Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 103/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya

a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti A. M., bytom P. B.,

zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., Advokátska kancelária, P. B., ktorou namietal

porušenie základného práva podľa postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. , na neverejnom zasadnutí

29. septembra 2004 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo A. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 .

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk

(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Žilina p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania A. M. v sume

10 800 Sk (slovom desaťtisícosemsto slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne

JUDr. A. K., Advokátska kancelária, P. B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti A. M. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 zo 7. apríla 2004 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť (z 8. marca 2004) A. M., bytom P. B.

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., Advokátska kancelária,

P. B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“),

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

16 C 197/01.

Sťažovateľ prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne uviedol, že

11. septembra 2001 podal okresnému súdu návrh na začatie konania vo veci náhrady škody

na zdraví spôsobenej ťažkým pracovným úrazom proti podnikateľovi RNDr. J. S.– GEOST,

so sídlom Ž. (ďalej aj „žalovaný“). Listom z 12. novembra 2001 bol pôvodný návrh

rozšírený aj o vedľajšieho účastníka – Slovenskú poisťovňu, a. s., Z., pracovisko Ž.

Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne viackrát telefonicky požiadal

o vytýčenie termínu pojednávania v predmetnej veci, avšak bezvýsledne. Listom z 10. júna

2003 sa preto obrátil na predsedu okresného súdu so „žiadosťou o zjednanie nápravy

a vytýčenie termínu pojednávania“. Ďalším listom zo 14. augusta 2003 zaslal predsedovi

Krajského súdu v Žiline sťažnosť na prieťahy v konaní. Okresný súd sťažovateľovi listom

z 22. septembra 2003 oznámil, že v predmetnej veci došlo k prieťahom v konaní, ktoré boli

spôsobené veľkým množstvom sporov, ktoré mal pridelené na prejednávanie

a rozhodovanie zákonný sudca. Listom z 22. októbra 2003 Krajský súd v Žiline

sťažovateľovi oznámil, že okresný súd posúdil podanú sťažnosť „ako opodstatnenú a učinil

prvé kroky k odstráneniu stavu nečinnosti“. Právnej zástupkyni sťažovateľa bolo

29. septembra 2003 doručené uznesenie okresného súdu z 25. septembra 2003, ktorým ju

vyzval na odstránenie vád podaného návrhu. Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne nedostatky návrhu odstránil listom z 29. septembra 2003. Okresný súd od tohto

dátumu vo veci neurobil podľa sťažovateľa žiadne ďalšie úkony. V predmetnej veci podľa

sťažovateľa došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa . V posudzovanom konaní ide o vec, ktorá sa týka

zdravotne ťažko postihnutého občana, ktorého zdravie je poškodené na základe ťažkého

pracovného úrazu. Podľa sťažovateľa v tomto prípade došlo aj k porušeniu príslušných

ustanovení (ďalej len „OSP“), najmä , podľa

ktorého má súd vo veci postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá. Uvedený stav konania sa negatívne odzrkadľuje na už zhoršenom zdravotnom

stave sťažovateľa, ktorý si vyžaduje sústavnú dennú opateru, kvôli čomu bola jeho

manželka vo svojom zamestnaní nútená dať výpoveď a stať sa opatrovateľkou ťažko

postihnutého manžela.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby

ústavný súd v predmetnej veci vydal nasledovné rozhodnutie:

„Právo navrhovateľa (sťažovateľa, pozn.) na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov podľa prvá veta SR bolo v konaní sp. zn.

Okresným súdom v Žiline porušené.

Okresnému súdu v Žiline sa prikazuje, aby v konaní sp. zn. konal bez

zbytočných prieťahov.

Navrhovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,- Sk,

ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť navrhovateľovi do dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške

11.114,50 Sk na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. A. K. (...) a to do 15 dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľ ďalej uviedol, že požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške

20 000 Sk, „(...) ktoré by zodpovedalo nesporným prieťahom v konaní a tak čiastočne

poskytlo navrhovateľovi určitú satisfakciu za spôsobenú právnu neistotu a pocit krivdy,

zvlášť, keď navrhovateľ dovtedy riadne pracoval, pričom ochrany súdom sa domáha

prvýkrát v živote a na vytýčenie termínu pojednávania čaká viac ako dva roky“.

V podaní z 3. mája 2004 doručenom ústavnému súdu 6. mája 2004 splnomocnená

právna zástupkyňa v mene sťažovateľa oznámila, že súhlasí s upustením od konania

verejného ústneho pojednávania v predmetnej veci.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti sťažovateľa

podaním sp. zn. Spr 3517/04 z 9. júla 2004, v ktorom poukázal na stanovisko zákonného

sudcu prejednávajúceho predmetnú vec z 30. júna 2004 predložené ústavnému súdu

v prílohe listu z 9. júla 2004. Okrem podrobného popisu priebehu posudzovaného konania

v ňom zákonný sudca uviedol:

„K ústavnej sťažnosti navrhovateľa je potrebné uviesť, že navrhovateľ

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sa dopustil radov procesných pochybení, ktoré

mali za následok, že súd bol povinný v zmysle niekoľkokrát vyzývať právnu

zástupkyňu navrhovateľa na odstránenie týchto vád. Tieto nedostatky vyplývajú

z ustanovenia spočívajúce: v chybnom označení obchodného mena

odporcu, v neurčitosti žalobného petitu návrhu a neurčitosti špecifikácie žalobného nároku

na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia tak, ako bolo vyššie uvedené.

Procesný návrh navrhovateľa na pripustenie vedľajšieho účastníka do konania bol

učinený až na základe rozšíreného návrhu zo dňa 12. 11. 2001, pričom v písomnom podaní

zo dňa 29. 09. 2003 navrhovateľ nesprávne označil tohto vedľajšieho účastníka dodatkom –

pracovisko Ž., ktorý právnu subjektivitu nemá. Pokiaľ zo strany navrhovateľa

prostredníctvom právnej zástupkyne dôjde k odstráneniu všetkých vád podaného návrhu,

súd vo veci vytýči termín pojednávania, pretože vady, ktoré doposiaľ zo strany neboli

odstránené, majú význam z hľadiska posudzovania podmienok z hľadiska hmotného práva,

premlčacej lehoty a pod. Z týchto dôvodov žiadam, aby navrhovateľovi nebol priznaný

nárok na zaplatenie primeraného zadosťučinenia a trov konania.“

Okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľa sp. zn. Spr 3517/04 z 9. júla

2004 taktiež vyjadril svoj súhlas s upustením od konania verejného ústneho pojednávania

v predmetnej veci.

Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania v predmetnej veci.

Sťažovateľ podal 13. septembra 2001 na okresnom súde žalobu „o náhradu škody na

zdraví“ zo 14. novembra 2000, proti zamestnávateľovi, ktorého označil ako: „RNDr. J. S. -

GOEST, súkromný podnikateľ, Ž. (...)“. Predmetom konania vedeného v predmetnej veci je

odškodnenie pracovného úrazu (nárok na náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia).

Listom zo 14. septembra 2001 vyzval okresný súd žalovaného, aby sa písomne

v lehote 15 dní vyjadril k žalobe. Žalovaný sa k predmetnej veci vyjadril prostredníctvom

svojho právneho zástupcu listom z 2. októbra 2001 doručeným okresnému súdu 15. októbra

2001.

Sťažovateľ v podaní z 12. novembra 2001 (doručenom okresnému súdu

14. novembra 2001) prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhol pripustenie vstupu

„Slovenskej poisťovne, a. s., Z., pracovisko Ž.“ do konania ako vedľajšieho účastníka na

strane žalovaného.

Vo veci konajúci sudca nechal pokynom z 25. septembra 2003 zaslať návrh

z 12. novembra 2001 spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s., B., odštepnému

závodu Z., spolu s výzvou na vyjadrenie, či súhlasí s návrhom sťažovateľa, aby do konania

vstúpila ako vedľajší účastník, a súčasne uznesením z 25. septembra 2003 vyzval právnu

zástupkyňu sťažovateľa, aby v lehote 10 dní odstránila vady podaného návrhu.

Právna zástupkyňa sťažovateľa podaním z 29. septembra 2003 odpovedala na výzvu

okresného súdu z 25. septembra 2003 na odstránenie vád návrhu. Allianz – Slovenská

poisťovňa, a. s., reagovala na výzvu okresného súdu listom z 3. októbra 2003 doručeným

okresnému súdu 10. októbra 2003, v ktorom mu oznámila, že zaslaný návrh odstupujú

Sociálnej poisťovni, na ktorú od 1. apríla 2002 prešla agenda poistenia zodpovednosti

zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

Z uvedeného dôvodu nevstupujú do konania ako vedľajší účastník.

Sociálna poisťovňa, pobočka Ž., listom zo 17. októbra 2003 (doručeným 24. októbra

2003) požiadala okresný súd o vyhotovenie a zaslanie fotokópií „prvotného žalobného

návrhu prípadne ďalších napadnutých podaní“ s tým, že po ich doručení vykoná

v predmetnej veci procesný úkon podľa alebo a súčasne podá aj

písomné vyjadrenie k obsahu žaloby.

Na základe pokynu zákonného sudcu zo 17. marca 2004 boli Sociálnej poisťovni,

pobočke Ž., zaslané vyžiadané fotokópie podaní. Právna zástupkyňa sťažovateľa bola

opätovne uznesením č. k. -47 z 24. marca 2004 pod hrozbou odmietnutia

podania vyzvaná, aby v lehote 10 dní odstránila vady návrhu týkajúce sa petitu, a súčasne

jej okresný súd osobitným listom z 24. marca 2004 oznámil, že Allianz – Slovenská

poisťovňa, a. s., nevstupuje do konania ako vedľajší účastník (pričom v prílohe tohto listu

jej okresný súd zaslal vyjadrenie Allianz – Slovenskej poisťovne, a. s., zo 17. októbra

2003).

Právna zástupkyňa sťažovateľa odpovedala na výzvu okresného súdu podaním

zo 6. apríla 2004.

Podľa úradného záznamu z 23. apríla 2004 bol spis v predmetnej veci predložený

splnomocnenej právnej zástupkyni Sociálnej poisťovne, pobočky Ž., na preštudovanie.

Sociálna poisťovňa, pobočka Ž., podaním z 26. apríla 2004 (doručeným okresnému

súdu 28. apríla 2004) okresnému súdu oznámila svoj vstup do konania a súčasne zaujala

stanovisko k predmetu sporu.

Okresný súd uznesením č. k. -60 z 28. júna 2004 vyzval právnu

zástupkyňu sťažovateľa pod hrozbou odmietnutia podania, aby v lehote 10 dní od jeho

doručenia odstránila vady návrhu doplnením náležitostí konkretizovaných v predmetnom

uznesení.

III.

1. 1. Podľa ustanovenia prvej vety : „Každý má právo, aby sa

jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu

v primeranej dobe. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (,

).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. ).

1. 2. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je sťažovateľova

žaloba o náhradu škody v súvislosti s pracovným úrazom, konkrétne uplatnenie práva na

náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Ústavný súd z obsahu súdneho

spisu, z vyjadrení sťažovateľa a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa

vzťahujúcich listín nezistil, že by na dosiaľ uplynutú dobu predmetného konania mohla mať

vplyv prípadná skutková alebo právna zložitosť veci. Svedčí o tom stav, v akom sa konanie

v čase podania ústavnej sťažnosti nachádzalo. Okresný súd v danom čase ešte vec meritórne

neprejednával. Zaoberal sa otázkami týkajúcimi sa podmienok konania, okruhu účastníkov

konania a odstraňovaním nedostatkov v zákonom predpísaných náležitostiach návrhu. Jeho

aktivita teda spočívala v procesných úkonoch smerujúcich k príprave pojednávania

a meritórnemu prejednaniu veci.

1. 3. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania, resp. jeho právnej zástupkyne

prispelo de facto k predĺženiu doby prerokovania uvedenej veci, predovšetkým v dôsledku

nedostatkov v zákonom predpísaných náležitostiach podaného návrhu na začatie konania.

Právna zástupkyňa sťažovateľa bola na tieto nedostatky opakovane upozornená (uznesenia

z 25. septembra 2003, z 24. marca 2004 a z 28. júna 2004 vrátane výzvy na ich odstránenie)

s poučením o prípadných procesných následkoch neodstránenia nedostatkov v zákonom

predpísaných náležitostiach podaného návrhu.

Nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach návrhu na začatie konania

účastníka konania namietajúceho porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov patria medzi okolnosti, na ktoré ústavný súd prihliada pri

posudzovaní tvrdenia sťažovateľa o porušení označeného základného práva. Uvedené

skutočnosti na strane sťažovateľa majúce vplyv na predĺženie doby konania však samy

osebe nevylučujú zodpovednosť súdu za zbytočné prieťahy v konaní spôsobené jeho

nesprávnym či neefektívnym postupom, alebo dokonca nečinnosťou (obdobne napr.

, , , ).

1. 4. Ústavný súd preto skúmal existenciu namietaných zbytočných prieťahov

v označenom konaní aj použitím ďalšieho kritéria, ktorým bol postup okresného súdu

v predmetnej veci.

Ústavný súd zistil, že v období od 14. novembra 2001, keď bolo okresnému súdu

doručené podanie právnej zástupkyne sťažovateľa týkajúce sa vstupu Slovenskej poisťovne,

a. s., do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, do 25. septembra 2003,

keď zákonný sudca nariadil zaslať uvedené podanie právnej zástupkyne sťažovateľa

spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa a. s., B., odštepnému závodu Z., spolu s výzvou

na vyjadrenie, či súhlasí s návrhom, aby do konania vstúpila ako vedľajší účastník,

a súčasne vyzvať právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby v lehote 10 dní odstránila vady

podaného návrhu (viac ako dvadsaťdva mesiacov), nevykonal okresný súd žiadny procesný

úkon smerujúci k príprave pojednávania, ako aj k následnému prejednaniu a rozhodnutiu

predmetnej veci.

Ústavný súd dospel k záveru, že uvedené obdobie neodôvodnenej nečinnosti

okresného súdu je potrebné kvalifikovať ako obdobie, v ktorom dochádzalo k zbytočným

prieťahom v posudzovanom konaní. V dôsledku uvedených zbytočných prieťahov bolo

porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v (bod 1 výrokovej časti nálezu).

2. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou takéhoto výroku vo vzťahu k okresnému

súdu domáhal.

Pretože ústavný súd zistil, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na

prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa , prikázal

okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto

nálezu). Tým nie je dotknutá právomoc okresného súdu skúmať existenciu podmienok

posudzovaného konania a v prípade záveru o ich nesplnení s následkom, že z uvedeného

dôvodu nemožno v konaní pokračovať, napr. v dôsledku neodstránenia nedostatkov

v zákonom predpísaných náležitostiach návrhu na začatie konania, rozhodnúť príslušným

spôsobom bez meritórneho prejednania veci.

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia

vo výške 20 000 Sk z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpel v dôsledku neprimeranej

dĺžky konania.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno

napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto

porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú

nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu

20 000 Sk (bod 3 výroku tohto nálezu). Táto suma zohľadňuje charakter zbytočných

prieťahov v konaní a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu v pocitoch

právnej neistoty.

Pri posúdení intenzity nemajetkovej ujmy sťažovateľa prihliadal ústavný súd okrem

dĺžky posudzovaného konania a zistených zbytočných prieťahov, na ktorých nemal podiel

sťažovateľ ani jeho právna zástupkyňa (viac ako dvadsaťdva mesiacov) na jednej strane aj

na skutočnosť, že predmet sporu sa dotýka mimoriadne citlivej oblasti životných záujmov

sťažovateľa, a na strane druhej aj na skutočnosť, že sťažovateľ, resp. jeho právna

zástupkyňa prispeli k predĺženiu doby prerokovania uvedenej veci v dôsledku nedostatkov

v zákonom predpísaných náležitostiach podaného návrhu.

4. Sťažovateľ žiadal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne priznať náhradu trov

konania pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa uplatnila trovy právneho

zastúpenia vo výške 11 114,50 Sk.

Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal z ustanovenia

, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c), § 19 ods. 3, § 22

ods. 3 a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška

č. “).

Predmetom konania pred ústavným súdom o sťažnosti v zmysle je

ochrana základných ľudských práv a slobôd. Predmet tohto konania je v zásade

nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením,

ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, alebo s hodnotou

predmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (, ).

Prvý úkon právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom) bol realizovaný právnou zástupkyňou sťažovateľa v roku 2003 (ako to vyplýva

z predloženého splnomocnenia zo 17. septembra 2003). Druhý úkon právnych služieb

(písomné podanie vo veci samej) realizovala právna zástupkyňa sťažovateľa v roku 2004.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2003

v konaní pred ústavným súdom predstavuje 4 270 Sk (základom pre výpočet je priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2002

vo výške 12 811 Sk) a hodnota režijného paušálu 128 Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny

za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2004 v konaní pred ústavným súdom

predstavuje 4 534 Sk a hodnota režijného paušálu 136 Sk. Ústavný súd preto v súlade

s ustanovením priznal náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 10 800 Sk (bod 4 výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej časti návrhu na

priznanie úhrady trov konania nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2004