Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 94/02
PDF · 184.98 KB
No categories available
II. ÚS 94/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 94/02-27
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2003
v konaní o sťažnosti A. L., bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. V. K., K., vo veci
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II
pod sp. zn. 27 C 773/99 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo A. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.
zn. 27 C 773/99 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
27 C 773/99 konal bez zbytočných prieťahov.
3. A. L. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 25 000 Sk
(slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice II povinný jej
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 17. apríla 2002
doručené podanie A. L., bytom K., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou
JUDr. V. K., K., označené ako „Sťažnosť na porušenie ústavných práv“, ktorou sa
dožadovala vyslovenia porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 27 C 773/99 o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré sa začalo na základe jej návrhu 14. septembra 1999.
Na výzvu ústavného súdu z 25. apríla 2002 sťažovateľka doplnila svoju sťažnosť podaním
z 12. mája 2002. Od ústavného súdu požaduje takéto rozhodnutie:
„Nekonaním Okresného súdu Košice II. boli porušené moje ústavné práva zakotvené
v Ústave SR čl. 48 č. 2 a preto mi prináleží od Slovenskej republiky odškodnenie za
morálnu a ekonomickú ujmu vo výške 200 000,- Sk.“
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením č. k.
II. ÚS 94/02-10 z 29. mája 2002 ju prijal na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd Okresný súd Košice II, aby
sa vyjadril k sťažnosti a či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Na výzvu ústavného súdu predseda Okresného súdu Košice II reagoval takto:
„Po oboznámení sa s predloženou sťažnosťou, ako aj s napadnutým spisom
tunajšieho súdu, v ktorom sa namietajú prieťahy v konaní, Vám dávam nasledujúce
stanovisko:
Návrh o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol navrhovateľkou
podaný dňa 14. 9. 1999, pričom v rámci tohto konania bol dňa 15. 11. 1999 podaný jej
ďalší návrh na vydanie predbežného opatrenia. O tomto návrhu rozhodol konajúci sudca
dňa 14. 12. 1999. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie navrhovateľka, preto bol
spis predložený dňa 29. 2. 2000 Krajskému súdu v Košiciach, ktorý ho spolu s rozhodnutím
vrátil tunajšiemu súdu dňa 4. 5. 2000. Dňa 9. 5. 2000 bol daný pokyn pre doručenie
uznesenia Krajského súdu účastníkom konania a dňa 6. 6. 2000 bol odporca vyzvaný, aby
sa vyjadril k podanému návrhu.
Dňa 31. 10. 2000 Mgr. J. M., ktorý vo veci konal, prestal vykonávať funkciu sudcu,
preto predmetná vec bola dňa 23. 11. 2000 presunutá podľa § 2 ods. 2 Spravovacieho
poriadku do súdneho oddelenia JUDr. A. G.j, ktorá vytýčila pojednávanie na deň 15. 2.
2001. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 17. 4. 2001 a bolo odročené na 21. 6. 2001.
Doklad o odročení tohto pojednávania sa v spise nenachádza.
Dňa 12. 7. 2001 podala navrhovateľka v tomto konaní ďalší návrh na vydanie
predbežného opatrenia, pričom dňa 26. 7. 2001 bola konajúcou sudkyňou vyzvaná na
zaplatenie súdneho poplatku z tohto návrhu. Svoju poplatkovú povinnosť si splnila dňa
5. 9. 2001 a dňa 16. 9. 2001 bolo o tomto jej návrhu rozhodnuté.
Následne dňa 11. 4. 2002 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 4. 6. 2002
a toto pojednávanie bolo odročené na deň 1. 10. 2002.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa domnievam, že v danom prípade nedošlo
k prieťahom v konaní, a to i s poukazom na predmet sporu, ako aj na skutočnosť, že
v súdnom oddelení JUDr. G. je 656 nevybavených vecí, z toho 196 vecí starších ako 2 roky.
Navyše podľa záznamov v predmetom spise doposiaľ nebol zo strany navrhovateľky
zaplatený súdny poplatok za návrh.
Podľa evidencie sťažností navrhovateľka nepodala na tunajšom súde správe súdu
sťažnosť na prieťahy v konaní.
Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na
ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.“
Na ústnom pojednávaní netrvala ani sťažovateľka.
Zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 27 C 773/99 ústavný súd zistil rovnaké
skutočnosti, ako uviedol predseda Okresného súdu Košice II v odpovedi na výzvu
ústavného súdu, s tým, že od doručenia vyjadrenia predsedu Okresného súdu Košice II bolo
nahliadnutím do spisu zistené, že od 1. októbra 2002 Okresný súd Košice II vykonal vo veci
jediný úkon, a to 6. februára 2003 vyzval účastníkov konania, aby predložili listinné
dôkazy, doklady o výške príjmov, o podnikaní, o predaji bytu a o účtoch vedených
v Slovenskej sporiteľni, a vyzval ich právnych zástupcov, aby oznámili súdu ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania.
II.
Sťažovateľka sa svojou žiadosťou domáha vyslovenia porušenia jej základného práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom „tento účel možno zásadne
dosiahnuť právoplatným...rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (II. ÚS
26/95). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným rozhodnutím
súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00)
zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje
(1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť
prvého kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.
Preskúmaním doterajšieho konania pred Okresným súdom Košice II ústavný súd
zistil nasledovné skutočnosti:
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho
spisu Okresného súdu Košice II zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 773/99 ide
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ide o konanie, ktoré nie je
právne a skutkovo zložité, pričom metodika postupu všeobecného súdu je dostatočne jasná
a podporovaná stabilizovanou judikatúrou všeobecných súdov. Pre rozhodnutie súdu vo
veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné predovšetkým
určiť okruh vecí tvoriacich jeho predmet (vrátane nehnuteľností), zistiť ich hodnotu ku dňu
zániku manželstva a napokon rozhodnúť o jeho vyporiadaní. Faktickú zložitosť veci však
nemožno v tomto konaní vylúčiť a môže byť vyvolená počtom a povahou vecí tvoriacich
predmet bezpodielového spoluvlastníctva súhlasným a/alebo nesúhlasným stanoviskom
účastníkov súčasného konania o veciach tvoriacich predmet bezpodielového
spoluvlastníctvo. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že posudzované
konanie nemožno považovať ani za právne, ani za fakticky mimoriadne zložité, takže pri
sústredenom postupe súdu možno o veci rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Na právnu
a ani faktickú zložitosť veci vedenej pod sp. zn. 27 C 773/93 napokon nepoukázal ani
Okresný súd Košice II vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky.
2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v konaní sp. zn. 27 C 773/99, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto
súdneho konania.
Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka svojím správaním v tomto konaní
nespôsobila, že konanie sa nachádza v stave, ktorý bol dôvodom na podanie sťažnosti
sťažovateľky pre porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a svojou aktivitou súvisiacou s navrhovaním predbežných
opatrení neprispela k predĺženiu tohto konania, pretože využila len právny inštitút, ktorý jej
Občiansky súdny poriadok priznáva, a Okresnému súdu Košice II nič nebránilo, aby vo veci
samej konal.
3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným
prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného Okresného súdu Košice II
vo veci sp. zn. 27 C 773/99. Ústavný súd v tejto súvislosti zistil, že od roku 1999, keď bol
podaný návrh o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (14. septembra
1999), až do mája 2000 sa Okresný súd Košice II vecou meritórne vôbec nezaoberal,
rozhodoval len o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Od mája 2000 až do októbra
2000 sa vo veci taktiež nekonalo a 31. októbra 2000 došlo k zmene zákonného sudcu,
v dôsledku čoho bola vec 23. novembra 2000 presunutá inému zákonnému sudcovi. Prvé
pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až 15. februára 2001, t. j. tak ako uviedla sťažovateľka
až 17 mesiacov po podaní návrhu, čo ústavný súd zhodnotil ako zbytočné prieťahy
v konaní. Od prvého pojednávania až do podania sťažnosti ústavnému súdu (a až do
19. februára 2003) sa v roku 2001 uskutočnili tri pojednávania (15. februára, 17. apríla
a 21. júna). Od júna 2001 do júna 2002 sa v merite veci nekonalo (konalo sa len o ďalšom
návrhu sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia). Od júna 2002 do 19. februára
2003 okrem výzvy na predloženie listinných dôkazov a ďalších návrhov na dokazovanie
Okresný súd Košice II neurobil žiaden procesný úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci
samej. Aj toto obdobie nečinnosti Okresného súdu Košice II ústavný súd vyhodnotil ako
zbytočné prieťahy v konaní.
Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom Okresného
súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 773/99 došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48
ods. 2 ústavy.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127
ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,
rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
1. Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde
prikázal Okresnému súdu Košice II, aby vo veci sp. zn. 27 C 773/99 konal bez zbytočných
prieťahov.
2. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie“.
Podľa § 50 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o
organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o ústavnom súde“) „Ak sa
sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“. Z ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej
ujmy vyjadrenej v peniazoch.
Sťažovateľka požadovala finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk
s odôvodnením potreby odškodnenia za morálnu a ekonomickú ujmu.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo
zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil
úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej
ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.
Hoci ústavný súd prikázal Okresnému súdu Košice II, aby v označenom súdnom
konaní konal bez zbytočných prieťahov, vychádzal z názoru, že porušenie základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nemožno účinne odstrániť len uplatením tejto jeho
právomoci.
Vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti Okresného súdu Košice II v konaní sp. zn.
27 C 773/99, berúc do úvahy, že sťažovateľka sa o predĺženie tejto doby zásadne
nepričinila, a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu vrátane pozície sťažovateľky
sprevádzanej pocitom neistoty, ústavný súd považoval priznanie sumy 25 000 Sk (slovom
dvadsaťpäťtisíc slovenských korún) za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50
ods. 3 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. marca 2003