Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 160/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť D. R., B., zastúpeného advokátom JUDr. I. S., PhD.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

starostlivosť o deti a ich výchovu podľa

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom č. k. -396 z 25. mája 2010 a postupom Krajského súdu v

Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom č. k. 11CoP

238/2010-448 z 9. novembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. R. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 17. januára

2011 doručená sťažnosť D. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom č. k.

-396 z 25. mája 2010 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) a postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom č. k. -448 z 9. novembra 2010 (ďalej

len „rozsudok krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd napadnutým rozsudkom

zveril maloletú dcéru sťažovateľa T. R. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky

RNDr. E. Z., určil pre maloletú dcéru príspevok na výživu, ktorú je povinný platiť sťažovateľ,

a upravil styk sťažovateľa s maloletou dcérou. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal

sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

3. Podľa tvrdenia sťažovateľa postupom okresného súdu a krajského súdu a ich

napadnutými rozsudkami došlo k porušeniu jeho základného práva priznaného čl. 41 ods. 4

, a to tým, že všeobecné súdy pri rozhodovaní v danej veci nezohľadnili to, že pre

zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky neboli naplnené objektívne

dôvody, pričom nesprávne vyhodnotili znalecký posudok znalca PhDr. I. O. a prehliadli aj

skutočnosť, že stará matka nie je pre svoj vysoký vek vhodná na rolu náhradného rodiča.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti zdôraznil, že stará matka nerešpektuje predchádzajúce

právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov upravujúce jeho styk s maloletou dcérou, čím sa

jeho podiel na starostlivosti o maloletú dcéru obmedzil iba na platenie výživného.

4. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ v petite sťažnosti žiadal, aby ústavný

súd vydal nález, ktorým by vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené jeho základné právo podľa , zrušil

napadnutý rozsudok okresného súdu a rozsudok krajského súdu a sťažovateľovi priznal

náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

6. Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;

deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť

a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na

základe zákona.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným

súdom a jeho rozhodnutiu, ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity podľa čl. 127

ods. 1 . Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných

súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že sťažovateľ má

právo domáhať sa ochrany základného práva na ústavnom súde iba v prípade, ak mu túto

ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy (mutatis mutandis napr. , I.

ÚS 269/06).

9. V danom prípade bolo proti uzneseniu okresného súdu prípustné odvolanie ako

riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam

sťažovateľa mal krajský súd v odvolacom konaní, čím je zároveň vylúčená právomoc

ústavného súdu. Sťažovateľ možnosť podania odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu

využil a o jeho odvolaní rozhodol krajský súd. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť

v tejto časti (teda vo vzťahu k postupu a rozsudku okresného súdu) odmietnuť pre

nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

10. Vo vzťahu k namietanému porušeniu označeného základného práva rozsudkom

krajského súdu a postupom, ktorý mu predchádzal, ústavný súd predovšetkým poukazuje na

svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej možnosť porušenia základných práv hmotného

charakteru, v danom prípade základného práva na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa

, treba posudzovať vždy vo vzťahu k porušeniu základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa (, ).

Sťažovateľ porušenie tohto práva v petite sťažnosti nenamietal a rovnako sa o ňom

nezmienil ani v odôvodnení sťažnosti. Vzhľadom na viazanosť ústavného súdu návrhom na

začatie konania podľa nemohol ústavný súd preskúmať

výkon právomoci krajského súdu a jeho konformnosť s vo vzťahu k

, ktoré by sa priamo dotklo aj posúdenia dodržania garancií obsiahnutých v

ods. 4 .

11. Nad rámec uvedeného ústavný súd podotýka, že postup konajúceho súdu v súlade

s platným a účinným zákonom nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv

a slobôd. V danom prípade išlo o rozhodovanie o náhradnej starostlivosti podľa § 44 a nasl.

o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Za porušenie základného práva občana

taktiež nemožno považovať ani neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným

súdom (). Rovnako už ústavný súd vyslovil, že nie je v jeho právomoci zaoberať

sa zákonnosťou postupu všeobecného súdu (, ), hodnotiť alebo

nahrádzať výsledky dokazovania, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie.

12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

O taký prípad išlo aj v prejednávanej veci vo vzťahu k postupu a rozsudku krajského súdu,

preto ústavný súd z už uvedených dôvodov považuje sťažnosť v tejto časti za zjavne

neopodstatnenú.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre nedostatok právomoci, resp. zjavnú

neopodstatnenosť, ústavný súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré

sú viazané na skutočnosť, že sťažnosti bude vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. apríla 2011