Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 114/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. O. F., B., zastúpeného advokátkou JUDr. J. B., B.,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 47 ods. 3

a práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd vo veci vedenej Okresným riaditeľstvom Policajného

zboru Bratislava I, Úradom justičnej a kriminálnej polície, odborom ekonomickej

kriminality pod sp. zn. ČVS: ORP-1213/OEK-B1-2006-Mu, vo veci vedenej Okresnou

prokuratúrou Bratislava I pod sp. zn. , vo veci vedenej Krajskou prokuratúrou

v Bratislave pod sp. zn. a Národnou radou Slovenskej republiky, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. O. F. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2007

doručená sťažnosť Mgr. O. F. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú

právnu ochranu podľa , základného práva na náhradu škody podľa

ods. 3 a základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa ,

ako aj porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru vo veci vedenej Okresným riaditeľstvom

Policajného zboru Bratislava I, Úradom justičnej a kriminálnej polície, odborom

ekonomickej kriminality (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) pod sp. zn.

ČVS: ORP-1213/OEK-B1-2006-Mu, vo veci vedenej Okresnou prokuratúrou Bratislava I

(ďalej len „okresná prokuratúra“) pod sp. zn. , vo veci vedenej Krajskou

prokuratúrou v Bratislave pod sp. zn. (ďalej len „krajská prokuratúra“)

a Národnou radou Slovenskej republiky.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že uznesením okresného riaditeľstva sp. zn.

ČVS: ORP-840/OEK-B1-2004-Mu z 25. júla 2007 bolo podľa § 215 ods. 1 písm. d)

zastavené trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu

spolupáchateľstvom podľa k a v znení účinnom

do 31. decembra 2005, a to z dôvodu neprípustnosti trestného stíhania pre jeho premlčanie.

Trestné stíhanie sa podľa oznamovateľa, t. j. sťažovateľa, malo viesť proti S. B.

a J. F. na tom základe, že menovaní „na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatili

tým, že uviedli iného do omylu alebo využili niečí omyl a spôsobili tak škodu veľkého

rozsahu a to spôsobom, že na doposiaľ neznámom mieste a v doposiaľ presne nezistenom

čase, najneskôr však dňa 18. 7. 1997 podpísali Kúpnu zmluvu medzi V. d. L., B. (...),

v údajom zastúpení Mgr. O. F. ako štatutárneho zástupcu predávajúceho a na jeho strane

J. F. ako členom predstavenstva družstva predávajúceho a S. B., vtedy bytom B. (...) ako

kupujúcim, za účelom kúpy nehnuteľnosti s kúpnou cenou 1.571.350,-Sk podľa úradného

odhadu, nachádzajúcej sa v katastrálnom území B., zapísanej na liste vlastníctva č. (...),

parcelne číslo (...), ktorú ale predávajúci vydal a priori podľa zákona Slovenskej národnej

rady č. o transformácii družstiev do vlastníctva oprávnenej osobe poškodeného

sťažovateľa v roku 1993, čo Katastrálny úrad v B. nezapísal.“.

Napriek tomu, že obe osoby uvedené sťažovateľom v jeho trestnom oznámení museli

mať podľa neho vedomosť, že nikdy nepodpísal dokumenty nevyhnutné pre povolenie

vkladu vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti a jeho podpisy boli sfalšované, bol

vklad v prospech nových vlastníkov povolený.

Sťažovateľ podal sťažnosť proti uvedenému uzneseniu okresného riaditeľstva

o zastavení trestného stíhania „s námietkou, že jeho predmetná nehnuteľnosť na (...) ulici

v B., ktorá bola podvodom prevedená na iné osoby sfalšovaním jeho podpisu, bola

uvedeným trestným činom údajne predaná len za úradný odhad, čím na základe tejto

skutočnosti a trhovej ceny nehnuteľnosti išlo o vyššiu škodu než bola uvedená predajná

cena nehnuteľnosti a teda zastavenie trestného stíhania na základe úpravy výhodnejšieho

ustanovenia zákona pre páchateľa bolo nedôvodné, lebo škoda nebola určená v súlade

s trhovými cenami nehnuteľností a reálna škoda bola preukázateľne vyššia než bol úradný

odhad, za ktorý sa nehnuteľnosť údajne predala.“.

Okresná prokuratúra uznesením z 21. augusta 2006 sp. zn. zamietla

sťažnosť sťažovateľa proti zastaveniu trestného stíhania ako neprípustnú. Následne

sťažovateľ podal sťažnosť krajskej prokuratúre, ktorá svojím uznesením z 24. októbra 2006

sp. zn. mu vyhovela a nariadila ustanovenie znalca na odhad výšky škody.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že „14. novembra 2006 začal vyšetrovateľ v tej istej veci

pod inou spisovou značkou trestné stíhania č. k. ORP-1213/OEK-B1-2006 podľa

príslušných ustanovení § 250 Tr. zák. pre podvod na neznámeho páchateľa s tým, že sa

riadi pokynom krajského prokurátora o ustanovení znalca na výšku škody, ktoré doručil pri

spisovaní zápisnice dňa 20. 11. 2006. Sťažovateľ podal sťažnosť aj proti jeho novému

uzneseniu o začatí trestného stíhania 23. novembra 2006, ktorú okresný prokurátor označil

za neprípustnú uznesením č. k. dňa 1. decembra 2006, na čo sťažovateľ podal

opätovnú sťažnosť dňa 16. decembra 2006, ktorú krajský prokurátor tentokrát zamietol

uznesením č. k. zo dňa 28. februára 2007 s odôvodnením, že proti uzneseniu

o začatí trestného stíhania podľa nemožno podať sťažnosť.“.

Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho označených práv došlo najmä tým, že:

- Obvodné oddelenie Policajného zboru „S. (...) v predmetnej veci, ktorým spôsobilo

vo vyšetrovaní prieťahy tým, že do 30 dní od podania trestného oznámenia v roku 1998

podľa vtedy platného neuzavrelo spis a v uvedenej lehote pred

začatím trestného stíhania neinformovalo poškodeného sťažovateľa o ďalších úkonoch,

pričom policajný orgán ani neskúmal vecnú príslušnosť pod dobu 6 rokov do 7. 7. 2004

a zároveň dva roky nezačal trestné stíhanie;“

- policajný orgán 8. februára 2000 «trestné stíhanie v zmysle § 173 ods. 1 písm. e)

platného v čase rozhodnutia prerušil so zdôvodnením, že sa nepodarilo

zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie konkrétnej osoby, napriek výsledkom

grafologickej expertízy Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru;

- policajný orgán „nezistil“ vecnú príslušnosť po dobu šiestich rokov a až dňa

7. 7. 2004 uznesením policajného orgánu Oddelenia skráteného vyšetrovania Úradu

justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Bratislava I v trestnom stíhaní

pokračoval ale vec následne z dôvodu vecnej príslušnosti odstúpil na odbor ekonomickej

kriminality Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Bratislava I, ktorý

dňa 21. 7. 2005 uznesením vyšetrovateľa v zmysle

platného v čase rozhodnutia trestné stíhanie prerušil z dôvodu, že sa v priebehu

vyšetrovania nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči

konkrétnej osobe. Dňa 3. 5. 2006 bolo v trestnom stíhaní v zmysle § 228 ods. 5 Trestného

poriadku opätovne pokračované. Následne dňa 15. 5. 2006 bolo v zmysle § 228 ods. 1

trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu v zmysle ,

ods. 4 účinného v čase spáchania skutku opäť prerušené, pričom dňa

30. 5. 2006 bolo v zmysle v trestnom stíhaní opätovne

pokračované a to na základe nových skutočností poskytnutých poškodeným. Dňa 25. 7. 2006

bolo trestné stíhanie zastavené ako premlčané, čím sa vec nemohla verejne prejednať pred

súdom v rozpore s ...

- právo sťažovateľa, aby boli všetci účastníci v konaní pred súdmi, inými štátnymi

orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania rovní, ktoré je ako ústavný

článok a zároveň aj právo sťažovateľa hrubo porušované platnosťou ustanovenia ods. 6

veta druhá: Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá

podľa zákona účinného v čase, keď bol trestný čin spáchaný. „Neskorší zákon sa použije,

ak je to pre páchateľa priaznivejšie.“ Aplikácia oboch ustanovení nie je možná, nakoľko ide

o kolíziu práv a nesúlad ústavných článkov v ústavnom vzájomnou

kontradiktórnou negáciou.».

Sťažovateľ ďalej namietal nesúlad s , čím podľa neho

„platná nie je v súlade s “ dohovoru. V nadväznosti na to taktiež

požadoval, aby ústavný súd pozastavil „dňom podania ústavnej sťažnosti podľa čl. 125

ods. 2 účinnosť ustanovenia posledná veta

Slovenskej republiky“. Navrhol tiež pozastavenie účinnosti ,

ktorý považuje za kolidujúci s čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože sťažnosť sťažovateľa v predloženej podobe nespĺňala náležitosti

kvalifikovaného návrhu na začatie konania a nebolo k nej pripojené splnomocnenie na jeho

zastupovanie pred ústavným súdom [§ 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len o „zákon

o ústavnom súde“)], vyzval ho ústavný súd na jej doplnenie a odstránenie jej nedostatkov.

Dňa 17. mája 2007 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým sa

okrem iného domáhal, aby podľa skutkového stavu opísaného v jeho sťažnosti ústavný súd

rozhodol, že, „postupom orgánov činných v trestnom konaní, Odborom ekonomickej

kriminality Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Bratislava I, Sasinkova 2, 3812 13

Bratislava, Okresnej prokuratúry Bratislava I, Kvetná 13, 821 08 Bratislava, Krajskej

prokuratúry Bratislava, Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, a Národnej rady SR,

Nám. Alexandra Dubčeka 1, 812 80 Bratislava, bol v trestnej veci č. k. ČVS: ORP-

1213/OEK-B1-2006-MU porušený voči sťažovateľovi článok 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru

o ľudských právach a základných slobodách, ktorý garantuje právo na spravodlivého

konania, ďalej čl. 13 Dohovoru, ktorý garantuje právo na účinný opravný prostriedok,

ktorého sa sťažovateľ nedovolal a čl. 14 Dohovoru, ktorý garantuje ochranu proti

diskriminácii, ktorá v tomto prípade predstavovala zvýhodnenie páchateľa. Alternatívne

nech súd vysloví porušenie v ,

v nadväznosti na čl. 12 ods. 1 prvá veta a čl. 19 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 druhá veta a čl. 46

ods. 1 a 3 a čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 prvá veta, a to postupom porušovateľov podľa

ustanovenia čl. 50 ods. 6 druhá veta.“.

Sťažovateľ zároveň žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk, ako

aj trovy konania. V prílohe svojho podania predložil splnomocnenie na zastupovanie pred

ústavným súdom advokátkou JUDr. J. B., B., s tým, že žiada, aby ju ústavný súd

kontaktoval v prípade požiadaviek na doplnenie jeho návrhu.

Ďalším doplnením sťažnosti doručeným ústavnému súdu 7. júna 2007 sťažovateľ

žiadal „opravu predbežného opatrenia“ v tom zmysle, aby ústavný súd uložil okresnému

riaditeľstvu, okresnej prokuratúre a krajskej prokuratúre postupovať v trestnej veci sp. zn.

ČVS: ORP-1213/OEK-B1-2006-Mu proti obvineným „ako páchateľom trestného činu

podvodu podľa §-u 250 Tr. zák. v znení zmien a doplnkov vznesením obvinenia a súčasne

skúmali mieru ich zavinenia vykonaním grafologickej analýzy ich písma a jeho porovnaním

s podpisom sťažovateľa v kurzívach“ na označených listinách. V tomto podaní sťažovateľ

taktiež požadoval, aby ústavný súd vzniesol obvinenie voči označeným osobám pre trestný

čin podvodu podľa .

Sťažovateľ opätovne doplnil svoju sťažnosť podaním doručeným ústavnému súdu

10. augusta 2007 a domáhal sa ním, aby ústavný súd rozhodol o povinnosti označených

porušovateľov jeho práv uhradiť mu „majetkovú škodu“ v sume 3 milióny eur

za nezákonný prevod vlastníctva jeho nehnuteľnosti na tretie osoby a zbúranie jeho domu,

rozkradnutie jeho majetku, utrpenú finančnú stratu a prieťahy v konaní.

Napokon posledným podaním doručeným ústavnému súdu 27. septembra 2007

sťažovateľ požadoval zbavenie funkcie a začatie trestného stíhania vyšetrovateľa

a prokurátorov, ktorí podľa neho konali protizákonne a s prieťahmi vo veci vedenej

okresným riaditeľstvom pod sp. zn. ČVS: ORP-1213/OEK-B1-2006-Mu. Ďalšie návrhy

sťažovateľa (napr. zakázať Miestnemu úradu mestskej časti B. vydať stavebné povolenie,

zakázať obchodnej spoločnosti R., s. r. o., B., nechať zastavať nehnuteľnosť pôvodne

zapísanú na liste vlastníctva č. (...) v katastrálnom území B.) boli zjavne nad rámec

právomocí ústavného súdu vyplývajúcich pre neho z a konkretizovaných v zákone

o ústavnom súde.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti v znení jej doplnení dospel ústavný súd k názoru, že

nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa

a .

Vzhľadom na to ústavný súd 17. marca 2009 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa

na odstránenie nedostatkov sťažnosti a jej doplnenie, poučiac ju, v akom smere treba

požadované doplnenie a odstránenie nedostatkov sťažnosti uskutočniť. Zároveň ju

upozornil, že ak v lehote 14 dní od prevzatia výzvy sťažnosť v požadovanom rozsahu

nedoplní, môže byť pri predbežnom prerokovaní podľa

odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia návrh

prerokoval na neverejnom zasadnutí.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd konštatuje, že v predloženej podobe sťažnosti najmä v podstatnom

rozsahu nekorešponduje znenie návrhu na rozhodnutie vo veci samej s právomocami

ústavného súdu podľa až 3 tak, aby bolo možné preskúmať jej obsah

vo väzbe na jej petit. V spojitosti s tým ústavný súd navyše poznamenáva, že návrh

rozhodnutia vo veci samej (petit sťažnosti), vydania ktorého sa sťažovateľ od ústavného

súdu domáha ( ), nie je vymedzený dostatočne presne,

určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom na rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je

neúplná a v kontexte obsahu sťažnosti nezrozumiteľná.

Taktiež treba uviesť, že sťažnosť neobsahuje ani dostatočne identifikovateľný okruh

účastníkov, proti ktorým smeruje, pretože sťažovateľ ju priebežne dopĺňal v tomto smere

o ďalších potenciálnych porušovateľov svojich práv, a to nielen o subjekty, ktoré majú

atribúty orgánu verejnej moci. Z ustanovenia čl. 127 v spojení s čl. 124 a čl. 2 ods. 2 a 3

však vyplýva, že sťažnosťou podľa sa možno domáhať ochrany

základných práv a slobôd proti takému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu orgánu

verejnej moci, ktorým tento autoritatívne zasiahol do právnej sféry sťažovateľa. V danom

prípade však sťažnosť smeruje aj proti obchodnej spoločnosti, teda proti subjektu

súkromného práva, proti ktorému nemožno sťažnosť podľa podať

(obdobne napr. ).

Napriek uvedeným nedostatkom právna zástupkyňa sťažovateľa na výzvu ústavného

súdu zo 17. marca 2009, ktorú prevzala 20. marca 2009, v určenej lehote nereagovala

a do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ich neodstránila, hoci bola na možnosť jej

odmietnutia podľa upozornená.

Ústavný súd nie je povinný taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aké vyplývajú z podaní sťažovateľa, odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký

postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (,

). Podľa o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (obdobne ). Treba

zdôrazniť, že v danej veci právna zástupkyňa sťažovateľa okrem predloženia splnomocnenia

na jeho zastupovanie nedoručila ústavnému súdu žiadne relevantné písomné podanie.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2009