Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 78/01
PDF · 114.29 KB
No categories available
II. ÚS 78/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 78/01-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2001
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť MUDr. Š. Z., bytom Ž., zastúpeného advokátom
Mgr. K. H., B., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 29 ods. 2 a 3 Ústavy
Slovenskej republiky, jeho slobody združovať sa s inými podľa čl. 11 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 22 ods. 1 Medzinárodného paktu
o občianskych a politických právach uznesením Ústrednej rady Slovenskej národnej strany
z 28. júla 2001 a uznesením Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie Slovenskej národnej
strany zo 16. septembra 2001 a takto
r o z h o d o l :
1. Ústavnú sťažnosť MUDr. Š. Z. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
2. Návrh MUDr. Š. Z. v časti týkajúcej sa uhradenia primeraného finančného
zadosťučinenia o d m i e t a z dôvodu nepríslušnosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. septembra
2001 doručené podanie MUDr. Š. Z. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom Ž., zastúpeného
advokátom Mgr. K. H., B., označené ako „Návrh na začatie konania vo veci porušenia
základných práv a slobôd občanov“. Z obsahu podania vyplynulo, že navrhovateľovi ako
členovi Slovenskej národnej strany bolo na základe uznesenia Ústrednej rady Slovenskej
národnej strany prijatého na jej zasadnutí 28. júla 2001 vo Zvolene podľa čl. 11 písm. c)
Stanov Slovenskej národnej strany pozastavené členstvo v Slovenskej národnej strane.
S uvedeným rozhodnutím bol navrhovateľ oboznámený listom z 1. augusta 2001. Proti
uvedenému rozhodnutiu navrhovateľ podal odvolanie. V stanovisku k jeho odvolaniu mu
Ústredná kontrolná a revízna komisia Slovenskej národnej strany oznámila, že „ÚK a RK
potvrdzuje rozhodnutie Ústrednej rady SNS zo dňa 28. 07. 2001 o pozastavení členstva
v zmysle stanov SNS, keďže bol použitý článok 11, písm. c“.
Navrhovateľ tvrdí, že „uvedenými rozhodnutiami a celým postupom“ voči nemu
„došlo k porušeniu nielen Stanov SNS a vnútorných predpisov SNS, ale aj Ústavy
Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktoré deklarujú základné ľudské práva
a slobody“. Podľa jeho názoru sa obe rozhodnutia opierajú o článok 11 písm. c) Stanov
Slovenskej národnej strany, ktorý však neexistuje. Preto sú obe „rozhodnutia
nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čo však potvrdzuje tú skutočnosť, že boli vyrobené
účelovo“.
V ďalšej časti svojho podania sa navrhovateľ odvoláva na skutočnosť, že vykonáva
funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za Slovenskú národnú stranu a je
členom poslaneckého klubu tejto politickej strany. Poukazujúc na znenie čl. 19 ods. 3 a 5
a čl. 41 ods. 4 Stanov Slovenskej národnej strany uvádza, že „poslanecký klub SNS nikto
nepožiadal o súhlas s disciplinárnym konaním, preto poslanecký klub nerokoval o takom
súhlase a ani žiaden súhlas nevydal“.
Podľa navrhovateľa keďže v jeho veci „nebolo vedené žiadne disciplinárne konanie,
došlo k porušeniu Stanov SNS aj Disciplinárneho poriadku, ktorý v zmysle čl. 20 Stanov
SNS upravuje podrobnosti disciplinárneho konania a ukladanie trestov“.
Navrhovateľ konštatuje, že „vyčerpal všetky dostupné opravné prostriedky, ktoré mu
Stanovy SNS resp. právny poriadok Slovenskej republiky poskytli“ a „lehota na podanie
ústavnej sťažnosti v zmysle § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. je zachovaná“. Na základe
uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jeho návrhu
na začatie konania vydal toto uznesenie: „Ústavný súd Slovenskej republiky začína konanie
o porušení ústavných práv navrhovateľa, zakotvených v čl. 29 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej
republiky a v čl. 11 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a v čl. 22 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.“
V konaní vo veci samej navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal toto uznesenie:
„Uznesením Ústrednej rady SNS zo dňa 28. 07. 2001 a uznesením Ústrednej revíznej
a kontrolnej komisie SNS zo dňa 16. 09. 2001 došlo k porušeniu základných práv a slobôd
navrhovateľa upravených v čl. 29 ods. 2 a 3 Ústavy SR a v čl. 11 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 22 ods. 1 Medzinárodného paktu
o občianskych a politických právach.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Ústrednej rady SNS zo dňa
28. 07. 2001, ktorým bolo pozastavené jeho členstvo v Slovenskej národnej strane
a uznesenie Ústrednej revíznej a kontrolnej komisie SNS zo dňa 16. 09. 2001. Odporca je
povinný uhradiť navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie a trovy tohto konania.“
II.
1. Ústavný súd posúdil návrh navrhovateľa ako ústavnú sťažnosť. Ako nezávislý
súdny orgán ochrany ústavnosti je ústavný súd podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) oprávnený rozhodovať o ústavných sťažnostiach, ktorými fyzické alebo
právnické osoby namietajú porušenie základných práv alebo slobôd právoplatnými
rozhodnutiami ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy alebo
orgánov územnej samosprávy, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Zákonné náležitosti
ústavnej sťažnosti upravuje § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
Navrhovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti nenamietal neústavnosť rozhodnutia takého
orgánu, ktorý je vymenovaný v čl. 127 ústavy. Ako orgány, proti rozhodnutiam ktorých
smerovala jeho ústavná sťažnosť, označil ústredné orgány Slovenskej národnej strany
(Ústrednú radu Slovenskej národnej strany a Ústrednú kontrolnú a revíznu komisiu
Slovenskej národnej strany), t. j. politickej strany, ktorá je v zmysle § 2 a § 3 zákona
č. 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v znení
neskorších predpisov dobrovoľným združením a právnickou osobou. V spojitosti s tým
žiadal tiež zrušiť rozhodnutia, ktoré tieto orgány prijali (uznesenie o pozastavení členstva
v Slovenskej národnej strane a uznesenie o potvrdení tohto rozhodnutia).
V zmysle doterajšej judikatúry ústavného súdu politické strany (a ich orgány) nie je
možné považovať ani za jeden z orgánov uvedených v čl. 127 ústavy a v § 49 zákona
o ústavnom súde (podobne ako iné orgány označené napríklad v rozhodnutiach sp. zn.
I. ÚS 46/98, I. ÚS 11/99, I. ÚS 50/99, II. ÚS 45/01).
Tým, že sťažovateľ neoznačil taký orgán, o právoplatnom rozhodnutí ktorého je
ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti oprávnený konať, nesplnil jednu zo zákonom
predpísaných náležitostí ústavnej sťažnosti a tento nedostatok nemožno odstrániť ani
následnou výzvou ústavného súdu na jej doplnenie (I. ÚS 4/99).
Na základe uvedeného a v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd
rozhodol o odmietnutí ústavnej sťažnosti navrhovateľa pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
2. Absencia príslušnosti ústavného súdu na rozhodnutie o uhradení primeraného
finančného zadosťučinenia bola dôvodom na odmietnutie tohto návrhu navrhovateľa.