Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 26 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (31)II. ÚS 9/05
PDF · 174.26 KB
No categories available
II. ÚS 9/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 9/05-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2005
predbežne prerokoval sťažnosť ATEX-O, a. s., so sídlom Kubranská cesta 623, Trenčín,
zastúpenej advokátom JUDr. J. P., so sídlom Č., vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10 S 215/03 z 30. apríla 2004, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ATEX-O, a. s., o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2004
doručená sťažnosť ATEX-O, a. s., so sídlom Kubranská cesta 623, Trenčín (ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. J. P., so sídlom Č., vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 10 S 215/03 z 30. apríla 2004.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom z 15. októbra 2003 domáhal, aby
krajský súd v konaní podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)
rozhodol o povinnosti správneho orgánu (Správy katastra Čadca) obnoviť pôvodný stav
zápisu vlastníckeho práva alebo alternatívne o povinnosti správneho orgánu konať
a rozhodnúť o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
v prospech navrhovateľa.
Krajský súd uznesením sp. zn. 10 S 215/03 z 30. apríla 2004 návrh sťažovateľa
zamietol, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil neodôvodnenosťou návrhu. Krajský súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „nemôže rozhodovať v konaní o nečinnosť
správneho orgánu na návrh navrhovateľa o tom, kto má byť vlastníkom predmetných
nehnuteľností a kto má byť zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník“, a poukázal na
to, že sťažovateľ „má možnosť domáhať sa svojich práv cez iné právne inštitúty v zmysle
príslušných právnych predpisov“.
Podľa názoru sťažovateľa je zdôvodnenie zamietnutia „nedôvodné a arbitrárne, lebo sa
rovná bezdôvodnému odmietnutiu prejednania a rozhodnutia o návrhu“. Nedôvodnosť
rozhodnutia je podľa sťažovateľa v tom, „že o návrhu na vyslovenie povinnosti orgánu
verejnej správy konať a rozhodnúť rozhoduje podľa § 250t Občianskeho súdneho
poriadku ...súd a preto súd nemá právo návrh zamietnuť z dôvodu, že si má sťažovateľ
uplatňovať právo proti nečinnosti orgánu verejnej správy inde, ale má o ňom rozhodnúť.
Z takéhoto zdôvodnenia vyplýva aj záver, že súd na prejednanie takéhoto návrhu nie je
príslušný a potom nemal návrh zamietnuť, ale mal konanie zastaviť. Naopak, ak súd
o návrhu rozhodol tým, že návrh zamietol mal návrh aj prejednať, a nie iba zdôvodniť, že
o ňom nemôže rozhodnúť“. Arbitrárnosť rozhodnutia vidí sťažovateľ v tom, že „súd sa
nezaoberal návrhom, ktorým sa sťažovateľ domáhal vyslovenia povinnosti orgánu verejnej
správy rozhodnúť o návrhu o povolanie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
v prospech navrhovateľa pod č. V 1945/98 z hľadiska jeho dôvodnosti, toho čoho sa
návrhom domáha, či správny orgán koná nezákonne ak je nečinný, ale návrh zamietol iba
s tým, že sa nemôže rozhodovať v konaní o nečinnosť správneho orgánu o návrhu
sťažovateľa a že má sťažovateľ možnosť uplatniť si právo inak.“.
Sťažovateľ vyslovuje v sťažnosti právny názor, podľa ktorého uznesením sp. zn.
10 S 215/03 z 30. apríla 2004 krajský súd porušil jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1
ústavy, keďže v dôsledku neho „trvá stav nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorým je
sťažovateľ ukrátený na svojich právach“. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci
jeho sťažnosti rozhodol nasledovne:
„Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 10 S 215/03 zo dňa 30. 4. 2004 porušil základné
právo sťažovateľa podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10 S 215/03 zo dňa 30. 4. 2004
a vracia mu vec, aby o nej konal a rozhodol.
Krajský súd v Žiline je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania.“.
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej
neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo
dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným
právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za
zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri ktorého predbežnom
prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva
alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98).
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa vychádzal ústavný súd zo svojej
konštantnej judikatúry, podľa ktorej nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať
právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli
k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol
alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového
stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti
účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne s medzinárodnými zmluvami
o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis II. ÚS 1/95,
II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu
byť predmetom kontroly ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrálne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(I. ÚS 13/00, I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ uplatnil na krajskom súde žalobu podľa § 250t
OSP proti odporcovi Správe katastra Čadca.
Podľa § 250t OSP „Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť
orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť“. Podľa § 250t ods. 3 OSP „Súd o návrhu
rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie
označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania
a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy
povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť.
Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.“.
Ústavný súd preskúmal uznesenie krajského súdu sp. zn. 10 S 215/03 z 30. apríla
2004, v ktorého odôvodnení sa okrem iného uvádza:
„V danom prípade nie je dôvodné, pokiaľ navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca
poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline 10 S 3/02 zo dňa 28. 3. 2003 a od tohto
rozhodnutia odvodzuje oprávnenosť svojich tvrdení o nečinnosti správneho orgánu.
V danom prípade ušlo však pozornosti navrhovateľa, že medzičasom v období pred
rozhodnutím Krajského súdu v Žiline 10 S 3/02 odporca dňa 23. 11. 2000 vykonal záznam
na základe ktorého nehnuteľnosti zapísal na pôvodný list vlastníctva v prospech Pratex
Čadca a. s. a to na základe žiadosti Správcu konkurznej podstaty Pratex Čadca, a. s., keď
Správe katastra Čadca predložil dohody o odstúpení kúpnych zmlúv. Ako vyplýva zo
spisového materiálu, tieto dohody o odstúpení od kúpnych zmlúv uzavreli medzi sebou
konatelia Pratex Čadca a. s. a Pratex Plus s. r. o. Čadca.
To znamená, že od podania protestu okresného prokurátora v Čadci č. Pd 5005/2000
zo dňa 4. 2. 2000 došlo medzičasom ku zmene skutkového i právneho stavu a Správa
katastra v Čadci na základe dohôd o odstúpení od kúpnych zmlúv zapísala na list
vlastníctva nového vlastníka na príslušné nehnuteľnosti. I keď sa jednalo o zápis
vlastníckeho práva na základe záznamu, nemôže krajský súd zasahovať do ukončeného
záznamového konania a naviac nemôže rozhodovať v konaní o nečinnosť správneho orgánu
na návrh navrhovateľa o tom, kto má byť vlastníkom predmetných nehnuteľností a kto má
byť zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník.
Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že on nebol účastníkom dohody o odstúpení od kúpnych
zmlúv a nevyplývali navrhovateľovi z tejto dohody žiadne práva, alebo povinnosti,
v takomto prípade sa nemôže navrhovateľ domáhať svojich práv, pokiaľ tvrdí, že boli
uvedeným postupom porušené, cez inštitút konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy
(§ 250t O. s. p.,) ale má možnosť domáhať sa svojich práv cez iné právne inštitúty v zmysle
príslušných právnych predpisov.
Z uvedených dôvodov krajský súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.“.
Z napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že krajský súd dospel k záveru o
nedôvodnosti návrhu na základe právneho názoru, podľa ktorého sa navrhovateľ nemôže
„... domáhať svojich práv, pokiaľ tvrdí, že boli uvedeným postupom porušené, cez inštitút
konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t O. s. p.), ale má možnosť domáhať
sa svojich práv cez iné právne inštitúty v zmysle príslušných právnych predpisov.“.
Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ sa nemohol domáhať v rámci konania
o nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t OSP toho, aby Správa katastra Čadca
obnovila pôvodný stav zápisu vlastníckeho práva, ani rozhodnutia o uložení povinnosti
správnemu orgánu konať a rozhodnúť povolení vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam v jeho prospech; ak mal v úmysle namietať nezákonnosť záznamu
v katastri, túto mohol namietať v inom type konania pred všeobecným súdom.
Občiansky súdny poriadok v rámci piatej časti „Správne súdnictvo“ rozlišuje
viacero samostatných typov (druhov) konaní (druhá až piata hlava). Každé z týchto konaní
je koncipované ako samostatné konanie, a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného
druhu konania (konaní) pred všeobecným súdom na základe jeho vlastného rozhodnutia.
Keďže z obsahu návrhu (žaloby) vyplýva, že navrhovateľ (sťažovateľ) podal návrh podľa
štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Konanie proti nečinnosti orgánu
verejnej správy“, nemohol krajský súd konať a rozhodovať inak ako podľa § 250t OSP, t. j.
ak dospel v tomto konaní k záveru, že návrh je nedôvodný, nemohol konanie zastaviť, ale
v súlade s § 250t ods. 3 OSP ho mal zamietnuť. Takýto postup zodpovedá čl. 2 ods. 2
ústavy, podľa ktorého štátne orgány, a teda aj všeobecné súdy, môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Na tomto právnom základe ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
konštatoval, že uplatňovanie zákona v súdnom konaní a postup súdu v súlade s platným
a účinným zákonom nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv (I. ÚS 8/96),
a dospel k záveru, že postup krajského súdu v súlade s procesnoprávnymi
a hmotnoprávnymi predpismi upravujúcimi konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy
(§ 250t OSP) nemožno považovať za porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46
ods. 1 ústavy.
Namietané rozhodnutie krajského súdu bolo podľa názoru ústavného súdu riadne
odôvodnené, dokonca obsahovalo poučenie pre sťažovateľa, aby sa ochrany svojich práv
dožadoval na všeobecnom súde prostredníctvom iných právnych inštitútov; nemožno ho
považovať ani za svojvoľné alebo arbitrálne. Nesúhlas sťažovateľa s rozhodnutím (ktoré je
predmetom konania o sťažnosti pred ústavným súdom) v súlade s doterajšou judikatúrou
ústavného súdu neznamená samo osebe porušenie základného práva sťažovateľa.
Z týchto dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol
sťažnosť sťažovateľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. januára 2005