Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 94/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2003

v konaní o sťažnosti A. L., bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. V. K., K., vo veci

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného

v v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II

pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.

zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. L. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 25 000 Sk

(slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice II povinný jej

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 17. apríla 2002

doručené podanie A. L., bytom K., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

JUDr. V. K., K., označené ako „Sťažnosť na porušenie ústavných práv“, ktorou sa

dožadovala vyslovenia porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upraveného v (ďalej len „“)

v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré sa začalo na základe jej návrhu 14. septembra 1999.

Na výzvu ústavného súdu z 25. apríla 2002 sťažovateľka doplnila svoju sťažnosť podaním

z 12. mája 2002. Od ústavného súdu požaduje takéto rozhodnutie:

„Nekonaním Okresného súdu Košice II. boli porušené moje ústavné práva zakotvené

v Ústave SR čl. 48 č. 2 a preto mi prináleží od Slovenskej republiky odškodnenie za

morálnu a ekonomickú ujmu vo výške 200 000,- Sk.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením č. k.

-10 z 29. mája 2002 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd Okresný súd Košice II, aby

sa vyjadril k sťažnosti a či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Na výzvu ústavného súdu predseda Okresného súdu Košice II reagoval takto:

„Po oboznámení sa s predloženou sťažnosťou, ako aj s napadnutým spisom

tunajšieho súdu, v ktorom sa namietajú prieťahy v konaní, Vám dávam nasledujúce

stanovisko:

Návrh o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol navrhovateľkou

podaný dňa 14. 9. 1999, pričom v rámci tohto konania bol dňa 15. 11. 1999 podaný jej

ďalší návrh na vydanie predbežného opatrenia. O tomto návrhu rozhodol konajúci sudca

dňa 14. 12. 1999. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie navrhovateľka, preto bol

spis predložený dňa 29. 2. 2000 Krajskému súdu v Košiciach, ktorý ho spolu s rozhodnutím

vrátil tunajšiemu súdu dňa 4. 5. 2000. Dňa 9. 5. 2000 bol daný pokyn pre doručenie

uznesenia Krajského súdu účastníkom konania a dňa 6. 6. 2000 bol odporca vyzvaný, aby

sa vyjadril k podanému návrhu.

Dňa 31. 10. 2000 Mgr. J. M., ktorý vo veci konal, prestal vykonávať funkciu sudcu,

preto predmetná vec bola dňa 23. 11. 2000 presunutá podľa § 2 ods. 2 Spravovacieho

poriadku do súdneho oddelenia JUDr. A. G.j, ktorá vytýčila pojednávanie na deň 15. 2.

2001. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 17. 4. 2001 a bolo odročené na 21. 6. 2001.

Doklad o odročení tohto pojednávania sa v spise nenachádza.

Dňa 12. 7. 2001 podala navrhovateľka v tomto konaní ďalší návrh na vydanie

predbežného opatrenia, pričom dňa 26. 7. 2001 bola konajúcou sudkyňou vyzvaná na

zaplatenie súdneho poplatku z tohto návrhu. Svoju poplatkovú povinnosť si splnila dňa

5. 9. 2001 a dňa 16. 9. 2001 bolo o tomto jej návrhu rozhodnuté.

Následne dňa 11. 4. 2002 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 4. 6. 2002

a toto pojednávanie bolo odročené na deň 1. 10. 2002.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa domnievam, že v danom prípade nedošlo

k prieťahom v konaní, a to i s poukazom na predmet sporu, ako aj na skutočnosť, že

v súdnom oddelení JUDr. G. je 656 nevybavených vecí, z toho 196 vecí starších ako 2 roky.

Navyše podľa záznamov v predmetom spise doposiaľ nebol zo strany navrhovateľky

zaplatený súdny poplatok za návrh.

Podľa evidencie sťažností navrhovateľka nepodala na tunajšom súde správe súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní.

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na

ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.“

Na ústnom pojednávaní netrvala ani sťažovateľka.

Zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. ústavný súd zistil rovnaké

skutočnosti, ako uviedol predseda Okresného súdu Košice II v odpovedi na výzvu

ústavného súdu, s tým, že od doručenia vyjadrenia predsedu Okresného súdu Košice II bolo

nahliadnutím do spisu zistené, že od 1. októbra 2002 Okresný súd Košice II vykonal vo veci

jediný úkon, a to 6. februára 2003 vyzval účastníkov konania, aby predložili listinné

dôkazy, doklady o výške príjmov, o podnikaní, o predaji bytu a o účtoch vedených

v Slovenskej sporiteľni, a vyzval ich právnych zástupcov, aby oznámili súdu ďalšie návrhy

na doplnenie dokazovania.

II.

Sťažovateľka sa svojou žiadosťou domáha vyslovenia porušenia jej základného práva

upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (), pričom „tento účel možno zásadne

dosiahnuť právoplatným...rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (II. ÚS

26/95). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným rozhodnutím

súdu alebo iného štátneho orgánu“ ().

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje

(1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť

prvého kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Preskúmaním doterajšieho konania pred Okresným súdom Košice II ústavný súd

zistil nasledovné skutočnosti:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho

spisu Okresného súdu Košice II zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. ide

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ide o konanie, ktoré nie je

právne a skutkovo zložité, pričom metodika postupu všeobecného súdu je dostatočne jasná

a podporovaná stabilizovanou judikatúrou všeobecných súdov. Pre rozhodnutie súdu vo

veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné predovšetkým

určiť okruh vecí tvoriacich jeho predmet (vrátane nehnuteľností), zistiť ich hodnotu ku dňu

zániku manželstva a napokon rozhodnúť o jeho vyporiadaní. Faktickú zložitosť veci však

nemožno v tomto konaní vylúčiť a môže byť vyvolená počtom a povahou vecí tvoriacich

predmet bezpodielového spoluvlastníctva súhlasným a/alebo nesúhlasným stanoviskom

účastníkov súčasného konania o veciach tvoriacich predmet bezpodielového

spoluvlastníctvo. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že posudzované

konanie nemožno považovať ani za právne, ani za fakticky mimoriadne zložité, takže pri

sústredenom postupe súdu možno o veci rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Na právnu

a ani faktickú zložitosť veci vedenej pod sp. zn. napokon nepoukázal ani

Okresný súd Košice II vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v konaní sp. zn. , bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto

súdneho konania.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka svojím správaním v tomto konaní

nespôsobila, že konanie sa nachádza v stave, ktorý bol dôvodom na podanie sťažnosti

sťažovateľky pre porušenie základného práva podľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a svojou aktivitou súvisiacou s navrhovaním predbežných

opatrení neprispela k predĺženiu tohto konania, pretože využila len právny inštitút, ktorý jej

priznáva, a Okresnému súdu Košice II nič nebránilo, aby vo veci

samej konal.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným

prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného Okresného súdu Košice II

vo veci sp. zn. . Ústavný súd v tejto súvislosti zistil, že od roku 1999, keď bol

podaný návrh o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (14. septembra

1999), až do mája 2000 sa Okresný súd Košice II vecou meritórne vôbec nezaoberal,

rozhodoval len o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Od mája 2000 až do októbra

2000 sa vo veci taktiež nekonalo a 31. októbra 2000 došlo k zmene zákonného sudcu,

v dôsledku čoho bola vec 23. novembra 2000 presunutá inému zákonnému sudcovi. Prvé

pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až 15. februára 2001, t. j. tak ako uviedla sťažovateľka

až 17 mesiacov po podaní návrhu, čo ústavný súd zhodnotil ako zbytočné prieťahy

v konaní. Od prvého pojednávania až do podania sťažnosti ústavnému súdu (a až do

19. februára 2003) sa v roku 2001 uskutočnili tri pojednávania (15. februára, 17. apríla

a 21. júna). Od júna 2001 do júna 2002 sa v merite veci nekonalo (konalo sa len o ďalšom

návrhu sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia). Od júna 2002 do 19. februára

2003 okrem výzvy na predloženie listinných dôkazov a ďalších návrhov na dokazovanie

Okresný súd Košice II neurobil žiaden procesný úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci

samej. Aj toto obdobie nečinnosti Okresného súdu Košice II ústavný súd vyhodnotil ako

zbytočné prieťahy v konaní.

Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom Okresného

súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48

ods. 2 .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,

rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

1. Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva

sťažovateľa podľa v zmysle

prikázal Okresnému súdu Košice II, aby vo veci sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

2. Podľa „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie“.

Podľa o

organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) „Ak sa

sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“. Z ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej

ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľka požadovala finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk

s odôvodnením potreby odškodnenia za morálnu a ekonomickú ujmu.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo

zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil

úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej

ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal Okresnému súdu Košice II, aby v označenom súdnom

konaní konal bez zbytočných prieťahov, vychádzal z názoru, že porušenie základného práva

sťažovateľky podľa nemožno účinne odstrániť len uplatením tejto jeho

právomoci.

Vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti Okresného súdu Košice II v konaní sp. zn.

, berúc do úvahy, že sťažovateľka sa o predĺženie tejto doby zásadne

nepričinila, a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu vrátane pozície sťažovateľky

sprevádzanej pocitom neistoty, ústavný súd považoval priznanie sumy 25 000 Sk (slovom

dvadsaťpäťtisíc slovenských korún) za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50

ods. 3 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2003