Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 805/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

16. novembra 2000 predbežne prerokoval podnet V. Š., bytom T., zastúpeného

advokátom JUDr. T. S., T., na začatie konania vo veci porušenia ústavného práva

na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii

v zamestnaní podľa ) konaním

a rozhodnutím Okresného súdu v Trnave sp. zn. a Krajského súdu

v Trnave sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Podnet V. Š. o d m i e t a z dôvodu svojej nepríslušnosti na prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. augusta

2000 doručené podanie V. Š., bytom T., (ďalej len „navrhovateľ“) označené ako

„Podnet na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky“ podľa čl.

130 ods. 3 (ďalej len „“), ktorým žiada, aby

ústavný súd prijal jeho podnet na ďalšie konanie, aby jeho podnetu vyhovel a v náleze

vyslovil, že konaním a rozhodnutím Okresného súdu v Trnave a Krajského súdu

v Trnave došlo k porušeniu jeho ústavného práva na ochranu proti svojvoľnému

prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní upraveného v čl. 36 písm. b)

. K podnetu bolo priložené plnomocenstvo pre advokáta JUDr. T. S., T., na

zastupovanie navrhovateľa pred ústavným súdom.

Navrhovateľov podnet smeroval proti konaniu a rozhodnutiu Okresného súdu

v Trnave z 3. júla 1997 sp. zn. , ktorým Okresný súd v Trnave zamietol

návrh navrhovateľa o určenie, že rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou

z 2. septembra 1996 podľa zo strany jeho

zamestnávateľa Skloplastu, š. p., Trnava je neplatné, a konaniu a rozhodnutiu

Krajského súdu v Trnave zo 14. júla 1999 sp. zn. , ktorým rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil a tento sa stal právoplatným 2. februára 2000. Vo svojom

podaní navrhovateľ tvrdil, že konaním a rozhodnutím Okresného súdu v Trnave

a Krajského súdu v Trnave bolo porušené jeho ústavné právo na ochranu proti

svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní, nakoľko súdy

nepostupovali dôsledne v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku a , pričom v tomto prípade je podľa navrhovateľa porušenie

zákonnosti súčasne aj porušením ústavnosti; odvoláva sa pritom na nález ústavného

súdu sp. zn. z 22. apríla 1997.

II.

Pri predbežnom prerokovaní každého podania ústavný súd skúma jeho

zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), ako aj to, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods.

2 cit. zákona.

Podnet navrhovateľa spĺňal všetky náležitosti uvedené v § 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, ako aj podmienku povinného právneho zastúpenia ustanoveného

v § 20 ods. 2 cit. zákona. Predpokladom prijatia podnetu na predbežnom

prerokovaní je vylúčenie dôvodov na jeho odmietnutie uvedených v § 25 ods. 2

.

Obsahom podnetu navrhovateľa je nespokojnosť s konaniami a rozhodnutiami

prvostupňového a druhostupňového súdu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že

ústavný súd vo svojej judikatúre () už vyslovil, že ústavný súd

a všeobecné súdy sú dve samostatné zložky súdnej moci. Táto samostatnosť sa

prejavuje tým, že každá z nich má a zákonmi vymedzenú právomoc, ktorú

vykonáva samostatne a bez spoluúčasti druhej zložky.

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu tento „nie je oprávnený na

preskúmanie a rozhodnutie postupu alebo rozhodovania všeobecného súdu. Nemá

tiež právomoc na konanie o podnete, ktorým sa žiada vysloviť, že právoplatným

rozhodnutím všeobecného súdu došlo k porušeniu základného práva fyzickej alebo

právnickej osoby, pokiaľ by vysloveniu takéhoto porušenia malo predchádzať

hodnotenie zákonnosti postupu alebo rozhodnutie všeobecného súdu“ (),

čoho sa navrhovateľ vo svojom podnete dožaduje. Ústavný súd už totižto vyslovil,

že nie je v jeho právomoci sa bližšie zaoberať zákonnosťou postupu všeobecného

súdu (, ). Rovnako ústavný súd nie je oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej ().

Medzi tie skutočnosti, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní

každého podania v rámci , patrí aj príslušnosť

ústavného súdu na jeho prerokovanie.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 130

ods. 3 oprávnený konať o podnete, obsahom ktorého je namietanie

porušenia práv fyzických a právnických osôb, ak o ochrane týchto práv

nerozhoduje iný súd.

Navrhovateľ tvrdí, že konaním a rozhodnutím prvostupňového

a druhostupňového súdu došlo k porušeniu zákonnosti, a tým aj k porušeniu

ústavnosti. Poukazoval pritom na nevyhovenie jeho námietkam voči vykonaným

dôkazom v konaní a namietal dôslednosť postupu súdov podľa Občianskeho

súdneho poriadku a .

Ústavný súd je oprávnený posúdiť dodržanie ústavnoprocesných princípov

( až 50 ) všeobecnými súdmi, ktoré však navrhovateľ nenamietal.

Takto vymedzená právomoc ústavného súdu však nemá za následok vznik

oprávnenia a povinnosti hodnotiť právne názory všeobecných súdov, ku ktorým

tieto súdy dospeli na základe výkladu a uplatňovania zákonov (podobne aj

), ako to bolo v prípade pracovnoprávneho sporu navrhovateľa.

Podstata podania navrhovateľa smerovala k návrhu na vyslovenie porušenia

jeho ústavného práva upraveného v ) , ktorým je ochrana proti

svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní. Ochranu

tomuto ústavnému právu poskytujú všeobecné súdy, ktoré sú príslušné rozhodovať

spory zamestnancov a ich zamestnávateľov týkajúce sa pracovnoprávnych vecí,

vrátane sporu o neplatnosť výpovede, ktorý bol aj predmetom konania Okresného

súdu v Trnave a Krajského súdu v Trnave a ktorý vznikol medzi navrhovateľom

a jeho zamestnávateľom Skloplast, š. p., Trnava, a nie ústavný súd. Absencia

príslušnosti ústavného súdu je prekážkou prijatia podnetu na ďalšie konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že nie je

príslušný konať o podnete navrhovateľa a podľa

rozhodol o odmietnutí podnetu z dôvodu svojej nepríslušnosti.

Ak sa navrhovateľ opiera o doterajšiu judikatúru ústavného súdu (:

„Porušenie zákonnosti je súčasne porušením ústavnosti v prípade, ak má za

následok v priamej príčinnej súvislosti porušenie konkrétneho ústavného článku“),

treba v tejto súvislosti uviesť, že toto rozhodnutie ústavného súdu vo veci samej

ústavný súd rešpektuje a uplatňuje vo svojej rozhodovacej činnosti v prípadoch,

v ktorých je príslušný konať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. novembra 2000