Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Co/3/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: Mgr. Ivana Šlesarová a JUDr. Boris Šiska, PhD., v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXXX/XX, F., zastúpený: Momentum legal s.r.o., IČO: 47 258 586, so sídlom Bazová 6A, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Vláda slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody 1, Bratislava, o porušení práva Európskej únie, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -196 zo dňa 3.3.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil , , , , a (ďalej len „“) a vecne tým, že žalobou doručenou súdu dňa 12.11.2020 sa žalobca domáhal určenia, že „Vysoká zmluvná strana Európskej únie Slovenská republika v zmysle ustanoveného článku 18 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ustanovených článkov 30 a 47 Charty základných práv Európskej únie a ustanoveného článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušila práva Európskej únie žalobcu“. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že približne od roku 1979 bol sužovaný, sledovaný a prenasledovaný. Preto sa listami zo dňa 8.4.1992 a 16.6.1993 obrátil na Úrad vlády Slovenskej republiky, Predsedu vlády Slovenskej republiky, od ktorých nedostal žiadnu odpoveď. Obrátil sa na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý konanie rozhodnutím sp. zn. zo dňa 29.4.1996 zastavil. Na základe pracovnej zmluvy z 31.1.1995 pracoval ako požiarny technik v Skloplast a.s. Trnava, jeho pracovný pomer bol ukončený výpoveďou z 2.9.1996. Z dôvodu nezákonnosti výpovede bol tento prípad predmetom domácich súdnych konaní. Ústavný súd Slovenskej republiky jeho podanie odmietol rozhodnutím č. k. -10 zo dňa 16.11.2000. Vyčerpal všetky dostupné domáce nápravy. Nedožiadal sa nápravy ani na Európskom súde pre Ľudské práva v Štrasburgu a ani pred orgánmi Európskej komisie, Európskeho ombudsmana a Výborom pre petície Európskeho parlamentu.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vymedzuje právomoc súdov v a 4. Súd v každom štádiu konania prihliada na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže vo veci konať, najmä v štádiu po podaní návrhu (žaloby), kedy súd skúma najmä, či podanie spĺňa zákonom vyžadované náležitosti podania a je spôsobilé byť riadnym návrhom na začatie konania vo veci, t.j. či ide o druh žaloby zákonom upravený v . Vzhľadom na predmet žaloby súd prvej inštancie dospel k záveru, že nejde o súkromnoprávny spor, ale o tzv. verejnú žalobu, pričom tunajší súd nemá právomoc

posudzovať porušenie práv Európskej únie žalobcu. Takúto právomoc nemá žiadny iný orgán Slovenskej republiky, ktorému by bolo možné vec v súlade s postúpiť. Vzhľadom na uvedené, keďže vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, postupoval súd prvej inštancie podľa a konanie zastavil.

4. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie postupoval podľa , pričom mal za to, že zastavenie konania zavinil žalobca, preto má žalovaný nárok na náhradu trov konania. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov neprejavila záujem, prípadne je zo spisu zrejmé, že strane žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd prvej inštancie preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o nároku na náhradu trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom podľa o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca odvolanie odôvodnil právne a (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). V odvolaní uviedol, čoho sa podanou žalobou domáha a zopakoval skutočnosti ním uvádzané v žalobe, t.j. odvolanie odôvodnil skutkovo totožne ako žalobu, pričom záverom konštatoval, že súd prvej inštancie nespoľahlivo a nesprávne zistil skutkový stav veci.

6. Žalovaný s odvolaním žalobcu nesúhlasil a odvolaním napádané uznesenie navrhol ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti ani zákonné ustanovenia, ktoré by neboli uvedené v žalobe alebo následnom vyjadrení počas prvoinštančného konania. Žalobca len opätovne sumarizuje skutkové okolnosti, ako aj rozhodnutia súdov a iných orgánov, na ktoré sa žalobca obrátil. Žalobca napáda, že každé rozhodnutie, resp. postup, ktorým žalobcovi nebolo vyhovené, bolo nespravodlivé, nesprávne, účelové a tendenčné, pričom žalovaný má za to, že celé konanie žalobcu, od podania žaloby až po odvolanie, nerešpektujúc príslušné právoplatné rozhodnutia orgánov, je možné považovať za šikanózne.

7. Krajský súd v Trnave odvolanie žalobcu odmietol uznesením č. k. – 227 z 23.8.2024, proti ktorému podal žalobca dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z ust. a s návrhom, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 23.8.2024, ako aj rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn. z 3.3.2023 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ťažiskom argumentácie žalovaného ako dovolateľa bolo tvrdenie, že odvolacie konanie bolo postihnuté procesnou vadou v zmysle ustanovenia , pričom procesná vada mala byť podľa názoru dovolateľa spôsobená tým, že odvolací súd odmietol jeho riadne podané odvolanie. Dovolací súd dospel k záveru, že nebolo možné považovať odvolanie žalobcu za tzv. blanketové - neobsahujúce vecné zdôvodnenie odvolacích dôvodov. Dovolací súd v tejto súvislosti dodal, že aj v prípade tzv. blanketového odvolania je odvolací súd podľa povinný z úradnej moci preskúmať rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8.11.2023 sp. zn. , uverejnené ako R 61/2023). Ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa nezistí vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí. Túto povinnosť (skúmanie procesných podmienok) v preskúmavanej veci odvolací súd nesplnil. Dovolací súd dospel k záveru, že odmietnutie odvolania žalobcu nebolo v súlade s ustanovením , ktorým odvolací súd odmietnutie odvolania zdôvodnil. Dovolanie žalobcu bolo preto dôvodné, v dôsledku čoho dovolací súd uznesením sp. zn. zo dňa 25.11.2025 zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( a ). Čo sa týka dovolateľom vyvodzovanej

prípustnosti dovolania z dôvodu v zmysle , k tomu dovolací súd uviedol, že prípustnosť dovolania podľa je v zmysle vylúčená, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n), a nakoľko v je uvedené uznesenie o zastavení konania, potom je v zmysle vylúčená prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o zastavení konania.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zrušení uznesenia odvolacieho súdu č.k. – 227 a vrátení veci dovolacím súdom na ďalšie konanie, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (455 ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti podľa , preskúmal napadnuté rozhodnutie, a to postupom bez nariadenia pojednávania ( á contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť ( a ).

9. Podľa a , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (1). Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (2).

10. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty žalobcu predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď dospel k záveru, že vec nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky a postupom podľa konanie zastavil. Žalobca nesúhlasil so zastavením konania dôvodiac, že súd prvej inštancie nespoľahlivo a nesprávne zistil skutkový stav veci.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, pričom odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie námietky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

13. Podľa , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

14. Podľa , iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

15. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

16. Podľa , ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

17. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

18. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

19. dbá na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, a tie môžu byť odstrániteľné a neodstrániteľné. Za neodstrániteľné nedostatky sa okrem iného považuje aj nedostatok právomoci súdu. Neodstrániteľné

podmienky konania majú za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej. Právomoc súdu je základnou procesnou podmienkou, ktorej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každej inštancii ( ). Jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania ( v spojení s , resp. ).

20. Žalobca sa v predmetnom konaní domáha určenia, že „Vysoká zmluvná strana Európskej únie Slovenská republika v zmysle ustanoveného článku 18 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ustanovených článkov 30 a 47 Charty základných práv Európskej únie a ustanoveného článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušila práva Európskej únie žalobcu“. Predmetné konanie okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zastavil z dôvodu, že nemá právomoc o predmetnom návrhu žalobcu rozhodovať s odôvodnením, že nejde o súkromnoprávny spor, pretože tunajší súd nemá právomoc posudzovať porušenie práv Európskej únie a takúto právomoc nemá žiadny iný orgán Slovenskej republiky. S týmto záverom žalobca nesúhlasil, keď zopakoval, čoho sa podanou žalobou domáha, t.j. odvolanie odôvodnil skutkovo totožne ako žalobu s konštatovaním, že súd prvej inštancie nespoľahlivo a nesprávne zistil skutkový stav veci, teda zotrval na názore, že vo veci má rozhodnúť súd prvej inštancie.

21. Skúmajúc splnenie procesných podmienok na konanie a rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobcom požadované určenie, že Slovenská republika porušila jeho práva Európskej únie, nie je súkromnoprávnym sporom, pri ktorom by bola daná právomoc súdov Slovenskej republiky. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď konanie v prejednávanej veci podľa zastavil.

22. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu (v tomto prípade súdu) riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. vymedzuje právomoc súdov v a 4. Ustanovenie určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Pre analýzu právneho vzťahu účastníkov a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti účastníkov, tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý možno podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v (porovnaj tiež rozhodnutia sp. zn. , sp. zn. ).

23. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha vyslovenia porušenia jeho práv po vyčerpaní opravných prostriedkov nápravy pred vnútroštátnymi orgánmi a inštitúciami Európskej únie, pričom žalobu neformuluje spôsobom, ktorý by umožňoval ingerenciu súdu v rámci súkromnoprávneho vzťahu, ktorého je žalobca účastný. Posúdenie skutočnosti, či došlo k porušeniu práv žalobcu by bolo možné len v prípade právnej argumentácie uplatnenej v rámci žaloby v zmysle , no z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa v prejednávanej veci nedomáha splnenia povinnosti (zaplatenia, náhrady škody, náhrady nemajetkovej ujmy a pod.), nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ani určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, pričom nejde ani o tzv. inú súkromnoprávnu žalobu, ktorej osobitný petit by vyplýval z hmotného práva (viď komentár k - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. , Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 493 a nasl.). Pokiaľ sa teda žalobca domáha určenia, že Slovenská republika porušila jeho práva Európskej únie, ide o vec, ktorá nepatrí do právomoci súdov. Nejde totiž o súkromnoprávnu vec v zmysle . Nad rámec súboru vzťahov uvedených v súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon - čo vyplýva z . V posudzovanej veci ale neprichádza do úvahy ani aplikácia , pretože zo žiadneho predpisu takúto právomoc súdov Slovenskej republiky nemožno vyvodiť. Na prejednanie takéhoto sporu nie je daná právomoc ani iného orgánu Slovenskej republiky, preto nebol dôvod na postup v zmysle

, pričom žalobca ani netvrdil, že vo veci má konať iný orgán Slovenskej republiky. Ak potom žalobca v dovolaní poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , argumentácia závermi vylovenými v tomto rozhodnutí najvyššieho súdu nie je opodstatnená, keďže predmetom konania v danej veci bola žaloba o zaplatenie (teda žaloba podľa ), pri posudzovaní ktorej súdy dospeli k záveru o právomoci civilného súdu na konanie vo veci peňažného plnenia – úhrady nákladov za odstránenie motorového vozidla.

24. Vychádzajúc z povahy prejednávanej veci, predmetom ktorej je určenie, že Slovenská republika porušila práva Európskej únie žalobcu, možno jednoznačne konštatovať, že nejde o súkromnoprávnu vec podľa , ani inú vec podľa , ktorej prejednanie a rozhodnutie súdom by ustanovil zákon. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď konanie v prejednávanej veci podľa zastavil.

25. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnuté uznesenia súdu v zmysle a ako vecne správne potvrdil.

26. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

29. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane použijú na dovolacie konanie.

30. Podľa , ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia , v spojení s ustanovením a . Vychádzajúc zo zásady celkového úspechu v konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania by patril žalovanému, ktorý si však trovy konania neuplatnil a preukázateľne mu ani žiadne trovy v odvolacom a dovolacom konaní nevznikli, a preto mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v danej veci nepovažoval za spravodlivé, aby ten, kto mal v odvolacom konaní plný konečný úspech znášal trovy dovolacieho konania, v ktorom bolo v poradí prvé uznesenie odvolacieho súdu zrušené len z procesných dôvodov (porovnaj s bodom 25.1. odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 3.3.2026).

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).