Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 76/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2002

predbežne prerokoval sťažnosť D. T., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. R. S., K., na

začatie konania pre porušenie ústavného práva podľa a 4 a

Slovenskej republiky postupom Všeobecnej úverovej banky, a. s., Mlynské nivy 1,

Bratislava a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. T. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára

2002 doručená sťažnosť D. T., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojich základných práv garantovaných v a 4 a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Všeobecnej úverovej banky, a. s., so

sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava (ďalej aj „odporca“), a to tým, že „bez právneho dôvodu

vyvlastnila (stiahla) z účtu svojho klienta položky, pričom nevydala klientovi daňové

doklady, dosvedčujúce oprávnenosť ich vyvlastnenia (stiahnutia).“

Porušenie uvedených základných práv vidí sťažovateľ aj v tom, že podľa jeho názoru

„absentuje tiež orgán, ktorý by kontroloval činnosť VÚB, a. s., a ktorý by riešil sťažnosti

voči nezákonnému postupu tejto organizácie.“

Sťažovateľ uviedol, že 6. apríla 2001 požiadal VÚB, a. s., Bratislava, pobočku

Košice - vidiek o zaslanie daňových dokladov, na základe ktorých mu boli naúčtované

debetné položky z 21. októbra 1997 (poplatok za platbu) vo výške 37,50 USD, zo

4. novembra 1997 (výloha zahraničnej banky) vo výške 30 USD a z 18. novembra 1997

(výlohy spojené so šetrením reklamácie) vo výške 100 Sk. Požadované daňové doklady

sťažovateľ neobdržal, ale dostal iba dotlače výpisov z účtu, ktoré nepovažuje za daňové

doklady podľa platných predpisov. Sťažovateľ svoju žiadosť o vydanie daňových dokladov

(nie však dotlače výpisov z účtu) po dlhú dobu opakovane adresoval na rôzne orgány

odporcu, ale aj na štátne orgány, napriek tomu tieto mu vydané neboli.

Sťažovateľ sa podľa svojho presvedčenia nemá možnosť domôcť sa vydania

daňových dokladov na všeobecnom súde, pretože „takéto rozhodnutie by bolo v podstate

nevykonateľné“ a „nemá možnosť domôcť sa ochrany svojich ústavných práv, nakoľko

uvedenú problematiku neposudzuje ani Generálna prokuratúra, ani Ministerstvo financií,

Národná banka Slovenska či Daňové riaditeľstvo SR“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, sťažovateľ žiada vydať rozhodnutie o tom, že

„boli porušené základného práva navrhovateľa – právo domáhať sa svojho práva na orgáne

Slovenskej republiky, tak, ako mu to zaručuje , ako aj

právo na ochranu jeho vlastníctva v zmysle SR. Navrhovateľ žiada ďalej

Ústavný súd, aby vydal rozhodnutie, že VÚB a. s. Bratislava je povinná vydávať daňové

doklady v zmysle platných právnych predpisov“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané zjavne oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z návrhu vyplýva, že sťažovateľ namietal porušenie jednak ústavného práva podľa

a 4 odporcom, ku ktorému malo dôjsť tým, že odporca bez právneho

dôvodu mal stiahnuť z účtu sťažovateľa finančné položky bez vydania daňových dokladov,

a namietal tiež porušenie , pretože je toho názoru, že nemá možnosť

kontroly činnosti nezákonného postupu odporcu ani na súde, ani na inom orgáne štátu.

1. Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie jeho základného práva vlastniť majetok

podľa a 4 , ktorého sa mal dopustiť odporca tým, že bez právneho

dôvodu stiahol z jeho účtu finančné položky bez vydania daňových dokladov, ústavný súd

poukazuje predovšetkým na citovaný , z ktorého vyplýva, že ústavný

súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných

práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie

o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo

právnickej osoby zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorého

namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych

prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci na jej prerokovanie.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ môže v danej veci na ochranu svojho

vlastníctva (peňažných prostriedkov stiahnutých údajne bez právneho titulu z jeho účtu) a za

účelom vydania daňových dokladov uplatniť príslušný právny prostriedok nápravy v konaní

pred všeobecným súdom, ak sa domnieva, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho

vlastníckeho práva a k nevydaniu účtovných dokladov, hoci k vydaniu takýchto dokladov

podľa platných predpisov alebo na základe záväzkového vzťahu zo strany odporcu malo

dôjsť.

Všeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať

a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s alebo medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

alebo právnickým osobám zaručuje. V zásade len po vyčerpaní opravných prostriedkov,

ktoré im ako účastníkom konania priznáva a príslušný

hmotnoprávny predpis, môže byť prípustná sťažnosť na ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1

().

Vzhľadom na to, že sťažovateľ ešte nevyčerpal tie účinné a dostupné právne

prostriedky, ktoré môže uplatniť v konaní pred všeobecným súdom na ochranu svojho

vlastníckeho práva a na vydanie účtovných dokladov, a domáhal sa svojou sťažnosťou

ochrany práv, ktoré podľa nepatria do právomoci ústavného súdu,

ústavný súd musel z tohto dôvodu jeho sťažnosť podľa

po predbežnom prerokovaní v senáte odmietnuť.

2. Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie jeho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu garantovaného , treba konštatovať, že ako to

z uvedeného vyplýva, sťažovateľ sa doposiaľ vôbec nedomáhal na príslušnom súde alebo

inom štátnom orgáne ochrany svojho namietaného práva.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti

je jeho zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistí

priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namietal (mutatis mutandis ).

Keďže v danom prípade sa sťažovateľ svojho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu vôbec nedomáhal, preto ani nemohlo dôjsť k porušeniu jeho ústavného

práva podľa prima facie nebolo možné konštatovať priamu súvislosť

medzi postupom žiadneho orgánu štátu a základným právom, porušenie ktorého sťažovateľ

namietal.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť v časti namietajúcej

porušenie ústavného práva podľa odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

3. Napokon ústavný súd zistil, že predmetná sťažnosť je podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde zjavne neopodstatnená aj z toho dôvodu, že nesmeruje proti takému

orgánu, ktorý má atribúty orgánu verejnej moci. Z ustanovenia čl. 127 v spojení s čl. 124

a a 3 totiž vyplýva, že sťažnosťou podľa je možné

domáhať sa ochrany základných práv a slobôd proti takému rozhodnutiu, opatreniu alebo

iného zásahu uvedeného orgánu, ktorým tento autoritatívne zasiahol do právnej sféry

sťažovateľa. V danom prípade však sťažnosť smeruje proti VÚB, a. s., teda proti subjektu

súkromného práva, proti ktorému nie je možné podať ústavnú sťažnosť.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o sťažnosti D. T. rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2002