Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 59/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júla 2002 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Alexandra Bröstla a Jána

Klučku v konaní o sťažnosti M. H., bytom B., prechodne bytom D. n. V., zastúpenej

advokátkou Mgr. Z. K., B., vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. H. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 18 000,-- Sk

(slovom: osemnásťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý

jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. apríla 2002

doručené podanie M. H. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom B., prechodne bytom D. n. V.,

zastúpenej advokátkou Mgr. Z. K., B., označené ako „Sťažnosť (článok 127 ústavného

, ktorým sa mení a dopĺňa č. 460/1992

Zb. v znení neskorších predpisov a § 49 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov)“. Z jeho obsahu vyplynulo, že

sťažovateľka ním namietala prieťahy v konaní o výkon rozhodnutia vedenom pod

sp. zn. na Okresnom súde Bratislava IV, a tým aj porušenie svojho základného

práva podľa (ďalej len „“) a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Z dôvodov

uvedených v sťažnosti a vyplývajúcich tiež z priložených príloh potom sťažovateľka

požiadala, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol

takto:

„I. Okresný súd Bratislava IV svojím postupom v konaní vedenom pod

sp. zn. , porušil základné právo M. H. na prerokovanie jej veci bez

zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 a článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Okresnému súdu Bratislava IV sa zakazuje pokračovať v porušovaní práva M. H.

na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd vo veci vedenej pod sp. zn. a prikazuje sa mu, aby v tejto veci konal.

III. M. H. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada nemajetkovej

ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 200.000,- Sk (slovom dvestotisíc slovenských korún).“

Pokiaľ ide o zdôvodnenie žiadosti o priznanie nemajetkovej ujmy prostredníctvom

primeraného finančného zadosťučinenia, sťažovateľka poukázala na „utrpenú nemajetkovú

ujmu najmä stav neistoty, úzkosti, nepríjemnosti a poníženosti vyplývajúci z predlžovania

exekučného konania, a to aj po tom čo orgány štátnej správy súdov uznali prieťahy

a sťažovateľke sa ospravedlnili a uvedomujúc si, že túto nemajetkovú ujmu nie je možné

dostatočne vykompenzovať konštatovaním porušenia práva sťažovateľky podľa článku 48

ods. 2 a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd“.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a po zistení, že spĺňa všetky zákonom

predpísané všeobecné a osobitné náležitosti a že nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa

§ 25 ods. 2 citovaného zákona, ju 17. apríla 2002 prijal na ďalšie konanie.

Dňa 19. apríla 2002 sa ústavný súd podľa obrátil

so žiadosťou na predsedníčku Okresného súdu Bratislava IV o vyjadrenie k prijatej

sťažnosti sťažovateľky. Z vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu Bratislava IV z 21. mája

2002 (Spr. 3224/2002) vyplynulo, že:

„Sťažovateľka vo svojom podnete uvádza, že dňa 1. 3. 2000 podala na tunajší súd

návrh na výkon súdneho rozhodnutia, exekučné konanie vedené pod sp. zn.

a zákonná sudkyňa od 1. 3. 2000 do 3. 4. 2002 neučinila vo veci ani jeden meritórny

a procesný úkon a ani nedala žiaden pokyn kancelárii, s výnimkou úkonu dňa 16. 11. 2001

a to nesprávne doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku. K časti podnetu

poukázaných ďalej na celkovú dĺžku prieťahov v konaní 2 roky a 1 mesiac, čím jej zákonná

sudkyňa zapríčinila stav právnej neistoty.

Sťažovateľka udáva, že vyčerpala všetky právne prostriedky podľa zákona č. 124/02

Z. z. Ako sťažovateľke jej bolo predsedníčkou Krajského súdu v Bratislave uznané právo na

bezprieťahové vybavenie veci, zaslaná žiadosť pre predsedníčku Okresného súdu

Bratislava IV o pravidelné sledovanie plynulého a bezprieťahového vybavovania veci.

Žiadala, aby bolo zakázané Okresnému súdu Bratislava IV pokračovať v porušovaní

jej práva.

S poľutovaním musíme konštatovať, že v konaní ide o prieťah. Pre objektívne

posúdenie prieťahu žiadame zvážiť skutočnosť, že zákonná sudkyňa bola dlhodobo

práceneschopná a to v mesiacoch: január až február 2001, apríl až máj 2001, marec až máj

2002. Zákonná sudkyňa okrem agendy E, vybavuje ešte agendu T a C, kde vysoký počet vecí

nerozhodnutých a reštančných, je tiež príčinou prieťahov v predmetnej veci.

Zároveň v intenciách Vášho listu oznamujeme, že súhlasíme, aby Ústavný súd

Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatí podnetu.“

Keďže obaja účastníci konania pred ústavným súdom súhlasili s upustením od

ústneho pojednávania, ústavný súd o sťažnosti sťažovateľky konal a rozhodol bez jeho

nariadenia.

II.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľky, z pripojených príloh, ako aj z vyjadrenia

predsedníčky Okresného súdu Bratislava IV ústavný súd zistil, že pred ním prebieha

konanie o výkon rozhodnutia podľa šiestej časti (ďalej len

„OSP“) vedené pod sp. zn. . Toto konanie sa začalo na základe návrhu

sťažovateľky, ktorá 1. marca 2000 podala na Okresnom súde Bratislava IV návrh na výkon

rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 11. decembra 1997. Dňa

12. novembra 2001 (a po urgencii sťažovateľky z 9. augusta 2001) jej bola doručená výzva

na zaplatenie súdneho poplatku a 10. januára 2002 sťažovateľka určený súdny poplatok

uhradila. To bol súčasne jediný procesný úkon, ktorý Okresný súd Bratislava IV urobil

v konaní sp. zn. od podania návrhu sťažovateľky do momentu pojednávania

ústavného súdu o jej sťažnosti.

III.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho

základného práva upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby

sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a dohovoru,

ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). Za súčasť prvého kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

S použitím uvedených kritérií ústavný súd preskúmal doterajšie konanie pred

Okresným súdom Bratislava IV vedené pod sp. zn. a dospel k nasledovným

záverom:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, v konaní vedenom pod

sp. zn. nejde o zložitú vec. Keďže pred Okresným súdom Bratislava IV

prebieha konanie o výkon rozhodnutia podľa šiestej časti ( a nasl. ), samotné

meritórne rozhodnutie vo veci (ktoré pred všeobecnými súdmi najčastejšie predstavuje

zbytočné prieťahy v konaní) bolo už prijaté predtým (ide o rozhodnutie Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 11. decembra 1997). Predmetom konania pred

Okresným súdom Bratislava IV preto už nie je hmotnoprávny spor, ale iba samotný postup

súdu pri výkone rozhodnutia, t. j. jeho nariadenie a uskutočnenie výkonu prostredníctvom

súdu. Tento procesný postup je celkovo jednoduchý a nevyžaduje ani obligatórne procesné

úkony súdu (napríklad nariadenie pojednávania, prípadne vypočutie povinného podľa § 251

ods. 1 a 2 ). Z uvedených dôvodov preto ústavný súd nehodnotil vec

sp. zn. , ktorá je predmetom konania, ani ako právne a ani ako fakticky zložitú.

2. Pokiaľ ide o správanie účastníčky konania, toto bolo po celú doterajšiu dobu

súdneho konania vo veci sp. zn. aktívne a súčinnostné a neprispelo žiadnym

spôsobom a ani v žiadnom rozsahu k doterajšej dĺžke súdneho konania. Už pred podaním

svojho návrhu na výkon rozhodnutia sťažovateľka 19. marca 1999 požiadala Okresný súd

Bratislava IV o jeho pomoc pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa a tento

jej žiadosti 19. apríla 1999 vyhovel tak, že povinného poučil o jeho povinnosti určenej

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. .

Dňa 1. marca 2000 sťažovateľka podala na Okresnom súde Bratislava IV „Návrh na

výkon súdneho rozhodnutia“.

Dňa 9. augusta 2000 sťažovateľka doručila na Okresný súd Bratislava IV „Urgenciu“

návrhu na výkon súdneho rozhodnutia doručeného Okresnému súdu Bratislava IV 1. marca

2000.

Dňa 12. novembra 2001 došiel kancelárii Okresného súdu Bratislava IV pokyn

sudkyne na vyzvanie sťažovateľky na zaplatenie súdneho poplatku za výkon rozhodnutia vo

výške 300 Sk. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola z kancelárie vypravená

16. novembra 2001.

Dňa 10. januára 2002 sa sťažovateľka dostavila na Okresný súd Bratislava IV, kde

opätovne oznámila adresu svojho prechodného bydliska, hoci táto bola zrejmá hneď od

nápadu veci, a zároveň zaplatila súdny poplatok za výkon rozhodnutia vo výške 300 Sk.

Sťažovateľka sa tiež viackrát domáhala odstránenia prieťahov v konaní podľa zákona

Slovenskej národnej rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,

štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe

súdov) v znení neskorších predpisov, a to konkrétne svojou sťažnosťou z 5. septembra 2001

predsedníčke Okresného súdu Bratislava IV, ďalej 20. novembra 2001 svojou žiadosťou

predsedníčke Krajského súdu v Bratislave „o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedníčkou

Okresného súdu Bratislava IV“ a ďalšou žiadosťou predsedníčke Krajského súdu

v Bratislave z 5. apríla 2002 „o plynulé pravidelné sledovanie plynulého a bezprieťahového

vybavovania veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. .

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či nedošlo k zbytočným

prieťahom v súdnom konaní sp. zn. , bol postup samotného Okresného súdu

Bratislava IV. Ústavný súd zistil, že Okresný súd Bratislava IV v konaní sp. zn.

urobil v období od 1. marca 2000 do konca júna 2002 jediný procesný úkon, a to výzvu na

zaplatenie súdneho poplatku zo 16. novembra 2001. Okrem tohto úkonu v samotnom konaní

o výkon rozhodnutia aktívny nebol, hoci jeho postupu nebránila žiadna zákonná prekážka.

To, že ide o prieťah v konaní, ostatne uznala aj samotná predsedníčka Okresného súdu

Bratislava IV vo svojej odpovedi na výzvu ústavného súdu z 21. mája 2002. V súlade so

svojou stabilizovanou judikatúrou (, , ) ústavný súd

konštatuje, že skutočnosti ňou uvedené ako príčiny prieťahov v označenom súdnom konaní

(choroba konajúceho sudcu, veľký nápad vecí, reštančné veci) nemôžu ísť na ťarchu

účastníka súdneho konania. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol, že doterajším

postupom (nečinnosťou) Okresného súdu Bratislava IV v konaní sp. zn.

v období marec 2000 až jún 2002 došlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a

dohovoru.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

1. Keďže ústavný súd zistil, že nečinnosťou Okresného súdu Bratislava IV došlo

k porušeniu základného práva podľa a dohovoru, v súlade

s mu prikázal, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov.

2. Keďže ústavný súd rozhodol, že postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní

sp. zn. došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

a dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia podľa . Uvedené ustanovenie uvádza:

„Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho

práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“. Z ustanovenia vyplýva, že primerané

finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľka požadovala primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk

poukazujúc na „utrpenú nemajetkovú ujmu najmä stav neistoty, úzkosti, nepríjemnosti

a poníženosti vyplývajúci z predlžovania exekučného konania, a to aj po tom čo orgány

štátnej správy súdov uznali prieťahy a sťažovateľke sa ospravedlnili...“.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo

zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal Okresnému súdu Bratislava IV, aby v napadnutom súdnom

konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva

sťažovateľky podľa a dohovoru nemožno účinne odstrániť

len uplatnením tejto jeho právomoci. V dôsledku toho (a aj vzhľadom na dobu nečinnosti)

považoval preto za potrebné rozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá sťažovateľke

v dôsledku toho vznikla, a to priznaním primeraného finančného zadosťučinenia. Vzhľadom

na celkovú dobu konania Okresného súdu Bratislava IV poznačenú zbytočnými prieťahmi

(nečinnosťou) vo veci vedenej pod sp. zn. a berúc tiež do úvahy skutočnosť, že

sťažovateľka sa o predĺženie tejto doby nijako nepričinila, a zohľadňujúc tiež konkrétne

okolnosti prípadu, rozhodol, že sumu 18 000 Sk možno považovať za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2002