Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 226/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. marca 2003 v senáte

zloženom z predsedu Jána Klučku, zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Alexandra Bröstla

v konaní o sťažnosti M. B., bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a jej práva na prerokovanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Základné právo M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn.

p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. novembra

2002 doručené podanie M. B. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom K., zastúpenej advokátkou

JUDr. I. R., K., označené ako „Sťažnosť“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka

namieta porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

vedenom pod sp. zn. vo veci jej žaloby o uloženie povinnosti uzatvoriť kúpnu

zmluvu. Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie

vydal tento nález:

„Právo sťažovateľky na prejednanie veci súdom podľa článku 46 ods. 1 SR,

na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 SR

a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom

Okresného súdu Košice II porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice II konal vo veci

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo

výške 120.000,– Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy konania.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na svojom neverejnom

zasadnutí podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom zisťoval,

či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Po predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že táto v časti, v ktorej

sťažovateľka namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a jej práva na prerokovanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 20 a § 50

. Keďže nezistil žiadne dôvody na jej odmietnutie podľa

, uznesením z 27. novembra 2002 ju v označenej časti prijal na

ďalšie konanie.

Podľa sa ústavný súd 8. januára 2003 obrátil na

predsedu okresného súdu so žiadosťou o vyjadrenie k prijatej sťažnosti sťažovateľky.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 17. januára 2003 doručenom ústavnému

súdu 24. januára 2003 (Spr. 29/03) uviedol:

„... Je pravdou, že žalobu o uloženie povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu podala

sťažovateľka na tunajšom súde dňa 30. 3. 1999, pričom už dňa 7. 4. 1999 dala konajúca

sudkyňa pokyn pre doručenie opisu návrhu žalovanému a zároveň ho vyzvala, aby sa

o podanom návrhu v lehote 30 dní vyjadril. Vyjadrenie žalovaného bolo právnej zástupkyni

sťažovateľky doručené dňa 9. 7. 1999 a jej stanovisko bolo dňa 18. 10. 1999 doručené

právnemu zástupcovi žalovaného.

V novembri 1999 bol určený termín pojednávania na deň 24. 2. 2000. Keďže

žalovaný ani jeho právny zástupca sa na toto pojednávanie nedostavili, bolo odročené na

deň 13. 6. 2000 s tým, že žalovaný bol predvolávaný pod hrozbou uloženia poriadkových

opatrení podľa ustanovení . Ani tohto pojednávania sa

žalovaný nezúčastnil a zásielka sa vrátila ako nedoručiteľná s poznámkou, že adresát je

odsťahovaný.

Následne bola preto zisťovaná adresa trvalého pobytu žalovaného a po jej zistení bol

určený nový termín pojednávania na deň 5. 12. 2000. Keďže sa žalovaný nezúčastnil ani

tohto pojednávania, bolo odročené na deň 13. 3. 2001 a žalovaný bol predvolávaný cestou

polície. Predvolanie na pojednávanie odmietol prevziať.

Na uvedenom pojednávaní bolo rozhodnuté o zmene návrhu a vstupe do konania

navrhovanej účastníčky.

V máji 2001 bol vytýčený termín pojednávania na deň 11. 9. 2001, ktorého sa

opätovne nezúčastnil žalovaný, preto bolo odročené na deň 20. 11. 2001. Keďže sa

žalovaný ani na toto ďalšie pojednávanie nedostavil, konajúca sudkyňa nariadila nový

termín pojednávania na deň 21. 2. 2002 a zároveň dala pokyn pre predvedenie žalovaného.

Tento nebol predvedený s poukazom na jeho vážny zdravotný stav. Za účelom preverenia

tejto skutočnosti urobila konajúca sudkyňa dotaz na ošetrujúcu lekárku žalovaného. ktorá

potvrdila, že účasť žalovaného na pojednávaní nie je možná.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bol žalovaný dňa 15. 8. 2002 vypočutý v mieste

bydliska.

V čase od 5. 9. 2002 do 31. 10. 2002 bola vo veci konajúca sudkyňa práceneschopná

a dňa 11. 11. 2002 určila termín pojednávania na deň 17. 12. 2002.

Uvedeného pojednávania sa nezúčastnila sťažovateľka ani jej právna zástupkyňa,

pričom svoju neúčasť ospravedlnili faxom z dôvodu práceneschopnosti právnej zástupkyne

sťažovateľky. Zároveň požiadali o odročenie pojednávania.

Konajúca sudkyňa uvedené pojednávanie odročila na deň 4. 2. 2003.

Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti som toho názoru, že dĺžka predmetného

konania je spôsobená predovšetkým procesnými prekážkami, nie nečinnosťou súdu. …“

Predseda okresného súdu súčasne oznámil, že netrvá na ústnom prejednaní podanej

ústavnej sťažnosti.

Sťažovateľka sa vo svojom oznámení doručenom ústavnému súdu 14. januára 2003

vyjadrila, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci prijatej sťažnosti.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho práva

upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, ako aj čl. 6 dohovoru v konaní okresného súdu

vedenom pod sp. zn. vo veci žaloby o uloženie povinnosti uzatvoriť kúpnu

zmluvu.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (), pričom „tento účel možno zásadne

dosiahnuť právoplatným ...rozhodnutím. Nestačí, ak štátny orgán vo veci koná“

(). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ ().

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za

súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho

spisu okresného súdu zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. ide o konanie vo

veci žaloby o uloženie povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu s kupujúcou (sťažovateľkou) vo

vzťahu k jednoizbovému bytu č. 5 na Pasteurovom nám. č. 11 v Košiciach, výlučným

vlastníkom ktorého mal byť odporca ako predávajúci. Ide o konanie, ktoré nie je právne

zložité a tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Na právnu

a faktickú zložitosť veci nepoukázal ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti

sťažovateľa. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatoval, že konanie pred okresným

súdom nemožno považovať za právne ani fakticky mimoriadne zložité, takže pri

sústredenom postupe súdu ho možno uzavrieť bez zbytočných prieťahov v konaní.

2. Správanie účastníkov konania je ďalším kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Z hľadiska

hodnotenia uvedeného kritéria nemožno vysloviť záver, že by sťažovateľka prispela

k zdĺhavosti konania. Ústavný súd zistil, že sťažovateľka, resp. jej právna zástupkyňa, sa

okrem jedného zúčastnila na všetkých nariadených pojednávaniach vo veci pred súdom

prvého stupňa.

Na priebeh celého konania malo však zásadný vplyv správanie druhého účastníka

pojednávania, žalovaného, ktorý sa nezúčastňoval nariadených pojednávaní, resp. odmietal

sa ich zúčastniť, čo od začiatku roku 2001 odôvodňoval svojím zdravotným stavom.

3. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , bol postup samotného okresného súdu.

Z postupu okresného súdu vyplynulo, že po doručení návrhu sťažovateľky 30. marca

1999 tento súd po počiatočných úkonoch v apríli, júni a septembri (doručovanie žaloby

odporcovi na vyjadrenie) nariadil 9. novembra 1999 prvé pojednávanie vo veci na

24. február 2000.

V období od 24. februára 2000 do doručenia sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu

okresný súd nariadil 7 pojednávaní (13. júna 2000, 5. decembra 2000, 13. marca 2001,

11. septembra 2001, 20. novembra 2001, 21. februára 2002 a 17. decembra 2002).

Okresný súd v tomto období v zásade vykonával úkony, ktoré mali viesť

k zabezpečeniu účasti žalovaného na súdnom pojednávaní – zisťovanie adresy trvalého,

resp. skutočného pobytu, zisťovanie zdravotného stavu, upozornenie na možnosť uloženia

poriadkových opatrení, pokus o doručenie predvolania prostredníctvom polície a pokus

o predvedenie na pojednávanie. Po tom, čo odporca odmietol prevziať doručenku od

hliadky mestskej polície 19. februára 2001 (v spise sa nachádza aj lekárska správa doručená

odporcom z 26. februára 2001), konalo sa pojednávanie nariadené okresným súdom na

13. marec 2001 v jeho neprítomnosti. Okresný súd v rámci tohto pojednávania rozhodol, že

nepripúšťa rozšírenie návrhu sťažovateľky z 24. februára 2000 a že nepripúšťa pribratie do

konania odporcu v 2. rade (uznesenie č. k. -42).

Po odročení ďalších dvoch pojednávaní v roku 2001 (11. septembra 2001

a 20. novembra 2001) okresný súd po policajnom doručovaní odporcovi nariadil jeho

policajné predvedenie na pojednávanie 21. februára 2002. Po oznámení eskorty o neúčasti

odporcu z dôvodov imobility okresný súd vyžiadal lekársku správu o schopnosti účastníka

zúčastniť sa na pojednávaní (lekárska správa z 31. mája 2002 založená v spise potvrdzuje

nemožnosť účasti na pojednávaniach pre imobilitu odporcu). Výsluch nariadený na 23. júl

2002 okresný súd na žiadosť osoby, ktorá sa starala o odporcu, preložil na 15. august 2002,

keď sa následne uskutočnil. Po práceneschopnosti sudkyne (september – október 2002) a po

žiadosti sťažovateľky o odročenie pojednávania nariadeného na 17. december 2002 okresný

súd na pojednávaní 4. februára 2003 vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Z uvedených skutočností vyplynulo, že okresný súd využil pri príprave pojednávaní

celú škálu prostriedkov poskytovaných ( a ), bol

však konfrontovaný so skutočnosťou, že odporca preukazoval trvalo zhoršený zdravotný

stav, dva razy zmenil bydlisko, resp. miesto pobytu a bol odkázaný na starostlivosť druhej

osoby.

Na strane okresného súdu zistil ústavný súd obdobie nečinnosti predovšetkým

v období od 13. marca 2001 do 11. septembra 2001 (približne 6 mesiacov), keď tento súd

nezisťoval nové skutočnosti. Toto obdobie však nemá taký rozsah, aby bolo spôsobilé vážne

zasiahnuť do práva sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov.

Na základe uvedených skutočností a so zreteľom na konkrétne okolnosti daného

prípadu ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky upravené v čl. 48 ods. 2

a dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

porušené nebolo.

Vzhľadom na predchádzajúci výrok nemalo už právny význam zaoberať sa žiadosťou

sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a vzhľadom na výsledok

konania ústavný súd nepriznal sťažovateľke náhradu trov konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2003