Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 9/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2005

predbežne prerokoval sťažnosť ATEX-O, a. s., so sídlom Kubranská cesta 623, Trenčín,

zastúpenej advokátom JUDr. J. P., so sídlom Č., vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu ochranu podľa

uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 30. apríla 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ATEX-O, a. s., o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2004

doručená sťažnosť ATEX-O, a. s., so sídlom Kubranská cesta 623, Trenčín (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. J. P., so sídlom Č., vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 30. apríla 2004.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom z 15. októbra 2003 domáhal, aby

krajský súd v konaní podľa (ďalej aj „OSP“)

rozhodol o povinnosti správneho orgánu (Správy katastra Čadca) obnoviť pôvodný stav

zápisu vlastníckeho práva alebo alternatívne o povinnosti správneho orgánu konať

a rozhodnúť o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

v prospech navrhovateľa.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 30. apríla 2004 návrh sťažovateľa

zamietol, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil neodôvodnenosťou návrhu. Krajský súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „nemôže rozhodovať v konaní o nečinnosť

správneho orgánu na návrh navrhovateľa o tom, kto má byť vlastníkom predmetných

nehnuteľností a kto má byť zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník“, a poukázal na

to, že sťažovateľ „má možnosť domáhať sa svojich práv cez iné právne inštitúty v zmysle

príslušných právnych predpisov“.

Podľa názoru sťažovateľa je zdôvodnenie zamietnutia „nedôvodné a arbitrárne, lebo sa

rovná bezdôvodnému odmietnutiu prejednania a rozhodnutia o návrhu“. Nedôvodnosť

rozhodnutia je podľa sťažovateľa v tom, „že o návrhu na vyslovenie povinnosti orgánu

verejnej správy konať a rozhodnúť rozhoduje podľa § 250t Občianskeho súdneho

poriadku ...súd a preto súd nemá právo návrh zamietnuť z dôvodu, že si má sťažovateľ

uplatňovať právo proti nečinnosti orgánu verejnej správy inde, ale má o ňom rozhodnúť.

Z takéhoto zdôvodnenia vyplýva aj záver, že súd na prejednanie takéhoto návrhu nie je

príslušný a potom nemal návrh zamietnuť, ale mal konanie zastaviť. Naopak, ak súd

o návrhu rozhodol tým, že návrh zamietol mal návrh aj prejednať, a nie iba zdôvodniť, že

o ňom nemôže rozhodnúť“. Arbitrárnosť rozhodnutia vidí sťažovateľ v tom, že „súd sa

nezaoberal návrhom, ktorým sa sťažovateľ domáhal vyslovenia povinnosti orgánu verejnej

správy rozhodnúť o návrhu o povolanie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

v prospech navrhovateľa pod č. V 1945/98 z hľadiska jeho dôvodnosti, toho čoho sa

návrhom domáha, či správny orgán koná nezákonne ak je nečinný, ale návrh zamietol iba

s tým, že sa nemôže rozhodovať v konaní o nečinnosť správneho orgánu o návrhu

sťažovateľa a že má sťažovateľ možnosť uplatniť si právo inak.“.

Sťažovateľ vyslovuje v sťažnosti právny názor, podľa ktorého uznesením sp. zn.

z 30. apríla 2004 krajský súd porušil jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1

, keďže v dôsledku neho „trvá stav nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorým je

sťažovateľ ukrátený na svojich právach“. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci

jeho sťažnosti rozhodol nasledovne:

„Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. zo dňa 30. 4. 2004 porušil základné

právo sťažovateľa podľa článku 46 ods. 1 .

Zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 30. 4. 2004

a vracia mu vec, aby o nej konal a rozhodol.

Krajský súd v Žiline je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania.“.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo

dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri ktorého predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

().

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa vychádzal ústavný súd zo svojej

konštantnej judikatúry, podľa ktorej nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol

alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového

stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne s medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách ( mutatis mutandis ,

, , ). Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu

byť predmetom kontroly ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrálne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, , , , ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ uplatnil na krajskom súde žalobu podľa § 250t

proti odporcovi Správe katastra Čadca.

Podľa „Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť“. Podľa „Súd o návrhu

rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie

označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania

a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy

povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť.

Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.“.

Ústavný súd preskúmal uznesenie krajského súdu sp. zn. z 30. apríla

2004, v ktorého odôvodnení sa okrem iného uvádza:

„V danom prípade nie je dôvodné, pokiaľ navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca

poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 3. 2003 a od tohto

rozhodnutia odvodzuje oprávnenosť svojich tvrdení o nečinnosti správneho orgánu.

V danom prípade ušlo však pozornosti navrhovateľa, že medzičasom v období pred

rozhodnutím Krajského súdu v Žiline odporca dňa 23. 11. 2000 vykonal záznam

na základe ktorého nehnuteľnosti zapísal na pôvodný list vlastníctva v prospech Pratex

Čadca a. s. a to na základe žiadosti Správcu konkurznej podstaty Pratex Čadca, a. s., keď

Správe katastra Čadca predložil dohody o odstúpení kúpnych zmlúv. Ako vyplýva zo

spisového materiálu, tieto dohody o odstúpení od kúpnych zmlúv uzavreli medzi sebou

konatelia Pratex Čadca a. s. a Pratex Plus s. r. o. Čadca.

To znamená, že od podania protestu okresného prokurátora v Čadci č. Pd 5005/2000

zo dňa 4. 2. 2000 došlo medzičasom ku zmene skutkového i právneho stavu a Správa

katastra v Čadci na základe dohôd o odstúpení od kúpnych zmlúv zapísala na list

vlastníctva nového vlastníka na príslušné nehnuteľnosti. I keď sa jednalo o zápis

vlastníckeho práva na základe záznamu, nemôže krajský súd zasahovať do ukončeného

záznamového konania a naviac nemôže rozhodovať v konaní o nečinnosť správneho orgánu

na návrh navrhovateľa o tom, kto má byť vlastníkom predmetných nehnuteľností a kto má

byť zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že on nebol účastníkom dohody o odstúpení od kúpnych

zmlúv a nevyplývali navrhovateľovi z tejto dohody žiadne práva, alebo povinnosti,

v takomto prípade sa nemôže navrhovateľ domáhať svojich práv, pokiaľ tvrdí, že boli

uvedeným postupom porušené, cez inštitút konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy

( ,) ale má možnosť domáhať sa svojich práv cez iné právne inštitúty v zmysle

príslušných právnych predpisov.

Z uvedených dôvodov krajský súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.“.

Z napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že krajský súd dospel k záveru o

nedôvodnosti návrhu na základe právneho názoru, podľa ktorého sa navrhovateľ nemôže

„... domáhať svojich práv, pokiaľ tvrdí, že boli uvedeným postupom porušené, cez inštitút

konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy ( ), ale má možnosť domáhať

sa svojich práv cez iné právne inštitúty v zmysle príslušných právnych predpisov.“.

Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ sa nemohol domáhať v rámci konania

o nečinnosti orgánu verejnej správy podľa toho, aby Správa katastra Čadca

obnovila pôvodný stav zápisu vlastníckeho práva, ani rozhodnutia o uložení povinnosti

správnemu orgánu konať a rozhodnúť povolení vkladu vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam v jeho prospech; ak mal v úmysle namietať nezákonnosť záznamu

v katastri, túto mohol namietať v inom type konania pred všeobecným súdom.

v rámci piatej časti „Správne súdnictvo“ rozlišuje

viacero samostatných typov (druhov) konaní (druhá až piata hlava). Každé z týchto konaní

je koncipované ako samostatné konanie, a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného

druhu konania (konaní) pred všeobecným súdom na základe jeho vlastného rozhodnutia.

Keďže z obsahu návrhu (žaloby) vyplýva, že navrhovateľ (sťažovateľ) podal návrh podľa

štvrtej hlavy piatej časti „Konanie proti nečinnosti orgánu

verejnej správy“, nemohol krajský súd konať a rozhodovať inak ako podľa , t. j.

ak dospel v tomto konaní k záveru, že návrh je nedôvodný, nemohol konanie zastaviť, ale

v súlade s ho mal zamietnuť. Takýto postup zodpovedá

, podľa ktorého štátne orgány, a teda aj všeobecné súdy, môžu konať iba na základe

, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Na tomto právnom základe ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

konštatoval, že uplatňovanie zákona v súdnom konaní a postup súdu v súlade s platným

a účinným zákonom nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv (),

a dospel k záveru, že postup krajského súdu v súlade s procesnoprávnymi

a hmotnoprávnymi predpismi upravujúcimi konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy

( ) nemožno považovať za porušenie základného práva sťažovateľa podľa

ods. 1 .

Namietané rozhodnutie krajského súdu bolo podľa názoru ústavného súdu riadne

odôvodnené, dokonca obsahovalo poučenie pre sťažovateľa, aby sa ochrany svojich práv

dožadoval na všeobecnom súde prostredníctvom iných právnych inštitútov; nemožno ho

považovať ani za svojvoľné alebo arbitrálne. Nesúhlas sťažovateľa s rozhodnutím (ktoré je

predmetom konania o sťažnosti pred ústavným súdom) v súlade s doterajšou judikatúrou

ústavného súdu neznamená samo osebe porušenie základného práva sťažovateľa.

Z týchto dôvodov ústavný súd podľa odmietol

sťažnosť sťažovateľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. januára 2005