Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 37/99

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

2. septembra 1999 zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Šafárika a členov

senátu JUDr. Viery Mrázovej a JUDr. Richarda Rapanta prerokoval prijatý podnet

, bytom zastúpeného JUDr.

Pavlom Seleckým, komerčným právnikom, Pezinok, Slnečná 48, vo veci porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

prvej vety v súdnom konaní vedenom na Obvodnom

súde Bratislava 1 (teraz Okresnom súde Bratislava I) pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

upravené v prvej vete .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“)

bol doručený podnet (ďalej len „navrhovateľ“) na začatie

konania podľa (ďalej len „“), v

ktorom namietal, že postupom bývalého Obvodného súdu Bratislava 1 (teraz

Okresného súdu Bratislava I) v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. bolo

porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V podnete uviedol, že hoci návrh na začatie súdneho konania podal 2. januára

1995, Okresný súd Bratislava I nerozhodol vo veci samej ani ku dňu podania

podnetu, t.j. k 17. aprílu 1997. V konaní pred týmto súdom sa domáhal „priznania

zápočtu rokov perzekúcie od 1. 7. 1969 do 4. 7. 1972“. Ako odporcu v prvom rade

označil Dekanát Lekárskej fakulty UK v Bratislave a odporcu v druhom rade

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.

Uznesením ústavného súdu z 27. mája 1999 bol podnet v časti, v ktorej

navrhovateľ namietal porušenie svojho práva na prerokovanie jeho veci bez

zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. , prijatý na konanie. Vo zvyšnej časti bol podnet odmietnutý.

Po prijatí podnetu sa k jeho obsahu vyjadril Okresný súd Bratislava I v tom

zmysle, že konanie v uvedenej veci je z pohľadu jeho plynulosti ovplyvnené dvoma

skutočnosťamia a to že od doručenia návrhu do 30. júna 1999 vo veci konali štyria

sudcovia a že prevzatie a naštudovanie jednotlivých vecí tohto súdneho oddelenia si

zákonite vyžadovalo značný časový priestor pri bežnom vybavovaní približne 380

nevybavených vecí a ďalej skutočnosťou, že žalobca (v konaní pred ústavným súdom

navrhovateľ) sa na pojednávanie nedostavil s odôvodnením, že jeho vec je

dostatočne zadokumentovaná. K vyjadreniu pripojil faktografiu o vykonaných

úkonoch súdu.

Účastníci konania po výzve ústavného súdu zo 7. júna 1999 sa vyjadrili, že

netrvajú na tom, aby sa o podnete konalo ústne pojednávanie podľa § 30 ods. 1 a 2

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “). So zreteľom na vyjadrenie účastníkov ústavný súd v súlade s

citovaným ustanovením rozhodol vo veci samej bez ústneho

pojednávania.

II.

Pri rozhodovaní o predmetnej veci ústavný súd vychádzal zo zistení, ktoré

vyplynuli z obsahu spisu zn. Okresného súdu Bratislava I s prihliadnutím

na obsah podnetu a vyjadrenia procesného súdu. Išlo najmä o tieto skutočnosti:

- Navrhovateľ 2. januára 1995 doručil Mestskému súdu v Bratislave žalobu na

začatie konania vo veci priznania zápočtu rokov perzekúcie. Mestský súd v

Bratislave uznesením č. k. -2 zo 7. februára 1995 vyslovil svoju vecnú

nepríslušnosť a spis po právoplatnosti uznesenia postúpil vecne príslušnému

Obvodného súdu Bratislava 1 na ďalšie konanie. Spis bol doručený Obvodnému súdu

Bratislava 1 30. marca 1995. Na výzvu tohto súdu z 23. mája 1995 navrhovateľ 16.

júna 1995 predložil ďalší exemplár návrhu.

- Konajúci súd 17. júla 1995 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku. Proti výzve podal navrhovateľ 17. augusta 1995 „odvolanie“, v ktorom

namietal, že so zreteľom na povahu sporu je konanie od súdneho poplatku

oslobodené. - V čase od 31. júla 1995, kedy bolo na výzvu súdu doručené

vyjadrenie odporcu v druhom rade (Ministerstva školstva SR), až do 3. apríla 1997

(vyjadrenie odporcu v druhom rade zaslané žalobcovi) nebol zo strany pracovníkov

súdu vykonaný žiadny úkon. Na žiadosť ústavného súdu zo 16. júla 1997 bol spis

predložený 2. decembra 1997 a z ústavného súdu vrátený 17. apríla 1998.

- Po prevzatí spisu ďalšou sudkyňou JUDr. Hadrbulcovou, t.j. od 1. júla 1998,

bol prvý úkon súdu urobený až 16. júna 1999, kedy sudkyňa vyžiadala pripojiť

k spisu zn. spis zn. .

Ústavný súd po vykonanom dokazovaní dospel k týmto skutkovým a právnym

záverom:

Konanie, ktoré trvá viac ako 4 roky a v priebehu štvorročného obdobia konania

sa prejavujú ničím neodôvodnené prieťahy spočívajúce v nedostatočnej činnosti súdu

v čase od 31. júla 1995 do 3. apríla 1997 a tiež od 1. júla 1998 do 16. júna 1999,

nemožno ospravedlniť iba zmenou zákonných sudcov a časovou náročnosťou na

naštudovanie problematiky sporu. Naviac argument o vybavovaní veci viacerými

sudcami je administratívnej povahy a nemôže byť prijatý ako dôvod nerešpektovania

kritéria „primeranej lehoty“.

Okrem toho medzi skutočnosti, ktoré ústavný súd skúma pri posudzovaní, či

konanie spĺňa kritérium „primeranej lehoty“, patrí aj zložitosť prejednávanej veci i

správanie sa žalobcu, ktoré by mohlo prispieť k zbytočným prieťahom. V danej veci

nešlo o zložitosť skutkovej a právnej problematiky, keďže išlo o posúdenie doby

perzekúcie pre jeho nároky vyplývajúce z mimosúdnej rehabilitácie, čo vo svojich

písomnostiach adresovaných konajúcemu súdu opakovane zdôrazňoval. Okrem iného

aj vo svojom odvolaní proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku, ten nezaplatil,

keďže toto konanie je od súdnych poplatkov oslobodené. Ani argument o správaní sa

žalobcu nemôže vyvážiť nečinnosť súdu. umožňuje, aby

konajúci súd postupoval podľa § 1 až 3 upravujúcich spravodlivú ochranu práv a

oprávnených záujmov účastníkov kvalifikovaným postupom súdu. Konanie podľa

(ďalej len „“) je jednou zo záruk zákonnosti, a

tým aj ústavnosti konania súdov. Súd prípravou pojednávania vytvára predpoklady,

aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jednom pojednávaní. Podľa § 114

v spojení s odročenie pojednávania je možné len z dôležitých

dôvodov (čím nie je napr. doručovanie predvolania žalobcovi na pojednávanie z

nesprávnej adresy). V neposlednom rade súdom nariadený dôkaz výsluchom

účastníka (v danom prípade žalobcu) môže súd zabezpečiť jeho predvedením

(ustanovenia v spojení s ).

Hoci zásadne nie je v právomoci ústavného súdu, ktorý je nezávislým súdnym

orgánom ochrany ústavnosti a len v ustanovených prípadoch aj zákonnosti,

bližšie sa zaoberať zákonnosťou postupu súdu, pre objektívne posúdenie porušenia

základného práva upraveného v prvej vete je nevyhnutné, aby sa

zaoberal aj jednotlivými (konkrétnymi) už uvedenými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku, nerešpektovaním ktorých došlo k porušeniu aj základných

princípov konania, akými sú hospodárnosť a rýchlosť konania, avšak bez

presadzovania rýchlosti na úkor zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia.

Keďže účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa prvej vety je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdneho orgánu, vyhovel

ústavný súd podnetu navrhovateľa a vo veci samej rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 1999

JUDr. Tibor Šafárik

predseda senátu