Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 271/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. mája 2004 v senáte

zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka

prerokoval sťažnosť maloletej J. C. a maloletej M. C., zastúpených matkou J. C., bytom K.,

právne zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namietajú porušenie ich práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

1. Právo maloletej J. C. a maloletej M. C., zastúpených matkou J. C., na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd Okresným súdom Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Maloletej J. C., zastúpenej matkou J. C., p r i z n á v a primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je

Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do rúk matky do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Maloletej M. C., zastúpenej matkou J. C., p r i z n á v a primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je

Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do rúk matky do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia

advokátke JUDr. I. R., K., vo výške 14 176 Sk (slovom štrnásťtisícjedenstosedemdesiatšesť

slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti maloletej J. C. a maloletej M. C. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra

2003 doručená sťažnosť maloletej J. C. a maloletej M. C., zastúpených matkou J. C., všetci

bytom K. (ďalej len „sťažovateľky“), právne zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K.,

ktorou namietajú porušenie ich práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“), práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu

a starostlivosť nevyhnutnú pre ich blaho podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa

Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Matka sťažovateliek v sťažnosti namieta, že konanie o určenie otcovstva a určenie

výživného na jej maloleté deti, ktoré začalo 6. septembra 1995, nie je ani v súčasnosti

po viac ako 7 rokoch a 11 mesiacoch právoplatne skončené a vo veci dosiaľ nebolo

vynesené ani jedno meritórne rozhodnutie.

Sťažovateľky žiadajú, aby ústavný súd

- deklaroval porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre ich blaho podľa

čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa okresným súdom v konaní vedenom pod

sp. zn.

- prikázal okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. konať bez

zbytočných prieťahov

- priznal každej maloletej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk

a zaviazal okresný súd uhradiť im trovy právneho zastúpenia.

Ústavný súd 10. decembra 2003 sťažnosť sťažovateliek v časti, ktorou namietajú

porušenie ich práva podľa a dohovoru okresným súdom

v konaní vedenom pod sp. zn. prijal na ďalšie konanie uznesením

č. k. -12. Vo zvyšnej časti sťažnosť sťažovateliek odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo

vzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho

pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

listom doručeným ústavnému súdu 15. marca 2004. Vo vyjadrení potvrdil, že žaloba

o určenie otcovstva bola podaná matkou sťažovateliek na okresnom súde 6. septembra 1995

proti JUDr. J. M., bytom K. (ďalej len „odporca“). Dňa 19. apríla 1996 bol vo veci súdom

ustanovený kolízny opatrovník a bol daný pokyn na doručenie návrhu odporcovi. Po opísaní

chronológie vo veci vykonaných úkonov predseda okresného súdu konštatoval, že súd

v danej veci nie je nečinný a v rámci svojich možností aj využitím tých prostriedkov, ktoré

mu právna úprava poskytuje (doručovanie písomností za súčinnosti orgánov polície,

predvedenie odporcu na pojednávanie, predvedenie odporcu k znalcovi na odber krvnej

vzorky), vykonáva úkony smerujúce k rozhodnutiu veci. Predseda okresného súdu poukázal

najmä na tú skutočnosť, že vzhľadom na predmet sporu a nedostatok iných dôkazných

prostriedkov je nevyhnutná osobná účasť odporcu u znalca, čo sa však až doteraz napriek

súčinnosti orgánov polície nepodarilo zabezpečiť. Vzhľadom na uvedené objektívne

skutočnosti považuje sťažovateľkami požadované finančné zadosťučinenie za neprimerané.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateliek, vyjadrenia predsedu okresného súdu

a hlavne spisu okresného súdu sp. zn. 25 C 604/95 zistil nasledovný priebeh a stav konania.

Dňa 6. septembra 1995 podala matka ako zákonná zástupkyňa maloletých

sťažovateliek Obvodnému súdu Košice 2 (ďalej len „obvodný súd“; v súčasnosti okresný

súd) žalobu o určenie otcovstva a určenie výživného na svoje maloleté deti, sťažovateľky,

proti odporcovi JUDr. J. M. Predmetná vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Uznesením z 19. apríla 1996 ustanovil obvodný súd maloletým sťažovateľkám

za kolízneho opatrovníka Obvodný úrad Košice II a požiadal ho o prešetrenie sociálnych

pomerov v rodine sťažovateliek. Zároveň v ten istý deň zaslal odporcovi opis žalobného

návrhu.

Podľa súd je povinný doručiť návrh

na začatie konania ostatným účastníkom do vlastných rúk. Keďže odporca zásielku súdu

nepreberal, obvodný súd sa opätovne pokúšal doručiť žalobný návrh odporcovi na jeho

pracovisku (3. mája 1996), v mieste trvalého bydliska (15. mája 1996) a za tým účelom

požiadal o súčinnosť aj Mestskú políciu v Košiciach, prostredníctvom ktorej sa podarilo

doručiť návrh odporcovi 1. júla 1996.

Ďalej už vo veci konajúci okresný súd viackrát nariadil pojednávania (18. septembra

1996, 21. októbra 1996, 9. apríla 1997, 5. mája 1997, 28. mája 1997, 23. júna 1997,

8. septembra 1999, 22. septembra 1999, 18. októbra 1999, 10. novembra 1999), ako aj

informatívny výsluch odporcu (24. februára 1998, 24. marca 1998), na ktoré sa odporca bez

ospravedlnenia nedostavil a jeho účasť nebolo možné zabezpečiť ani formou predvedenia

príslušníkmi Policajného zboru na každé vytýčené pojednávanie (predvedenie okresný súd

pred každým pojednávaním nariaďoval uznesením).

Pojednávanie konané 17. apríla 2000 okresný súd odročil za účelom nariadenia

znaleckého dokazovania krvnou skúškou DNA. Za tým účelom uznesením z 19. mája 2000

ustanovil znalca MUDr. K., aby vypracoval vo veci znalecký posudok. Od 27. júna 2000,

keď okresný súd zaslal znalcovi spisovú dokumentáciu, v priebehu nasledujúcich troch

rokov okresný súd nevykonal žiadny úkon vo veci, len urgoval znalca listom z 12. februára

2001 (po ôsmich mesiacoch), listom z 22. januára 2002 (po ďalších jedenástich mesiacoch)

a listom zo 7. mája 2003 (po ďalších šestnástich mesiacoch), v ktorých okresný súd žiadal

ustanoveného znalca o zdôvodnenie príčin nevyhotovenia znaleckého posudku vo veci.

Súdny znalec 14. mája 2003 okresnému súdu oznámil, že stanovenú úlohu nemôže

splniť z dôvodu, že odporca sa napriek jeho opakovaným predvolaniam nedostavil na odber

krvnej vzorky.

Uznesením z 22. októbra 2003 okresný súd nariadil predvedenie odporcu k znalcovi

na odber krvnej vzorky. Listom z toho istého dňa okresný súd požiadal Daňový úrad

Košice IV (ďalej len „daňový úrad“) o zaslanie opisu daňových priznaní odporcu za roky

1995 až 2002. Požadované dôkazy daňový úrad zaslal okresnému súdu 3. novembra 2003.

Dňa 18. decembra 2003 podalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Košice II

okresnému súdu správu o neúspešnom predvedení odporcu, ktorý sa nezdržiava ani v mieste

doterajšieho bydliska, ani na adrese kancelárie.

Uznesením z 9. februára 2004 okresný súd opätovne nariaďuje predvedenie odporcu

orgánmi polície na odber krvnej vzorky. Dňa 11. marca 2004 Obvodné oddelenie

Policajného zboru Košice - Juh informovalo okresný súd, že ani tento pokus o predvedenie

odporcu nebol úspešný, pretože jeho pobyt zistený nebol.

Okresný súd 5. apríla 2004 vytýčil termín pojednávania na 5. máj 2004. Ostatným

úkonom súdu bolo vykonanie dožiadania na daňový úrad listom zo 6. apríla 2004 o zaslanie

daňového priznania odporcu za rok 2003.

Listom z 30. apríla 2003 matka sťažovateliek podala sťažnosť predsedovi okresného

súdu na prieťahy v predmetnom súdnom konaní. Predseda okresného súdu sa k sťažnosti

vyjadril listom z 20. mája 2003, v ktorom matke sťažovateliek oznámil príčinu nečinnosti

súdu. Podľa jeho názoru neúspešnosť skončenia predmetnej veci nie je zapríčinená

nečinnosťou súdu, ale výlučne nedisciplinovanosťou účastníka konania – odporcu.

Podaním sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní matka sťažovateliek pred podaním

sťažnosti podľa ústavnému súdu vyčerpala iné právne prostriedky,

ktoré jej zákon na ochranu práv maloletých poskytuje, tak ako to vyžaduje § 53 ods. 1

.

III.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , resp. dohovoru zohľadňuje

ústavný súd právnu a faktickú zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup

samotného súdu v jeho konaní a rozhodovaní vo veci samej (napr. ). Tieto tri

kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva.

Z hľadiska prvého kritéria rozhodovanie o určení otcovstva a o výživnom nie je

právne zložitou vecou, avšak často je zložitou vecou z hľadiska skutkového. Ak sa otec

dieťaťa k otcovstvu priznáva, súd sa v podstate zaoberá už len skúmaním jeho príjmu

a majetku a podľa toho určí výšku výživného, ktoré má na dieťa platiť. V okolnostiach

prípadu za otca maloletých sťažovateliek ich matkou označený odporca popiera svoje

otcovstvo. Základnou podmienkou na to, aby mohlo byť rozhodnuté o výživnom, je totiž

práve určenie otcovstva.

Pokiaľ ide o „správanie“ matky sťažovateliek v preskúmavanej veci, ústavný súd

nezistil skutočnosť, ktorá by mala byť zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či

a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

Tretím hodnotiacim kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťuje, či došlo

k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. dohovoru, je správanie (postup) samotného súdu.

Obdobie úplnej nečinnosti okresného súdu ústavný súd zistil od 23. júna 1997, keď

bolo odročené v poradí šieste pojednávanie pre neprítomnosť odporcu a opatrovníka,

do 21. januára 1998 (7 mesiacov), keď bol odporca volaný na informatívny výsluch

na 24. február 1998. Ďalšiu nečinnosť ústavný súd zistil od 24. marca 1998, keď sa mal

uskutočniť v poradí druhý informatívny výsluch odporcu (predvedenie odporcu orgánmi

polície bolo neúspešné), do 18. mája 1999 (14 mesiacov), keď okresný súd vytýčil termín

pojednávania na 16. jún 1999.

V danej veci nečinnosť okresného súdu bez toho, že by existovala zákonná prekážka

takéhoto jeho postupu, podľa názoru ústavného súdu treba považovať za zbytočný prieťah,

ktorým došlo k porušeniu a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pri posudzovaní tohto obdobia ústavný súd zobral

do úvahy svoju predošlú judikatúru, v súlade s ktorou obdobie poznamenané nečinnosťou

všeobecného súdu, keď jeho konaniu nebráni žiadna zákonná prekážka, ústavný súd

posudzuje ako zbytočný prieťah v konaní (napr. ).

Vo vývoji maloletých sťažovateliek obdobie ôsmich rokov (toľko už trvá súdne

konanie) z hľadiska formovania ich osobnosti a citových väzieb nemožno považovať

za zanedbateľné. Z tohto hľadiska nadobúda význam pre hodnotenie zbytočných prieťahov

v konaní samotný predmet konania. Povaha predmetného konania (ochrana záujmov

maloletých detí) a jeho význam pre sťažovateľky si vo všeobecnosti vyžadujú postup súdu

vo veci s osobitnou starostlivosťou (napr. ). V danom prípade tak okresný súd

nepostupoval.

Pri rozhodovacej činnosti ústavného súdu (, ) bolo už

poukázané na to, že pod mimoriadnou pozornosťou súdnych orgánov v konaniach, ktorých

predmetom sú vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi (nevyhnutne sem patrí aj určenie

otcovstva a výživného), nemožno rozumieť len kvantitatívny aspekt aktivity súdu, ale aj jej

kvalitatívnu stránku s ohľadom na predmet sporu a dôsledky súdneho rozhodnutia na ďalšie,

často nie iba právne vzťahy účastníkov konania.

Hoci svoju aktivitu dokumentuje okresný súd vo svojom vyjadrení počtom

nariadených pojednávaní vo veci (10) a uznesení o nariadení predvedenia odporcu orgánmi

polície, zo zápisníc z týchto pojednávaní však vyplýva, že časť z nich sa po začatí

pojednávania ihneď odročila z dôvodu absencie odporcu, ale aj kolízneho opatrovníka.

V súvislosti so získavaním podkladov pre rozhodnutie okresný súd až 19. mája 2000,

teda po 4 a pol roku od začatia konania, nariadil znalecké dokazovanie krvnou skúškou

DNA u odporcu a v priebehu ďalších troch rokov iba pasívne trikrát listom urgoval znalca,

aby odôvodnil príčiny nevyhotovenia znaleckého posudku.

Čo sa týka nazhromaždených informácií získaných dokazovaním okresného súdu,

ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že k zbytočným prieťahom

v súdnom konaní môže dôjsť nielen nekonaním príslušného súdu, ale aj takou činnosťou

súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania vo veci,

s ktorou sa obrátil na súd. Aj vo veci sp. zn. ústavný súd uviedol: „Právo

zaručené občanovi podľa sa môže realizovať len

prostredníctvom takého konania súdov, ktoré smeruje k odstráneniu právnej neistoty, kvôli

ktorej sa občan obrátil na orgán súdnej moci.“

Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je organizovať procesný postup v súdnom

konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba

obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Takáto povinnosť je konkretizovaná jednak

v , ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, jednak

v , podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd bez ďalších návrhov tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, a napokon v , podľa ktorého

predseda senátu pripraví konanie tak, aby bolo možné rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní.

O prieťahoch v súdnom konaní možno hovoriť vtedy, ak súd vôbec nevyužije tie

procesné alebo iné prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie nielen účinnej, ale taktiež

„rýchlej“ ochrany práv účastníkov súdneho konania, prípadne ak k ich použitiu siahne

vtedy, keď je ich skutočný príspevok (účinok) k dosiahnutiu tohto účelu súdneho konania

vylúčený, prípadne je značne minimalizovaný ().

Odporca sa na žiadne z nariadených pojednávaní, ako ani na informatívne výsluchy

a stanovené termíny na odber krvnej vzorky k znalcovi neustanovil, a to aj napriek pokusom

o jeho predvedenie orgánmi polície. Podľa názoru sťažovateliek však okresný súd nepoužil

voči odporcovi poriadkové opatrenia podľa . Bolo jeho

povinnosťou zvážiť, ktoré z poriadkových opatrení, ktoré má k dispozícii, má použiť tak,

aby zabezpečil postup v konaní, keďže predvádzanie odporcu na pojednávania a k znalcovi

sa ukázalo ako neúčinné.

Všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom

konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba

obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných

prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle

). Okresný súd mal možnosť použitím poriadkových

opatrení a aj podnetom orgánom činným v trestnom konaní ( )

pôsobiť na odporcu tak, aby za nerešpektovanie výziev a predvolaní niesol aj

zodpovednosť, ktorú podľa príslušných právnych predpisov znášať má. V tomto prípade sa

tak nestalo, čo malo za následok vznik prieťahu v konaní.

Osemročné trvanie konania o určenie otcovstva a určenie výživného, zohľadňujúc

pritom význam predmetu konania, spôsob získavania podkladov pre rozhodnutie, viedli

ústavný súd k záveru, že okresný súd nielenže nedostatočne naplnil požiadavku

mimoriadnej pozornosti vyžadujúcej sa v takýchto typoch konania, ale jeho postupom došlo

aj k zbytočným prieťahom (viac než 5 rokov) v konaní a k porušeniu základného práva

sťažovateliek upraveného v a v dohovoru.

Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateliek na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote postupom okresného súdu v predmetnom občianskoprávnom konaní, tak ako ho

garantuje a dohovoru.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s ústavný súd okresnému súdu

prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. Tento účel možno

dosiahnuť len právoplatným rozhodnutím.

V súvislosti s úpravou sťažnosti ustanovuje: „Ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho

domáha“.

Sťažovateľky žiadajú primerané finančné zadosťučinenie, a to každá vo výške

150 000 Sk. Matka maloletých sťažovateliek poukazuje na to, že od výsledku tohto konania,

teda od určenia, či odporca je alebo nie je ich otcom, sa odvíjajú ďalšie vzťahy, ktoré

charakterizujú postavenie sťažovateliek ako človeka a dieťaťa. Preto nečinnosť súdu ako

jediného kompetentného štátneho orgánu, ktorý ochranu týchto práv môže zabezpečiť,

je pre sťažovateľky ujmou, ktorú ani ďalší priebeh konania nemôže napraviť.

Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Ústavný súd v tejto súvislosti zohľadnil, že predmetom súdneho konania, v ktorom

došlo k zbytočným prieťahom, je určenie otcovstva a výživného týkajúceho sa dvoch

maloletých detí. Rozhodovanie v takýchto predmetoch sporu vyžaduje od orgánov verejnej

moci vrátane súdov osobitnú starostlivosť.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal

bez zbytočných prieťahov, porušenie základného práva sťažovateliek podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru však nemožno účinne odstrániť len uplatnením

tejto právomoci ústavného súdu. V dôsledku toho bolo potrebné rozhodnúť aj o primeranom

finančnom zadosťučinení. Vzhľadom na celkovú dobu konania okresného súdu, na rozsah

zbytočných prieťahov v jej rámci, berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovateľky sa

o zbytočné prieťahy nijako nepričinili, a zohľadňujúc tiež konkrétne okolnosti prípadu, keď

sťažovateľky zvlášť ťažko znášajú neprimeranú dĺžku konania, možno sumu 50 000 Sk pre

každú z nich považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

V.

Sťažovateľky vo svojej sťažnosti žiadajú, aby ústavný súd zaviazal okresný súd

uhradiť trovy konania ich právnej zástupkyni vyčíslené za dva úkony u každej

zo sťažovateliek celkom vo výške 14 176 Sk.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách požadovaných právnou zástupkyňou

sťažovateliek vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého

ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania

jeho trovy.

Sťažovateľky boli vo veci úspešné, a preto je potrebné rozhodnúť o úhrade trov

konania okresným súdom.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „ vyhláška

č. “), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom

a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je

jedna tretina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana

základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi. Podľa § 17 ods. 2 vyhlášky

č. základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony

pri zastupovaní alebo obhajobe dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa vyhlášky č. výpočtovým základom na účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Právna zástupkyňa sťažovateliek vykonala úkony právneho zastúpenia v prospech

sťažovateliek v roku 2003. Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky

za prvý polrok 2002 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky 12 811 Sk.

Podľa takto určených kritérií je výška odmeny za úkony prevzatie a príprava veci

a podanie vo veci samej 4 270 Sk za každý úkon podľa ustanovenia § 16 ods. 1 vyhlášky

č. , t. j. spolu 8 540 Sk, a znížená o 20 % predstavuje 6 832 Sk u každej

zo sťažovateliek, spolu 13 664 Sk. Ústavný súd rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov

na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny

výpočtového základu podľa vyhlášky č. , t. j. dvakrát 128 Sk

u každej zo sťažovateliek, spolu 512 Sk.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2004