Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 70/04
PDF · 227.42 KB
No categories available
II. ÚS 70/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 70/04-28
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2004
v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
a sudcu Jána Mazáka v konaní o sťažnosti P. Ch., bytom B., zastúpeného advokátom Mgr.
F. Š., P., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 5/00 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo P. Ch. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 5/00 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn. 11 Cb 5/00
konať bez zbytočných prieťahov.
3. P. Ch. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk (slovom
desaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Piešťany p o v i n n ý mu vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť P. Ch. trovy konania vo výške
8 800 Sk (slovom osemtisícosemsto slovenských korún) na účet advokáta Mgr. F. Š., P., do
dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. júla 2003
doručené podanie P. Ch. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom B., zastúpeného advokátom Mgr.
F. Š., P., označené ako „Sťažnosť“. Z obsahu podania vyplynulo, že sťažovateľ ním namieta
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 5/00 o žalobe proti Ing. Š. K. o zaplatenie 118 904 Sk
s príslušenstvom ako neuhradenej časti ceny odpredaného tovaru a zariadenia predajne.
Sťažovateľ doručil 18. marca 1999 okresnému súdu návrh na vydanie platobného
rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy voči odporcovi, ktorý mu dlhoval časť dohodnutej sumy
za prevzatie tovaru a zariadenia predajne Potraviny - Chalás. Proti platobnému rozkazu bol
podaný včas odpor a vec bola postúpená Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský
súd“), kde bola vedená pod sp. zn. 15 Cb 53/99. Krajský súd zistil, že predmetom sporu nie
je zmluva o predaji podniku a z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci predložil uvedený spis
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o vecnej
príslušnosti. Najvyšší súd uznesením sp. zn. Ndob 632/99 z 21. decembra 1999 rozhodol, že
vecne príslušným na prejednanie veci je Okresný súd v Piešťanoch. Okresnému súdu bol
spis vrátený 25. februára 2000. Na prvom stupni bola vec rozhodnutá 30. novembra 2000.
V opravnom konaní zrušil odvolací súd uznesením sp. zn. 21 Cob 14/01 z 30. marca 2001
rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože podľa jeho názoru
rozhodnutie vo veci nemalo oporu v zistenom skutkovom stave veci. Po vrátení spisu
okresnému súdu (16. mája 2001) sa vo veci uskutočnilo jedno pojednávanie (8. októbra
2003). Po štyroch rokoch je vec v štádiu ďalšieho znaleckého dokazovania.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní prijal sťažnosť na
ďalšie konanie a v konaní vo veci vydal tento nález:
„I. Okresný súd Piešťany svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 5/00
o zaplatenie 118.904,- Sk porušil základné právo P. Ch. na prerokovanie jeho veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
II. Okresnému súdu Piešťany sa zakazuje pokračovať v porušovaní práva P. Ch. na
prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo veci vedenej
pod sp. zn. 11 Cb 5/00 a prikazuje sa mu, aby v tejto veci konal.
III. P. Ch. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada nemajetkovej
ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 500.000- Sk (slovom päťstotisíc slovenských korún).“
Keďže sťažnosť sťažovateľa spĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti podľa
§ 20 ods. 1 a 2 a § 49 až 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a neexistovali
žiadne dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ústavný súd ju
uznesením z 9. marca 2004 prijal na ďalšie konanie.
Podľa § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde sa ústavný súd listom z 29. marca 2004
obrátil na predsedníčku okresného súdu so žiadosťou o vyjadrenie k prijatej sťažnosti.
Predsedníčka okresného súdu JUDr. P. K. vo svojom vyjadrení (Spr 361/04) doručenom
ústavnému súdu 19. apríla 2004 uviedla:
„Vec napadla na Okresný súd Piešťany dňa 18. 3. 1999 pod sp. zn.: 8 Rob 128/99
ako návrh na vydanie platobného rozkazu navrhovateľa P. Ch., B. c/a Ing. Š. K., P.,
o zaplatenie 118.904,- Sk s prísl. Dňa 16. 6. 1999 súd vydal vo veci platobný rozkaz, voči
ktorému bol podaný odporcom odpor dňa 25. 6. 1999.
Dňa 15. 8. 1999 sudca Mgr. F. B. dal pokyn, aby uvedená vec bola postúpená
Krajskému súdu v Trnave z dôvodu vecnej príslušnosti podľa § 104a ods. 2 O. s. p. Dňa
16. 11. 1999 Krajský súd v Trnave predložil uvedený spis na Najvyšší súd SR z dôvodu
nesúhlasu s postúpením veci, pričom Najvyšší súd SR dňa 21. 12. 1999 pod č. k.:
Ndob 632/99 vyslovil, že na konanie je príslušný Okresný súd Piešťany.
Dňa 25. 2. 2000 sa celý spis vrátil na Okresný súd Piešťany a bol zapísaný pod
sp. zn.: 11 Cb 5/00. Dňa 29. 2. 2000 zákonný sudca Mgr. F. B. začal vo veci konať a to
výzvou na zaplatenie poplatku za podaný odpor.
Vo veci bol určený termín pojednávania na deň 12. 4. 2000 a na deň 6. 6. 2000, ktoré
bolo po vypočutí účastníkov odročené na deň 20. 7. 2000 za účelom predloženia ďalších
dôkazov.
Pojednávanie zo dňa 20. 7. 2000 bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia
znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafológia, pričom navrhovateľ mal predložiť
doklady. Dňa 2. 10. 2000 bol podaný znalecký posudok znalca z odboru grafológie. Dňa
23. 10. 2000 bol určený termín pojednávania na deň 30. 11. 2000, kedy bolo vo veci
rozhodnuté rozsudkom, ktorým súd žalobný návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podala
odvolanie splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa K. K. a to dňa 20. 12. 2000. Dňa 10. 1.
2001 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd
v Trnave dňa 30. 3. 2001 pod č. k.: 21 Cob 14/01 zrušil rozsudok Okresného súdu Piešťany
a vec vrátil na nové konanie, kedy spis sa vrátil na Okresný súd Piešťany dňa 16. 5. 2001.
Dňa 30. 7. 2001 súd uložil splnomocnenej zástupkyni navrhovateľa poriadkovú pokutu pre
hrubo urážlivé podanie, v ktorom napadla vec prejednávajúceho sudcu, že je vo veci
ovplyvňovaný odporcom. Proti tomuto rozhodnutiu podala splnomocnená zástupkyňa
navrhovateľa odvolanie a vec bola predložená Krajskému súdu v Trnave, kde sa zároveň
sudca vyjadril, že sa cíti byť vo veci zaujatý vzhľadom na podania voči nemu zo strany
navrhovateľa.
Dňa 6. 12. 2001 Krajský súd v Trnave pod č. k.: 21 Cob 213/01 a 21 Ncob 21/01
jednak zrušil prvostupňové uznesenie čo do uloženia poriadkovej pokuty a zároveň
rozhodol, že vec prejednávajúci sudca Mgr. F. B. je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania v tejto veci.
Dňa 19. 12. 2001 predsedníckym opatrením podľa § 2 ods. 1 Vyhlášky č. 66/1992 Zb.
o Spravovacom poriadku vec bola pridelená na vybavenie Mgr. J. M. Tento dňa 4. 2. 2002
určil vo veci termín pojednávania na deň 20. 3. 2002.
Dňa 28. 2. 2002 predložil navrhovateľ námietku zaujatosti voči Mgr. J. M. z dôvodu,
že tento je vo veci voči nemu zaujatý. Uvedený sudca uviedol, že vzhľadom na to, že tiež
v uvedených veciach, ktoré prejednával a to vo veci vedenej na Okresnom súde Piešťany
pod sp. zn.: 6 C 217/99 a E 287/00 podala splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa voči
nemu námietky zaujatosti, súhlasí s tým, aby predsedníčka súdu v súlade s ustanovením §
15 ods. 1 O. s. p. pridelila vec inému sudcovi. Dňa 13. 5. 2002 predsedníčka Okresného
súdu Piešťany rozhodla opatrením podľa § 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
66/1992 Zb. v spojení s ustanovením § 15 ods. 1 O. s. p., že namiesto vylúčeného sudcu
Mgr. J. M. je zákonnou sudkyňou JUDr. Ľ. S. Uvedená sudkyňa dňa 23. 5. 2002 dala pokyn
na doručenie rozhodnutia Krajského súdu v Trnave účastníkom konania.
Vzhľadom na vysoký nápad a počet nevybavených vecí v tomto oddelení, nebolo vo
veci konané až do 16. 7. 2003. Uvedené úpravy urobil nový sudca Mgr. P. M., pretože
JUDr. S., ktorej bola vec pridelená prešla dňom 1. 4. 2003 pracovať na Krajský súd do
Trnavy a Mgr. M. nastúpil na tunajší súd dňom 25. 6. 2003 a prebral oddelenie po JUDr.
S., kde bolo 650 nevybavených vecí.
Na deň 8. 10. 2003 bolo určené pojednávanie s tým, že právny zástupca
navrhovateľa mal súdu označiť adresu svedkyne a zároveň bolo nariadené aj znalecké
dokazovanie Kriminalistického a Expertízneho ústavu PZ SR, odbor písmoznalectva.
Napriek viacerým urgenciám právneho zástupcu navrhovateľa, tento do dnešného dňa
nezaslal súdu adresu svedkyne MUDr. K., ktorú je potrebné vypočuť.
V danej veci je potrebné konštatovať, že aj napriek nedostatočnému obsadeniu
Okresného súdu Piešťany sudcami, keď do roku 2004 na Okresnom súde Piešťany pracovali
iba piati sudcovia, vo veci sa konalo. K prieťahom v konaní došlo až od mája 2002 do mája
2003, čo však bolo spôsobené tou skutočnosťou, že sudkyňa JUDr. S., ktorej vec bola
pridelená na ďalšie konanie mala v oddelení nevybavených cca 600 vecí. Takýto vysoký
počet vecí bol aj v ostatných oddeleniach z dôvodu vysokého nápadu vecí a nedostatočného
obsadenia súdu sudcami.“
Predsedníčka okresného súdu zároveň oznámila, že netrvá na ústnom prejednaní
podanej ústavnej sťažnosti.
Sťažovateľ sa vo svojom oznámení doručenom ústavnému súdu 21. apríla 2004
vyjadril, že netrvá na ústnom prejednaní prijatej sťažnosti.
II.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
„Každý má právo, aby jeho záležitosť bola... v primeranej lehote prejednaná...“, postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 5/00 o zaplatenie dlhu
s príslušenstvom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zohľadňuje svoju ustálenú judikatúru, v súlade s ktorou
„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom „tento účel možno dosiahnuť len
právoplatným súdnym rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“
(II. ÚS 26/95). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného
súdu je konaním odstraňujúcim stav právnej neistoty účastníka konania len také konanie,
ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98), ústavný súd
zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za
súčasť prvého kritéria považuje aj povahu prejednávanej veci.
Podľa týchto kritérií ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľa:
1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci, predmetom konania pred okresným súdom je
žaloba o zaplatenie dlhu s príslušenstvom. Ústavný súd konštatoval, že vec nemožno
považovať za právne zložitú, pretože tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti
prvostupňových súdov. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, ústavný súd zohľadnil, že
medzi účastníkmi bola uzavretá len ústna zmluva o odkúpení dohodnutých vecí a pravosť
podstatného dôkazného materiálu, ktorý predstavujú pokladničné bloky potvrdzujúce
prevzatie jednotlivých splátok za prevzatý tovar, bola spochybnená a že vo veci bolo
nariadené kontrolné znalecké dokazovanie, čo do istej miery sťažilo dokazovanie pred
súdom.
2. Správanie účastníka je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred
súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru. Pokiaľ ide o účastníkov konania, ústavný súd zistil, že poskytovali dostatočnú
súčinnosť, zúčastňovali sa pojednávaní a na výzvu súdu reagovali spravidla v stanovenej
lehote. Podľa vyjadrenia predsedníčky okresného súdu navrhovateľ (v konaní pred
ústavným súdom sťažovateľ) napriek výzve na pojednávaní konanom 8. októbra 2003
neposkytol súdu adresu svedkyne, ktorú je potrebné ešte vypočuť. Dĺžku konania ovplyvnili
účastníci tým, že plne využívali procesné prostriedky, ktoré im Občiansky súdny poriadok
poskytuje, najmä voči úkonom a skutočnostiam, ktoré podľa nich nesvedčili v ich prospech
(podávanie námietky zaujatosti voči sudcom okresného súdu, namietanie objektívnosti
znaleckého posudku, zmena právneho zastúpenia).
Ústavný súd konštatoval, že účastníci využívaním uvedených prostriedkov prispeli
k dĺžke konania, túto skutočnosť im však nemožno pričítať v neprospech a tiež nemožno na
základe toho vylúčiť zodpovednosť okresného súdu za doterajší priebeh a dĺžku konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.
Konanie vo veci začalo na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu podaného
sťažovateľom 18. marca 1999. Okresný súd platobným rozkazom č. 8 Rob 128/99 z 19. júna
1999 uložil odporcovi zaplatiť nárokovanú sumu s príslušenstvom. Na základe včas
podaného odporu zo strany odporcu bolo vo veci nariadené pojednávanie, pričom vec bola
postúpená krajskému súdu z dôvodu vecnej príslušnosti. Z dôvodu nesúhlasu s postúpením
veci a na základe rozhodnutia najvyššieho súdu (21. decembra 1999) bola vec 25. februára
2000 vrátená okresnému súdu, kde bola zapísaná pod sp. zn. 11 Cb 5/00.
V roku 2000 bolo uskutočnené znalecké dokazovanie a uskutočnili sa tri
pojednávania vo veci ( 6. júna 2000, 20. júla 2000 a 30. novembra 2000). Na pojednávaní
30. novembra bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd návrh zamietol. Ústavný súd
konštatoval, že v tomto období okresný súd konal relatívne plynulo.
V roku 2001 bol v odvolacom konaní zrušený rozsudok súdu prvého stupňa
(30. marca 2001) a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie (16. mája 2001). Vo veci
nebolo nariadené pojednávanie, keďže okresný súd sa zaoberal námietkou zaujatosti sudcu
Mgr. F. B. Tento bol uznesením krajského súdu z 18. decembra 2001 vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci a vec bola pridelená sudcovi Mgr. J. M. (19. decembra
2001). Počas uvedeného obdobia roku 2001 sa po vrátení rozsudku rozhodovalo
o procesných úkonoch, ktoré nemožno pripísať na vrub okresnému súdu.
Začiatkom roku 2002 bola predmetom rozhodovania súdu námietka zaujatosti
navrhovateľa voči sudcovi Mgr. J. M. Po splnení podmienok na pridelenie veci inému
sudcovi bola vec pridelená JUDr. Ľ. S. (13. mája 2002).
Na základe opatrenia predsedníčky okresného súdu bola vec 26. júna 2003 pridelená
sudcovi Mgr. P. M. Uskutočnilo sa jedno pojednávanie 8. októbra 2003, ktoré bolo
odročené na neurčito za účelom pribratia znalca na vypracovanie kontrolného znaleckého
posudku. Obdobie nečinnosti okresného súdu v rokoch 2002 a 2003 možno vymedziť
v rozsahu 17 mesiacov (od 13. mája 2002 do 8. októbra 2003).
Celkovo možno konštatovať, že v období rokov 2001, 2002 a 2003 okresný súd
nerealizoval úkony, ktoré by efektívne smerovali k rozhodnutiu vo veci samej. Na základe
uvedených skutočností, najmä so zreteľom na neefektívnosť konania v tomto období
a obdobia nečinnosti od mája 2002 do októbra 2003, ako aj s prihliadnutím na celkovú
dĺžku konania a na celkové okolnosti prípadu (o. i. aj na skutočnosť, že na prvostupňovom
súde vo veci postupne konali štyria sudcovia) ústavný súd rozhodol, že základné právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo
porušené.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo
veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej
právo bolo porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Keďže namietané konanie ešte nebolo do času rozhodovania ústavného súdu
o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní
vedenom pod sp. zn. 11 Cb 5/00 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.
Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj žiadosťou
sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zabezpečenia, ktorým je podľa § 56 ods. 4
zákona o ústavnom súde náhrada nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.
Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby konaní sp. zn. 11 Cb 5/00 konal
bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto
svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto
považoval za potrebné rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia.
Sťažovateľ požadoval primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 000 Sk, ktoré
by zohľadnilo aj „utrpenú nemajetkovú ujmu najmä stav neistoty, úzkosti, nepríjemnosti
a poníženosti vyplývajúci z predlžovania súdneho konania, uvedomujúc si, že túto
nemajetkovú ujmu nie je možné dostatočne vykompenzovať konštatovaním porušenia práva
sťažovateľa...“.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo
zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody.
Ústavný súd je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa nie je možné
účinne odstrániť len vyslovením porušenia základného práva, ale považoval za potrebné
rozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá sťažovateľovi v dôsledku tejto
skutočnosti vznikla, a to priznaním primeraného finančného zadosťučinenia. Vzhľadom na
celkovú dobu konania okresného súdu, ktorá sa predĺžila aj v dôsledku zbytočných
prieťahov vo veci, zohľadňujúc tiež celkové okolnosti prípadu a správanie účastníka
konania ústavný súd rozhodol priznať sťažovateľovi sumu 10 000 Sk, ktorú považuje za
primerané zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré vznikli
právnemu zástupcovi sťažovateľa advokátovi Mgr. F. Š., ktoré vyčíslil sumou 8 800 Sk
(§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb), pričom vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky za 1. polrok roku 2002, ktorá bola 12 811 Sk (pre účely odmeny za
úkony po 1. januári 2003). Náhrada bola priznaná za dva úkony po 4 270 Sk a po 130 Sk
režijný paušál.
Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. mája 2004