Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 86/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. januára 2003 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya

prerokoval sťažnosť P. F., bytom D., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou

namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným

súdom vo Zvolene v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

1. Právo P. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom vo

Zvolene v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu vo Zvolene p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov.

3. P. F. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 25 000 Sk

(slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd vo Zvolene p o v i n n ý

vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd vo Zvolene j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia

advokátke JUDr. I. R., K., vo výške 8 000 Sk (slovom osemtisíc slovenských korún) do 15

dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2002

doručená sťažnosť P. F., bytom D. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. I. R., K., ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Okresným súdom vo Zvolene

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. . Na základe výzvy

ústavného súdu právna zástupkyňa navrhovateľa podaním z 3. júna 2002 odstránila

nedostatky sťažnosti.

Ústavný súd 4. júla 2002 prijal sťažnosť navrhovateľa na ďalšie konanie uznesením

č. k. -15.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo

vzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho

pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila

k sťažnosti podaním doručeným ústavnému súdu 15. augusta 2002. Podala v ňom prehľad

konania vedeného pod sp. zn. a oznámila, že pri previerke spisu 20. októbra 1998

na základe sťažnosti navrhovateľa nekonštatovala zavinené prieťahy na strane okresného

súdu, a to vzhľadom na vykonané úkony, zaťaženosť sudcu, ktorý vybavuje agendu „C“ a

„D“. Dňa 6. apríla 2001 bol spis predmetom kontroly reštančných vecí a podpredsedníčka

okresného súdu už konštatovala prieťahy v konaní a upozornila sudcu, aby vo veci konal.

Na základe sťažnosti navrhovateľa podpredsedníčka okresného súdu 9. októbra 2001

konštatovala prieťahy v konaní a sťažnosť uznala za opodstatnenú. Poukázala na objektívne

dôvody, vysoký nápad občianskoprávnych vecí, odchod dvoch sudkýň do dôchodku,

ktorých nevybavené veci museli byť rozdelené medzi ostatných sudcov, čo malo tiež vplyv

na plynulosť vybavovania veci.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti navrhovateľa, vyjadrenia predsedníčky okresného

súdu a hlavne spisu okresného súdu sp. zn. zistil nasledovný priebeh a stav

konania:

Predmetom konania je žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

prikázaním nehnuteľnosti, ktorá bola podaná okresnému súdu 8. januára 1997. Prvé

pojednávanie vo veci sa konalo 24. februára 1997, na ktorom bolo rozhodnuté o zrušení

podielového spoluvlastníctva navrhovateľa, J. F. a J. F. k rodinnému domu nachádzajúcemu

sa v D. na parcele č. KN 12563, hospodárskej budove nachádzajúcej sa na parcele

č. 12562/2 a k nehnuteľnostiam uvedeným na liste vlastníctva č. 3246 pre katastrálne

2

územie obec D. ako parcely KN 12562/1 o výmere 1637 m, KN č. 12562/2 o výmere

2 2

147 ma KN č. 12563/2 o výmere 226 m. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný

odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené 13. marca 1997. Na pojednávaní 12. júna

1997 Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

rozsudok okresného súdu zrušil pre nedostatočne zistený skutkový stav

a predčasný záver a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 5. augusta 1997 vyzval sudca

žalobcov a žalovaného, aby každý zložil preddavok na znalecké dokazovanie po 2 500 Sk

v lehote 13 dní. Dňa 20. augusta 1997 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalobcu

proti zloženiu zálohy na znalecké dokazovanie, ku ktorému pripojil geometrický plán

z novembra 1995. Okresnému súdu bolo 28. októbra 1997 doručené uznesenie krajského

súdu, ktorým potvrdil jeho uznesenie o zložení zálohy na znalecké dokazovanie.

Dňa 6. novembra 1997 okresný súd vyzval navrhovateľa (v konaní pred všeobecným súdom

žalobca), aby zaplatil preddavok na znalecké dokazovanie v zmysle uznesenia z 5. augusta

1997, ktorý bol žalobcom zložený 20. novembra 1997. Znalecké dokazovanie znalcom Ing.

P. K. bolo uznesením okresného súdu nariadené 27. novembra 1997. Dňa 23. januára 1998

sa uskutočnila obhliadka pozemkov, ktoré sú predmetom sporu. Znalecký posudok bol

okresnému súdu doručený 29. januára 1998. Dňa 11. februára 1998 žalobcovia na základe

výzvy okresného súdu doručili okresnému súdu doplnenie návrhu. Výzvou z 26. marca

1998 okresný súd vyzval žalobcov, aby oznámili presný petit žaloby, t. j. zrušenia

podielového spoluvlastníctva, konkrétne ktorej parcely, v akej výmere sa domáhajú s tým,

že nestačí len odkaz, že chcú zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Upresnenie

petitu žiadal okresný súd s poukazom na skutkové zistenia sudcom a znalcom na mieste

samom. Dňa 2. apríla 1998 spresnili žalobcovia žalobu. Dňa 21. apríla 1998 okresný súd

oznámil žalobcom, že ak do 5 dní nezašlú spresnený petit o skutočnosti a údaje vyžiadané

v liste z 26. marca 1998, konanie zastaví. Okresnému súdu bol 5. mája 1998 doručený

upravený petit žaloby. Dňa 10. júna 1999 sa uskutočnilo na okresnom súde druhé

pojednávanie, ktoré bolo odročené na 8. júl 1999 za účelom doplnenia dokazovania.

Doplnený návrh žalobcov bol okresnému súdu doručený 30. júna 1999, kde okrem iného

žalobcovia znovu uviedli, že do úvahy prichádza len jedno riešenie, a to vyplatením 1/6.

Dňa 8. júla 1999 sa uskutočnilo v poradí tretie pojednávanie, ktoré bolo odročené na

2. august 1999 za účelom vyžiadania listinného dôkazu z archívu Okresného úradu vo

Zvolene. Okresný súd 12. júla 1999 vyzval Okresný úrad vo Zvolene o zaslanie fotokópie

kolaudačného rozhodnutia. Okresný úrad vo Zvolene 11. augusta 1999 oznámil okresnému

súdu, že kolaudačné rozhodnutie pre J. F., D., sa v registratúrnom stredisku nenachádza

a nenachádza sa ani na Okresnom úrade v D., a na Mestskom úrade D. Právny zástupca

žalobcov žiadosťou, ktorá bola okresnému súdu doručená 20. júla 1999, žiadal o odročenie

pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky, na základe čoho sudca zmenil termín

pojednávania na 30. august 1999. Štvrté pojednávanie, ktoré sa konalo 30. augusta 1999,

bolo odročené na neurčito. Dňa 11. októbra 1999 okresný súd vyzval žalobcov, aby zaslali

čísla spisových značiek súdnych konaní, kde sú účastníkmi konania tie isté osoby, ako

v tomto konaní. Čísla konaní boli okresnému súdu oznámené 18. októbra 1999. Okresný súd

11. októbra 2000 vyzval znova žalobcov, aby špecifikovali a konkretizovali žalobný petit,

t. j. aby napísali, ako žiadajú, aby okresný súd rozhodol vo veci samej a o náhrade trov

konania. Z doterajších vyjadrení žalobcov súdu stále nie je jasný presný petit žaloby. Petit

žaloby bol okresnému súdu doručený 20. októbra 2000. Právny zástupca žalovaného

urgoval okresný súd 29. novembra 2000 a 30. marca 2001, aby vytýčil termín pojednávania,

pretože vo veci sa 15 mesiacov nekonalo. Dňa 11. apríla 2001 okresný súd vyzval žalobcov,

aby v dodatočnej lehote zaslal špecifikáciu žalobného petitu, pretože ináč okresný súd

konanie zastaví. Doteraz petit stále nebol konkretizovaný, tak aby v prípade úspechu

v konaní bol rozsudok súdu vykonateľný. Žalobcovia doručili okresnému súdu upravený

petit 23. apríla 2001. Dňa 16. augusta 2001 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania, ako aj za účelom vyžiadania si

aktuálneho výpisu z LV č. 3246 z Okresného úradu D. Výpis z listu vlastníctva bol

okresným súdom vyžiadaný 16. augusta 2001 a zaslaný mu bol 4. septembra 2001. Okresný

súd 11. septembra 2001 vyzval zástupcu žalovaného na zloženie zálohy na znalecké

dokazovanie. Dňa 26. septembra 2001 vzniesol sudca okresného súdu JUDr. D. M.

námietku zaujatosti a žiadal, aby bol vylúčený z prejednávania uvedenej veci. Zároveň

prípisom z 11. októbra 2001 vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, či vznáša námietku

zaujatosti sudcov okresného súdu a či žiada, aby vec prejednával iný súd. Odpoveď urgoval

5. novembra 2001. Podaním z 8. novembra 2001 žalobcovia odpovedali na výzvu okresného

súdu a sudca im prípisom zo 16. novembra 2001 oznámil, že z ich vyjadrenia nevyplýva, či

vznášajú námietku zaujatosti voči sudcovi D. M. a voči ostatným sudcom.

Dňa 21. novembra 2001 bol žalobca predvolaný na súd, kde bol podpredsedníčkou súdu

vypočutý k obsahu jeho sťažnosti z 25. októbra 2001. Tu uviedol, že chce, aby sudca vec

dokončil, na druhej strane mu vytýkal, že chce rozhodnúť v prospech žalovaného, ako aj

jeho zaujatosť. Dňa 20. novembra 2001 bol spis okresného súdu sp. zn. predložený

na rozhodnutie krajskému súdu, pretože sudca vyslovil svoju námietku zaujatosti. Krajský

súd uznesením č. k. -151 z 26. novembra 2001, ktoré bolo okresnému súdu

doručené 31. decembra 2001, vylúčil sudcu okresného súdu D. M. z prejednávania

a rozhodovania veci. Opatrením predsedníčky okresného súdu zo 17. januára 2002 bola vec

pridelená sudcovi Mgr. B. H. Okresný súd 21. januára 2002 vyzval žalobcov a právneho

zástupcu žalovaného, aby súdu oznámili otázky, na ktoré má odpovedať znalec.

Dňa 29. januára 2002 bolo okresnému súdu doručené podanie od žalobcov, na základe

ktorého okresný súd 28. februára 2002 vyzval žalobcov, aby mu oznámili, či podaním

z 29. januára 2002 mienili podať námietku zaujatosti voči všetkým sudcom okresného súdu,

resp. či chceli, aby vec bola prikázaná inému súdu. Okresný súd 28. februára 2002 urgoval

právneho zástupcu žalovaného, aby mu oznámil otázky, na ktoré má znalec odpovedať.

Odpoveď na urgenciu bola okresnému súdu doručená 15. marca 2002. Predsedníčka

okresného súdu 27. marca 2002 predložila krajskému súdu spis okresného súdu sp. zn.

na rozhodnutie v zmysle , pretože sudcovia

okresného súdu vyslovili v tejto veci svoju zaujatosť. Dňa 9. mája 2002 bolo okresnému

súdu doručené uznesenie krajského súdu, ktorým rozhodol, že sudca okresného súdu

JUDr. M. Š. je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci a ostatní sudcovia nie sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. . Dňa 30. mája

2002 okresný súd znova vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby uviedol konkrétne

otázky pre znalca. Odpoveď na túto výzvu bola okresnému súdu doručená 11. júna 2002.

III.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.

Iba prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť.

Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech

účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami

právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia. Základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne judikuje

ústavný súd, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha

odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv (, ,

a ďalšie).

Navrhovateľ využil právny prostriedok, ktorého uplatnenie sa vyžaduje pred

podaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podal niekoľko sťažností na

zbytočné prieťahy v konaní podľa o súdoch a sudcoch

v znení neskorších predpisov, čo mu však nezabezpečilo odstránenie stavu právnej neistoty

vo veci, s ktorou sa obrátil na okresný súd.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa

týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu

(, ).

Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom

prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (, a iné)

relevantnú pre rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti nehodnotil ako právne zložité

konanie. Ústavný súd pripúšťa určitú možnosť faktickej zložitosti veci, v ktorej prebieha

konanie, ktorá však pri dobrej organizácii práce súdom nemala v konečnom dôsledku

spôsobiť doterajšie trvanie konania, ktoré nemožno podľa názoru ústavného súdu

ospravedlniť.

Správanie navrhovateľa po celú dobu konania vo veci sp. zn. možno

hodnotiť ako aktívne, avšak žiada sa uviesť, že súd musel opakovane vyzývať navrhovateľa,

aby konkretizoval petit, tak aby v prípade úspechu v konaní bol rozsudok súdu vykonateľný.

Zo zápisníc o súdnom konaní obsiahnutých vo vyžiadanom súdnom spise v tejto veci

ústavný súd zistil, že navrhovateľ sa zúčastňoval nariadených pojednávaní, navrhoval

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a opakovanými sťažnosťami u orgánov štátnej

správy súdu sa domáhal urýchlenia konania vo svojej veci.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd zistil viaceré obdobia jeho

nečinnosti, a to od 5. mája 1998 (keď bol okresnému súdu doručený upravený petit)

do 27. mája 1999 (teda do vytýčenia druhého pojednávania vo veci), od 18. októbra 1999

(keď boli súdu doručené spisové značky konaní, v ktorých je navrhovateľ tiež účastníkom

konania) do 11. októbra 2000 (keď okresný súd znova vyzval navrhovateľa, aby

špecifikoval petit), od 20. októbra 2000 (po doručení upraveného petitu) do 11. apríla 2001

(keď okresný súd opätovne vyzval navrhovateľa, aby špecifikoval petit, pretože ináč

konanie zastaví).

Okresný súd sa v konaní, ktorého dĺžka presahuje päť rokov, dopustil v rôznych

obdobiach zbytočných prieťahov v celkovom rozsahu 27 mesiacov, čo je doba, ktorá

významným spôsobom ovplyvnila celkovú dĺžku konania. Poukázanie podpredsedníčky

okresného súdu na objektívne príčiny spôsobujúce prieťahy v konaní (vysoký nápad

občianskoprávnych vecí a zníženie počtu sudcov) nemožno akceptovať. V súlade

s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za prieťahy

v súdnom konaní (). Námietka nedostatočného počtu sudcov rovnako ako

námietka veľkého množstva nevybavených a nerozhodnutých vecí nemá povahu okolnosti,

ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie

vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.

Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd vyslovil porušenie práva navrhovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v predmetnom

občianskoprávnom konaní, tak ako ho garantuje .

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s ústavný súd okresnému súdu

prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. Tento účel možno

dosiahnuť len právoplatným rozhodnutím.

V súvislosti s úpravou sťažnosti ustanovuje: „Ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“. Z ustanovenia vyplýva, že primerané

finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Právna zástupkyňa navrhovateľa v doplnenom podaní na základe výzvy ústavného

súdu uviedla, že primeraného finančného zadosťučinenia sa navrhovateľ domáha preto, že

dôvera v možnosť domôcť sa spravodlivosti je postupom okresného súdu hlboko otrasená.

Navrhovateľ stratil v dôsledku nekonania okresného súdu dokonca presvedčenie, že mu

bude „poskytnutá spravodlivosť“. Navrhovateľ je už niekoľko rokov vystavený pocitom

márnosti svojho úsilia o domôcť sa spravodlivosti a tento pocit márnosti vyplýva z postoja

a nekonania okresného súdu. Okresný súd zavinil stratu viery navrhovateľa v spravodlivosť

a v rešpektovanie jeho základných práv spoločnosťou ako takou a osobitne súdom.

Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru, so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal

bez zbytočných prieťahov, porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

však nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto právomoci ústavného súdu.

V dôsledku toho bolo potrebné rozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá

navrhovateľovi vznikla predovšetkým z pocitov neistoty a krivdy. Vzhľadom na celkovú

dobu konania okresného súdu poznačenú zbytočnými prieťahmi v konaní vedenom na

tomto súde pod sp. zn. , berúc do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ sa o predĺženie

tejto doby nijako nepričinil, a zohľadňujúc tiež konkrétne okolnosti prípadu, možno sumu

25 000 Sk považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

V.

Právna zástupkyňa navrhovateľa podaním zo 17. decembra 2002 žiadala, aby ústavný

súd zaviazal okresný súd uhradiť trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia,

a to vo výške 8 000 Sk.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách požadovaných právnou zástupkyňou

navrhovateľa vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého

ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konaní uznesením uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania

jeho trovy.

Navrhovateľ bol vo veci úspešný, a preto je potrebné rozhodnúť o úhrade trov

konania okresným súdom.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška

), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom,

podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna

tretina výpočtového základu.

Podľa vyhlášky č. výpočtovým základom na účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2001 bola

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 11 693 Sk.

Podľa takto určených kritérií je výška odmeny za úkony prevzatie a príprava

pojednávania a podanie vo veci samej 3 900 Sk za každý úkon podľa ustanovenia § 16

ods. 1 vyhlášky č. Ústavný súd rozhodol aj o priznaní paušálnej sumy 2–krát

po 100 Sk podľa ustanovenia § 1 uznesenia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory

č. 1/1999 o určení paušálnej sumy náhrad výdavkov advokáta na miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné pri jednom úkone.

Navrhovateľ sa domáhal aj vyslovenia porušenia práva na prerokovanie jeho veci

„v primeranej lehote“ podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

má povahu základného prameňa práva, ktorý je nadradený voči všetkým

ostatným prameňom práva. v širokej miere preberá niekedy doslovné znenie

základných ľudských práv a slobôd, tak ako sú definované v medzinárodných zmluvách

o ľudských právach a základných slobodách. V prípade, že ústavná úroveň úpravy verne

„prenáša“ do vnútroštátneho právneho poriadku záväzky z medzinárodných zmlúv

o ľudských právach a základných slobodách, ústavná úprava bude slúžiť ako základňa ich

praktickej aplikácie v právnej praxi Slovenskej republiky ().

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Vzhľadom na vyššie uvedené, ústavný súd vyslovil porušenie práva navrhovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v predmetnom

občianskoprávnom konaní, tak ako ho garantuje , a práva na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. januára 2003