Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 11/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 23. septembra 2004

v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo

sudcu Jána Mazáka o sťažnosti A. K., bytom N., zastúpenej advokátom JUDr. J. K., N., vo

veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jej práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc

slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť A. K. trovy právneho zastúpenia

14 242 Sk (slovom štrnásťtisícdvestoštyridsaťdva slovenských korún) na účet jej advokáta

JUDr. J. K., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. novembra

2003 doručené podanie A. K., bytom N. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. J. K., N., označené ako „Sťažnosť na porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu v Trnave v konaní vedenom pod

sp. zn.: “. Z jej obsahu vyplynulo, že sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy

v konaní Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

proti odporcovi M. K. o vydanie časti dedičstva.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:

„Sťažovateľka podala dňa 24. 1. 1995 na Okresný súd v Trnave návrh na proti

odporcovi M. K. o vydanie dedičstva podľa § 485 Obč. zák. po poručiteľovi E. K., ktorý je

vedený pod sp. zn.: .

K podanému návrhu sťažovateľky sa dňa 6. 3. 1997 v zastúpení odporcu vyjadrila

JUDr. C., advokátka v Trnave, ktorú podľa jej oznámenia súdu zvolil si odporca M. K. na

zastupovanie a k vyjadreniu predložila plnomocenstvo vlastnoručne podpísané odporcom

16. 12. 1996. O odvolaní plnomocenstva alebo o jeho vypovedaní podľa

nie je v spise záznam a jednoznačne to nepotvrdzuje ani zápisnica z jej výpovedi na

pojednávaní dňa 14. 6., resp. 2. 7. 1999.

Okresný súd v Trnave rozsudkom zo dňa 2. 7. 1999, konanie v časti uplatneného

nároku na vydanie časti nehnuteľností zapísaných vo vložkách 18 a 20 k. ú. V., zapísané na

meno poručiteľa zastavil. Tým istým rozsudkom bol žalovaný M. K. zaviazaný vydať

sťažovateľke nehnuteľnosti, resp. podiely v nich zapísané v k. ú. V. vo vložke č. 22, 23, 216,

2816, 3349 a 3526 v podiele 1/8. Vo vložke č. 21 v podiele 13/104-tín, vo vložkách č. 24,

2868, 3140, 3146, 3158 a 4231 v podiele ¼-iny, vo vložke č. 76 podiel 1/24-iny a vo vložke

č. 2489 podiel 3/16-iny.

Žalovaný bol zaviazaný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej výške

44.027, 80,- Sk na účet splnomocneného zástupcu.

Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka dňa 29. 9. 1999 odvolanie, a to do

výroku o zastavení konania. Odvolanie podala z toho dôvodu, že návrhom na úpravu petitu

zo dňa 2. 6. 1995 žiadala vypustiť len lesnú pôdu zapísanú vo vložke č. 18 a 20 k. ú. V.,

resp. podiel v nich zapísaný na meno poručiteľa. Súd v rozsudku nad rámec návrhu

navrhovateľky z uvedených vložiek vyňal aj všetky podiely poľnohospodárskej pôdy, a to vo

vložke č. 18 parc. čís. 1598/2, 1354, 1548 a 3285 a vo vložke č. 20 aj podiely poľnohosp.

pôdy v parceliach č. 2154, 2155 a 2061.

K spisu ešte 20. 5. 1999 bol pripojený spis Okresného súdu v Trenčíne

sp. zn.: , ktorým sa sťažovateľka domáha prejednania dedičstva v náhradnom

dedičskom konaní po neb. V. K., zomrelom 11. 5. 1988 v N. Tento spis je doteraz pripojený

k spisu a v dôsledku toho nároky sťažovateľky na okresnom súde v Trenčíne

nemohli byť prejednané, lebo napriek viacerým žiadostiam Okresného súdu v Trenčíne

a urgenciám sťažovateľky, spis do Trenčína nebol vrátený.

O podanom odvolaní sťažovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa

2. 7. 1999 doteraz nebolo rozhodnuté, spis za tým účelom bol Krajskému súdu v Trnave

predložený dňa 2. 2. 2000, tento však vrátil 3. 5. 2001, nakoľko rozsudok a odvolanie

sťažovateľky proti nemu nebolo doteraz účinným spôsobom odporcovi doručené...

Najväčšie prieťahy v konaní sa vyskytli pri doručovaní rozsudku dňa 2. 7. 1999.

Napriek viacerým sťažnostiam doteraz písomnosti odporcovi doručené neboli. Aj keď

uplynulo už viac ako 4 roky. Na sťažnosť zo dňa 15. 3. 2002 odpovedala predsedníčka

Okresného súdu v Trnave prípisom zo dňa 6. 6. 2002 (sp. zn.: 1760/02). Na dotaz zo dňa

22. 1. 2003 odpovedala podpredsedníčka OS prípisom zo dňa 27. 2. 2003. Na dotaz zo dňa

8. 7. 2003, či odporcovi bol doručený rozsudok a odvolanie sťažovateľky sa sťažovateľka

dozvedela, že rozsudok ani jej odvolanie do Kanady nebol zaslaný a je u tlmočníčky na

vykonanie nových prekladov. Dňa 11. 11. 2003 z obsahu súdneho spisu bolo zistené, že dňa

23. 10. 2003 doručila tlmočníčka preklad rozsudku a odvolania. Podľa záznamu sudkyne

JUDr. M. zo dňa 4. 11. 2003 v spise sa konštatuje, že po zabezpečení tlačív potrebných na

doručovanie do cudziny, ktoré súd nemá k dispozícii, bude realizované doručenie

písomností do Kanady.

Takýmto spôsobom sa sťažovateľka dozvedela, že pokračujúce porušovanie jej

základného práva stále pretrváva a to až do dnešného dňa. “

Sťažovateľka tvrdí, že označený súd „porušil základné právo sťažovateľky aby sa

vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené jej SR a jej vec sa

prejednala v primeranej lehote zaručenej jej čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby Ústavný súd prijal

predmetnú sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol nálezom

Okresnému súdu v Trnave sa prikazuje konať v konaní vedenom pred ním pod sp.

zn.: tak, aby vec A. K. bola bez zbytočných prieťahov ukončená (doručením

rozsudku a odvolania) doručená odporcovi a potom na prejednanie a rozhodnutie

odvolaciemu súdu.

Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 60.000,- Sk

(slovom šesťdesiattisíc korún slovenských), ktoré je Okresný súd v Trnave povinný vyplatiť

do 3 mesiacov od právoplatnosti nálezu. Poskytnutie zadosťučinenia je odôvodnené tým, že

v dôsledku prieťahov v základnom konaní a na to nadväzujúcim nevrátením dedičského

spisu a nerozhodnutím Okresného súdu v Trenčíne v dedičskom konaní po poručiteľovi V.

K. jej od roku 1997 až doteraz, nebola vydaná poľnohospodárska pôda po poručiteľovi E.

K., za ktorú by od užívateľa PD V. jej prináležalo nájomné cca 60.000,- Sk.

Okresný súd v Trnave je povinný vyplatiť právnemu zástupcovi JUDr. J. K.,

advokátovi v N. trovy právneho zastúpenia podľa , vyhl. č. zák.

z hodnoty sporu 398.455,- Sk za dva úkony čiastku 17.260,- Sk + režijný paušál 256,- Sk,

spolu: 17.516,- Sk trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí

senátu podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a uznesením č. k.

-10 z 21. januára 2004 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 5. februára 2004 právneho

zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti

ústneho pojednávania, a predsedníčku okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila aj

k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Právny zástupca sťažovateľky v odpovedi na výzvu z 11. februára 2004 (doručenej

18. februára 2004) oznámil ústavnému súdu, že trvá na ústnom pojednávaní, „nakoľko len

tak je možné osvetliť niektoré skutočnosti vzťahujúce sa k sťažnosti“.

Predsedníčka okresného súdu po ďalšej výzve ústavného súdu vo svojom vyjadrení

k sťažnosti z 22. júla 2004 (Spr 68/04, doručenom ústavnému súdu 28. júla 2004) okrem

iného uviedla:

„... Opatrením predsedníčky súdu pod Spr 116/02 zo dňa 25. 1. 2002 bola predmetná

vec pridelená na konanie sudkyni JUDr. D. M. Listom doručeným tun. súdu dňa 14. 2. 2002

Veľvyslanectvo SR v Kanade oznámilo, že súdne písomnosti boli odporcovi M. K. doručené,

ich prevzatie však zatiaľ nepotvrdil, pretože Kanadská pošta doručuje zásielky iba na

adresu a nie proti podpisu. Zároveň veľvyslanectvo upozornilo na možnosť priameho

doručenia písomnosti na ústredné provinčné orgány a povinnosť zaplatiť poplatok za

doručenie 50 CAD na účet Ministere des Finances de Quebec. Vzhľadom na uvedené súd

žiadosťou zo dňa 4. 9. 2002 požiadal Ministerstvo zahraničných vecí SR o zaslanie presnej

adresy, kde je potrebné zaplatiť poplatok za doručenie.

Dňa 4. 11. 2002 bola Veľvyslanectvom SR oznámená táto adresa, preto súd

žiadosťou zo dňa 10. 12. 2002 požiadal Ministerstvo zahraničných vecí SR, vzhľadom na

rozdielnosť kurzu CAD a SKK v jednotlivých peňažných ústavoch, o zaslanie prepočtu

poplatku za doručenie SKK. Ministerstvo listom dňa 24. 1. 2003 oznámilo, že doručenie

zabezpečí Ministerstvo spravodlivosti SR a zúčtovanie poplatku sa obvykle uskutočňuje až

následne. Súd listom zo dňa 18. 2. 2003 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR

o doručenie písomností – rozsudku zo dňa 2. 7. 1999 a odvolania zo dňa 2. 7. 1999

odporcovi prostredníctvom ústredného provinčného orgánu v Kanade.

Listom, doručeným 14. 3. 2003 súdu, Min. spravodlivosti SR zaslalo späť žiadosť

súdu o doručenie písomností bez vybavenia s upozornením, že v prípade, že sa jedná

o doručenie slovenskému občanovi, môže súd za účelom doručenia do vlastných rúk

v Kanade osloviť náš Zastupiteľský orgán v Ottawe, resp. požiadať o doručenie ústredný

orgán provincie Quebec. Zároveň upozornilo, že do cudziny za účelom doručenia sa

zasielajú len čitateľné originály, resp. súdom overené kópie súdnych rozhodnutí.

Vzhľadom na to, že v spisovom materiáli sa nachádzali zle čitateľné vyhotovenia

rozsudku spojené s prekladom, požiadala sudkyňa tlmočníčku, pribratú do konania, aby

vyhotovila preklad čitateľného rozsudku. Dňa 23. 10. 2003 doručila tlmočníčka vo veci

ustanovená, preklady predmetného rozsudku súdu. V ďalšom období sudkyňa

zabezpečovala príslušné tlačivá, ktoré sú potrebné pre doručenie súdnej alebo mimosúdnej

písomnosti v cudzine, nakoľko sa na tunajšom súde v tom čase nenachádzali, tieto tlačivá

boli predložené sudkyni v decembri 2003 a ďalšie 2004. V dňoch 10. 5. 2004 až 17. 5. 2004

zákonná sudkyňa vo veci čerpala riadnu dovolenku a v dňom od 18. 5. 2004 do 18. 6. 2004

bola práceneschopná. Dňa 29. 6. 2004 sudkyňa v spise vykonala úpravu za účelom

predloženia vyplnených tlačív tlmočníčke na preklad do francúzskeho jazyka. Po preložení

tlačív bude zrealizované doručenie rozsudku tun. súdu č. k. -136 zo dňa 2. 7.

1999 a odvolania navrhovateľky zo dňa 29. 9. 1999 odporcovi prostredníctvom Ústredného

orgánu provincie Quebec v Kanade. Navrhovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že odporca

bol v konaní zastúpený advokátkou a v spise sa nenachádza odvolanie, resp. vypovedanie

plnomocenstva. Zo spisového materiálu bolo zistené, že JUDr. Z. C., advokátka, doručila 6.

3. 1997 vyjadrenie k veci a tiež fotokópiu faxom udeleného plnomocenstva odporcom

v anglickom jazyku na jeho zastupovanie v predmetnej veci z 19. 12. 1996. Následne bola

JUDr. C. sudkyňou vyzvaná na predloženie originálu plnomocenstva aj s úradným

prekladom. Na výzvu reagovala tým, že odporca ju v tejto veci nepoveril zastupovaním.

Opakovane bola advokátka vyzvaná na predloženie preloženej plnej moci. Dňa 18. 6. 1999

doručila JUDr. Z. C., advokátka, vyjadrenie, v ktorom uviedla, že odporcovi vypovedala

plnomocenstvo dňa 1. 6. 1998 vo všetkých veciach, v ktorých ho zastupovala. Vzhľadom na

to, že odporca nepredložil riadne plnomocenstvo na zastupovanie v predmetnej veci

advokátkou JUDr. Z. C., ani inou osobou, preto súd ďalej nekonal s advokátkou JUDr. Z.

C.

V predmetnej veci konanie komplikuje spôsob doručenia písomnosti odporcovi

v Kanade, čím sa konanie predlžuje, akonáhle bude vykonané doručenie rozsudku

a odvolania vo veci odporcovi príslušným úradným postupom, po vrátení doručenky bude

vec predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Netrváme na ústnom pojednávaní o sťažnosti v konaní pred Ústavným súdom SR.“

Ústavný súd nariadil verejné ústne pojednávanie na 23. september 2004.

Na tomto pojednávaní, ktoré sa konalo bez účasti okresného súdu (ktorý svoju účasť

neospravedlnil), právny zástupca sťažovateľky zotrval na obsahu sťažnosti sťažovateľky

a zaujal stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu z 22. júla 2004 (Spr 68/04).

Uviedol aj ďalšie skutočnosti, predovšetkým to, že sťažovateľka upozornila okresný súd na

možnosť vypočutia M. K. podľa o medzinárodnom práve

súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov. Tento návrh sťažovateľky ani ďalší

návrh na ustanovenie opatrovníka na doručovanie v Kanade okresný súd podľa nej

neakceptoval. Na otázku ústavného súdu, z akého zdroja pochádza informácia sťažovateľky

o smrti M. K., sťažovateľka sama uviedla, že vo V. sa o takej správe dozvedela od istého

pána S.

Sťažovateľka na záver zhrnula svoje stanovisko a jej právny zástupca sa vyjadril

k trovám konania tak, že požaduje úhradu trov konania za tri úkony a náhradu cestovného.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho práva

upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“ , a porušenia práva upraveného v čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“,

v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (),

pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným... rozhodnutím. Nestačí, ak

štátny orgán vo veci koná“ (). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza

až „právoplatným rozhodnutím súdu...“ ().

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za

súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho

spisu zistil, že konanie vedené pod sp. zn. sa týka návrhu proti M. K. na vydanie

časti dedičstva podľa po poručiteľovi E. K. Návrhy tohto

typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Z uvedených

dôvodov ústavný súd konštatoval, že vec nemožno posúdiť ako právne a skutkovo zložitú

a pri sústredenom postupe okresného súdu ju možno uzavrieť bez zbytočných prieťahov

v konaní. Skutočnosťou, ktorá sa môže podieľať na dĺžke konania, je pobyt odporcu

v Kanade, pretože dochádza k uplatneniu pravidiel právnej pomoci s cudzím prvkom

v občianskoprávnom konaní, ktoré si vyžaduje vstup iného ako súdneho orgánu do

komunikácie, resp. do procesu doručovania rozhodnutia. Ani táto skutočnosť však

neodôvodňuje nedoručenie rozsudku okresného súdu vo veci sťažovateľky od roku 1999.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v konaní sp. zn. , bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto

súdneho konania. Ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľky ako aktívne a súčinnostné,

ktoré zásadným spôsobom neprispelo k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom.

Sťažovateľka 13. októbra 1998 a 16. februára 1999 podala sťažnosti na prieťahy v konaní.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným

prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd zo spisu zistil, že návrh sťažovateľky na vydanie časti dedičstva bol

doručený okresnému súdu 27. februára 1995.

Po tomto dátume konanie vo veci prebiehalo nasledovne:

1. Dňa 7. septembra 1995 (1. sudkyňa JUDr. H.) bolo pojednávanie za účasti

navrhovateľky (sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom) a jej právneho zástupcu

odročené na neurčito za účelom vypočutia odporcu s trvalým pobyt v Kanade.

2. Dňa 24. októbra 1995 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vypočutý

právny zástupca navrhovateľky. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

3. Okresný súd 4. februára 1996 prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) požiadal Generálny konzulát Slovenskej

republiky v Montreale (ďalej len „konzulát“) o doručenie písomností odporcovi.

4. Okresný súd uznesením č. k. -103 z 15. mája 1996 ustanovil tlmočníčku

v jazyku anglickom na preklad písomností.

5. Okresný súd 5. júla 1996 priznal odmenu pre tlmočníčku.

6. Okresný súd 6. decembra 1996 odročil nariadené pojednávanie (nedošla odpoveď

z ministerstva) na 7. február 1997.

7. Okresnému súdu bolo 16. januára 1997 doručené potvrdenie Veľvyslanectva

Slovenskej republiky v Kanade (ďalej len „veľvyslanectvo“) o prevzatí písomností.

8. Dňa 7. februára 1997 sa uskutočnilo (2. konajúca sudkyňa JUDr. J. K.)

pojednávanie, ktoré bolo odročené na 18. apríl 1997.

9. Dňa 6. marca 1997 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie advokátky JUDr. Z.

C. v mene M. K., Kanada (predložené splnomocnenie z 19. decembra 1996).

10. Z úradného záznamu z 23. októbra 1998 vyplýva pridelenie veci Mgr. T.

(3. sudkyňa vo veci) pred pojednávaním konaným 18. apríla 1997.

11. Vec bola 6. novembra 1998 pridelená JUDr. Z. (4. sudkyňa vo veci).

12. Okresný súd 11. februára 1999 odpovedal na sťažnosť právneho zástupcu

sťažovateľky.

13. Dňa 16. februára 1999, ako aj 27. apríla 1999 bol daný pokyn na pripojenie

spisov sp. zn. , resp. sp. zn. D 336/54 k tomuto spisu.

14. Sudkyňa dala 27. apríla 1999 pokyn na nariadenie pojednávania na 14. jún 1999.

15. JUDr. C. 18. mája 1999 okresnému súdu oznámila, že odporca ju nepoveril

zastupovaním.

16. Právny zástupca navrhovateľky zaslal 27. mája 1999 stanovisko k vyjadreniu

odporcu.

17. Dňa 14. júna 1999 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli vypočutí

navrhovateľka i jej právny zástupca.

18. Okresný súd vyzval 16. júna 1999 právnu zástupkyňu odporcu, aby sa vyjadrila

k otázke zastupovania odporcu.

19. Právna zástupkyňa odporcu doručila 18. júna 1999 okresnému súdu vyjadrenie,

že vypovedala splnomocnenie na jeho zastupovanie 1. júna 1998 a že nemá k dispozícii

originál splnomocnenia z 19. decembra 1996.

20. Okresný súd rozhodol 2. júla 1999 vo veci rozsudkom (v časti o zastavení

konania a povinnosti vydať žalobkyni označené nehnuteľnosti).

21. Listom z 12. júla 1999 právny zástupca navrhovateľky vyčíslil trovy konania vo

výške 28 061,80 Sk.

22. Navrhovateľka podala 1. októbra 1999 odvolanie proti výroku o zastavení

konania, pretože z parciel vo vložke č. 18 a č. 20 žiadala vyňať iba lesnú pôdu

23. Okresný súd ustanovil uznesením č. k. -144 z 25. októbra 1999

tlmočníčku z anglického jazyka na preklad rozhodnutia okresného súdu a odvolania

navrhovateľky.

24. Sudkyňa dala 25. februára 2000 pokyn na odoslanie písomností ministerstvu.

25. Veľvyslanectvo zaslalo 29. júna 2000 potvrdenie o doručení zásielok 27. marca

2000.

26. Veľvyslanectvo zaslalo 29. júna 2000 doručenku na podpis M. K. s tým, aby mu

ju vrátil v pripravenej obálke.

27. Dňa 7. februára 2001 bol spis sp. zn. s podaným odvolaním doručený

Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaní

28. Krajský súd v Trnave vrátil 3. mája 2001 spis okresnému súdu ako predčasne

predložený.

29. Okresný súd 4. júna 2001 opakovane dožiadal veľvyslanectvo prostredníctvom

ministerstva o doručenie písomností M. K.

30. Veľvyslanectvo oznámilo 16. júla 2001 okresnému súdu, že doručenka

s podpisom mu nebola vrátená.

31. Sudkyňa napísala 27. augusta 2001 žiadosť o doručenie priamo generálnemu

konzulátu (doručenka vrátená 4. októbra 2001).

32. Navrhovateľka oznámila 22. októbra 2001 okresnému súdu, že podľa jej zistení

mal M. K. zomrieť vo svojom bydlisku v presne nezistený dátum v roku 1999.

33. Veľvyslanectvo 14. februára 2002 zaslalo doklad pošty o doručení zásielky

advokátovi a upozornilo na možnosť priameho doručenia.

34. Dňa 21. marca 2002 sudkyňa (5. konajúca sudkyňa vo veci JUDr. M.) urobila

úradný záznam o založení oznámenia do spisu.

35. Sudkyňa listom zo 4. septembra. 2002 adresovaným ministerstvu zisťovala, kam

má zaslať poplatok za priame doručenie zásielky.

36. Veľvyslanectvo oznámilo 4. novembra 2002 okresnému súdu tú istú adresu, ktorú

mu oznámilo už 14. februára 2002.

37. Okresný súd požiadal 10. decembra 2002 ministerstvo o zaslanie prepočtu kurzu

kanadského dolára (CAD).

38. Ministerstvo 15. januára 2003 okresnému súdu oznámilo, že s dožiadaním

o doručenie písomností do Kanady je potrebné obrátiť sa na Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky.

39. Podpredsedníčka okresného súdu odpovedala 17. januára 2003 na sťažnosť

navrhovateľky (Spr 1760/02).

40. Okresný súd požiadal 3. marca 2003 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky o doručenie zásielky.

41. Ministerstvo vrátilo 14. marca 203 vec okresnému súdu, keďže bolo možné

doručovať priamo prostredníctvom veľvyslanectva.

42. Dňa 18. júla 2003 bol rozsudok č. k. -136 doručený súdnej tlmočníčke

PhDr. J.

43. Podpredsedníčka okresného súdu listom z 21. júla 2003 informovala právneho

zástupcu navrhovateľky o stave konania.

44. Dňa 11. novembra 2003 nahliadol do spisu JUDr. K., právny zástupca

navrhovateľky (úradný záznam).

45. Okresný súd urgoval 15. decembra 2003 vrátenie spisu sp. zn. D 6912/93.

46. Štátne notárstvo v Trenčíne 15. decembra 2003 rozhodlo rozhodnutím sp. zn.

zo 6. septembra 1988, že dedičstvo po neb. V. K. nadobúda A. K.

Z vyjadrenia okresného súdu vyplynulo, že konajúca sudkyňa zabezpečovala

v decembri 2003 a v máji 2004 tlačivá potrebné na doručenie písomností v cudzine

a úpravou z 29. júna 2004 dala pokyn na predloženie vyplnených tlačív na preklad do

francúzskeho jazyka.

Z uvedených skutočností vyplýva, že doterajšie konanie okresného súdu vo veci

sp. zn. možno rozdeliť na dve obdobia.

V prvom období, od doručenia návrhu okresnému súdu (27. februára 1995) až do

rozhodnutia vo veci samej rozsudkom č. k. -136, okresný súd konal v zásade

plynulo s výnimkou obdobia nečinnosti od 7. februára 1997 do 16. februára 1999, t. j.

nečinnosti v priebehu dvoch rokov.

V druhom období od októbra 1999 až po súčasnosť okresný súd doručoval rozsudok

v označenej veci a odvolanie sťažovateľky z 1. októbra 1999 odporcovi v Kanade. Ústavný

súd hodnotil konanie okresného súdu počas tohto obdobia (približne päť rokov) ako

neefektívne, ktoré možno v značnej miere pripísať na jeho vrub (hoci sa na procese

doručovania v cudzine podieľajú aj iné orgány verejnej moci či už v Slovenskej republike

alebo v Kanade), pretože uvedené písomnosti stále neboli odporcovi doručené, čím konanie

pred okresným súdom nemožno považovať za skončené a ani nemožno konať o odvolaní

sťažovateľky na súde vyššieho stupňa.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že konanie

okresného súdu sp. zn. ani po období takmer desiatich rokov nie je právoplatne

skončené. Vzhľadom na to, že okresný súd v rámci tohto obdobia bol nečinný celkovo dva

roky a ani po rozhodnutí vo veci samej počas ďalších piatich rokov neurobil také účinné

úkony, ktoré by smerovali k úspešnému doručeniu jeho rozsudku, ako i odvolania

sťažovateľky odporcovi v Kanade, ústavný súd rozhodol, že v konaní vedenom na

okresnom súde pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa

a právo podľa dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,

rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva

sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru v zmysle

ods. 3 prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa : „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.“

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“.

Sťažovateľka požadovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo

výške 200 000 Sk, pričom v odôvodnení sťažnosti okrem iného uviedla:

„Vzhľadom na celkovú doterajšiu dĺžku konania... konkrétne na okolnosti prípadu,

najmä dlhodobú nečinnosť Okresného súdu, ako aj so zreteľom na skutočnosť, že vo veci

nebolo ku dňu podania sťažnosti meritórne rozhodnuté, pričom vec nie je v štádiu, v ktorom

by bolo možné predpokladať jej skoré právoplatné skončenie... sťažovateľka navrhuje, aby

jej Ústavný súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy v takej výške, ktorou by aspoň čiastočne

kompenzoval škodu, ktorú štát sťažovateľke spôsobil prieťahmi v konaní.“

S prihliadnutím na celkovú dobu nečinnosti okresného súdu v konaní vo veci

sp. zn.16 C 39/95, berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovateľka sa o predĺženie tejto doby

zásadne nepričinila, a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu vrátane pozície

sťažovateľky sprevádzanej pocitom neistoty, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti

ústavný súd považoval priznanie sumy 40 000 Sk sťažovateľke za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo

zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľke vznikli

v súvislosti s jej zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. K., ktoré

tento vyčíslil sumou 14 242 Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 a § 25 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb), pričom vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok 2003, ktorá bola 13 602 Sk

(pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2004). Náhrada bola priznaná za dva úkony po

4 270 Sk a po 130 Sk režijný paušál, za jeden úkon 4 530 Sk a 140 Sk režijný paušál, ako aj

za cestovné 772 Sk.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a

v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2004