Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 118/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2004

prerokoval sťažnosť C. K. , bytom B., vo veci porušenia jej práva podľa čl. 6 ods. l

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Sociálnej poisťovne,

ústredia Bratislava, a Okresného súdu Bratislava I a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť C. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. marca 2004

doručené podanie C. K. (ďalej len „sťažovateľka“) označené ako „Sťažnosť“, ktoré bolo

doplnené 6. apríla 2004 na základe výzvy ústavného súdu z 24. marca 2004, ktorou namieta

porušenie jej práva podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava (ďalej len

„Sociálna poisťovňa“). Súčasťou podaní bola žiadosť sťažovateľky o ustanovenie právneho

zástupcu, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením zo 16. apríla 2004 č. k.

11 tak, že žiadosti sťažovateľky nevyhovel.

Sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu 14. júna 2004 predložila

potvrdenie o jej majetkových pomeroch a „žiadala o pridelenie bezplatného právnika“.

Sťažovateľka v sťažnosti napáda postupy Sociálnej poisťovne, jej orgánov

a všeobecných súdov, ktoré rozhodovali o priznaní či nepriznaní invalidného dôchodku

a ktorými bolo porušené jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Poukazuje na jej opätovnú

žiadosť o priznanie invalidného dôchodku z októbra 2003, o ktorej Sociálna poisťovňa

rozhodla 16. januára 2004 rozhodnutím č. 506 012 1490.

Sťažovateľka ústavný súd žiada, „aby prikázal konať vo veci odvolania mojej

opätovnej žiadosti o Invalidný dôchodok október 2003 tak, aby príslušný orgán rozhodol

vec bez prieťahov a rozhodol aj vo veci vyplatenia nemocenských dávok od 18. 9. 2000.

Súčasne žiadam, aby mi Ústavný súd za spôsobené prieťahy v konaní a za vedomé

opomenutie rozhodnúť - priznal výplatu dávok práceneschopnosti od 18. 9. 2000. (Túto

povinnosť rozhodnúť o tejto veci, keďže som to opakovane a dôrazne naliehavo žiadala

od všetkých orgánov, ktoré vo veci rozhodovali – porušil každý z týchto orgánov, keďže ani

jeden o tejto veci nerozhodol.)

Súčasne žiadam, aby mi Ústavný súd priznal z tohto dôvodu primerané finančné

zadosťučinenie. Podľa môjho názoru by bolo primerané finančné zadosťučinenie vo výške

100.000,- Sk. (...)

Žiadam náhradu trov konania v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi

upravujúcimi platenie a náhradu trov konania“.

II.

Ústavný súd je podľa (ďalej len „“)

oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť môže podať fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných

práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa sťažnosť sťažovateľky

prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25

ods. 2 .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Zo sťažnosti sťažovateľky, ako aj z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka

v sťažnosti namieta porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru jednak nečinnosťou

Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o výplate dávok pracovnej neschopnosti

od 18. septembra 2000, ako aj v konaniach o žiadosti o invalidný dôchodok, v ktorých

Sociálna poisťovňa rozhodovala niekoľkokrát. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne

zo 14. augusta 2001 bolo rozhodnuté tak, že žiadosť sťažovateľky o plný invalidný

dôchodok bola zamietnutá. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie,

o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozhodnutím z 23. apríla 2002 pod sp. zn.

, ktoré na základe odvolania sťažovateľky bolo potvrdené rozhodnutím

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 29. januára 2003 sp. zn.

. Proti rozhodnutiu najvyššieho súdu podala sťažovateľka aj dovolanie, ktoré

bolo odmietnuté rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. Sdo 6/2003 z 31. mája 2003. Ďalej

zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala opakovanú žiadosť o priznanie invalidného

dôchodku v októbri 2003, ktorú Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 506 012 1490

zo 16. januára 2004 zamietla. Sťažovateľka proti uvedenému rozhodnutiu podala opravný

prostriedok, o ktorom nie je dosiaľ rozhodnuté.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu (...).

1. Ústavný súd tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľka namieta porušenie

označeného práva postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo 14. augusta 2001,

odmietol ako podanú oneskorene.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť.

Ústavný súd zistil, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo 14. augusta 2001 v spojení

s rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 23. apríla 2002

a rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. z 29. januára 2003 nadobudlo

právoplatnosť 28. februára 2003. Preto s ohľadom na deň nadobudnutia právoplatnosti

označeného rozhodnutia správneho orgánu (28. februára 2003), ktorým mali byť porušené

označené práva sťažovateľky, a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (18. marca 2004)

je možné konštatovať, že lehota ustanovená pre tento druh konania pred ústavným súdom

sťažovateľke uplynula skôr, ako bola jej sťažnosť ústavnému súdu doručená.

2. O ďalšej časti sťažnosti sťažovateľky, v ktorej namietala porušenie označeného

práva postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo 16. januára 2004 a tiež tým,

že Sociálna poisťovňa do podania sťažnosti nerozhodla o dávkach pracovnej neschopnosti

(nevyplatila dávky nemocenského poistenia) od 18. septembra 2000, ústavný súd rozhodol

tak, že sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

Z citovaného i. f. , ako aj z

vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o porušení základných práv a slobôd je

daná iba subsidiárne, t. j. v prípade, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd zistil, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo 16. januára 2004

o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok podala sťažovateľka opravný prostriedok,

o ktorom nebolo do podania sťažnosti, tak ako to uvádza aj sama sťažovateľka, právoplatne

rozhodnuté. Ide o opravný prostriedok v zmysle platnej právnej úpravy (§ 259 zákona č.

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vo väzbe na

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), o ktorom

rozhoduje súd v rámci správneho súdnictva podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“).

Pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že bolo porušené jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pretože Sociálna poisťovňa do podania sťažnosti nerozhodla o dávkach pracovnej

neschopnosti, sťažovateľka mala napadnúť nečinnosť Sociálnej poisťovne žalobou

v správnom súdnictve. Kompetencia správneho súdnictva sa od 1. januára 2002 v súlade

s novelou vykonanou , ktorým sa

mení a dopĺňa v znení neskorších

predpisov, rozšírila aj na preskúmanie zákonnosti postupov vrátane nečinnosti orgánov

verejnej správy ( ) a takto sa rozšíril princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu vyjadrený v (... ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd).

Táto právomoc správneho súdnictva vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124

a ) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou

opravnou inštanciou vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov. Ústavný

súd musí pri svojej rozhodovacej činnosti zohľadňovať platnú právnu úpravu v oblasti

rozdelenia právomoci, a teda zohľadňovať aj založenie právomoci všeobecných súdov

vo veciach správneho súdnictva podľa a nasl. , konkrétne rozhodovanie

o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu správnych orgánov podľa .

Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že nejde o právny prostriedok nápravy,

ktorý by bolo možné využiť simultánne popri iných prostriedkoch nápravy, ktoré má

sťažovateľ k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu

všetkých prípustných právnych možností nápravy dôjde k porušeniu základných práv alebo

slobôd sťažovateľa.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatoval, že pokiaľ je možná a dostupná

účinná právna ochrana základných práv a slobôd sťažovateľky v správnom súdnictve, je

vylúčená právomoc ústavného súdu na konanie v danej veci. Preto bolo potrebné sťažnosť

sťažovateľa odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa

.

3. O časti sťažnosti sťažovateľky, v ktorej označila za porušovateľa práva Okresný

súd Bratislava I, ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť v tejto časti odmietol pre zjavnú

neopodstatnenosť.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu, ak ústavný súd nezistí priamu

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sťažnosť pre zjavnú neopodstatnenosť odmietne

().

Ústavný súd zistil, že vo veci rozhodovania o invalidnom dôchodku, resp. výplate

dávok pracovnej neschopnosti sťažovateľky, Okresný súd Bratislava I vôbec nerozhodoval,

preto ani nemohol porušiť sťažovateľkou označené právo, a preto ústavný súd rozhodol tak,

ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

V súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (napr. , )

je predmetom predbežného prerokovania iba rozhodovanie o návrhu vo vzťahu

k základným právam alebo slobodám, porušenie ktorých sa namieta. Rozhodnutie

o prikázaní, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci

konal podľa osobitných predpisov a o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia

požadované sťažovateľkou vyplýva z a nadväzuje na rozhodnutie

o vyslovení porušenia základných práv a slobôd. Vyššie uvedené dôvody však viedli

k tomu, že ústavný súd odmietol celú sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom

prerokovaní ( ).

Na záver ústavný súd osobitne poukazuje na to, že vyššie uvádzané skutočnosti

odôvodňujú, že v prípade sťažovateľky nejde o zrejme úspešné uplatňovanie nároku

na ochranu jej základných práv, a preto nerozhodol o opätovnej žiadosti sťažovateľky

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2004