Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/102/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Z., spol. s r.o., so sídlom

v B., zastúpeného JUDr. F. N., advokátom Advokátskej kancelárie F. so sídlom v B., proti

ţalovanému I. so sídlom podnikania v B., o zaplatenie 251,45 € s príslušenstvom, ktorá vec

sa viedla na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. , o dovolaní

ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. júna 2010 sp.zn. 14 Co

333/2009, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom

z 15. októbra 2009 č.k. -60 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal, aby

súd uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 251,45 €, pozostávajúcu jednak

z poplatku z omeškania so zaplatením dlţného poistného na zdravotné poistenie a jednak

z úroku z omeškania so zaplatením poplatku z omeškania, v ktorom bol ţalovaný so svojim

plnením od 15. júna 2004 do 30. marca 2005. O trovách konania rozhodol tak, ţe účastníci

nemajú nárok na ich náhradu. Vo veci samej tak rozhodol majúc za to, ţe právo ţalobcu sa

premlčalo a ţalovaný sa dovolal premlčania práva.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa ţalobca podal odvolanie, v ktorom, okrem

námietky nesprávneho posúdenia otázky premlčania súdom prvého stupňa, obšírne

argumentoval, ţe prejednanie tejto veci a rozhodovanie v nej nepatrí do právomoci Úradu

pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Bratislave (ďalej len „úrad“) a ţe „jediným

2

orgánom, ktorého právomoc prichádza do úvahy v záujme prevencie denegácie

spravodlivosti, je súd.“

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 30. júna 2010

sp.zn. zrušil odvolaním ţalobcu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

a konanie zastavil s tým, ţe vec bude po nadobudnutí právoplatnosti jeho rozhodnutia

postúpená úradu. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o veci

samej odôvodnil tým, ţe súd prvého stupňa nesprávne posúdil otázku právomoci súdu danú

vec prejednať a rozhodnúť. Vychádzal pritom z toho, ţe ţalobca sa domáhal splnenia

povinnosti ţalovaným zaplatiť poplatok z omeškania s plnením poistného na zdravotné

poistenie a úrok z omeškania s plnením poplatku z omeškania, ktoré povinnosti boli

ţalovanému uloţené platobnými výmermi. Platobné výmery ale vydal správca konkurznej

podstaty úpadcu P., ktorý takéto rozhodnutia nebol oprávnený vydať. V zmysle záverov

uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zn. z 18. februára 2010 treba

správcom konkurznej podstaty vydané platobné výmery povaţovať za nulitné akty.

Vychádzajúc z uvedeného ustálil, ţe ţalobou sa tak uplatňuje poplatok z omeškania podľa §

23 ods. 2 o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,

o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,

podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „“)

z poistného, ktoré ale nikdy platne platobným výmerom predpísané nebolo. Pre priznanie

poplatku z omeškania ale je nevyhnutné, aby bol platiteľovi poistného predpísaný v zmysle §

23 ods. 4 platobným výmerom; pre vznik nároku na poplatok

z omeškania nepostačuje iba skutočnosť, ţe platiteľ poistného neuhradil včas poistné na

zdravotné poistenie. Pre posúdenie, či vec patrí do právomoci súdu povaţoval ďalej za

zásadné posúdenie povahy (charakteru) ţalobou uplatňovaného práva. K tomu uviedol, ţe

„tento nárok vznikol ako zákonný následok oneskoreného plnenia povinností vyplývajúcej

a upravenej právnou normou z oblasti verejného práva a nemoţno ho preto, a to ani

v dôsledku jeho postúpenia na ďalší subjekt, povaţovať v ţiadnom prípade za pohľadávku z

práva súkromného“. Vzhľadom na uvedené kaţdé nakladanie s ním, ako aj jeho následný

právny reţim sa môţe uskutočniť len v rámci zákonných ustanovení práva verejného.

Nadobudnutím účinnosti o zdravotných poisťovniach, dohľade nad

zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.

“) prešlo oprávnenie vydávať platobné výmery o pohľadávkach na poistnom

vyplývajúcich z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na

3

poistnom podľa osobitného predpisu, o úrokoch z omeškania a pohľadávkach vyplývajúcich z

nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, na

úrad. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, ţe pokiaľ v čase uplatnenia nároku na súde

bol v účinnosti a platnosti osobitný zákon, ktorý kompetenciu rozhodovať o uplatnenom

nároku vydávaním platobných výmerov zveril osobitnému správnemu orgánu, a to

v intenciách zákonnej úpravy normy verejného práva, nemôţe byť daná právomoc súdu

rozhodovať o tomto nároku podľa ustanovení súkromného práva.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktoré odôvodnil dovolacím

dôvodom podľa v spojení v tvrdiac, ţe

postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. V odôvodnení

dovolania ţalobca poukázal predovšetkým na to, ţe ustanovenia

nekonštituovali právo na poplatok z omeškania s plnením poistného, ale priamo zákonnú

povinnosť platiteľa poistného zaplatiť poistné spolu s poplatkom z omeškania. Platba

poplatku z omeškania je zákonnou povinnosťou a ako taká nepredstavuje dispozičné

oprávnenie zdravotnej poisťovne, ale explicitnú zákonnú povinnosť platiteľa poistného. Právo

na zaplatenie poplatku z omeškania vzniká na základe omeškania platiteľa poistného

s platením poistného a na jeho vznik nie je potrebná ďalšia právna skutočnosť. Predpis

poplatku z omeškania príslušným orgánom „je len judikovanie práva, resp. jemu

zodpovedajúcej povinnosti, a teda vznik exekučného titulu“. Uviedol, ţe „platobné výmery,

vo vzťahu k zaplateniu časti poplatku z omeškania, plnia len funkciu preukázania počiatku

plynutia doby, od ktorej je v zmysle zákonných ustanovení ,navrhovateľ´(zrejme správne

,odporca´; poznámka dovolacieho súdu) povinný zaplatiť zostávajúcu časť poplatku

z omeškania. Je jednoznačné, ţe nárok na zaplatenie zvyšnej časti poplatku z omeškania nie je

zaloţený platobnými výmermi, a ich prípadná neplatnosť nespôsobuje zánik nároku.“ K tejto

časti svojho dovolania ţalobca ešte uviedol, ţe právne nesprávnu argumentáciu, ktorá

napokon viedla k napadnutému rozhodnutiu, pouţil aţ odvolací súd a preto sa k nemu

nemohol ţiadnym spôsobom vyjadriť. Ţalobca ďalej argumentoval, ţe právomoc rozhodnúť

o nároku na poplatok z omeškania nemá úrad, ale nemal ju ani pôvodný veriteľ (okrem iného

aj vzhľadom na jeho zánik). Keďţe jeho právo na zaplatenie poplatku z omeškania

bezpochyby vzniklo, ale neexistuje relevantný právny predpis upravujúci právomoc nejakého

orgánu a proces, akým má svoj nárok uplatniť, jediným orgánom, ktorého právomoc

prichádza do úvahy, je súd. Ţalobca tieţ namietal, ţe odvolací súd „absolútne“ opomenul

vyporiadať sa s jeho argumentmi v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Navrhol

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, a rovnako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je príslušný rozhodnúť o dovolaniach proti

rozhodnutiam krajských súdov, ako súdov odvolacích ( ), po zistení, ţe

dovolanie bolo podané včas na tento procesný úkon oprávnenou osobou ( ),

prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keďţe ide o dovolanie proti uzneseniu

odvolacieho súdu ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu treba

zamietnuť, pretoţe v ňom uvádzané dôvody nie sú dané a konanie odvolacieho súdu nemá ani

vady, pre ktoré by bol potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona ( )

viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa

zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ

tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje

len podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale aj podľa ich obsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ustanovenú v § 242 ods. 1, druhá

veta skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v aţ g/ (t.j či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam,

kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka

pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne

obsadeným). V dovolacom konaní ţiadna z týchto vád nevyšla najavo.

Pokiaľ ţalobca vyvodzuje dôvod svojho dovolania podľa

v spojení v z toho, ţe odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie

skutočnosťami, ku ktorým sa nemohol predtým vyjadriť, robí tak neodôvodnene. Podľa

obsahu takto vymedzeného dovolacieho dôvodu ide tu o námietku porušenia ustanovenia

Prieskum postupu odvolacieho súdu z hľadiska citovaného ustanovenia

vykonal dovolací súd aj z dôvodu, ţe prípadné porušenie tejto povinnosti odvolacím súdom

by malo za následok vadu konania v zmysle ustanovenia (porovnaj

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2010 sp.zn. ),

na ktorú vadu by bol dovolací súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1

). Vadu spočívajúcu v porušení ustanovenia ale dovolací súd nezistil.

Podľa predmetného ustanovenia, ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je

pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu

tohto ustanovenia vyjadrili.

V preskúmavanej veci ale nešlo o procesnú situáciu riešenú v ustanovení § 213 ods. 2

Otázka právomoci súdu, ktorá bola výlučne rozhodujúca pre rozhodnutie odvolacieho

súdu, nebola totiţ v konaní nová a nevyskytla sa prvýkrát aţ bezprostredne pred konečným

rozhodnutím odvolacieho súdu. Ţalobca uţ v odvolaní obšírne argumentoval, ţe prejednanie

a rozhodovanie v tejto veci nepatrí do právomoci úradu a ţe „jediným orgánom, ktorého

právomoc prichádza do úvahy v záujme prevencie denegácie spravodlivosti, je súd.“

Majúc na zreteli uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu

nemá vadu podľa spočívajúcu v porušení

Dovolací súd potom plniac si zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 242 ods. 1.

druhá veta skúmal, či konanie odvolacieho súdu nie je prípadne postihnuté vadami

podľa aţ e/ a majúcimi za následok tzv. zmätočnosť konania

a rozhodnutia. Takéto vady konania nezistil; existenciu takýchto vád netvrdil ani ţalobca

vo svojom dovolaní.

Po tomto zistení dovolací súd skúmal, či je dovolanie ţalobcu prípustné podľa iných

ustanovení upravujúcich prípustnosť dovolania proti

6

uzneseniam odvolacieho súdu, akú procesnú formu má aj dovolaním napadnuté rozhodnutie.

Dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je prípustné podľa , pretoţe

odvolací súd tým, ţe otázku právomoci súdu posúdil inak neţ súd prvého stupňa,

v skutočnosti zmenil jeho rozhodnutie o veci samej [prípustnosť dovolania je tu zaloţená

na zásade diformity, teda rozdielnosti (nesúladu) rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvého

stupňa].

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu, či rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na správnom právnom posúdení veci, ktoré posúdenie ţalobca

v dovolaní tieţ namieta. Mal pritom na zreteli, ţe právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej

na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil

správny (náleţitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Dospel k záveru, ţe ţalobca neopodstatnene vytýka odvolaciemu súdu chybu

pri právnom posúdení veci.

Odvolací súd pri rozhodovaní o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa, zastavení

konania a postúpení veci úradu, vychádzal z toho, ţe na prejednanie danej veci nie je daná

právomoc súdu, keďţe rozhodovanie o ţalobou uplatnených nárokoch patrí do právomoci

iného orgánu, do právomoci úradu. Tento svoj záver odôvodnil tým, ţe pre posúdenie, či vec

patrí do právomoci súdu, za primárne treba povaţovať posúdenie povahy (charakteru)

ţalobou uplatňovaného práva. K tomu uviedol, ţe „tento nárok vznikol ako zákonný následok

oneskoreného plnenia povinností vyplývajúcej a upravenej právnou normou z oblasti

verejného práva a nemoţno ho preto, a to ani v dôsledku jeho postúpenia na ďalší subjekt,

povaţovať v ţiadnom prípade za pohľadávku z práva súkromného“. Vzhľadom na uvedené

kaţdé nakladanie s ním, ako aj jeho následný právny reţim, sa môţe uskutočniť len v rámci

prešlo oprávnenie vydávať platobné výmery o pohľadávkach na poistnom vyplývajúcich

z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa

osobitného predpisu, o úrokoch z omeškania a pohľadávkach vyplývajúcich z nezaplatenej

úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, na úrad. Na základe

uvedeného odvolací súd ustálil, ţe pokiaľ v čase uplatnenia nároku na súde bol v účinnosti

a platnosti osobitný zákon, ktorý kompetenciu rozhodovať o uplatnenom nároku vydávaním

platobných výmerov zveril osobitnému správnemu orgánu, a to v intenciách zákonnej úpravy

normy verejného práva, nemôţe byť daná právomoc súdu rozhodovať o tomto nároku podľa

ustanovení súkromného práva.

Tento právny záver odvolacieho súdu povaţuje dovolací súd za správny.

Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť

otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie.

vymedzuje právomoc súdov v ustanoveniach . V odseku

1 tohto paragrafu určuje, ţe v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú veci

(nároky), ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, druţstevných, ako aj

z obchodných vzťahov (včítane podnikateľských a hospodárskych vzťahov). Takto

ohraničený súbor sa týka vzťahov súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej

rovnosti a vôľovej autonómie účastníkov. Veci, zaradené do tohto súboru, prejednávajú

a rozhodujú prevaţne súdy; len výnimočne, ak to ustanovuje zákon, prejednávajú ich

a rozhodujú o nich iné orgány. Podľa v občianskom súdnom konaní súdy

preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,

opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne

záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy

so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými

právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich

podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Nad rámec, vymedzený

uvedenými súbormi vzťahov, súdy podľa v občianskom súdnom konaní

prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa uţ, na rozdiel od predchádzajúcich, nezakladajú

priamo na práve súkromnom, tieto však vţdy len vtedy, ak to ustanovuje zákon.

Vzhľadom na predmet daného konania a subjekty, ktoré v ňom majú postavenie

účastníkov, a právny základ, z ktorého je ţaloba na zaplatenie úrokov z omeškania

vyvodzovaná, nie je podľa dovolacieho súdu za potrebné bliţšie vysvetliť, ktoré vzťahy

povaţuje zákon za pracovné, rodinné a druţstevné. Pokiaľ ale ide o ostatné vzťahy,

vypočítané v , je pre účely ďalšieho výkladu vhodné podať ich stručnú

charakteristiku:

8

Za občianskoprávne vzťahy sa povaţujú predovšetkým v ustanovení § 1 ods.2

uvedené majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové

vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb,

pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (napr. § 261 ods. 2 Obchodného

zákonníka). Úpravu niektorých osobitných majetkových a osobných vzťahov

občianskoprávnej povahy obsahujú ďalšie zákony, napr. o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov. Príslušné ustanovenia sa podporne

pouţijú aj vtedy, ak v niektorých predpisoch nie je upravená vlastná osobitná úprava.

Napríklad podľa platí, ţe ak niektoré otázky nemoţno

riešiť podľa ustanovení tohto zákonníka, riešia sa podľa občianskeho práva.

Obchodnoprávnymi vzťahmi sú vzťahy podnikateľov, ďalej obchodné záväzkové vzťahy, ako

aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním (viď bliţšie najmä § 1 ods.1 Obchodného

zákonníka). Tak pre občianskoprávne vzťahy, ako aj pre obchodnoprávne vzťahy platí to, čo

bolo uvedené vyššie o všetkých vzťahoch vymenovaných v , totiţ ţe sú

upravené normami súkromného práva a ţe sú zaloţené na princípoch právnej rovnosti

a autonómie ich subjektov.

Pre vyriešenie otázky, či tá - ktorá vec patrí do právomoci súdu v zmysle uvedených

ustanovení, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu ţalobca vyvodzuje

ţalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania), tento vzťah dôsledne analyzovať

a následne po právnej stránke správne vyhodnotiť a posúdiť. Za účelom zabezpečenia

podkladov, nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon ţalobcovi povinnosť uviesť vţdy uţ

v návrhu (ţalobe) rozhodujúce skutočnosti ( ). Tie majú súdu umoţniť, aby

daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov,

významných tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. právomoci,

príslušnosti, spôsobilosti byť účastníkom konania), ako aj pre prípadné posúdenie veci samej.

Ţalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť

a zdôvodniť. Je totiţ vţdy vecou súdu, aby podal jeho právnu kvalifikáciu. Ak ho ale predsa

len v ţalobe právne vyhodnotí, súd tým nie je viazaný.

Pre analýzu právneho vzťahu účastníkov a posúdenie jeho povahy z hľadiska

právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý ţalobca vyvodzuje z tohto

právneho vzťahu je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti

účastníkov, tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je určujúce

9

pre posúdenie, či ţalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý

moţno podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v

(porovnaj tieţ rozhodnutie sp.zn. ).

Ţalobca v ţalobe o splnenie povinnosti ţalovanou zaplatiť mu poplatok z omeškania

s platením poistného na zdravotné poistenie v sume 140,80 € a úrok z omeškania s platením

poplatku z omeškania v sume 110,65 €, ako rozhodujúce skutočnosti uviedol, ţe na základe

zmluvy zo 7. júla 2005 o postúpení pohľadávok uzavretej s P., nadobudol aj pohľadávku na

poistnom na zdravotné poistenie a pohľadávku na poplatku z omeškania, ktoré pohľadávky

bol ţalovaný povinný zaplatiť P.na základe ňou vydaných platobných výmerov č. 603/2004

zo 14. júna 2004 a č. 604/2004 zo 14. júna 2004. Ţalovaný postúpené pohľadávky na

poistnom a poplatku z omeškania ţalobcovi síce zaplatil, urobil tak ale oneskorene a preto mu

vznikla povinnosť zaplatiť ţalobcovi poplatok z omeškania v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2

vo výške 0,2% z dlţnej sumy poistného za kaţdý kalendárny deň

a úrok z omeškania v zmysle ustanovenia nariadenia vlády č.

Podľa povinné zdravotné poistenie je poistenie,

na ktorého základe sa poskytuje zdravotná starostlivosť v rozsahu a za podmienok

ustanovených osobitnými predpismi a sluţby súvisiace s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.

Podľa príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi

poistného (§ 16 ods. 1 aţ 3) platobným výmerom dlţné poistné, ak ho neodviedol v termíne

splatnosti podľa odsekov 1 aţ 4.

Podľa , ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené

v odseku 1, predpíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2% z dlţnej sumy

poistného za kaţdý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za

príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny

mesiac do dňa, keď bola dlţná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.

Podľa príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi

poplatok z omeškania platobným výmerom.

10

Podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení

o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) zdravotné poistenie je

a) povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom

verejného zdravotného poistenia (ďalej len "poistenec") za podmienok ustanovených týmto

zákonom zdravotná starostlivosť a sluţby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

(ďalej len "zdravotná starostlivosť") v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, 1)

b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom

individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve

podľa osobitného predpisu. 2)

Podľa vykonávanie verejného zdravotného

poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami.

Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených

v osobitnom predpise.

Podľa na konanie a rozhodovanie

o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy

o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa pouţije rovnako

na rozhodovanie o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ

poistného povinný uhradiť podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Podľa nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2

môţe zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade.

Podanie je moţné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náleţitosti

elektronickej formy podania určí úrad.

Podľa , bod 3. , úrad vykonáva dohľad

nad verejným zdravotným poistením tým, ţe vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených

zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených

11

preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného

38) 38a)

predpisu ,úroky z omeškania a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za

38b) 38), 38a)

neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, (podľa poznámok a 38b) osobitným predpisom treba rozumieť o zdravotnom poistení

a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov; poznámka dovolacieho súdu).

Podľa prechodného ustanovenia zdravotná

poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlţné poistné, nárok na poplatok z omeškania

z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré

mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Podľa prechodného ustanovenia úrad vydáva

platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom

vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie,

na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Zohľadniac ţalobcom vymedzený rozhodujúci skutkový stav (ktorý zostal v priebehu

súdneho konania nezmenený) povaţuje dovolací súd za potrebné podčiarknuť, ţe ţalobca svoj

nárok vyvodzuje z právneho vzťahu, ktorý:

a) vznikol medzi ním ako postupníkom pohľadávky poistného na zdravotné poistenie

a platiteľom poistného, predmetom ktorého je platenie poistného, resp. poplatku z omeškania

z neodvedeného resp. oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie ţalovanou

vzniknutých ešte podľa Právny rámec, v ktorom vzniklo ním

uplatnené právo, vymedzil sám ţalobca svojimi skutkovými tvrdeniami, pričom

ho lokalizoval práve len do tohto právneho vzťahu; tým zároveň (nepriamo) vylúčil, ţe

k nemu došlo v inom právnom vzťahu,

b) sa netýkal niektorej z typických súkromných oblastí ţivota fyzickej osoby alebo

existencie právnickej osoby a nevyplýval zo súkromného práva. Išlo o verejnoprávny vzťah

sledujúci zabezpečenie riadneho fungovania verejného zdravotného poistenia, teda cieľ,

odlišný od tých, pre ktoré fyzické a právnické osoby vstupujú do vzťahov občianskoprávnych,

pracovných, rodinných, druţstevných a obchodných (vrátane podnikateľských

12

a hospodárskych). Účastníci v danom vzťahu nemali autonómne a rovnoprávne postavenie,

charakteristické pre tie právne vzťahy zaloţené na súkromnom práve, ktoré vypočítava § 7

ods.1 , naopak, ich odlišné postavenie v tomto právnom vzťahu vykazovalo znaky,

odzrkadľujúce osobitný význam zdravotného poistenia, na ktorého základe sa poskytuje

zdravotná starostlivosť v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi

a sluţby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok

ustanovených osobitnými predpismi,

c) je upravený právnym predpisom, samostatne riešiacim dôsledky nezaplatenia,

resp. oneskoreného zaplatenia poistného na zdravotné poistenie osobitným postupom

zákonom na to určeného orgánu.

Tým, ţe zmluvou zo 7. júla 2005 došlo k postúpeniu pohľadávok poisteného

na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania na postupníka (na ţalobcu), nedošlo k zmene

povahy pohľadávok a ich príslušenstva.

Z ostatne citovaných prechodných ustanovení vyplýva, ţe

nárok na dlţné poistné a nárok na poplatok z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného

poistného na zdravotné poistenie, na ktoré vznikol nárok podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2004, sa uplatňuje na úrade a ţe rozhodovanie o takýchto pohľadávkach

patrí do právomoci úradu. Predpokladom vzniku oprávnenia úradu (a ţiadneho iného orgánu)

rozhodovať (jeho právomoci) je, aby išlo o pohľadávky na poistnom vyplývajúce

z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré

mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Vychádzajúc z uvedených charakteristických znakov predmetného právneho vzťahu

dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe právny vzťah medzi ţalobcom ako

postupníkom pohľadávky na zaplatenie poistného na zdravotné poistenie a ţalovaným ako

platiteľom tohto poistného, je vzťahom verejnoprávnej povahy, ktorý nemoţno podriadiť

pod vzťahy výslovne vypočítané v (nejde o vzťah občianskoprávny,

pracovný, rodinný, druţstevný, obchodný, podnikateľský a hospodársky), ani pod vzťahy,

na ktoré dopadá (ţiaden zákon neustanovuje, ţe o poplatku z omeškania

s platením poistného na zdravotné poistenie rozhoduje súd). Vec, vyplývajúcu z tohto

13

verejnoprávneho vzťahu, preto súdy v občianskom súdnom konaní podľa tretej a štvrtej časti

neprejednávajú a nerozhodujú.

Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe uznesenie odvolacieho súdu je

správne a preto dovolanie ţalobcu proti nemu treba uznesením zamietnuť podľa § 243b ods. 1

a 4

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd napriek tomu nepriznal ţalovanému náhradu trov

dovolacieho konania, pretoţe nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. apríla 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová