začatie vyvlastňovacieho konania). S účelom vyvlastnenia sa správny súd čiastočne vysporiadal v 32. a 33. bode tohto rozsudku a na doplnenie uvádza, že vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je jednoznačne uvedené, že nehnuteľnosť sa vyvlastňuje na účel podľa ust. a ust. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku - k. ú. C., X., K., B., X. a V.“ v katastrálnom území B.. Z ust. vyplýva, že vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov (t.j. ). Podľa ust. vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní, ak osobitný predpis (ust. ) neustanovuje inak. Územné rozhodnutie sa v zmysle ust. nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu (ust. , , a ), ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci bolo potrebné vychádzať z toho, že v zmysle osvedčenia zo dňa 13. 07. 2015 v znení doplnenia osvedčením zo dňa 22. 07. 2015 je stavba „Vybudovanie strategického parku“ významnou investíciou, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme, a preto účel, na ktorý sa pozemok vyvlastňoval, nevyžadoval vydanie územného rozhodnutia, čo znamená, že súlad s cieľmi a zámermi

územného plánovania sa skúma priamo vo vyvlastňovacom konaní, ak osobitný predpis (ust. ) neustanovuje inak. V zmysle ust. uvedeného zákona na účel realizácie významnej investície možno za náhradu pozemok vyvlastniť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní, ktorým bol v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa . Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa ust. . Účelom vyvlastnenia predmetného pozemku (uvedeného v prílohe č. 1 osvedčenia o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015) je v zmysle ust. uskutočnenie stavby, ktorá je v zmysle osvedčenia významnou investíciou podľa ust. . V zmysle ust. tohto zákona významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu (MH Invest, s.r.o.), ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Správny súd poukazuje na výrokovú časť ako i odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu a následne na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa správne orgány dostatočne a presvedčivo vysporiadali s otázkou verejného záujmu na vyvlastnení predmetného pozemku ako i s účelom (a rozsahom) jeho vyvlastnenia, o existencii ktorých nemal ani správny súd žiadne pochybnosti. Namietaná neúplnosť administratívneho spisu podľa tvrdenia žalovaného má spočívať v tom, že v návrhu vyvlastniteľa zo dňa 13. 04. 2016 na vyvlastnenie pozemku žalobcu sú ako príloha uvedené „údaje z registra obyvateľov“ a tieto údaje sa v ňom nenachádzajú. Toto tvrdenie žalobcu zodpovedá skutočnosti a v návrhu na vyvlastnenie je takto označená príloha uvedená zrejme omylom, čo ale v žiadnom prípade nemôže spôsobovať nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a nemôže byť dôvodom na jeho zrušenie. Naviac vlastníkom predmetného pozemku a vyvlastňovaným subjektom je žalobca ako právnická osoba a účastníkmi vyvlastňovacieho konania neboli žiadne fyzické osoby, ktorých údaje by bolo potrebné zisťovať z registra obyvateľov. Za účelové možno považovať tvrdenie žalobcu, že v spise sa nachádzajú dokumenty, u ktorých nie je zrejmé ako sa dostali do spisu, čo u žalobcu vzbudzuje podozrenie o neoprávnenej manipulácii so spisom. Z kontextu návrhu zo dňa 13. 04. 2016 na vyvlastnenie žalobcu a z administratívneho spisu vyplýva, že ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 24. 07. 2017 (prílohou bola kúpna zmluva) bola zaslaná a doručená žalobcovi dňa 27. 07. 2015. Žalobca reagoval v podaní zo dňa 10. 08. 2015, ktoré bolo doručené navrhovateľovi vyvlastnenia. Ďalšie podanie spoločnosti MH Invest, s.r.o. (navrhovateľ vyvlastnenia) označené ako „ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy - odpoveď k pripomienkam/zmena pôvodnej ponuky na uzatvorenie kúpnej zmluvy“ zo dňa 19. 08. 2015 bolo zaslané a doručené žalobcovi dňa 21. 08. 2015, pričom žalobca na toto podanie (ponuku) nereagoval. Žalobca nenamietal, že by mu ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 24. 07. 2015, resp. ďalšia ponuka zo dňa 19. 08. 2015 nebola doručená (preukázateľne sa tak stalo dňa 27. 07. 2015 a 21. 08. 2015), taktiež nespochybnil svoju odpoveď zo dňa 10. 08. 2015 na prvú ponuku, ani to, že na ďalšiu ponuku už nereagoval. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že i keď tieto listiny nie sú všetky uvedené ako príloha návrhu zo dňa 13. 04. 2015 na vyvlastnenie žalobcu, nemožno z toho vyvodzovať nezákonnosť rozhodnutia o vyvlastnení. K namietanému nesplneniu podmienok na začatie vyvlastňovacieho konania správny súd uvádza, že navrhovateľ vyvlastnenia postupoval v zmysle ust. , keď žalobcovi ako vlastníkovi pozemku zaslal písomný návrh zo dňa 24. 07. 2015 na uzavretie kúpnej zmluvy k predmetného podnikovému pozemku, ktorý bol i podľa osvedčenia zo dňa 13. 07. 2015 nevyhnutne potrebný na uskutočnenie stavby podľa ust. tohto zákona. Predmetný návrh podľa jeho obsahu obsahoval všetky náležitosti podľa osobitného predpisu, ktorým bolo ust. , a žalobca s ním preukázateľne nesúhlasil (odpoveď zo dňa 10. 08. 2015), nakoľko nesúhlasil s cenou podľa znaleckého posudku v sume 144.255,17 eur. Na konštatovanie bezvýslednosti pokusu nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou v zmysle ust. až postačovalo podľa ust. tohto zákona odmietnutie návrhu na uzavretie dohody vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré žalobca realizoval v podaní zo dňa 10. 08. 2015, z ktorého je zrejmé, že žalobca odmietol uzavretie kúpnej zmluvy s navrhovanou cenou podľa znaleckého posudku predloženého navrhovateľom vyvlastnenia. Podľa názoru súdu vzhľadom na stanovisko žalobcu už nebolo potrebné realizovať druhú písomnú ponuku zo dňa 19. 08. 2015 (na ktorú už žalobca ani nereagoval) na uzavretie kúpnej zmluvy s identickým textom ako bola prvá ponuka zo dňa 24. 07. 2015.

Z administratívneho spisu taktiež vyplýva, že navrhovateľ vyvlastnenia v podaní zo dňa 16. 05. 2016 žiadal vyvlastňovací orgán o prerušenie vyvlastňovacieho konania z dôvodu, že medzi jeho účastníkmi prebiehajú rokovania za účelom dosiahnutia dohody. Správny orgán prvého stupňa tejto žiadosti vyhovel a konanie prerušil. Navrhovateľ vyvlastnenia v podaní zo dňa 07. 07. 2016 oznámil správnemu orgánu prvého stupňa, že rokovania účastníkov konania boli bezvýsledné a žiadal pokračovať vo vyvlastňovacom konaní. Bezvýslednosť pokusu nadobudnúť právo k pozemku navrhovateľom vyvlastnenia bola teda dostatočne preukázaná, a to písomným podaním žalobcu zo dňa 10. 08. 2015 (ktoré treba považovať za odmietnutie návrhu zo dňa 24. 07. 2015 na uzavretie dohody za cenu podľa znaleckého posudku predloženého navrhovateľom vyvlastnenia), nereagovaním žalobcu na identický návrh navrhovateľa vyvlastnenia zo dňa 19. 08. 2015, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 21. 08. 2015 (ktorý podľa názoru súdu ani nebolo potrebné realizovať) a žiadosťou navrhovateľa vyvlastnenia zo dňa 07. 07. 2016 o pokračovanie v prerušenom vyvlastňovacom konaní z dôvodu, že rokovania neviedli k výsledku. K tvrdeniu žalobcu, že je naďalej ochotný nehnuteľnosť predať, ale za reálnu trhovú cenu správny súd uvádza, že s touto požiadavkou sa mal obrátiť na príslušný všeobecný súd, čo žalobca aj urobil (potvrdil to jeho právny zástupca na pojednávaní) a na Okresnom súde Bratislava II prebieha konanie pod sp. zn. , v ktorom sa žalobca domáha od vyvlastniteľa zaplatenia sumy 430.665,17 eur. Táto suma ani s prihliadnutím na náhradu (144.255,17 eur) už priznanú žalobcovi vo vyvlastňovacom konaní nezodpovedá všeobecnej hodnote pozemku stanovenej v troch znaleckých posudkoch, ktoré predložil vo vyvlastňovacom konaní žalobca, pričom v každom znaleckom posudku bola stanovená iná všeobecná hodnota pozemku. Pokiaľ žalobca v samotnej žalobe prejavil ochotu predať nehnuteľnosť z trhovú cenu, toto nie je možné (vzhľadom na navrhovateľom vyvlastnenia predložený znalecký posudok, jeho stanovisko a ust. ) dosiahnuť v rámci vyvlastňovacieho konania, ani v rámci správneho súdnictva na základe žaloby podanej žalobcom proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 19. 10. 2016.

36. Po oboznámení sa s námietkami žalobcu, administratívnym spisom, ktorý súdu predložil žalovaný a súčasťou ktorého je i spis a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 08. 07. 2016 o vyvlastnení, ako i s rozhodnutím žalovaného zo dňa 19. 10. 2016 dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a nebolo možné jej vyhovieť. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. 10. 2016 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. , , , , (ako sa toho domáhal žalobca), ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. , pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu v podanej žalobe v jej časti B/, C/, D/, E/.

37. K námietke žalobcu vznesenej v časti A/ žaloby (nedostatok napadnutého rozhodnutia spočívajúci v nesprávnom posúdení zákonnosti rozhodnutia o vyvlastnení) správny súd uvádza, že v tejto časti žalobca namietal, že správny orgán prvého stupňa vo výrokovej časti svojho rozhodnutia uviedol ust. v spojení s ust. , ale v odôvodnení rozhodnutia citoval iné zákonné ustanovenia, nie ustanovenia, podľa ktorých bolo vo výroku rozhodnuté, a teda neodôvodnil samotný výrok. Žalobca tvrdil, že zákonné ustanovenia použité vo výrokovej časti nekorešpondujú so zákonnými ustanoveniami, ktorými správny orgán prvého stupňa odôvodnil zamietnutie námietky nezákonnosti vyvlastnenia a teda medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia o vyvlastnení v danej časti neexistuje žiadna korelácia. Je skutočnosťou, že vo výrokovej časti svojho rozhodnutia zo dňa 08. 07. 2016 správny orgán prvého stupňa uviedol, že rozhodol podľa ust. (podľa ktorého „na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vydá stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení“) v spojení s ust. (podľa ktorého „rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti“) pričom tieto ustanovenia necitoval v odôvodnení rozhodnutia. Táto skutočnosť však nespôsobuje nezákonnosť jeho rozhodnutia a ani žiadnu ujmu na právach a právom chránených záujmoch žalobcu a súd je toho názoru, že námietku žalobcu vznesenú v časti A/ žaloby možno považovať za námietku účelového charakteru, bez relevantného právneho významu.

38. V súvislosti s uvedenou námietkou správny súd považuje za potrebné uviesť, že jeho úlohou nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd

zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v spojení s dôvodmi rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na vecné preskúmanie týchto rozhodnutí, pričom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam a primeraným, ale zároveň dostatočným spôsobom sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu vznesenými v odvolacom konaní. V konaní správnych orgánov súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu.

39. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, a to s poukazom na ust. a , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním (vrátane kasačného konania, v ktorom bol žalovaný úspešný, nakoľko kasačný súd aj na základe kasačnej sťažnosti žalovaného zrušil predchádzajúci rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 21. 11. 2018 s vec mu vrátil na ďalšie konanie), trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol. Náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania súd nepriznal ani pribratému účastníkovi konania, a to s poukazom na ust. a , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre to, aby mu súd náhradu trov konania mohol priznať. Pribratému účastníkovi konania (spoločnosti MH Invest, s.r.o.) súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať skutočnosť, že pribratému účastníkovi konania, resp. jeho právnemu zástupcovi boli zasielané výzvy na vyjadrenie sa k žalobe, resp. k podaniam účastníkov konania s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. ). Právny zástupca pribratého účastníka konania vyjadrenia predkladal dobrovoľne bez vynucovania zo strany súdu. Ani podanie kasačnej sťažnosti aj zo stany pribratého účastníka konania (ktorý bol v kasačnom konaní spolu so žalovaným úspešný) podľa názoru súdu nie je v predmetnej veci dôvodom hodným osobitného zreteľa na to, aby mu súd priznal náhradu trov kasačného konania.

40. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.