Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 244/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2004

v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Jána

Klučku v konaní o sťažnosti Donau - Tankschiffahrtsgesellschaft m. b. H., so sídlom

Viedeň, Handelskai 265, Rakúska republika, zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., B., vo veci

porušenia jej základného práva podľa postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Donau - Tankschiffahrtsgesellschaft m. b. H. podľa čl. 48 ods. 2

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Donau - Tankschiffahrtsgesellschaft m. b. H. p r i z n á v a primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 40 000,-- Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je

Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania Donau -

Tankschiffahrtsgesellschaft m. b. H. vo výške 8 800,-- Sk (slovom osemtisíc osemsto

slovenských korún) na účet jej právneho zástupcu JUDr. M. Š., B., do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. novembra

2003 doručené podanie Donau - Tankschiffahrtsgesellschaft m. b. H. (ďalej len

„sťažovateľka“), so sídlom Viedeň, Handelskai 265, Rakúska republika, zastúpenej

komerčným právnikom JUDr. M. Š., B., označené ako „Sťažnosť proti porušovaniu

základného práva podľa “. V okolnostiach prípadu

sťažovateľka uviedla:

„... sťažovateľ v rámci svojho predmetu podnikania pravidelne využíva služby

poskytované verejným prístavom v Bratislave, ktorý prevádzkuje spoločnosť Slovenská

plavba a prístavy, a. s. Nakoľko sťažovateľ je zahraničnou právnickou osobou, je povinný

podrobiť sa pri vjazde do prístavu pasovej a colnej kontrole. Na tento účel bol na

vymedzenom riečnom kilometri postavený štátny pontón, kde pristávajú plavidlá za účelom

vykonania pasovej a colnej kontroly. V zmysle príslušného Plavebného poriadku č. 5/1995

išlo o štátny pontón určený na odbavovanie vstupnej kontroly. V rozpore s týmto právnym

stavom Slovenská plavba a prístavy, a. s. spoplatňovala prístup k nemu a fakturovala

sťažovateľovi užívanie tohto pontónu pri vstupných prehliadkach. Z uvedeného dôvodu

vznikalo Slovenskej plavbe a prístavom, a. s. bezdôvodné obohatenie, nakoľko získavala

plnenie bez právneho dôvodu.

Vzhľadom na tento stručne opísaný skutkový stav sa sťažovateľ rozhodol, že podá na

príslušnom súde žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 620.217,- ATS

s príslušenstvom proti Slovenskej plavbe a prístavom, a. s. Táto žaloba bola podaná

sťažovateľom na vecne a miestne príslušnom Krajskom súde v Bratislave dňa 19. 07. 2001.

Toto konanie je vedené u porušovateľa pod sp. zn.: . ...

Podľa v platnom znení (ďalej len „“)

každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa v konaní postupuje súd v súčinnosti so

všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Podľa len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Napriek všetkým vyššie uvedeným ustanoveniam a Občianskeho súdneho

poriadku Krajský súd v Bratislave do dnešného dňa, t. j. po dvoch rokoch a troch

mesiacoch od podania žaloby, neurobil ešte ani jeden procesný úkon smerujúci

k prejednaniu a rozhodnutiu súdneho sporu medzi sťažovateľom a Slovenskou plavbou

a prístavmi, a. s. Nevyzval sťažovateľa ani na zaplatenie súdneho poplatku s oznámením

účtu, na ktorý má byť zaplatený a nevytýčil ani jedno pojednávanie vo veci.

Sťažovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu viackrát pokúšal dosiahnuť

nápravu uvedeného stavu a to na základe sťažností adresovaných predsedkyni Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 14. 1. 2003 a zo dňa 30. 6. 2003. Na tieto sťažnosti obdržal právny

zástupca sťažovateľa odpovede zo dňa 07. 02. 2003 a 26. 08. 2003. Listom zo dňa 26. 08.

2003, ktorý bol právnemu zástupcovi navrhovateľa doručený dňa 11. 09. 2003, predsedkyňa

Krajského súdu v Bratislave JUDr. M. Š. uznala sťažnosť sťažovateľa za opodstatnenú

a konštatovala prieťah v predmetnom konaní, ktorý bol zapríčinený predovšetkým vysokým

počtom nevybavených obchodných vecí vedených na súde. Ani od 11. 9. 2003 do podania

tejto sťažnosti nebol vykonaný žiadny procesný úkon zo strany súdu.“

Z tohto dôvodu sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po vykonanom dokazovaní

rozhodol takto:

„1. Krajský súd v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. porušil právo

spoločnosti Donau - Tankschiffartsgesellschaft m. b. H. so sídlom Handelskai 265,

1021 Viedeň, Rakúska republika, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v .

2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby vo veci žaloby spoločnosti Donau -

Tankschiffartsgesellschaft m. b. H. o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 620.217,-

ATS s príslušenstvom proti spoločnosti Slovenská plavba a prístavy, a. s. so sídlom

Pribinova 24, 815 24 Bratislava, IČO: 35 705 671 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti Donau - Tankschiffahrtsgesellschaft m. b. H. priznáva primerané

finančné zadosťučinenie v sume 300.000,- Sk (slovom: tristotisíc slovenských korún), ktoré

je Krajský súd v Bratislave povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Spoločnosti Donau - Tankschiffahrtsgesellschaft m. b. H. priznáva náhradu trov

právneho zastúpenia v sume, v akej budú vyčíslené pred vydaním rozhodnutia, ktoré je

Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet komerčného právnika JUDr. M. Š., B.

vedený v Ľudovej banke, a. s.“

Keďže sťažnosť sťažovateľky spĺňala zákonom predpísané náležitosti podľa § 20

ods. 1 a

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a neexistovali

dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, ústavný súd ju 3. decembra

2003 prijal na ďalšie konanie.

Podľa sa k prijatej sťažnosti vyjadrila aj

predsedníčka Krajského súdu v Bratislave (Spr. 3867/03 z 15. januára 2004), ktorá uviedla:

„Oboznámila som sa so sťažnosťou sťažovateľa Donau-Tankschiffahrtsgesellschaft

m. b. H., Viedeň, Rakúska republika, zastúpeného JUDr. M. Š. Uznávam jej opodstatnenosť

a plne sa pridržiavam svojich odpovedí zo dňa 7. 2. 2003 a 26. 8. 2002, ktoré sťažovateľ

pripojil i k ústavnej sťažnosti.“

Keďže obaja účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho pojednávania,

ústavný súd vo veci sťažovateľa konal a rozhodol bez nariadenia jeho pojednávania podľa

.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho

základného práva upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby

sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Pri uplatnení týchto kritérií však ústavný súd súčasne berie do úvahy, že ich aplikácia

je oveľa jednoduchšia v prípadoch, v ktorých zistil, že „súd bol celkovo nečinný a od

podania žalobného návrhu neuskutočnil vo veci žiadne úkony“ ().

Ako zo sťažnosti, tak aj z vyžiadaného súdneho spisu Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. vyplynulo, že v ňom ide práve o takýto prípad, keďže Krajský súd

v Bratislave od 19. júla 2001, keď sťažovateľka podala súdu žalobný návrh, až do

14. októbra 2003 neuskutočnil vo veci samej žiaden úkon, t. j. bol absolútne nečinný

napriek tomu, že sťažovateľka sa domáhala konania vo veci aj opakovanými sťažnosťami

podanými podľa o sídlach a obvodoch

súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách

prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov. Predsedníčka

Krajského súdu v Bratislave vo svojich odpovediach na podané sťažnosti (7. februára 2003

a 26. augusta 2003) uviedla, že uznáva ich opodstatnenosť. Napriek uvedenej skutočnosti

Krajský súd v Bratislave v období od 19. júla 2001 do 14. októbra 2003, t. j. 2 roky

a 3 mesiace, vo veci nekonal vôbec bez toho, že by jeho postupu bola bránila zákonná

prekážka. Prvé úkony vo veci boli vykonané po uplynutí označeného obdobia nečinnosti,

pričom vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od podania návrhu, išlo o také prvotné úkony,

akými bola výzva na úpravu návrhu sťažovateľom (prechod na európsku menu) a zaplatenie

súdneho poplatku. Z uvedeného ústavný súd uzavrel, že v konaní sp. zn. pred

Krajským súdom v Bratislave sa od podania návrhu v júli 2001 neuskutočnilo žiadne

meritórne pojednávanie, pričom na doterajšej dobe konania sa sťažovateľka žiadnym

spôsobom nepodieľala. Z doterajšieho priebehu konania súčasne vyplynulo, že súd ešte

nezistil ani len základné skutočnosti, ktoré by mu mohli slúžiť ako podklad pre jeho budúce

rozhodnutie, bez toho, že by jeho ďalšiemu postupu bola bránila akceptovateľná zákonná

prekážka. Z tohto dôvodu ústavný súd rozhodol, že v konaní sp. zn. pred

Krajským súdom v Bratislave došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľky podľa .

III.

1. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva

sťažovateľky podľa v zmysle

prikázal Krajskému súdu v Bratislave, aby vo veci sp. zn. konal bez

zbytočných prieťahov.

2. Podľa : „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.“

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“. Z ustanovenia vyplýva, že primerané

finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti požadovala primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 300 000,-- Sk. Odôvodnenosť jeho priznania zdôvodnila nasledovne:

„Máme za to, že zbytočnými prieťahmi spôsobenými Krajským súdom v Bratislave

vznikla sťažovateľovi značná nemajetková ujma, ktorá spočíva v tom, že vzhľadom na neistú

právnu situáciu mnohokrát vznikol pri pristávaní na spornom pontóne konflikt medzi

sťažovateľom, ktorý chcel odbaviť pasovú a colnú kontrolu a spoločnosťou Slovenská

plavba a prístavy, a. s., ktorá nechcela v súčinnosti so Štátnou plavebnou správou

sťažovateľovi prístup na pontón umožniť. V dôsledku toho sa zástupcovia sťažovateľa

museli a musia neustále zúčastňovať na riešení týchto situácií a na mnohých rokovaniach

so zástupcami Slovenskej plavby a prístavov, a. s., Štátnej plavebnej správy, cudzineckej

polície a Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Táto situácia trvá až dodnes.

V dôsledku neistého právneho vzťahu je naviac ohrozený a sťažený výkon podnikateľskej

činnosti sťažovateľa, nakoľko Slovenská plavba a prístavy, a. s. znemožňujú vstup na

pontón. Príslušníci pasovej a cudzineckej polície, ako aj zamestnanci sťažovateľa potom

musia chodiť a vystupovať z plavidla po úzkej hliníkovej lávke, ktorá nevyhovuje zásadám

bezpečnosti, najmä v zimnom období, a preto odmietajú kontrolu vykonať. Za účelom

riešenia týchto situácií boli štatutárni zástupcovia sťažovateľa nútení podniknúť množstvo

ciest z Rakúskej republiky na Slovensko.

V dôsledku neistého právneho vzťahu je teda sťažovateľ povinný podstupovať mnohé

konflikty, opakované rokovania so slovenskými štátnymi orgánmi (Ministerstvo dopravy,

pôšt a telekomunikácií SR, Štátna plavebná správa, colné orgány) prijímať opatrenia

a riešiť konflikty, ktoré by inak nevznikali, ak by bolo vo veci rozhodnuté. Korešpondenciou

s uvedenými orgánmi dokladáme výrazne sťažený výkon podnikateľskej činnosti

sťažovateľa. V prípade, žeby súd vo veci konal a rozhodol, bol by sporný stav jasný

a podobné situácie by nevznikali.“

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo

zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil

úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej

ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal Krajskému súdu v Bratislave, aby v označenom súdnom

konaní konal bez zbytočných prieťahov, vychádzal z názoru, že porušenie základného práva

sťažovateľky podľa nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho

právomoci.

Vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti Krajského súdu v Bratislave v konaní

sp. zn. , berúc do úvahy, že sťažovateľka sa o dĺžku tejto doby nijakým

spôsobom nepričinila, a zohľadňujúc konkrétne okolnosti a povahu prípadu vrátane pozície

sťažovateľky, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti, ústavný súd považoval priznanie

sumy 40 000,-- Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

3. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré vznikli právnemu

zástupcovi sťažovateľky advokátovi JUDr. M. Š. vo výške 8 800,-- Sk (§ 1 ods. 3, § 13

ods. 8, § 16 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), pričom

vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2002, ktorá bola 12 811,-- Sk. Náhrada bola priznaná za dva úkony po

4 270,-- Sk a 130,-- Sk režijný paušál.

Trovy konania je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2004