Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 10/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2002

predbežne prerokoval návrh na začatie konania M. N., bytom P. B., zastúpeného advokátom

JUDr. D. D., Advokátska kancelária, P. B., vo veci porušenia jeho základných práv podľa

a , Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a iné rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 19. októbra 1994 sp. zn. a 7. februára 1997 sp. zn. , Okresného

súdu v Považskej Bystrici z 15. júna 2000 sp. zn. v spojení s rozhodnutím

Krajského súdu v Trenčíne z 27. februára 2001 sp. zn. a postupom

Pozemkového úradu v Považskej Bystrici vo veci jeho reštitučného nároku a takto

r o z h o d o l :

Návrh M. N. na začatie konania o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. novembra

2001 doručené podanie M. N., bytom P. B. (ďalej len „navrhovateľ“), označené ako

„Podnet na začatie konania podľa SR a pís. b/ zákona č.

38/93 Z. z.“ (ďalej len „návrh“), ktorým namietal porušenie viacerých ústavných, ľudských

a zákonných práv na navrátenie majetku rozhodnutiami všeobecných súdov postupom

správnych orgánov a o úprave vlastníckych vzťahov k pôde

a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o pôde“), žiadal preskúmať doterajší spôsob vybavovania jeho reštitučného nároku

z hľadiska základných občianskych práv a vysloviť, že boli porušené jeho ľudské práva na

navrátenie majetku, tak ako vyplývajú z (ďalej len „“)

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a vyhlásiť

všetky doteraz vydané rozhodnutia za protiústavné.

Z obsahu návrhu, ako aj zo spisu Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn.

vyplýva, že navrhovateľ podľa zákona o pôde požiadal povinnú osobu o vydanie

konkrétnej nehnuteľnosti a že povinná osoba s ním a ďalšími oprávnenými osobami (ďalej

len „oprávnené osoby“) uzavrela dohodu o vydaní nehnuteľnosti, ktorú však Pozemkový

úrad v Žiline neschválil. Oprávnené osoby požiadali o preskúmanie tohto rozhodnutia

Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozhodnutie správneho orgánu potvrdil bez nariadenia

pojednávania podľa v znení platnom

v rozhodujúcom čase (ďalej len „OSP“) rozhodnutím z 19. októbra 1994 sp. zn.

(ďalej len „rozhodnutie vo veci vydania nehnuteľnosti“) z dôvodu, že oprávnené osoby

nesplnili zákonom stanovenú podmienku uplatniť svoj reštitučný nárok na pozemkovom

úrade v lehote do 31. decembra 1992, v dôsledku čoho im právo zaniklo. V tejto súvislosti

navrhovateľ uviedol, že reštitučný nárok uplatnil v zákonnej lehote na Pozemkovom úrade

v Považskej Bystrici (ďalej len „pozemkový úrad“), z ktorého bol však odstúpený

Pozemkovému úradu v Žiline (ďalej len „príslušný pozemkový úrad“) až 30. novembra

1995. Keď toto navrhovateľ zistil, podal návrh na povolenie obnovy konania, ktorému

správny orgán nevyhovel a Krajský súd v Banskej Bystrici konanie o jeho návrhu na

preskúmanie tohto rozhodnutia správneho orgánu rozhodnutím zo 7. februára 1997 sp. zn.

(ďalej len „rozhodnutie vo veci obnovy konania“) zastavil. Navrhovateľ

následne žalobou uplatnil na Okresnom súde v Považskej Bystrici (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. nároky v zmysle

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za

škodu“) tvrdiac, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu pozemkového úradu došlo

k zmareniu jeho práva ako oprávnenej osoby podľa zákona o pôde. Okresný súd rozsudkom

z 15. júna 2000 č. k. -61 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

z 27. februára 2001 č. k. -93 žalobu navrhovateľa zamietol z dôvodu

premlčania.

Navrhovateľ konkrétne namietal porušenie zásady rovnosti v právach podľa čl. 12

ods. 1 a porušenie zásady bezprostrednosti a ústnosti občianskeho súdneho konania podľa

a dohovoru rozhodnutím vo veci vydania nehnuteľnosti

a odvolal sa na neústavnosť , keď mu nebolo umožnené zúčastniť sa tohto

prieskumného pojednávania tvrdiac, že mal mať právo byť prítomný na prerokovaní svojej

veci, a to aj v prípade, že konanie bolo vyhlásené za neverejné. Rovnako mal právo vyjadriť

sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, ktoré nemôže byť obmedzené ani zákonom. Osobná

prítomnosť účastníka konania pred súdom je základným predpokladom úspešného

uplatnenia daného práva, teda úspešného poskytnutia súdnej ochrany. Došlo k porušeniu aj

príkazu ústavnej normy obsiahnutej v (v znení platnom v čase vydania

rozhodnutia vo veci vydania nehnuteľnosti). V dôsledku toho mu bola odňatá možnosť

konať pred všeobecným súdom. V tejto súvislosti poukázal aj na nález ústavného súdu

.

Keďže ako oprávnená osoba riadne a včas uplatnil nárok u povinnej osoby a na

pozemkovom úrade, ktorý ako miestne nepríslušný bol povinný jeho žiadosť odstúpiť bez

meškania príslušnému pozemkovému úradu, pozemkový úrad si nesplnil zákonom uloženú

povinnosť. Tento postup považuje za porušenie jeho občianskych práv na navrátenie

majetku.

Navrhovateľ tvrdil, že aj § 9 ods. 1 zákona o pôde nie je v súlade so základnými

povinnosťami štátu vrátiť odcudzený majetok z obdobia komunizmu, keď vyžaduje, aby

oprávnený musel na dvoch inštitúciách uplatňovať svoj nárok.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd

príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

V súvislosti s rozhodnutím vo veci vydania nehnuteľnosti navrhovateľ namietal

porušenie zásady rovnosti v právach podľa čl. 12 ods. 1 a porušenie zásady bezprostrednosti

a ústnosti občianskeho súdneho konania podľa a dohovoru,

keď v dôsledku aplikácie neústavného mu nebolo umožnené zúčastniť sa tohto

prieskumného pojednávania a vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, a tým mu

bola odňatá možnosť konať pred všeobecným súdom.

Ústavný súd konštatuje, že tvrdené odňatie práva konať pred všeobecným súdom

v dôsledku aplikácie sa týka rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) z 19. októbra 1994 sp. zn. . Z odôvodnenia tohto

rozhodnutia vyplýva, že oprávnené osoby v odvolaní podanom proti rozhodnutiu správneho

orgánu vo veci neschválenia dohody o vydaní nehnuteľnosti uviedli: „že je pravdou, že na

pozemkovom úrade si svoj nárok neuplatnili v zákonom stanovenej lehote, ale povinnú

osobu požiadali včas“ a že krajský súd toto rozhodnutie potvrdil z dôvodu, že mal

preukázané, že oprávnené osoby ako navrhovatelia nesplnili zákonom ustanovenú

podmienku uplatniť svoj reštitučný nárok na pozemkovom úrade v stanovenej lehote,

v dôsledku čoho im právo zaniklo, bez ohľadu na meškanie či nečinnosť povinnej osoby.

Krajský súd teda založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach uvedených oprávnenými

osobami v ich odvolaní, a preto podľa názoru ústavného súdu nie je v danej veci medzi

nenariadením pojednávania krajským súdom podľa na prejednanie odvolania

oprávnených osôb a tvrdeným porušením práv navrhovateľa podľa označených článkov

a dohovoru priama súvislosť. Nakoniec je to zrejmé aj z ďalšieho postupu

navrhovateľa, ktorý sa o tom, že krajský súd rozhodol vo veci bez nariadenia a vykonania

ústneho pojednávania, dozvedel už z obsahu tohto rozhodnutia pri jeho doručení, avšak

porušenie označených práv v dôsledku tejto skutočnosti namietal predmetným návrhom až

o niekoľko rokov neskôr. Obdobne to platí aj pre rozhodnutie vo veci obnovy konania.

Ak ústavný súd nezistí priamu súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví

zjavnú neopodstatnenosť návrhu a tento odmietne (mutatis mutandis ,

, , ).

Pokiaľ navrhovateľ namietal porušenie jeho občianskych práv na navrátenie majetku

tým, že pozemkový úrad si nesplnil zákonom uloženú povinnosť odstúpiť jeho žiadosť bez

meškania príslušnému pozemkovému úradu, ústavný súd konštatuje, že tvrdená

nezákonnosť postupu pozemkového úradu bola predmetom občianskeho súdneho konania

a rozhodovania vo veci okresného súdu vedenej pod sp. zn. . Z obsahu tohto

spisu vyplýva, že navrhovateľ mohol v tomto konaní, v ktorom bol zastúpený advokátom,

uvedené námietky podľa zákona o zodpovednosti za škodu riadne uplatniť a navrhnúť

vykonanie dôkazov na preukázanie ich opodstatnenosti, že tak okresný súd, ako aj odvolací

Krajský súd v Trenčíne uplatnené nároky prejednali na ústnom pojednávaní za prítomnosti

právneho zástupcu navrhovateľa a že obidva súdy riadne uviedli vo svojich rozhodnutiach

dôvody, pre ktoré žalobu navrhovateľa zamietli s ohľadom na príslušné zákonné

ustanovenia.

Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri výkone tejto právomoci ústavný súd

nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,

ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách ().

Ústavný súd konštatuje, že skutkové a právne závery v namietaných rozhodnutiach

všeobecných súdov nemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, ani inak

z ústavného hľadiska za neospravedlniteľné a neudržateľné, preto ústavný súd nie je na ich

preskúmanie a posúdenie oprávnený.

Pokiaľ námietky navrhovateľa smerujú voči údajnej neústavnosti zákona o pôde,

resp. jeho nesúladu so základnými povinnosťami štátu vrátiť odcudzený majetok z obdobia

komunizmu, ústavný súd konštatuje, že nie je oprávnený sa zaoberať takýmito námietkami

na návrh fyzickej osoby.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2002