Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 469/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , narodeného , , proti postupu a rozhodnutiu Správneho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a proti postupu a rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa podaním doručeným ústavnému súdu 10. júna 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a to postupom a rozhodnutím správneho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom a rozhodnutím najvyššieho správneho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľ nie je právne zastúpený, preto žiada, aby mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Ďalším podaním doručeným ústavnému súdu 16. júna 2025 sťažovateľ k svojmu pôvodnému podaniu doplnil potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 20. mája 2025, že poberá pomoc v hmotnej núdzi.

2. Z ústavnej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva nasledujúci skutkový stav: Sťažovateľ podal 21. augusta 2018 na Krajskom súde v Košiciach správnu žalobu proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky z dôvodu, že potvrdilo prvostupňové rozhodnutie, ktorým príslušný orgán čiastočne nevyhovel žiadosti sťažovateľa o sprístupnenie informácií z dôvodu, že išlo o informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní. Krajský súd v Košiciach

uznesením sp. zn. z 1. februára 2019 postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave, kde bola zaevidovaná pod sp. zn. . Dňa 1. júna 2023 prešiel výkon správneho súdnictva vo veci sťažovateľa z Krajského súdu v Bratislave na Správny súd v Bratislave, ktorý uznesením č. k. -145 z 13. augusta 2024 zastavil konanie o správnej žalobe sťažovateľa. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorú zamietol najvyšší správny súd uznesením sp. zn. z 25. apríla 2025.

II.

Argumentácia sťažovateľa

3. Sťažovateľ koncipoval svoje podanie ako žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu na podanie zamýšľanej ústavnej sťažnosti. V tomto svojom podaní uviedol, že zamýšľa podať ústavnú sťažnosť, a to jednak v konaní o správnej žalobe vedenom na správnom súde pod sp. zn. a tiež v konaní, ktoré nasledovalo po podaní jeho kasačnej sťažnosti na najvyššom správnom súde pod sp. zn. . Nad rámec tejto žiadosti bolo podanie sťažovateľa do značnej miery nezrozumiteľné, jediná námietka, ktorá bola v tomto smere zrozumiteľná, bol nesúhlas sťažovateľa s tým, ako sa najvyšší správny súd vysporiadal s jeho námietkou týkajúcou sa prieťahov na správnom súde. Najvyšší správny súd pritom uviedol, že námietka sťažovateľa týkajúca sa prieťahov pred správnym súdom nemá v rámci kasačného prieskumu zákonnosti napadnutého uznesenia o zastavení súdneho konania žiadnu relevanciu. Sťažovateľ napriek tomu predpokladal, že jeho ústavná sťažnosť sa bude týkať porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Podstatou ústavnej sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva na inú právnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie ( a dohovoru) napadnutým postupom a rozhodnutím správneho súdu, ako aj napadnutým postupom a rozhodnutím najvyššieho správneho súdu.

5. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

6. Keďže sťažovateľ nie je zastúpený advokátom ( a ), ústavný súd pred tým, ako sa začal zaoberať podstatou ústavnej sťažnosti, skúmal, do akej miery nedostatok právneho zastúpenia bráni jej kvázimeritórnemu prejednaniu. Hoci podanie sťažovateľa v tomto ohľade (zastúpenie advokátom) nespĺňalo náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, resp. náležitosti ústavnej sťažnosti, napriek tomu z podania sťažovateľa vyplýva, že jeho podstatou je porušenie ním označených článkov a dohovoru napadnutým postupom a rozhodnutiami správneho súdu a najvyššieho správneho súdu. Uplatnením materiálneho prístupu k ochrane ústavnosti, a tým aj k ochrane práv a slobôd fyzickej osoby, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou jeho rozhodovacej činnosti (k tomu pozri aj ,

), ústavný súd, vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, pristúpil k jej predbežnému posúdeniu (m. m. ), pretože bol schopný posúdiť opodstatnenosť sťažovateľových námietok a následne aj vyhodnotiť, či sú v danom prípade splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu pre sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom.

III.1. K namietanému porušeniu práv správnym súdom:

7. Podľa ak o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie. Ústavný súd poukazuje na to, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z , spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Koncepcia konania o ústavnej sťažnosti je založená na tom, že predstavuje subsidiárny procesný prostriedok na ochranu zaručených základných práv a slobôd. Ústavný súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov či iných orgánov verejnej moci, a preto nemôže nahrádzať ich činnosť. Jeho úlohou je v súlade s a nasl. ochrana ústavnosti, a nie tzv. bežnej zákonnosti, resp. protiprávnosti. Z tohto pohľadu je nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť pred podaním ústavnej sťažnosti splnená, vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje.

8. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že napadnuté uznesenie správneho súdu bolo predmetom súdneho prieskumu realizovaného najvyšším správnym súdom na základe sťažovateľom podanej kasačnej sťažnosti. Konanie o tomto opravnom prostriedku bolo skončené napadnutým uznesením najvyššieho správneho súdu. Pre rozhodnutie ústavného súdu v časti namietaného porušenia označených práv napadnutým uznesením a postupom správneho súdu je teda podstatné, že existoval „iný súd“, na ktorý poukazuje . To vylučuje právomoc ústavného súdu na prieskum ústavnou sťažnosťou namietaného porušenia označených práv napadnutým postupom a uznesením správneho súdu. Na prerokovanie tejto časti ústavnej sťažnosti nemá ústavný súd danú právomoc, preto ju bolo potrebné v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa (bod 1 výroku tohto uznesenia).

III.2. K namietanému porušeniu práv najvyšším správnym súdom:

9. Ako už ústavný súd uviedol, z podania sťažovateľa bolo možné vyvodiť iba námietku prieťahov v napadnutom konaní pred správnym súdom, ale zároveň zo skutkového stavu bolo zrejmé, že išlo o právoplatne skončené konanie. Kasačná sťažnosť je totiž prípustná iba proti právoplatnému rozhodnutiu. V tomto smere ústavný súd zdôrazňuje, že ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom všeobecného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. , , ). Potenciálnu ústavnú sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k prípadným prieťahom by teda musel ústavný súd odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd zároveň dáva

za pravdu najvyššiemu správnemu súdu vo vzťahu k jeho záveru, že námietka sťažovateľa týkajúca sa prieťahov pred správnym súdom nemá v rámci kasačného prieskumu zákonnosti napadnutého uznesenia o zastavení súdneho konania žiadnu relevanciu. K tomuto zároveň dodáva, že ak sťažovateľ dospel počas trvania konania na správnom súde k záveru, že tam dochádza k zbytočným prieťahom, mohol sa vtedy obrátiť so svojou ústavnou sťažnosťou na ústavný súd (namietajúc porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru). V každom prípade sťažovateľova námietka týkajúca sa prieťahov pred správnym súdom v rámci ním podanej kasačnej sťažnosti nemohla byť úspešná pre nedostatok relevancie vo vzťahu k prieskumu zákonnosti uznesenia o zastavení súdneho konania správnym súdom.

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , , , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

11. Na základe už uvedených záverov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k postupu a uzneseniu najvyššieho správneho súdu odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť podľa (bod 1 výroku tohto uznesenia).

III.3. K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu:

12. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom bolo zo strany ústavného súdu napokon potrebné vysporiadať sa aj s touto žiadosťou.

13. Ústavný súd môže podľa ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, ak taká osoba o to požiada (1), ak to odôvodňujú jej majetkové pomery (2) a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (3). Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (m. m. napr. , , ). Ústavnú sťažnosť sťažovateľa ústavný súd odmietol v časti pre nedostatok právomoci ústavného súdu (vo vzťahu k správnemu súdu) a pre zjavnú neopodstatnenosť (vo vzťahu k najvyššiemu správnemu súdu, resp. vo vzťahu k potenciálnemu porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). V danom prípade teda ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a preto neboli splnené podmienky

na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a žiadosti sťažovateľa podľa nebolo vyhovené (bod 2 výroku tohto uznesenia).

14. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi už ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. augusta 2025

Jana Baricová

predsedníčka senátu