Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 53/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. septembra

2001 o podnete M. P., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. T. Š., K.,

namietajúcom porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní Krajského súdu v Košiciach

vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v konaní Krajského súdu v Košiciach vedenom pod sp. zn.

b o l o p o r u š e n é .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. marca

2001 doručené podanie M. P., bytom K. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. T. Š., K., v ktorom namietal porušenie v ňom uvedených základných

práv garantovaných (ďalej len „“), Dohovorom

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a Občianskym

súdnym poriadkom ( v znení neskorších predpisov - ďalej len

„OSP“) Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. vo veci zrušenia zmluvy o tichom spoločenstve a vrátenia peňazí.

Navrhovateľ sa v podaní domáhal odstránenia prieťahov v konaní, keď uviedol,

že od podania žaloby na súd uplynul jeden rok a deväť mesiacov a vo veci sa

nerozhodlo napriek tomu, že sa sťažoval na Najvyššom súde Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) a Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej

len „ministerstvo spravodlivosti“).

V prílohe podania predložil kópie súdnej žaloby spolu s dôkaznými materiálmi

a korešpondenciu s najvyšším súdom a ministerstvom spravodlivosti.

Na výzvu ústavného súdu podanie doplnil s tým, že postupom krajského súdu

boli porušené jeho základné práva podľa a Dohovoru.

Ústavný súd podnet navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu, posúdil, či spĺňa náležitosti ustanovené v § 20 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“), a zistil, že jeho podnet v časti, v ktorej namieta

porušenie svojho základného práva podľa a Dohovoru

v konaní krajského súdu vedenom pod sp. zn. , spĺňa zákonom

predpísané náležitosti. Keďže ústavný súd nezistil ani ďalšie dôvody na jeho

odmietnutie podľa , podnet v tejto časti prijal

uznesením sp. zn. z 15. mája 2001 na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti

podnet odmietol ako zjavne neopodstatnený a tiež z dôvodu svojej nepríslušnosti na

jeho prerokovanie.

Po prijatí časti podnetu na konanie (ďalej len „podnet“) ústavný súd požiadal

krajský súd o písomné stanovisko k prijatému podnetu a predloženie súdneho spisu

sp. zn. .

Predseda krajského súdu v písomnom vyjadrení sp. zn. Spr 1113/01 z 26. júna

2001 uviedol: „V obchodnej agende Krajského súdu v Košiciach bol stav

nerozhodnutých vecí agendy Cb (prvostupňová agenda) k 1. 1. 1999 - 5633

nerozhodnutých vecí, k 1. 1. 2000 - 4316 vecí a k 31. 12. 2000 - 3434 vecí. Z tohoto

počtu nerozhodnutých vecí u uvedenej sudkyne bol stav 803 sporov k 1. 1. 1999,

549 k 1. 1. 2000 a 387 sporov k 31. 12. 2000. V tejto agende v rokoch 1999 a 2000

celkove rozhodla 476 vecí. Okrem týchto vecí v prvostupňovej agende participovala

na rozhodovaní ďalších senátnych vecí. V agende Cob (odvolacej agende) rozhodla za

uvedené obdobie 103 vecí, pričom ako členka odvolacieho senátu participovala na

ďalších rozhodnutiach senátu 3 Cob. Pri zostatku uvedených nerozhodnutých vecí

v agende Cb rozhodovalo na súde v tejto agende 12 sudcov, ktorí zároveň rozhodovali

aj v odvolacej agende (agenda Cob), kde bolo rozhodnutých 631 vecí (r. 1999)

a 684 vecí (r. 2000).

Na základe týchto skutočností je možné konštatovať, že úkony troch súdov

v tomto konaní, správanie navrhovateľa i stav súdnych agend u zákonnej sudkyne

nepreukazujú neprimerane zdĺhavý postup sudcu (subjektívne zavinené prieťahy

v konaní). Procesné úkony neboli totiž vykonané bez náležitého uváženia a ich

postupnosť nebola subjektívne realizovaná v neprimeraných časových intervaloch,

vzhľadom na stav súdnej agendy u príslušnej sudkyne (neposudzujeme týmto stav

zodpovednosti štátu za prípadné nevytváranie legislatívnych, personálnych

a ekonomických podmienok pre urýchlenie konania pri nadmernom množstve súdnych

sporov).“

Obaja účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho pojednávania, preto

ústavný súd o podnete navrhovateľa konal a rozhodol bez nariadenia ústneho

pojednávania ( ).

II.

Vo veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. sa navrhovateľ

domáhal žalobou podanou na Okresnom súde Košice I (doručená 11. júna 1999)

zrušenia zmlúv o tichom spoločenstve s firmou NICK-finance so sídlom K., a vrátenia

vložených peňazí.

Okresný súd Košice I v súlade s ustanovením § 104a ods. 2 z dôvodu podľa § 9

ods. 3 písm. b) postúpil vyššie uvedenú vec na konanie a rozhodnutie krajskému

súdu ako vecne príslušnému súdu. Súdny spis bol doručený krajskému súdu

24. augusta 1999.

Krajský súd prípisom zo 7. marca 2000 postúpil spis najvyššiemu súdu pre

nesúhlas s postúpením veci z dôvodu, že nejde o spor zo zmluvy o tichom

spoločenstve, ale o simulovanú zmluvu o úvere, resp. o pôžičke. Najvyššiemu súdu

bol spis doručený 15. marca 2000, ktorý uznesením č. k. Ndob 289/2000-8 z 30. mája

2000 rozhodol o vecnej príslušnosti krajského súdu na prejednanie veci. Uznesenie

bolo doručené krajskému súdu 10. júla 2000.

Krajský súd prípisom z 22. septembra 2000 (doručený 11. októbra 2000) vyzval

žalobcu na doplnenie žaloby konkretizovaním vymáhanej sumy pod následkom

zastavenia konania podľa . Žalobca podaním zo 16. októbra 2000

spresnil žalobný návrh (petit) uvedením sumy 737 500,- Sk s 18 % úrokmi od 16. júna

1999 do 16. októbra 2000 v sume 177 000,- Sk a úroky 538,- Sk za každý ďalší deň

omeškania.

Krajský súd vyzval navrhovateľa 1. marca 2001 (výzva doručená 16. marca

2001) na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v lehote 10 dní. Navrhovateľ 19. marca

2001 osobne doručeným podaním požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov. Krajský súd uznesením č. k. -15 z 31. mája 2001 priznal

navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov (doručené 11. júna 2001).

Listom zo 6. júla 2001 krajský súd požiadal Okresný úrad Košice I, odbor

živnostenského podnikania a ochrany spotrebiteľa, o zaslanie živnostenského listu

podnikateľky D. K. z firmy NICK-finance K. Súčasne vyzval Okresný súd Košice I,

predsedu trestného senátu, o udelenie súhlasu na predvedenie obžalovanej

podnikateľky D. K. (t. č. je vo väzbe) na pojednávanie pred krajským súdom na

10. októbra 2001 a väznicu - Ústav na výkon väzby K., na predvedenie obžalovanej na

pojednávanie.

Súdny spis krajského súdu sp. zn. bol doručený ústavnému súdu

17. júla 2001.

III.

Podľa ustanovenia prvej vety : „Každý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.“

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru: „Každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu.“

Podľa ustanovenia -7 : „Krajské súdy rozhodujú ďalej

ako súdy prvého stupňa v obchodných veciach bez zreteľa na to, či účastníci

záväzkového vzťahu sú podnikatelia, spory zo zmluvy o tichom spoločenstve“ (§ 673

a nasl. ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa

právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára

právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného nestačí,

aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba

domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv ().

Pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa , ústavný súd zohľadňuje tri kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval (napr. ,

).

Podľa právneho názoru ústavného súdu základným kritériom pri hodnotení

prieťahov je zložitosť veci podmienená skutkovým stavom a platnou právnou úpravou

konkrétnej veci, v ktorej štátny orgán (súd) koná (). Právna zložitosť sporu

nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou

organizáciou práce, nedokonalým poznaním obsahu samotnej podstaty veci, odbornou

nepripravenosťou na pojednávanie, neodborným využitím času určeného na

pojednávanie, neodborným vedením jednotlivých pojednávaní a nariaďovaním

dokazovania bez náležitého zistenia procesne významných skutočností pre toto

dokazovanie ().

Pri posudzovaní opodstatnenosti (dôvodnosti) tvrdenia navrhovateľa,

že v konaní krajského súdu došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie jeho

veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote ( prvá veta ; prvá veta Dohovoru),

ústavný súd považuje za potrebné rozdeliť napadnuté súdne konanie na dve etapy, a to:

A) od podania žaloby 11. júna 1999 na Okresnom súde Košice I do

rozhodnutia najvyššieho súdu o vecnej príslušnosti súdu na prerokovanie veci, t. j. do

30. mája 2000,

B) od doručenia tohto rozhodnutia krajskému súdu, t. j. od 10. júla 2000 do

predloženia spisu na ústavný súd, t. j. do 17. júla 2001.

A

V prvej etape (proces rozhodovania o vecnej príslušnosti) ústavný súd zistil

narušenie plynulosti v konaní v čase od 24. augusta 1999, keď bol súdny spis

Okresného súdu Košice I doručený krajskému súdu, do 15. marca 2000, keď bol súdny

spis doručený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o vecnej príslušnosti.

Vychádzajúc z obsahu žaloby a k nej pripojených zmlúv o tichom spoločenstve

(uzatvorených podľa až 681 ), ako aj z ustanovenia

ods. 3 písm. b)-7 ústavný súd rozhodovanie o vecnej príslušnosti súdu v danej

veci nekvalifikuje za také právne a fakticky zložité konanie, ktoré by odôvodňovalo

prieťahy v konaní, a dobu 6 a pol mesiaca na postúpenie súdneho spisu na súd

vyššieho stupňa považuje vzhľadom na jednoduchosť tohto úkonu za neprimerane

dlhú.

Pri dobrej organizácii práce a kvalifikovanom zhodnotení obsahu podstaty

predmetnej (obchodnej) veci bolo možné o vecnej príslušnosti rozhodnúť (t. j. vo veci

konať) už na krajskom súde, prípadne vec postúpiť na rozhodnutie najvyššiemu súdu

v podstatne kratšej dobe.

V správaní navrhovateľa pri konaní a rozhodovaní súdu o vecnej príslušnosti

nezistil ústavný súd skutočnosti, ktoré by spôsobili spomalenie postupu súdneho

konania.

Z uvedených dôvodov hodnotí ústavný súd konanie krajského súdu vo vyššie

uvedenom časovom úseku ako zbytočné prieťahy v konaní.

Stanovisko krajského súdu vyjadrené jeho predsedom (organizačno-personálne

problémy a z nich vyplývajúci vysoký počet nevybavených vecí pripadajúcich na

jedného sudcu) ústavný súd neprijal ako dostatočnú a dôvodnú obranu na

ospravedlnenie pomalého konania (prieťahov) v konaní súdu.

Vychádzajúc z medzinárodného štandardu uplatňovania Dohovoru, ako aj

z ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu platí, že nadmerné množstvo vecí

(počet nevybavených vecí, o ktorých má súd rozhodnúť), v ktorých štát musí

zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za pomalé konanie, t. j. za

prieťahy v konaní (napr. , , ).

B

V druhej etape (od 10. júla 2000 do 17. júla 2001), t. j. v príprave pojednávania

(stanoveného na 10. október 2001), zistil ústavný súd v konaní krajského súdu také

skutočnosti, ktorých dôsledkom boli prieťahy v súdnom konaní.

Krajský súd prípisom z 22. septembra 2000 vyzval žalobcu na doplnenie žaloby

konkretizovaním vymáhanej sumy pod následkom zastavenia konania podľa

ustanovenia (súd stanovil na tento úkon lehotu 15 dní).

Navrhovateľ listom zo 16. októbra 2000 (č. l. 10 spisu) podanie doplnil

požadovaným dôkazom, ale krajský súd až prípisom zo dňa 1. marca 2001, ktorý

navrhovateľ prevzal 16. marca 2001, vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdnych

poplatkov za návrh. Tento rutinný úkon (podľa vzoru č. 4a) vykonal súd takmer

po 5 mesiacoch bez relevantného zdôvodnenia.

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia.