Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 103/04
PDF · 245.63 KB
No categories available
III. ÚS 103/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya
a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti A. M., bytom P. B.,
zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., Advokátska kancelária, P. B., ktorou namietal
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 197/01, na neverejnom zasadnutí
29. septembra 2004 takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 197/01 p o r u š i l
základné právo A. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 197/01 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. A. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk
(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Žilina p o v i n n ý
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania A. M. v sume
10 800 Sk (slovom desaťtisícosemsto slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne
JUDr. A. K., Advokátska kancelária, P. B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Sťažnosti A. M. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 103/04-9 zo 7. apríla 2004 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť (z 8. marca 2004) A. M., bytom P. B.
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., Advokátska kancelária,
P. B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
16 C 197/01.
Sťažovateľ prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne uviedol, že
11. septembra 2001 podal okresnému súdu návrh na začatie konania vo veci náhrady škody
na zdraví spôsobenej ťažkým pracovným úrazom proti podnikateľovi RNDr. J. S.– GEOST,
so sídlom Ž. (ďalej aj „žalovaný“). Listom z 12. novembra 2001 bol pôvodný návrh
rozšírený aj o vedľajšieho účastníka – Slovenskú poisťovňu, a. s., Z., pracovisko Ž.
Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne viackrát telefonicky požiadal
o vytýčenie termínu pojednávania v predmetnej veci, avšak bezvýsledne. Listom z 10. júna
2003 sa preto obrátil na predsedu okresného súdu so „žiadosťou o zjednanie nápravy
a vytýčenie termínu pojednávania“. Ďalším listom zo 14. augusta 2003 zaslal predsedovi
Krajského súdu v Žiline sťažnosť na prieťahy v konaní. Okresný súd sťažovateľovi listom
z 22. septembra 2003 oznámil, že v predmetnej veci došlo k prieťahom v konaní, ktoré boli
spôsobené veľkým množstvom sporov, ktoré mal pridelené na prejednávanie
a rozhodovanie zákonný sudca. Listom z 22. októbra 2003 Krajský súd v Žiline
sťažovateľovi oznámil, že okresný súd posúdil podanú sťažnosť „ako opodstatnenú a učinil
prvé kroky k odstráneniu stavu nečinnosti“. Právnej zástupkyni sťažovateľa bolo
29. septembra 2003 doručené uznesenie okresného súdu z 25. septembra 2003, ktorým ju
vyzval na odstránenie vád podaného návrhu. Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne nedostatky návrhu odstránil listom z 29. septembra 2003. Okresný súd od tohto
dátumu vo veci neurobil podľa sťažovateľa žiadne ďalšie úkony. V predmetnej veci podľa
sťažovateľa došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V posudzovanom konaní ide o vec, ktorá sa týka
zdravotne ťažko postihnutého občana, ktorého zdravie je poškodené na základe ťažkého
pracovného úrazu. Podľa sťažovateľa v tomto prípade došlo aj k porušeniu príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), najmä § 100 ods. 1, podľa
ktorého má súd vo veci postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá. Uvedený stav konania sa negatívne odzrkadľuje na už zhoršenom zdravotnom
stave sťažovateľa, ktorý si vyžaduje sústavnú dennú opateru, kvôli čomu bola jeho
manželka vo svojom zamestnaní nútená dať výpoveď a stať sa opatrovateľkou ťažko
postihnutého manžela.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby
ústavný súd v predmetnej veci vydal nasledovné rozhodnutie:
„Právo navrhovateľa (sťažovateľa, pozn.) na prerokovanie jeho veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR bolo v konaní sp. zn. 16 C 197/01
Okresným súdom v Žiline porušené.
Okresnému súdu v Žiline sa prikazuje, aby v konaní sp. zn. 16 C 197/01 konal bez
zbytočných prieťahov.
Navrhovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,- Sk,
ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť navrhovateľovi do dvoch mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške
11.114,50 Sk na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. A. K. (...) a to do 15 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Sťažovateľ ďalej uviedol, že požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške
20 000 Sk, „(...) ktoré by zodpovedalo nesporným prieťahom v konaní a tak čiastočne
poskytlo navrhovateľovi určitú satisfakciu za spôsobenú právnu neistotu a pocit krivdy,
zvlášť, keď navrhovateľ dovtedy riadne pracoval, pričom ochrany súdom sa domáha
prvýkrát v živote a na vytýčenie termínu pojednávania čaká viac ako dva roky“.
V podaní z 3. mája 2004 doručenom ústavnému súdu 6. mája 2004 splnomocnená
právna zástupkyňa v mene sťažovateľa oznámila, že súhlasí s upustením od konania
verejného ústneho pojednávania v predmetnej veci.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti sťažovateľa
podaním sp. zn. Spr 3517/04 z 9. júla 2004, v ktorom poukázal na stanovisko zákonného
sudcu prejednávajúceho predmetnú vec z 30. júna 2004 predložené ústavnému súdu
v prílohe listu z 9. júla 2004. Okrem podrobného popisu priebehu posudzovaného konania
v ňom zákonný sudca uviedol:
„K ústavnej sťažnosti navrhovateľa je potrebné uviesť, že navrhovateľ
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sa dopustil radov procesných pochybení, ktoré
mali za následok, že súd bol povinný v zmysle § 43 ods. 1 OSP niekoľkokrát vyzývať právnu
zástupkyňu navrhovateľa na odstránenie týchto vád. Tieto nedostatky vyplývajú
z ustanovenia § 79 ods. 1 OSP spočívajúce: v chybnom označení obchodného mena
odporcu, v neurčitosti žalobného petitu návrhu a neurčitosti špecifikácie žalobného nároku
na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia tak, ako bolo vyššie uvedené.
Procesný návrh navrhovateľa na pripustenie vedľajšieho účastníka do konania bol
učinený až na základe rozšíreného návrhu zo dňa 12. 11. 2001, pričom v písomnom podaní
zo dňa 29. 09. 2003 navrhovateľ nesprávne označil tohto vedľajšieho účastníka dodatkom –
pracovisko Ž., ktorý právnu subjektivitu nemá. Pokiaľ zo strany navrhovateľa
prostredníctvom právnej zástupkyne dôjde k odstráneniu všetkých vád podaného návrhu,
súd vo veci vytýči termín pojednávania, pretože vady, ktoré doposiaľ zo strany neboli
odstránené, majú význam z hľadiska posudzovania podmienok z hľadiska hmotného práva,
premlčacej lehoty a pod. Z týchto dôvodov žiadam, aby navrhovateľovi nebol priznaný
nárok na zaplatenie primeraného zadosťučinenia a trov konania.“
Okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľa sp. zn. Spr 3517/04 z 9. júla
2004 taktiež vyjadril svoj súhlas s upustením od konania verejného ústneho pojednávania
v predmetnej veci.
Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh
a stav konania v predmetnej veci.
Sťažovateľ podal 13. septembra 2001 na okresnom súde žalobu „o náhradu škody na
zdraví“ zo 14. novembra 2000, proti zamestnávateľovi, ktorého označil ako: „RNDr. J. S. -
GOEST, súkromný podnikateľ, Ž. (...)“. Predmetom konania vedeného v predmetnej veci je
odškodnenie pracovného úrazu (nárok na náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia).
Listom zo 14. septembra 2001 vyzval okresný súd žalovaného, aby sa písomne
v lehote 15 dní vyjadril k žalobe. Žalovaný sa k predmetnej veci vyjadril prostredníctvom
svojho právneho zástupcu listom z 2. októbra 2001 doručeným okresnému súdu 15. októbra
2001.
Sťažovateľ v podaní z 12. novembra 2001 (doručenom okresnému súdu
14. novembra 2001) prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhol pripustenie vstupu
„Slovenskej poisťovne, a. s., Z., pracovisko Ž.“ do konania ako vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného.
Vo veci konajúci sudca nechal pokynom z 25. septembra 2003 zaslať návrh
z 12. novembra 2001 spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s., B., odštepnému
závodu Z., spolu s výzvou na vyjadrenie, či súhlasí s návrhom sťažovateľa, aby do konania
vstúpila ako vedľajší účastník, a súčasne uznesením z 25. septembra 2003 vyzval právnu
zástupkyňu sťažovateľa, aby v lehote 10 dní odstránila vady podaného návrhu.
Právna zástupkyňa sťažovateľa podaním z 29. septembra 2003 odpovedala na výzvu
okresného súdu z 25. septembra 2003 na odstránenie vád návrhu. Allianz – Slovenská
poisťovňa, a. s., reagovala na výzvu okresného súdu listom z 3. októbra 2003 doručeným
okresnému súdu 10. októbra 2003, v ktorom mu oznámila, že zaslaný návrh odstupujú
Sociálnej poisťovni, na ktorú od 1. apríla 2002 prešla agenda poistenia zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.
Z uvedeného dôvodu nevstupujú do konania ako vedľajší účastník.
Sociálna poisťovňa, pobočka Ž., listom zo 17. októbra 2003 (doručeným 24. októbra
2003) požiadala okresný súd o vyhotovenie a zaslanie fotokópií „prvotného žalobného
návrhu prípadne ďalších napadnutých podaní“ s tým, že po ich doručení vykoná
v predmetnej veci procesný úkon podľa § 93 alebo § 92 ods. 2 OSP a súčasne podá aj
písomné vyjadrenie k obsahu žaloby.
Na základe pokynu zákonného sudcu zo 17. marca 2004 boli Sociálnej poisťovni,
pobočke Ž., zaslané vyžiadané fotokópie podaní. Právna zástupkyňa sťažovateľa bola
opätovne uznesením č. k. 16 C 197/01-47 z 24. marca 2004 pod hrozbou odmietnutia
podania vyzvaná, aby v lehote 10 dní odstránila vady návrhu týkajúce sa petitu, a súčasne
jej okresný súd osobitným listom z 24. marca 2004 oznámil, že Allianz – Slovenská
poisťovňa, a. s., nevstupuje do konania ako vedľajší účastník (pričom v prílohe tohto listu
jej okresný súd zaslal vyjadrenie Allianz – Slovenskej poisťovne, a. s., zo 17. októbra
2003).
Právna zástupkyňa sťažovateľa odpovedala na výzvu okresného súdu podaním
zo 6. apríla 2004.
Podľa úradného záznamu z 23. apríla 2004 bol spis v predmetnej veci predložený
splnomocnenej právnej zástupkyni Sociálnej poisťovne, pobočky Ž., na preštudovanie.
Sociálna poisťovňa, pobočka Ž., podaním z 26. apríla 2004 (doručeným okresnému
súdu 28. apríla 2004) okresnému súdu oznámila svoj vstup do konania a súčasne zaujala
stanovisko k predmetu sporu.
Okresný súd uznesením č. k. 16 C 197/01-60 z 28. júna 2004 vyzval právnu
zástupkyňu sťažovateľa pod hrozbou odmietnutia podania, aby v lehote 10 dní od jeho
doručenia odstránila vady návrhu doplnením náležitostí konkretizovaných v predmetnom
uznesení.
III.
1. 1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa
jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu
v primeranej dobe. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na
splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (III. ÚS 8/04,
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania
a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. III. ÚS 29/03).
1. 2. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je sťažovateľova
žaloba o náhradu škody v súvislosti s pracovným úrazom, konkrétne uplatnenie práva na
náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Ústavný súd z obsahu súdneho
spisu, z vyjadrení sťažovateľa a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa
vzťahujúcich listín nezistil, že by na dosiaľ uplynutú dobu predmetného konania mohla mať
vplyv prípadná skutková alebo právna zložitosť veci. Svedčí o tom stav, v akom sa konanie
v čase podania ústavnej sťažnosti nachádzalo. Okresný súd v danom čase ešte vec meritórne
neprejednával. Zaoberal sa otázkami týkajúcimi sa podmienok konania, okruhu účastníkov
konania a odstraňovaním nedostatkov v zákonom predpísaných náležitostiach návrhu. Jeho
aktivita teda spočívala v procesných úkonoch smerujúcich k príprave pojednávania
a meritórnemu prejednaniu veci.
1. 3. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania, resp. jeho právnej zástupkyne
prispelo de facto k predĺženiu doby prerokovania uvedenej veci, predovšetkým v dôsledku
nedostatkov v zákonom predpísaných náležitostiach podaného návrhu na začatie konania.
Právna zástupkyňa sťažovateľa bola na tieto nedostatky opakovane upozornená (uznesenia
z 25. septembra 2003, z 24. marca 2004 a z 28. júna 2004 vrátane výzvy na ich odstránenie)
s poučením o prípadných procesných následkoch neodstránenia nedostatkov v zákonom
predpísaných náležitostiach podaného návrhu.
Nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach návrhu na začatie konania
účastníka konania namietajúceho porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov patria medzi okolnosti, na ktoré ústavný súd prihliada pri
posudzovaní tvrdenia sťažovateľa o porušení označeného základného práva. Uvedené
skutočnosti na strane sťažovateľa majúce vplyv na predĺženie doby konania však samy
osebe nevylučujú zodpovednosť súdu za zbytočné prieťahy v konaní spôsobené jeho
nesprávnym či neefektívnym postupom, alebo dokonca nečinnosťou (obdobne napr.
I. ÚS 21/00, III. ÚS 193/03, III. ÚS 105/04, III. ÚS 111/04).
1. 4. Ústavný súd preto skúmal existenciu namietaných zbytočných prieťahov
v označenom konaní aj použitím ďalšieho kritéria, ktorým bol postup okresného súdu
v predmetnej veci.
Ústavný súd zistil, že v období od 14. novembra 2001, keď bolo okresnému súdu
doručené podanie právnej zástupkyne sťažovateľa týkajúce sa vstupu Slovenskej poisťovne,
a. s., do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, do 25. septembra 2003,
keď zákonný sudca nariadil zaslať uvedené podanie právnej zástupkyne sťažovateľa
spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa a. s., B., odštepnému závodu Z., spolu s výzvou
na vyjadrenie, či súhlasí s návrhom, aby do konania vstúpila ako vedľajší účastník,
a súčasne vyzvať právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby v lehote 10 dní odstránila vady
podaného návrhu (viac ako dvadsaťdva mesiacov), nevykonal okresný súd žiadny procesný
úkon smerujúci k príprave pojednávania, ako aj k následnému prejednaniu a rozhodnutiu
predmetnej veci.
Ústavný súd dospel k záveru, že uvedené obdobie neodôvodnenej nečinnosti
okresného súdu je potrebné kvalifikovať ako obdobie, v ktorom dochádzalo k zbytočným
prieťahom v posudzovanom konaní. V dôsledku uvedených zbytočných prieťahov bolo
porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výrokovej časti nálezu).
2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou takéhoto výroku vo vzťahu k okresnému
súdu domáhal.
Pretože ústavný súd zistil, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na
prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal
okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto
nálezu). Tým nie je dotknutá právomoc okresného súdu skúmať existenciu podmienok
posudzovaného konania a v prípade záveru o ich nesplnení s následkom, že z uvedeného
dôvodu nemožno v konaní pokračovať, napr. v dôsledku neodstránenia nedostatkov
v zákonom predpísaných náležitostiach návrhu na začatie konania, rozhodnúť príslušným
spôsobom bez meritórneho prejednania veci.
3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia
vo výške 20 000 Sk z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpel v dôsledku neprimeranej
dĺžky konania.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno
napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto
porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú
nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.
Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu
20 000 Sk (bod 3 výroku tohto nálezu). Táto suma zohľadňuje charakter zbytočných
prieťahov v konaní a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu v pocitoch
právnej neistoty.
Pri posúdení intenzity nemajetkovej ujmy sťažovateľa prihliadal ústavný súd okrem
dĺžky posudzovaného konania a zistených zbytočných prieťahov, na ktorých nemal podiel
sťažovateľ ani jeho právna zástupkyňa (viac ako dvadsaťdva mesiacov) na jednej strane aj
na skutočnosť, že predmet sporu sa dotýka mimoriadne citlivej oblasti životných záujmov
sťažovateľa, a na strane druhej aj na skutočnosť, že sťažovateľ, resp. jeho právna
zástupkyňa prispeli k predĺženiu doby prerokovania uvedenej veci v dôsledku nedostatkov
v zákonom predpísaných náležitostiach podaného návrhu.
4. Sťažovateľ žiadal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne priznať náhradu trov
konania pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa uplatnila trovy právneho
zastúpenia vo výške 11 114,50 Sk.
Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal z ustanovenia
§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c), § 19 ods. 3, § 22
ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška
č. 163/2002 Z. z.“).
Predmetom konania pred ústavným súdom o sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy je
ochrana základných ľudských práv a slobôd. Predmet tohto konania je v zásade
nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením,
ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, alebo s hodnotou
predmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (III. ÚS 34/03, I. ÚS 129/03).
Prvý úkon právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom) bol realizovaný právnou zástupkyňou sťažovateľa v roku 2003 (ako to vyplýva
z predloženého splnomocnenia zo 17. septembra 2003). Druhý úkon právnych služieb
(písomné podanie vo veci samej) realizovala právna zástupkyňa sťažovateľa v roku 2004.
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2003
v konaní pred ústavným súdom predstavuje 4 270 Sk (základom pre výpočet je priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2002
vo výške 12 811 Sk) a hodnota režijného paušálu 128 Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2004 v konaní pred ústavným súdom
predstavuje 4 534 Sk a hodnota režijného paušálu 136 Sk. Ústavný súd preto v súlade
s ustanovením § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde priznal náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 10 800 Sk (bod 4 výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej časti návrhu na
priznanie úhrady trov konania nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. septembra 2004