Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 226/02
PDF · 170.45 KB
No categories available
II. ÚS 226/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. marca 2003 v senáte
zloženom z predsedu Jána Klučku, zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Alexandra Bröstla
v konaní o sťažnosti M. B., bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej práva na prerokovanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn. 29 C 144/99 takto
r o z h o d o l :
Základné právo M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn.
29 C 144/99 p o r u š e n é n e b o l o .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. novembra
2002 doručené podanie M. B. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom K., zastúpenej advokátkou
JUDr. I. R., K., označené ako „Sťažnosť“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka
namieta porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)
vedenom pod sp. zn. 29 C 144/99 vo veci jej žaloby o uloženie povinnosti uzatvoriť kúpnu
zmluvu. Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie
vydal tento nález:
„Právo sťažovateľky na prejednanie veci súdom podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR,
na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR
a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom
Okresného súdu Košice II porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice II konal vo veci
vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 29 C 144/99 bez prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo
výške 120.000,– Sk.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy konania.“
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na svojom neverejnom
zasadnutí podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom zisťoval,
či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.
Po predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že táto v časti, v ktorej
sťažovateľka namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prerokovanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 20 a § 50
zákona o ústavnom súde. Keďže nezistil žiadne dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde, uznesením z 27. novembra 2002 ju v označenej časti prijal na
ďalšie konanie.
Podľa § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde sa ústavný súd 8. januára 2003 obrátil na
predsedu okresného súdu so žiadosťou o vyjadrenie k prijatej sťažnosti sťažovateľky.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 17. januára 2003 doručenom ústavnému
súdu 24. januára 2003 (Spr. 29/03) uviedol:
„... Je pravdou, že žalobu o uloženie povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu podala
sťažovateľka na tunajšom súde dňa 30. 3. 1999, pričom už dňa 7. 4. 1999 dala konajúca
sudkyňa pokyn pre doručenie opisu návrhu žalovanému a zároveň ho vyzvala, aby sa
o podanom návrhu v lehote 30 dní vyjadril. Vyjadrenie žalovaného bolo právnej zástupkyni
sťažovateľky doručené dňa 9. 7. 1999 a jej stanovisko bolo dňa 18. 10. 1999 doručené
právnemu zástupcovi žalovaného.
V novembri 1999 bol určený termín pojednávania na deň 24. 2. 2000. Keďže
žalovaný ani jeho právny zástupca sa na toto pojednávanie nedostavili, bolo odročené na
deň 13. 6. 2000 s tým, že žalovaný bol predvolávaný pod hrozbou uloženia poriadkových
opatrení podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Ani tohto pojednávania sa
žalovaný nezúčastnil a zásielka sa vrátila ako nedoručiteľná s poznámkou, že adresát je
odsťahovaný.
Následne bola preto zisťovaná adresa trvalého pobytu žalovaného a po jej zistení bol
určený nový termín pojednávania na deň 5. 12. 2000. Keďže sa žalovaný nezúčastnil ani
tohto pojednávania, bolo odročené na deň 13. 3. 2001 a žalovaný bol predvolávaný cestou
polície. Predvolanie na pojednávanie odmietol prevziať.
Na uvedenom pojednávaní bolo rozhodnuté o zmene návrhu a vstupe do konania
navrhovanej účastníčky.
V máji 2001 bol vytýčený termín pojednávania na deň 11. 9. 2001, ktorého sa
opätovne nezúčastnil žalovaný, preto bolo odročené na deň 20. 11. 2001. Keďže sa
žalovaný ani na toto ďalšie pojednávanie nedostavil, konajúca sudkyňa nariadila nový
termín pojednávania na deň 21. 2. 2002 a zároveň dala pokyn pre predvedenie žalovaného.
Tento nebol predvedený s poukazom na jeho vážny zdravotný stav. Za účelom preverenia
tejto skutočnosti urobila konajúca sudkyňa dotaz na ošetrujúcu lekárku žalovaného. ktorá
potvrdila, že účasť žalovaného na pojednávaní nie je možná.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bol žalovaný dňa 15. 8. 2002 vypočutý v mieste
bydliska.
V čase od 5. 9. 2002 do 31. 10. 2002 bola vo veci konajúca sudkyňa práceneschopná
a dňa 11. 11. 2002 určila termín pojednávania na deň 17. 12. 2002.
Uvedeného pojednávania sa nezúčastnila sťažovateľka ani jej právna zástupkyňa,
pričom svoju neúčasť ospravedlnili faxom z dôvodu práceneschopnosti právnej zástupkyne
sťažovateľky. Zároveň požiadali o odročenie pojednávania.
Konajúca sudkyňa uvedené pojednávanie odročila na deň 4. 2. 2003.
Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti som toho názoru, že dĺžka predmetného
konania je spôsobená predovšetkým procesnými prekážkami, nie nečinnosťou súdu. …“
Predseda okresného súdu súčasne oznámil, že netrvá na ústnom prejednaní podanej
ústavnej sťažnosti.
Sťažovateľka sa vo svojom oznámení doručenom ústavnému súdu 14. januára 2003
vyjadrila, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci prijatej sťažnosti.
II.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, ako aj čl. 6 dohovoru v konaní okresného súdu
vedenom pod sp. zn. 29 C 144/99 vo veci žaloby o uloženie povinnosti uzatvoriť kúpnu
zmluvu.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom „tento účel možno zásadne
dosiahnuť právoplatným ...rozhodnutím. Nestačí, ak štátny orgán vo veci koná“
(II. ÚS 26/95). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98)
zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za
súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho
spisu okresného súdu zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 144/99 ide o konanie vo
veci žaloby o uloženie povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu s kupujúcou (sťažovateľkou) vo
vzťahu k jednoizbovému bytu č. 5 na Pasteurovom nám. č. 11 v Košiciach, výlučným
vlastníkom ktorého mal byť odporca ako predávajúci. Ide o konanie, ktoré nie je právne
zložité a tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Na právnu
a faktickú zložitosť veci nepoukázal ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti
sťažovateľa. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatoval, že konanie pred okresným
súdom nemožno považovať za právne ani fakticky mimoriadne zložité, takže pri
sústredenom postupe súdu ho možno uzavrieť bez zbytočných prieťahov v konaní.
2. Správanie účastníkov konania je ďalším kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Z hľadiska
hodnotenia uvedeného kritéria nemožno vysloviť záver, že by sťažovateľka prispela
k zdĺhavosti konania. Ústavný súd zistil, že sťažovateľka, resp. jej právna zástupkyňa, sa
okrem jedného zúčastnila na všetkých nariadených pojednávaniach vo veci pred súdom
prvého stupňa.
Na priebeh celého konania malo však zásadný vplyv správanie druhého účastníka
pojednávania, žalovaného, ktorý sa nezúčastňoval nariadených pojednávaní, resp. odmietal
sa ich zúčastniť, čo od začiatku roku 2001 odôvodňoval svojím zdravotným stavom.
3. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu.
Z postupu okresného súdu vyplynulo, že po doručení návrhu sťažovateľky 30. marca
1999 tento súd po počiatočných úkonoch v apríli, júni a septembri (doručovanie žaloby
odporcovi na vyjadrenie) nariadil 9. novembra 1999 prvé pojednávanie vo veci na
24. február 2000.
V období od 24. februára 2000 do doručenia sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu
okresný súd nariadil 7 pojednávaní (13. júna 2000, 5. decembra 2000, 13. marca 2001,
11. septembra 2001, 20. novembra 2001, 21. februára 2002 a 17. decembra 2002).
Okresný súd v tomto období v zásade vykonával úkony, ktoré mali viesť
k zabezpečeniu účasti žalovaného na súdnom pojednávaní – zisťovanie adresy trvalého,
resp. skutočného pobytu, zisťovanie zdravotného stavu, upozornenie na možnosť uloženia
poriadkových opatrení, pokus o doručenie predvolania prostredníctvom polície a pokus
o predvedenie na pojednávanie. Po tom, čo odporca odmietol prevziať doručenku od
hliadky mestskej polície 19. februára 2001 (v spise sa nachádza aj lekárska správa doručená
odporcom z 26. februára 2001), konalo sa pojednávanie nariadené okresným súdom na
13. marec 2001 v jeho neprítomnosti. Okresný súd v rámci tohto pojednávania rozhodol, že
nepripúšťa rozšírenie návrhu sťažovateľky z 24. februára 2000 a že nepripúšťa pribratie do
konania odporcu v 2. rade (uznesenie č. k. 29 C 144/99-42).
Po odročení ďalších dvoch pojednávaní v roku 2001 (11. septembra 2001
a 20. novembra 2001) okresný súd po policajnom doručovaní odporcovi nariadil jeho
policajné predvedenie na pojednávanie 21. februára 2002. Po oznámení eskorty o neúčasti
odporcu z dôvodov imobility okresný súd vyžiadal lekársku správu o schopnosti účastníka
zúčastniť sa na pojednávaní (lekárska správa z 31. mája 2002 založená v spise potvrdzuje
nemožnosť účasti na pojednávaniach pre imobilitu odporcu). Výsluch nariadený na 23. júl
2002 okresný súd na žiadosť osoby, ktorá sa starala o odporcu, preložil na 15. august 2002,
keď sa následne uskutočnil. Po práceneschopnosti sudkyne (september – október 2002) a po
žiadosti sťažovateľky o odročenie pojednávania nariadeného na 17. december 2002 okresný
súd na pojednávaní 4. februára 2003 vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Z uvedených skutočností vyplynulo, že okresný súd využil pri príprave pojednávaní
celú škálu prostriedkov poskytovaných Občianskym súdnym poriadkom (§ 52 a § 53), bol
však konfrontovaný so skutočnosťou, že odporca preukazoval trvalo zhoršený zdravotný
stav, dva razy zmenil bydlisko, resp. miesto pobytu a bol odkázaný na starostlivosť druhej
osoby.
Na strane okresného súdu zistil ústavný súd obdobie nečinnosti predovšetkým
v období od 13. marca 2001 do 11. septembra 2001 (približne 6 mesiacov), keď tento súd
nezisťoval nové skutočnosti. Toto obdobie však nemá taký rozsah, aby bolo spôsobilé vážne
zasiahnuť do práva sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov.
Na základe uvedených skutočností a so zreteľom na konkrétne okolnosti daného
prípadu ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky upravené v čl. 48 ods. 2
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 29 C 144/99
porušené nebolo.
Vzhľadom na predchádzajúci výrok nemalo už právny význam zaoberať sa žiadosťou
sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a vzhľadom na výsledok
konania ústavný súd nepriznal sťažovateľke náhradu trov konania pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. marca 2003