Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 70/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2004

v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

a sudcu Jána Mazáka v konaní o sťažnosti P. Ch., bytom B., zastúpeného advokátom Mgr.

F. Š., P., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. Ch. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. Ch. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk (slovom

desaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Piešťany p o v i n n ý mu vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť P. Ch. trovy konania vo výške

8 800 Sk (slovom osemtisícosemsto slovenských korún) na účet advokáta Mgr. F. Š., P., do

dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. júla 2003

doručené podanie P. Ch. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom B., zastúpeného advokátom Mgr.

F. Š., P., označené ako „Sťažnosť“. Z obsahu podania vyplynulo, že sťažovateľ ním namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. o žalobe proti Ing. Š. K. o zaplatenie 118 904 Sk

s príslušenstvom ako neuhradenej časti ceny odpredaného tovaru a zariadenia predajne.

Sťažovateľ doručil 18. marca 1999 okresnému súdu návrh na vydanie platobného

rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy voči odporcovi, ktorý mu dlhoval časť dohodnutej sumy

za prevzatie tovaru a zariadenia predajne Potraviny - Chalás. Proti platobnému rozkazu bol

podaný včas odpor a vec bola postúpená Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský

súd“), kde bola vedená pod sp. zn. . Krajský súd zistil, že predmetom sporu nie

je zmluva o predaji podniku a z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci predložil uvedený spis

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o vecnej

príslušnosti. Najvyšší súd uznesením sp. zn. Ndob 632/99 z 21. decembra 1999 rozhodol, že

vecne príslušným na prejednanie veci je Okresný súd v Piešťanoch. Okresnému súdu bol

spis vrátený 25. februára 2000. Na prvom stupni bola vec rozhodnutá 30. novembra 2000.

V opravnom konaní zrušil odvolací súd uznesením sp. zn. z 30. marca 2001

rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože podľa jeho názoru

rozhodnutie vo veci nemalo oporu v zistenom skutkovom stave veci. Po vrátení spisu

okresnému súdu (16. mája 2001) sa vo veci uskutočnilo jedno pojednávanie (8. októbra

2003). Po štyroch rokoch je vec v štádiu ďalšieho znaleckého dokazovania.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní prijal sťažnosť na

ďalšie konanie a v konaní vo veci vydal tento nález:

„I. Okresný súd Piešťany svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

o zaplatenie 118.904,- Sk porušil základné právo P. Ch. na prerokovanie jeho veci bez

zbytočných prieťahov podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Okresnému súdu Piešťany sa zakazuje pokračovať v porušovaní práva P. Ch. na

prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo veci vedenej

pod sp. zn. a prikazuje sa mu, aby v tejto veci konal.

III. P. Ch. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada nemajetkovej

ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 500.000- Sk (slovom päťstotisíc slovenských korún).“

Keďže sťažnosť sťažovateľa spĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti podľa

a a až 53

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a neexistovali

žiadne dôvody na jej odmietnutie podľa , ústavný súd ju

uznesením z 9. marca 2004 prijal na ďalšie konanie.

Podľa sa ústavný súd listom z 29. marca 2004

obrátil na predsedníčku okresného súdu so žiadosťou o vyjadrenie k prijatej sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu JUDr. P. K. vo svojom vyjadrení (Spr 361/04) doručenom

ústavnému súdu 19. apríla 2004 uviedla:

„Vec napadla na Okresný súd Piešťany dňa 18. 3. 1999 pod sp. zn.:

ako návrh na vydanie platobného rozkazu navrhovateľa P. Ch., B. c/a Ing. Š. K., P.,

o zaplatenie 118.904,- Sk s prísl. Dňa 16. 6. 1999 súd vydal vo veci platobný rozkaz, voči

ktorému bol podaný odporcom odpor dňa 25. 6. 1999.

Dňa 15. 8. 1999 sudca Mgr. F. B. dal pokyn, aby uvedená vec bola postúpená

Krajskému súdu v Trnave z dôvodu vecnej príslušnosti podľa Dňa

16. 11. 1999 Krajský súd v Trnave predložil uvedený spis na Najvyšší súd SR z dôvodu

nesúhlasu s postúpením veci, pričom Najvyšší súd SR dňa 21. 12. 1999 pod č. k.:

Ndob 632/99 vyslovil, že na konanie je príslušný Okresný súd Piešťany.

Dňa 25. 2. 2000 sa celý spis vrátil na Okresný súd Piešťany a bol zapísaný pod

sp. zn.: . Dňa 29. 2. 2000 zákonný sudca Mgr. F. B. začal vo veci konať a to

výzvou na zaplatenie poplatku za podaný odpor.

Vo veci bol určený termín pojednávania na deň 12. 4. 2000 a na deň 6. 6. 2000, ktoré

bolo po vypočutí účastníkov odročené na deň 20. 7. 2000 za účelom predloženia ďalších

dôkazov.

Pojednávanie zo dňa 20. 7. 2000 bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia

znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafológia, pričom navrhovateľ mal predložiť

doklady. Dňa 2. 10. 2000 bol podaný znalecký posudok znalca z odboru grafológie. Dňa

23. 10. 2000 bol určený termín pojednávania na deň 30. 11. 2000, kedy bolo vo veci

rozhodnuté rozsudkom, ktorým súd žalobný návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podala

odvolanie splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa K. K. a to dňa 20. 12. 2000. Dňa 10. 1.

2001 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd

v Trnave dňa 30. 3. 2001 pod č. k.: zrušil rozsudok Okresného súdu Piešťany

a vec vrátil na nové konanie, kedy spis sa vrátil na Okresný súd Piešťany dňa 16. 5. 2001.

Dňa 30. 7. 2001 súd uložil splnomocnenej zástupkyni navrhovateľa poriadkovú pokutu pre

hrubo urážlivé podanie, v ktorom napadla vec prejednávajúceho sudcu, že je vo veci

ovplyvňovaný odporcom. Proti tomuto rozhodnutiu podala splnomocnená zástupkyňa

navrhovateľa odvolanie a vec bola predložená Krajskému súdu v Trnave, kde sa zároveň

sudca vyjadril, že sa cíti byť vo veci zaujatý vzhľadom na podania voči nemu zo strany

navrhovateľa.

Dňa 6. 12. 2001 Krajský súd v Trnave pod č. k.: a

jednak zrušil prvostupňové uznesenie čo do uloženia poriadkovej pokuty a zároveň

rozhodol, že vec prejednávajúci sudca Mgr. F. B. je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania v tejto veci.

Dňa 19. 12. 2001 predsedníckym opatrením podľa Vyhlášky č.

o Spravovacom poriadku vec bola pridelená na vybavenie Mgr. J. M. Tento dňa 4. 2. 2002

určil vo veci termín pojednávania na deň 20. 3. 2002.

Dňa 28. 2. 2002 predložil navrhovateľ námietku zaujatosti voči Mgr. J. M. z dôvodu,

že tento je vo veci voči nemu zaujatý. Uvedený sudca uviedol, že vzhľadom na to, že tiež

v uvedených veciach, ktoré prejednával a to vo veci vedenej na Okresnom súde Piešťany

pod sp. zn.: a E 287/00 podala splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa voči

nemu námietky zaujatosti, súhlasí s tým, aby predsedníčka súdu v súlade s ustanovením §

15 ods. 1 pridelila vec inému sudcovi. Dňa 13. 5. 2002 predsedníčka Okresného

súdu Piešťany rozhodla opatrením podľa § 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.

v spojení s ustanovením , že namiesto vylúčeného sudcu

Mgr. J. M. je zákonnou sudkyňou JUDr. Ľ. S. Uvedená sudkyňa dňa 23. 5. 2002 dala pokyn

na doručenie rozhodnutia Krajského súdu v Trnave účastníkom konania.

Vzhľadom na vysoký nápad a počet nevybavených vecí v tomto oddelení, nebolo vo

veci konané až do 16. 7. 2003. Uvedené úpravy urobil nový sudca Mgr. P. M., pretože

JUDr. S., ktorej bola vec pridelená prešla dňom 1. 4. 2003 pracovať na Krajský súd do

Trnavy a Mgr. M. nastúpil na tunajší súd dňom 25. 6. 2003 a prebral oddelenie po JUDr.

S., kde bolo 650 nevybavených vecí.

Na deň 8. 10. 2003 bolo určené pojednávanie s tým, že právny zástupca

navrhovateľa mal súdu označiť adresu svedkyne a zároveň bolo nariadené aj znalecké

dokazovanie Kriminalistického a Expertízneho ústavu PZ SR, odbor písmoznalectva.

Napriek viacerým urgenciám právneho zástupcu navrhovateľa, tento do dnešného dňa

nezaslal súdu adresu svedkyne MUDr. K., ktorú je potrebné vypočuť.

V danej veci je potrebné konštatovať, že aj napriek nedostatočnému obsadeniu

Okresného súdu Piešťany sudcami, keď do roku 2004 na Okresnom súde Piešťany pracovali

iba piati sudcovia, vo veci sa konalo. K prieťahom v konaní došlo až od mája 2002 do mája

2003, čo však bolo spôsobené tou skutočnosťou, že sudkyňa JUDr. S., ktorej vec bola

pridelená na ďalšie konanie mala v oddelení nevybavených cca 600 vecí. Takýto vysoký

počet vecí bol aj v ostatných oddeleniach z dôvodu vysokého nápadu vecí a nedostatočného

obsadenia súdu sudcami.“

Predsedníčka okresného súdu zároveň oznámila, že netrvá na ústnom prejednaní

podanej ústavnej sťažnosti.

Sťažovateľ sa vo svojom oznámení doručenom ústavnému súdu 21. apríla 2004

vyjadril, že netrvá na ústnom prejednaní prijatej sťažnosti.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho práva

upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

„Každý má právo, aby jeho záležitosť bola... v primeranej lehote prejednaná...“, postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o zaplatenie dlhu

s príslušenstvom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa zohľadňuje svoju ustálenú judikatúru, v súlade s ktorou

„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (), pričom „tento účel možno dosiahnuť len

právoplatným súdnym rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“

(). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (). Podľa názoru ústavného

súdu je konaním odstraňujúcim stav právnej neistoty účastníka konania len také konanie,

ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a dohovoru

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ), ústavný súd

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za

súčasť prvého kritéria považuje aj povahu prejednávanej veci.

Podľa týchto kritérií ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľa:

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci, predmetom konania pred okresným súdom je

žaloba o zaplatenie dlhu s príslušenstvom. Ústavný súd konštatoval, že vec nemožno

považovať za právne zložitú, pretože tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti

prvostupňových súdov. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, ústavný súd zohľadnil, že

medzi účastníkmi bola uzavretá len ústna zmluva o odkúpení dohodnutých vecí a pravosť

podstatného dôkazného materiálu, ktorý predstavujú pokladničné bloky potvrdzujúce

prevzatie jednotlivých splátok za prevzatý tovar, bola spochybnená a že vo veci bolo

nariadené kontrolné znalecké dokazovanie, čo do istej miery sťažilo dokazovanie pred

súdom.

2. Správanie účastníka je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred

súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

dohovoru. Pokiaľ ide o účastníkov konania, ústavný súd zistil, že poskytovali dostatočnú

súčinnosť, zúčastňovali sa pojednávaní a na výzvu súdu reagovali spravidla v stanovenej

lehote. Podľa vyjadrenia predsedníčky okresného súdu navrhovateľ (v konaní pred

ústavným súdom sťažovateľ) napriek výzve na pojednávaní konanom 8. októbra 2003

neposkytol súdu adresu svedkyne, ktorú je potrebné ešte vypočuť. Dĺžku konania ovplyvnili

účastníci tým, že plne využívali procesné prostriedky, ktoré im

poskytuje, najmä voči úkonom a skutočnostiam, ktoré podľa nich nesvedčili v ich prospech

(podávanie námietky zaujatosti voči sudcom okresného súdu, namietanie objektívnosti

znaleckého posudku, zmena právneho zastúpenia).

Ústavný súd konštatoval, že účastníci využívaním uvedených prostriedkov prispeli

k dĺžke konania, túto skutočnosť im však nemožno pričítať v neprospech a tiež nemožno na

základe toho vylúčiť zodpovednosť okresného súdu za doterajší priebeh a dĺžku konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Konanie vo veci začalo na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu podaného

sťažovateľom 18. marca 1999. Okresný súd platobným rozkazom č. z 19. júna

1999 uložil odporcovi zaplatiť nárokovanú sumu s príslušenstvom. Na základe včas

podaného odporu zo strany odporcu bolo vo veci nariadené pojednávanie, pričom vec bola

postúpená krajskému súdu z dôvodu vecnej príslušnosti. Z dôvodu nesúhlasu s postúpením

veci a na základe rozhodnutia najvyššieho súdu (21. decembra 1999) bola vec 25. februára

2000 vrátená okresnému súdu, kde bola zapísaná pod sp. zn. .

V roku 2000 bolo uskutočnené znalecké dokazovanie a uskutočnili sa tri

pojednávania vo veci ( 6. júna 2000, 20. júla 2000 a 30. novembra 2000). Na pojednávaní

30. novembra bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd návrh zamietol. Ústavný súd

konštatoval, že v tomto období okresný súd konal relatívne plynulo.

V roku 2001 bol v odvolacom konaní zrušený rozsudok súdu prvého stupňa

(30. marca 2001) a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie (16. mája 2001). Vo veci

nebolo nariadené pojednávanie, keďže okresný súd sa zaoberal námietkou zaujatosti sudcu

Mgr. F. B. Tento bol uznesením krajského súdu z 18. decembra 2001 vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci a vec bola pridelená sudcovi Mgr. J. M. (19. decembra

2001). Počas uvedeného obdobia roku 2001 sa po vrátení rozsudku rozhodovalo

o procesných úkonoch, ktoré nemožno pripísať na vrub okresnému súdu.

Začiatkom roku 2002 bola predmetom rozhodovania súdu námietka zaujatosti

navrhovateľa voči sudcovi Mgr. J. M. Po splnení podmienok na pridelenie veci inému

sudcovi bola vec pridelená JUDr. Ľ. S. (13. mája 2002).

Na základe opatrenia predsedníčky okresného súdu bola vec 26. júna 2003 pridelená

sudcovi Mgr. P. M. Uskutočnilo sa jedno pojednávanie 8. októbra 2003, ktoré bolo

odročené na neurčito za účelom pribratia znalca na vypracovanie kontrolného znaleckého

posudku. Obdobie nečinnosti okresného súdu v rokoch 2002 a 2003 možno vymedziť

v rozsahu 17 mesiacov (od 13. mája 2002 do 8. októbra 2003).

Celkovo možno konštatovať, že v období rokov 2001, 2002 a 2003 okresný súd

nerealizoval úkony, ktoré by efektívne smerovali k rozhodnutiu vo veci samej. Na základe

uvedených skutočností, najmä so zreteľom na neefektívnosť konania v tomto období

a obdobia nečinnosti od mája 2002 do októbra 2003, ako aj s prihliadnutím na celkovú

dĺžku konania a na celkové okolnosti prípadu (o. i. aj na skutočnosť, že na prvostupňovom

súde vo veci postupne konali štyria sudcovia) ústavný súd rozhodol, že základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo

porušené.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo

veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej

právo bolo porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Keďže namietané konanie ešte nebolo do času rozhodovania ústavného súdu

o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní

vedenom pod sp. zn. v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa

podľa a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj žiadosťou

sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zabezpečenia, ktorým je podľa § 56 ods. 4

náhrada nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby konaní sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto

svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto

považoval za potrebné rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ požadoval primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 000 Sk, ktoré

by zohľadnilo aj „utrpenú nemajetkovú ujmu najmä stav neistoty, úzkosti, nepríjemnosti

a poníženosti vyplývajúci z predlžovania súdneho konania, uvedomujúc si, že túto

nemajetkovú ujmu nie je možné dostatočne vykompenzovať konštatovaním porušenia práva

sťažovateľa...“.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo

zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody.

Ústavný súd je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa nie je možné

účinne odstrániť len vyslovením porušenia základného práva, ale považoval za potrebné

rozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá sťažovateľovi v dôsledku tejto

skutočnosti vznikla, a to priznaním primeraného finančného zadosťučinenia. Vzhľadom na

celkovú dobu konania okresného súdu, ktorá sa predĺžila aj v dôsledku zbytočných

prieťahov vo veci, zohľadňujúc tiež celkové okolnosti prípadu a správanie účastníka

konania ústavný súd rozhodol priznať sťažovateľovi sumu 10 000 Sk, ktorú považuje za

primerané zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré vznikli

právnemu zástupcovi sťažovateľa advokátovi Mgr. F. Š., ktoré vyčíslil sumou 8 800 Sk

(§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb), pričom vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za 1. polrok roku 2002, ktorá bola 12 811 Sk (pre účely odmeny za

úkony po 1. januári 2003). Náhrada bola priznaná za dva úkony po 4 270 Sk a po 130 Sk

režijný paušál.

Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2004