Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 44/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu D. Š. a zo sudcov L.

M. a Š. O. na neverejnom zasadnutí 25. októbra 2001 o prijatom podnete Mgr. D. K., bytom

K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., K., ktorým namietal porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Slovenskej

republiky postupom súdov v konaní vo veci pôvodne vedenej na Okresnom súde Košice

I pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. p o r u š i l právo

Mgr. D. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2

.

2. Vo zvyšnej časti podnetu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 10. mája 2001

doručený podnet Mgr. D. K., bytom K. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného JUDr. R. Ž.,

K., ktorým namietal porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného ustanovením (ďalej len

„ústava“), ktorého sa mali dopustiť v podnete menované všeobecné súdy v konaní o jeho

návrhu na vyslovenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou.

Ústavný súd podnet navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí

senátu a po zistení, že v časti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa ustanovenia konaním Okresného súdu

Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. a Okresného súdu Bratislava I vo veci

vedenej pod sp. zn. obsahuje náležitosti požadované ustanoveniami § 20 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa

ustanovenia § 25 ods. 2 citovaného zákona, podnet v tejto časti prijal uznesením č. k.

-15 z 12. júla 2001 na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti podnet odmietol.

Po prijatí časti podnetu na konanie (ďalej len „podnet“) ústavný súd požiadal

Okresný súd Košice I a Okresný súd Bratislava I o písomné stanovisko k prijatému podnetu.

Predseda Okresného súdu Košice I v písomnom vyjadrení sp. zn. Spr 936/01 zo

6. augusta 2001 oznámil, že od napadnutia veci na Okresný súd Košice I 24. februára 2000

bola „vykonávaná príprava pojednávania a v rámci nej zaisťovaná aj miestna príslušnosť

súdu. Pre nesúčinnosť odporcu a jeho nereagovanie na výzvy súdu mu bola uložená

poriadková pokuta. Následne po zabezpečení dokladov potrebných pre rozhodnutie

o príslušnosti bola vec 11. 10. 2000 odstúpená z dôvodov miestnej nepríslušnosti

Okresnému súdu Bratislava I“. Okresný súd Košice I súhlasí „s tým, aby Ústavný súd SR

v zmysle § 30 ods. 2 zák. č. 38/93 Z. z. upustil od ústneho pojednávania“.

Predseda Okresného súdu Bratislava I v písomnom vyjadrení sp. zn. Spr. 2005/01

z 15. augusta 2001 oznámil, že spis z Okresného súdu Košice I im bol doručený

16. novembra 2000 a 27. novembra 2000 bol postúpený Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o miestnej príslušnosti. Súdny spis

spolu s rozhodnutím najvyššieho súdu bol Okresnému súdu Bratislava I vrátený

15. decembra 2000 a konajúca zákonná sudkyňa úpravou z 19. januára 2001 doručovala

uznesenie najvyššieho súdu účastníkom konania. Keďže súdny spis sa už nenachádzal na

Okresnom súde Bratislava I, nevedel sa vyjadriť, čo bolo dôvodom (údajne problémy

s doručovaním), že súdny spis bol vyexpedovaný Okresnému súdu Bratislava II až 12. júna

2001 v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu o určení miestnej príslušnosti. Okresný súd

Bratislava I oznámil, že ako účastník konania netrvá na ústnom pojednávaní.

Navrhovateľ v liste z 3. septembra 2001 k vyššie uvedeným stanoviskám súdov

uviedol, že „ak od 20. 2. 2000 dodnes, t. z. za dobu vyše poldruha roka v mojej veci

nielenže nebolo vydané právoplatné rozhodnutie, ale ani len nebolo nariadené pojednávanie

vo veci, tak sa to nemohlo stať bez zavinenia horeuvedených súdov“. Podľa jeho názoru

„efektívnosť predmetného podnetovaného súdneho konania je preto v danom prípade

nulová“. Navrhovateľ súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn.

dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci. V dôsledku toho senát podnet navrhovateľa prerokoval na svojom

zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne

predložených vyjadrení účastníkov a obsahu dotknutého spisu.

Predmetom podnetu boli tvrdenia navrhovateľa, že Okresný súd Košice I tým, že

nekonal a nerozhodol, hoci bol miestne príslušným súdom ( ods. c)

Zb. – v znení neskorších predpisov – ďalej len „OSP“), o jeho

pracovnoprávnej veci, ale vec postúpil Okresnému súdu Bratislava I, a Okresný súd

Bratislava I tým, že nepostúpil vec priamo miestne príslušnému Okresnému súdu

Bratislava II (súd určený ako miestne príslušný rozhodnutím najvyššieho súdu), porušili

základné právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov.

II.

Z podnetu navrhovateľa a z priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 18 C

248/01 ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v pracovnoprávnej veci

navrhovateľa pred všeobecnými súdmi.

Navrhovateľ podal 24. februára 2000 na Okresnom súde Košice I žalobu

o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou (sp. zn. ). Okresný

súd Košice I 1. marca 2000 doručil odporcovi v spore výzvu na predloženie dokladov

potrebných na rozhodnutie a požiadal ho o vyjadrenie k predmetu konania. Listami

z 5. apríla 2000 a 3. augusta 2000 Okresný súd Košice I urgoval zaslanie požadovaných

dokladov. Napriek urgenciám odporca doklady nepredložil. Okresný súd Košice I mu

preto uznesením č. k. -9 z 3. augusta 2000 uložil poriadkovú pokutu.

Okresnému súdu Košice I na základe jeho vyžiadania zo 7. júna 2000 doručil Okresný súd

Bratislava I 19. júla 2000 výpis z obchodného registra z vložky č. 1430/B pre R-PRESS, a.

s., Bratislava.

Listom z 20. septembra 2000 odporca zaslal Okresnému súdu Košice I požadované

dokumenty a oznámil, že jeho filiálka v Košiciach na Kysuckej 16 nemá právnu

subjektivitu.

Okresný súd Košice I 11. októbra 2000 postúpil súdny spis sp. zn.

z dôvodu svojej miestnej nepríslušnosti podľa ustanovenia § 105 ods. 2 s poukazom na

ustanovenia a Okresnému súdu Bratislava I, ktorému bol súdny spis

doručený 16. novembra 2000, a tento ho 27. novembra 2000 postúpil najvyššiemu súdu na

rozhodnutie podľa .

Proti postúpeniu veci Okresnému súdu Bratislava I navrhovateľ protestoval

sťažnosťou z 23. októbra 2000 adresovanou predsedovi Okresného súdu Košice I.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. Ndc 827/2000 zo 4. decembra 2000 určil na

prejednanie veci pôvodne vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. a na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ako miestne príslušný Okresný súd

Bratislava II.

Rozhodnutie najvyššieho súdu spolu s predmetným spisom bolo Okresnému súdu

Bratislava I doručené 15. decembra 2000 a nadobudlo právoplatnosť 31. mája 2001.

V odpovedi sp. zn. Spr. 2005/01 z 31. januára 2001 na sťažnosť navrhovateľa

z 8. januára 2001 na prieťahy v konaní o jeho pracovnoprávnom spore predseda Okresného

súdu Bratislava I navrhovateľovi oznámil, že jeho sťažnosť nie je dôvodná, lebo predmetný

súdny spis (na Okresnom súde Bratislava I vedený pod sp. zn. ) im bol doručený

16. novembra 2000 a bez prieťahov bol postúpený na rozhodnutie o miestnej príslušnosti

najvyššiemu súdu.

Dňa 1. februára 2001 Okresný súd Bratislava I expedoval odporcovi v spore

uznesenie najvyššieho súdu, ktoré mu bolo 8. februára 2001 vrátené poštou ako nedoručená

zásielka.

Dňa 13. marca 2001 si Okresný súd Bratislava I vyžiadal z obchodného registra

aktualizovaný výpis odporcu, z ktorého zistil, že tento bol na základe uznesenia

registrového súdu č. k. Sa 1430/B z 27. februára 2001 vymazaný z obchodného registra

v celom rozsahu a na jeho miesto nastúpila obchodná spoločnosť LISOVŇA, a. s., Trnava,

ktorá prebrala všetky práva, záväzky, pohľadávky (i neznáme) zrušenej spoločnosti.

Okresný súd Bratislava I 31. mája 2001 doručil uznesenie najvyššieho súdu tejto akciovej

spoločnosti. Týmto dňom nadobudlo uznesenie najvyššieho súdu právoplatnosť.

Okresnému súdu Bratislava II ako miestne príslušnému súdu určenému rozhodnutím

najvyššieho súdu na konanie a rozhodnutie pracovnoprávnej veci navrhovateľa bol spis

z Okresného súdu Bratislava I doručený 13. júna 2001, kde mu bola pridelená sp. zn. 18 C

248/01.

III.

Navrhovateľ sa predmetným podnetom domáhal rozhodnutia ústavného súdu o tom,

že postupom Okresného súdu Košice I a Okresného súdu Bratislava I v konaní o jeho

pracovnoprávnej veci došlo v jeho neprospech k porušeniu ustanovenia ,

podľa ktorého „každý má právo, aby sa jeho vec ... prerokovala bez zbytočných

prieťahov ...“.

Odporcovia tvrdili, že svojím postupom nespôsobili v konaní o pracovnoprávnej veci

navrhovateľa zbytočné prieťahy.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie

ústavného práva zaručeného nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní až právoplatným

rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty

ohľadom svojich práv ().

Pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa , ústavný súd zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania

a spôsob, akým súd v konaní postupoval (napr. , ).

1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“ ústavný súd nepovažoval túto vec za

zložitú. V namietanom období sa napadnuté súdy totiž nezaoberali otázkami nevyhnutnými

pre rozhodnutie v merite veci, ale výlučne procesnou problematikou – určením miestnej

príslušnosti súdu (ktorú v konečnom dôsledku nemožno kvalifikovať ako právne a v danom

prípade ani ako fakticky zložitú).

V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že sa vecne nezaoberal námietkou

navrhovateľa ohľadom miestnej príslušnosti Okresného súdu Košice I vzhľadom na to, že

túto otázku s konečnou platnosťou rozhodol najvyšší súd.

2. Pri hodnotení správania účastníkov konania ústavný súd konštatuje, že nezistil

žiadnu skutočnosť, ktorá by v konaní navrhovateľa mala byť zohľadnená v jeho neprospech

pri posudzovaní otázky, či svojím konaním spôsobil zbytočné prieťahy. Navrhovateľ si

svoje právo uplatnil na všeobecnom súde včas a postupoval spôsobom upraveným

hmotnými a procesnoprávnymi všeobecne záväznými predpismi (, ).

3. Pri posudzovaní postupu súdov v konaní o žalobe navrhovateľa ústavný súd

konštatuje, že Okresný súd Bratislava I svojím postupom nespôsobil zbytočné prieťahy.

Súdny spis mu bol totiž doručený (postúpený) 16. novembra 2000 z Okresného súdu

Košice I a v priebehu jedenástich dní (27. novembra 2000) predložený najvyššiemu súdu na

rozhodnutie o miestnej príslušnosti. Taktiež obdobie od 15. decembra 2000, keď mu bol

súdny spis vrátený spolu s uznesením najvyššieho súdu, do 13. júna 2001 (doručenie spisu

miestne príslušnému súdu) nehodnotí ústavný súd ako zbytočné prieťahy. Okresný súd

Bratislava I expedoval účastníkom konania uznesenie najvyššieho súdu 1. februára 2001

a z dôvodu zániku (výmaz z obchodného registra) organizácie na strane odporcu, o ktorom

sa dozvedel až po vrátení nedoručenej zásielky poštou (8. február 2001), zisťoval (list

z 13. marca 2001) v obchodnom registri údaje potrebné pre ďalší postup v konaní. Po zistení

vyššie uvedenej skutočnosti (výmaz odporcu z obchodného registra) a nástupníckej

organizácie na strane odporcu Okresný súd Bratislava I doručil 31. mája 2001 uznesenie

najvyššieho súdu tejto organizácii ako účastníkovi konania. Dňa 13. júna 2001 po

nadobudnutí jeho právoplatnosti (31. máj 2001) postúpil Okresný súd Bratislava I súdny

spis miestne príslušnému súdu určenému rozhodnutím najvyššieho súdu.

Ústavný súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa, že Okresný súd Bratislava I

svojím opomenutím jeho vec v súlade s ustanovením odstúpiť Okresnému

súdu Bratislava II včas a bez zbytočných prieťahov zavinil prieťahy v konaní. Okresný súd

Bratislava I totiž konal presne v intenciách ustanovenia , podľa ktorého ak

súd, ktorému vec bola postúpená, s jej postúpením nesúhlasí a nejde o súdy v obvode toho

istého krajského súdu, rozhodne o miestnej príslušnosti najvyšší súd. Ústavný súd preto

navrhovateľovi v tomto bode návrhu nevyhovel.

Druhý podnetom napadnutý všeobecný súd – Okresný súd Košice I vykonal od

napadnutia veci 24. februára 2000 intenzívne zisťovanie podkladov (skutočností)

potrebných na určenie miestnej príslušnosti súdu, pochybil však, keď po získaní výpisu

z obchodného registra (19. jún 2000) identifikujúceho odporcu v spore si zároveň

nezadovážil potrebné podklady pre určenie, ktorý okresný súd v Bratislave je všeobecným

súdom odporcu. Inak by bol zistil, že miestne príslušným súdom odporcu v Bratislave je

Okresný súd Bratislava II, a nie Okresný súd Bratislava I (ktorému súdny spis doručil

16. novembra 2000). Úkony vykonané Okresným súdom Košice I po 19. júni 2000

(urgovanie zaslania požadovaných dokladov u odporcu, uloženie mu poriadkovej pokuty),

ako aj márne plynutie času od 3. augusta 2000 do 11. októbra 2000, keď tento súd okrem

odpustenia pokuty odporcovi nevykonal žiadne úkony, ústavný súd hodnotil ako zbytočné

prieťahy v konaní. Okrem toho nesprávny postup Okresného súdu Košice I pri postúpení

veci miestne príslušnému súdu v rozhodujúcej miere ovplyvnil stav konania do 13. júna

2001. Toto konanie Okresného súdu Košice I ústavný súd hodnotil ako také konanie, ktoré

vo svojich dôsledkoch spôsobilo zbytočné prieťahy v konaní o pracovnoprávnej veci

navrhovateľa.

Správanie štátneho orgánu (teda aj všeobecného súdu), ktoré zapríčiňuje zbytočný

prieťah, sa obvykle prejavuje nečinnosťou orgánu s právomocou konať o veci. Pre splnenie

účelu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je však právne významné

akékoľvek správanie štátneho orgánu. To znamená, že aj nesprávna činnosť štátneho orgánu

môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva podľa , ak činnosť

štátneho orgánu nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty ohľadne tých práv, kvôli ktorým

sa osoba obrátila na štátny orgán, aby o jej veci rozhodol (). Postup Okresného

súdu Košice I bol teda v zmysle už vyššie uvedeného konaním so zbytočnými prieťahmi,

v dôsledku čoho ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.