Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1S-164-2018.pdf
PDF · 164.61 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/164/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: METRO Cash & Carry SR, s.r.o., IČO: 45 952 671, Senecká cesta 1881, Ivanka pri Dunaji, právne zastúpený: alianciaadvokátov ak, s.r.o., IČO: 36 679 771, Vlčkova 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2522/2018-420 zo dňa.07.09.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 2522/2018-420, č. záznamu: 21485/2018 zo dňa 07.09.2018, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. 1434/2018-023, č. záznamu: 11870/2018 zo dňa 17.05.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie a rozhodnutia orgánov verejnej správy
1. Žalovaný (ďalej aj ako „ministerstvo“) ako príslušný orgán verejnej správy začal oznámením o začatí správneho konania zo dňa 14.03.2018 konanie o uloženie pokuty za správny delikt uplatňovania neprimeranej podmienky uvedenej v § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (ďalej aj ako „zákon č. 362/2012 Z.z.“) vo svoj prospech v obchodnom vzťahu so spoločnosťou LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., Júrska cesta č. 2, 934 01 Levice, IČO: 31412 271 a vo veci odstránenia neprimeranej podmienky v lehote určenej podľa § 8 ods. 3 zákona č. 362/2012 Z.z.. Žalobca dňa 23.03.2018 doručil žalovanému vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania, v ktorom sa vyjadril k porušeniam vyplývajúcich z protokolu o vykonanej kontrole č. spisu 89/2017-020, č. záznamu 10705/2017 zo dňa 25.05.2017 a uviedol, že zmluvná dokumentácia medzi účastníkmi bola uzavretá v súlade so zákonom č. 362/2012 Z.z., pričom sa odvolával na iné kontroly vykonané žalovaným, ktoré boli ukončené záznamami o vykonanej kontrole. Takisto uviedol, že v prípade porušenia § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. mohlo potenciálne dôjsť len k nedodržaniu zákonnej 45-dňovej lehoty. V závere svojho vyjadrenia žalobca žiadal, aby žalovaný opätovne prehodnotil ním uvádzané skutočnosti a správne konanie zastavil.
2. Listom doručeným obom účastníkom dňa 07.05.2018 žalovaný zaslal obom účastníkom konania oznámenie o ukončení dokazovania v správnom konaní, uviedol dokumenty tvoriace podklad na vydanie
rozhodnutia a zároveň účastníkov vyzval, aby v prípade záujmu uplatnenia svojich práv (nazeranie do administratívneho spisu, doloženie návrhov, vyjadrení a dôkazov) ich vykonali v stanovenej lehote. Dňa 14.05.2018 žalobca doručil žalovanému list - vyjadrenie k ukončeniu dokazovania v správnom konaní v ktorom uviedol, že sa pridržiava skutočností uvádzaných v jeho predchádzajúcich vyjadreniach, považuje za preukázané, že k porušeniu § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. mohlo potenciálne dôjsť len v prípade prekročenia zákonnej 45-dňovej lehoty.
3. Žalovaný v prvom stupni (sekcia kontroly a obchodného dozoru, odbor správneho konania pre obchodný dozor a vybavovanie petícií a sťažností) rozhodnutím č. spisu 1434/2018-023, č. záznamu 11870/2018 zo dňa 17.05.2018 (ďalej aj prvostupňové rozhodnutie) vo veci uloženia pokuty žalobcovi podľa § 8 ods. 2 zák. č. 362/2002 Z.z. a v súlade s § 5, § 46 a § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa § 8 ods. 1 zák. č. 362/2012 Z.z., za správny delikt uplatňovania neprimeraných podmienok uvedený v § 4 ods. 4 písm. f) zák. č. 362/2002 Z.z. vo svoj prospech v obchodnom vzťahu so spoločnosťou LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., IČO: 31 412 271 a vo veci odstránenia neprimeranej podmienky v lehote určenej ministerstvom podľa § 8 ods. 3 zák. č. 362/2012 Z.z. rozhodol tak, že:
I.
žalobca podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. sa dopustil správneho deliktu uplatňovania neprimeranej podmienky uvedenej v ustanovení § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z.z. - nedodržanie lehoty na úhradu kúpnej ceny vo svoj prospech v obchodnom vzťahu so spoločnosťou LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., IČO: 31 412 271 v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 tohto zákona v období od 04.03.2016 do 02.01.2017, pričom nebola dodržaná lehota na úhradu kúpnej ceny:
· najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, čo preukazujú:
- údaje uvedené v tejto časti výroku rozhodnutia, ktoré pozostávajú z dátumu doručenia faktúry, čísla faktúry a dňa jej vystavenia; sumy, na ktorú bola faktúra vystavená, dátum úhrady kúpnej ceny dodanej potraviny a výpisu z účtu bankovej inštitúcie v spojení s avízom o platbe.
· najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr 45 dní odo dňa dodania potraviny, čo preukazujú:
- údaje uvedené v tejto časti výroku rozhodnutia, ktoré pozostávajú z dátumu doručenia faktúry, čísla faktúry a dňa jej vystavenia; sumy, na ktorú bola faktúra vystavená, dátum úhrady kúpnej ceny dodanej potraviny a výpisu z účtu bankovej inštitúcie v spojení s avízom o platbe.
Výrok rozhodnutia je rozpísaný približne na šiestich stranách, preto ho súd nebude doslovne citovať. Prvostupňové rozhodnutie účastníci majú k dispozícii a je súčasťou súdneho a aj administratívneho spisu.
4. Za správny delikt uvedený vo výroku I. tohto rozhodnutia bola žalobcovi podľa ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z. z. uložená pokuta vo výške 4 600 eur.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. spisu 2522/2018-420, číslo záznamu 21485/2018 zo dňa 07.09.2018 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie žalovaného vydané v prvom stupni pod č. 1434/2018-023 zo dňa 17.05.2018 potvrdil.
6. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia opísal priebeh administratívneho konania a stručné dôvody prvostupňového rozhodnutia.
7. Z podkladov pre vydanie rozhodnutia malo ministerstvo za preukázané, že spoločnosť METRO Cash & Carry SR s.r.o. uplatňovala v obchodnom vzťahu so spoločnosťou LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. neprimeranú podmienku podľa ustanovenia § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z.z., t.j. nedodržala lehotu na úhradu kúpnej ceny, ktorá je v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní od odo dňa dodania potraviny. Porušenie 30 a 45 dňovej zákonnej lehoty preukazujú faktúry, ktoré ministerstvo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísalo. Žalobca z celkového počtu 393 kontrolovaných faktúr porušil zákonnú 30 dňovú lehotu na úhradu kúpnej ceny v 227 prípadoch a zákonnú 30 dňovú až 45 dňovú lehotu na
úhradu kúpnej ceny v 4 prípadoch. Ministerstvo určilo obdobie, v ktorom došlo k porušeniu ust. § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z.z. tak, že rozhodujúcim kritériom pre posúdenie, či došlo k dodržaniu zákonnej 30 dňovej lehoty, bolo zistenie obdobia od dátumu doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, ktorý je deklarovaný na faktúre, do dátumu úhradu kúpnej ceny dodanej potraviny podľa výpisu z účtu v spojení s avízom o platbe. Pre posúdenie, či došlo k dodržaniu zákonnej 45 dňovej lehoty bolo zistenie obdobia od dátumu dodania potraviny uvedeného na dodacom liste do dátumu úhrady kúpnej ceny dodanej potraviny podľa výpisu z účtu v spojení s avízom o platbe.
8. Na základe uvedených kritérií ministerstvo dospelo k záveru, že spoločnosť METRO Cash & Carry SR s.r.o. v období od 04.06.2016 do 02.01.2017 nedodržala zákonnú lehotu na úhradu kúpnej ceny podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 362/2002 na Z.z.. Podľa žalovaného žalobca lehotu 30 dní odo dňa doručenia riadne vystavenej faktúry nedodržal v 64 prípadoch lehotu 45 dní nedodržal v 4 prípadoch. Pre posúdenie, či sa odberateľ dopustil správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z.z. je rozhodujúce to, či kúpna cena bola uhradená v lehotách uvedených v citovanom ustanovení zákona č. 362/2002 Z.z.. Vyplýva to z dikcie § 4 ods. 4 písm. f) zákona č. 362/2012 Z.z., podľa ktorého za neprimeranú podmienku sa považuje nedodržanie lehoty podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona.
9. V časti odôvodnenia o uložení sankcie ministerstvo poukázalo na ustanovenie § 8 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 362/2012 Z.z. a pri určení výšky pokuty okrem kritérií uvedených v ustanovení § 8 ods. 3 zákona č. 362/2012 Z.z. prihliadlo na práva samotného účastníka konania, ako aj na práva a právom chránené záujmy druhej zmluvnej strany. Takto uložená pokuta vo výške 4 600 euro spĺňa primeraný represívny, ale aj preventívny účinok, nakoľko žalobca podľa vykázaných ročných tržieb za rok 2017 za potraviny je veľkým podnikateľským subjektom.
10. Podľa žalovaného prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal z dostatočne spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, na ktorý správne aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 362/2012 Z.z. a správneho poriadku, čo odvodňuje záver o potvrdení prvostupňového rozhodnutia.
II.
Žaloba
11. Včas podanou žalobou súdu doručenou dňa 14.11.2018, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného, tieto považoval za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
12. V prvom rade žalobca nesúhlasil s právnym záverom žalovaného, že porušil § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z.. Poukazujúc na § 4 ods. 4 písm. f/, § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. žalobca argumentoval, že dôvodová správa k § 3 zákona č. 362/2012 Z.z. len veľmi stručne uvádza, že „ustanovuje náležitosti, ktoré musí mať zmluva medzi dodávateľom a odberateľom, ktoré zakladajú zmluvný vzťah medzi odberateľom a dodávateľom potravín. Ďalej sa ustanovuje lehota na zaplatenie kúpnej ceny, aby nedochádzalo k neprimeranému úverovaniu odberateľa dodávateľom až na 90-120 dní.“
13. Podľa žalobcu z citovanej dôvodovej správy je zrejmé, že nedáva návod na to, ako interpretovať § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z.. Žalobca zastáva právny názor, že § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. nie je možné ľahko a jednoznačne interpretovať tak, ako to vo svojom rozhodnutí reprezentoval žalovaný. Považuje ho za legislatívno-právne mimoriadne zle naformulovaný, a preto aj ťažko aplikovateľný. Podľa právneho názoru žalobcu je oveľa logickejší taký výklad uvedeného ustanovenia, že splatnosť faktúry je stanovená alternatívne a odberateľ má povinnosť splniť iba jednu z lehôt splatnosti. V prípade, ak odberateľ splní povinnosť do 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry alebo do 45 dní odo dňa dodania potraviny, tak splní svoju povinnosť v zmysle zákona č. 362/2012 Z.z.. V prípade, ak by bol chcel zákonodarca ustanoviť, aby boli splnené obe podmienky, t.j. lehota 30 dní odo dňa doručenia faktúry, ako aj lehota 45 dní odo dňa dodania potraviny, táto skutočnosť by bola naformulovaná kumulatívne, teda iným slovným spojením napr. „a súčasne“, „a zároveň“, prípadne iným synonymom.
14. Žalobca sa tak nestotožnil s tvrdením žalovaného, ktorý v prvostupňovom rozhodnutí k interpretácii predmetného zákonného ustanovenia na strane 17 uvádza, že „ministerstvo nesúhlasí s argumentáciou
Účastníka konania Metro a uvádza, že ustanovenie § 3 ods. 2 Zákon č. 362/2012 Z.z. je jednoznačne koncipované spôsobom, aby boli lehoty dodržané súčasne. Uvedená argumentácia podporuje skutočnosť, že zákonodarca v predmetnom ustanovení zákona interpunkčným znamienkom (čiarkou) zreteľne vyjadril zámer dodržiavať uvedené lehoty zároveň. Takáto formulácia ustanovenia zákona č. 362/2012 Z.z. sa použila z dôvodu, aby bolo možné vyjadriť rozdielne okamihy plynutia zákonných lehôt“.
15. Žalovaný vo svojom prvostupňovom rozhodnutí tiež uviedol, že „dôvodom zakotvenia odlišných okamihov plynutia lehôt na úhradu kúpnej ceny bola skutočnosť, že dodanie potraviny a doručenie faktúry vzťahujúcej sa na dodanú potravinu nemusia nastať v jeden okamih a teda nie je možné vopred stanoviť, ktorá z týchto lehôt uplynie skôr“.
16. V zmysle vyššie uvedeného je nesporné, že k porušeniu zákonom stanovenej lehoty splatnosti zo strany spoločnosti METRO Cash & Carry SR s.r.o. mohlo dôjsť výlučne v prípade pri zákonom stanovenej 45-dňovej lehote splatnosti na úhradu faktúry odo dňa dodania potraviny, avšak výlučne za predpokladu, že faktúra na úhradu bola doručená zo strany dodávateľa v správnom formáte určenom dohodou strán a včas. Zdôraznil, že v 64 vytýkaných prípadoch prišlo k prekročeniu 30 dňovej lehoty odo dňa doručenia faktúry len o 3 dni, ale vždy bola dodržaná 45-dňová lehota odo dňa dodania tovaru. Aj zákonodarca v dôvodovej správe k § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. uvádza, že by malo byť postihované len excesívne poručenie 90 až 120 dní.
17. Pokiaľ ide o zostávajúce 4 prípady, tak celková výška fakturovaných súm v týchto 4 prípadoch, pri ktorých by potenciálne mohlo dôjsť k porušeniu zákonom stanovenej 45- dňovej lehoty však predstavuje sumu 937,38 EUR. Vzhľadom na takúto výšku neskôr uhradených faktúr, možno konštatovať, že sankciu, ktorú udelilo Ministerstvo pôdohospodárstvo vo výške 4.600 euro, je možné považovať za neprimeranú.
18. Vzhľadom na vykonávanú kontrolu faktúr, celkovo až 227 prípadov, došlo v spoločnosti METRO Cash & Carry SR, s.r.o. pravdepodobne k omylu, a to k oneskorenej úhrade faktúr, ale iba v týchto 4 prípadoch (v ostatných prípadoch bola vždy dodržaná 45 dňová lehota na odo dňa dodania potraviny), ktoré nemohli ovplyvniť hotovostnú, či finančnú situáciu spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE a tým jej spôsobiť neprimerané následky, čo potvrdil aj samotný účastník správneho konania LEVICKÉ MLIEKÁRNE.
19. Žalobca sa vždy snaží hradiť kúpnu cenu za dodané tovary v lehote 30 dní odo dňa dodania faktúry a to práve s ohľadom na nejasné a komplikované ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z.. V tejto súvislosti si žalobca apeloval na správny súd, aby pri aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 uplatnil zásadu, že v prípade pochybností o tom ako má byť zákonné ustanovenie interpretované, majú orgány verejnej moci postupovať voči kontrolovanému subjektu miernejšie - t.j. zásadu in dubio mitius.
20. Táto zásada bola už uznaná aj Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len ako „ÚS SR“) a to pri Náleze ÚS SR sp.zn.: I. ÚS 241/2007, kde sa v bode 14 okrem iného hovorí: „Za situácie, kde právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať všetko, čo nie je zakázané). Z tejto maximy potom vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda pri de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd. Pri pochybnostiach sú povinné (orgány verejnej moci) postupovať miernejšie - in dubio mitius (rozhodnutie Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 666/02):“
21. Žalobca poukázal aj na rozhodnutia českých súdov, konkrétne Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, ktorý pri posudzovaní prípadu podľa zákona č. 395/2009 Sb. o významnej trhovej sile pri predaji poľnohospodárskych a potravinárskych produktov a ich zneužitiu (čo je česká obdoba zákona č. 362/2012 Z.z.) uviedol nasledovné (rozsudok zo dňa 19.04.2007, č.j. 2Afs/176/2006-96, publ. pod č. 1258/2007 Sb. NSS), že: „ ...jeho filozofie pohledu na výklad verejného práva sankčního vychází krom jiného ze zásady, kterou Ústavní soud formuloval síce v souvislosti s právem daňovým, jež však podie Nejvyššího správního sondu má širší dopad než jen na toto právni odvetví. V nálezu ze dne 15.12.2003, sp. zn. IV. ÚS 666/02, publikovciném pod č. 145 ve sv. 31, str. 291 Sb. ÚS, Ústavní soud uvedl, že „za situace, kdy právo umožňuje dvojí výklad, nelzepominout, že na poli verejného práva mohou štátni orgány činit pouze to, co jim zákon výslovné umožňuje; z této maximy pak plyne, že pri ukladaní a vymáhaní daní die zákona (čl. 11 odst. 5 Listiny), tedy pri de facto odnétí časti nabytého vlastnictví, jsou
orgány verejné moci povinný ve smyslu čl. 4 odst. 4 Listiny šetrit podstatu a smysl základních práv a svobod - tedy v prípade pochybností postupovat mírnéji (in dubio mitius). “ Co platí pro ukládání daní, které má toliko kvazisankční povahu (viz k tomu vice v rozsudku Nejvyššího správního soudu ze dne 23.08.2006, č. j. 2Afs/178/2005-64, www.nssoud.cz), musí tím spíše platit pro ukládání plnohodnotných veřejnoprávních sankcí.“
22. Rovnako v slovenských podmienkach, citovaný nález ÚS SR sa týka daňového práva, ale podľa právneho názoru žalobcu (rovnako ako vyššie uvedeného názoru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky), sa citovaný nález ÚS SR dá aplikovať aj na akékoľvek iné ukladanie verejnoprávnych sankcií, čo je nepochybne aj aplikácia kontroly a sankcií podľa zákona č. 362/2012 Z.z.. Za danej situácie, keď zákon ponúka dve rovnocenné výkladové varianty termínu splatnosti faktúry a kde teda panujú pochybnosti - dubio, ktorú z variant použiť, je teda, podľa právneho názoru Žalobcu, na mieste postupovať miernejšie - in dubio mitius. A to naviac v prípade, keď ako skonštatoval žalovaný k prekročeniu 30 dňovej lehoty išlo v každom prípade o prekročenie len o 3 dni - takže v týchto všetkých prípadoch bola zachovaná lehota 45 dní odo dňa doručenia potraviny, a prekročenie 45 dní odo dňa dodania potraviny nastalo len v 4 prípadoch.
23. Žalobca preto videl nezákonnosť postupu žalovaného v tom, že vychádzal z nesprávneho a nezákonného právneho posúdenia splatnosti faktúry dodávateľa podľa § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z..
III.
Vyjadrenie žalovaného
24. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 07.03.2019, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že dôkladne preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie č. spisu: 2522/2018-420 zo dňa 07.09.2018 bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia, v konaní dostatočne zistil a preukázal skutkový stav, ktorý v napadnutom rozhodnutí takisto náležité odôvodnil, a teda napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné, zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené a v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky.
25. Žalovaný zotrval na svojom výklade ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. a mal za to, že lehota podľa daného ustanovenia zákona je jednoznačne koncipovaná spôsobom, aby boli obe lehoty dodržané súčasne. Zákonodarca v predmetnom ustanovení zákona interpunkčným znamienkom (čiarkou) zreteľne vyjadril zámer dodržiavať obe lehoty zároveň. Takáto formulácia ustanovenia zákona č. 362/2012 Z.z. sa použila z dôvodu, aby bolo možné vyjadriť odlišné okamihy plynutia zákonných lehôt. Lehota podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. je jednoznačne koncipovaná spôsobom, aby boli lehoty dodržané súčasne. Uvedenú argumentáciu podporuje skutočnosť, že zákonodarca v predmetnom ustanovení zákona interpunkčným znamienkom (čiarkou) zreteľne vyjadril zámer dodržiavať uvedené lehoty zároveň. Takáto formulácia ustanovenia zákona č. 362/2012 Z.z. sa použila z dôvodu, aby bolo možné vyjadriť odlišné okamihy plynutia zákonných lehôt. Dôvodom zakotvenia odlišných okamihov plynutia lehôt na úhradu kúpnej ceny bola aj skutočnosť, že dodanie potraviny a doručenie faktúry vzťahujúcej sa na dodanú potravinu nemusia nastať v jeden okamih, a teda nie je možné vopred stanoviť, ktorá z týchto lehôt uplynie skôr.
26. Podľa názoru žalovaného mal zákonodarca v úmysle postihovať dohodnutie, ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok, čo preukazuje aj dôvodová správa k zákonu č. 362/2012 Z.z., v ktorej je uvedené, že účelom zákona je upraviť posudzovanie, zamedzenie, kontrolu a konanie vo veciach uplatňovania neprimeraných obchodných podmienok v zmluvách medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín. V tejto súvislosti žalovaný apeluje na niektoré neprimerané podmienky, napr. ustanovenie § 4 ods. 4 písm. h) Zákona č. 362/2012 Z.z. - požadovanie dodatočného peňažného alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny, ustanovenie § 4 ods. 4 písm. k) zákona - okamžité vypovedanie zmluvy opakujúceho sa plnenia bez výpovednej lehoty bez právneho dôvodu, ustanovenie § 4 ods. 4 písm. w) zákona - uplatňovanie neprimerane výhodných obchodných podmienok alebo uplatňovanie diskriminačných podmienok vo vzťahu k jednotlivým dodávateľom pri rovnakom plnení a pod., z ktorých je zrejmé, že sú koncipované spôsobom, ktoré vykazujú znaky komisívneho konania, resp. uplatňovania.
27. Z dôvodovej správy k zákonu č. 362/2012 Z.z. a Spoločnej správy výborov NR SR vyplýva, že návrh tohto zákona bol predložený v dôsledku podnetov a poznatkov z praxe, ktoré preukázali, že vo vzťahoch medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín na Slovensku dochádza zo strany odberateľov dodávaných potravín k zneužívaniu ich ekonomického postavenia na vnútornom trhu, v dôsledku čoho tento zákon reaguje v legislatívnej podobe na zistené poznatky a zamedzuje ich aplikovaniu.
28. Cieľom a účelom zákona č. 362/2012 Z.z. je presadiť opatrenia, zamedzujúce zneužívanie ekonomického postavenia odberateľa na vnútornom trhu s potravinami z hľadiska štruktúry tohto trhu a podielu odberateľa a dodávateľa na tomto trhu, vyžadovaním jednostranných výhodných obchodných podmienok a úprava posudzovania, zamedzovania, kontroly a konania vo veciach uplatňovania neprimeraných obchodných podmienok v zmluvách medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín. V ustanoveniach § 4 zákona č. 362/2012 Z.z. sú taxatívne vymedzené skutkové podstaty neprimeraných podmienok, ktoré sú vo vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom zakázané. 29. Sankcionovanie správneho deliktu vo forme uplatňovania neprimeranej podmienky spĺňa ústavnú požiadavku interpretácie právneho textu spôsobom odchýlenia sa od doslovného znenia právneho predpisu z dôvodu, že správneho deliktu vo forme uplatňovania neprimeranej podmienky sa dopúšťa podstatná časť delikventov a bez postihu tejto formy správneho deliktu by zákon č. 362/2012 Z.z. nespĺňal svoj účel a nedokázal by zamedziť uplatňovaniu neprimeraných podmienok, ktoré sú v zmluvných vzťahoch veľmi rozšírené a zaužívané.
30. Žalovaný využil možnosť interpretácie spôsobom, ako je zakotvená v náleze Ústavného súdu SR z 01.07.2008 sp.zn. III. US 341/07 a jeho interpretácia právnej normy je založená na racionálnej argumentácii.
31. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne preukázal odôvodnenosť uloženia pokuty i hranice jej výšky žalobcovi, a tiež skutkovú, časovú i miestnu súvislosť žalobcom spáchaného správneho deliktu. Berúc do úvahy naplnenie účelu sankcie, predovšetkým zamedzenie opakovaného porušenia zákona č. 362/2012 Z.z. uložil žalovaný žalobcovi pokutu v takej výške, aby splnila represívny a výchovný účel udelenia pokuty a aby tak žalobcu v konečnom dôsledku motivovala konať výlučne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi SR.
32. Pokiaľ žalobca v závere žaloby poukázal na Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a uviedol, že správne orgány by mali predpisy správneho práva vykladať reštriktívne a nie extenzívne a nadväznosti na uvedenú skutočnosť mal žalobca za to, že k porušeniu zákona č. 362/2012 Z.z. nedošlo, žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci potrebný pre riadne posúdenie veci a taktiež rozhodnutie o rozklade, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú pre zmätočnosť nepreskúmateľné, žalovaný sa s vyššie uvedenými tvrdeniami žalobcu nestotožnil. Nejde o extenzívny právny výklad, ale o subsumovanie konania žalobcu pod ustanovenie § 4 ods. 4 písm. f) Zákona č. 362/2012 Z.z., keďže jeho konanie napĺňa znaky tejto neprimeranej podmienky. Žalovaný vždy posudzuje obsah konania účastníkov zmluvného vzťahu, ako aj medzi nimi dohodnuté zmluvné inštitúty a zároveň zotrváva na skutkovom a právnom posúdení veci zistenom počas správneho konania a má za to, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú opodstatnené.
33. Žalovaný poukázal na fakt, že zákon č. 362/2012 Z.z. v § 4 explicitným spôsobom vymenúva jednotlivé spôsoby dohodnutia neprimeraných podmienok medzi odberateľom a dodávateľom, ktoré sú zákonom zakázané. V záujme právnej istoty a dodržaní jednej zo základných právnych zásad „neminem laedere“ (nikomu neškodiť), premietnutej a vyjadrenej i v texte 6. časti, 1. hlavy OZ - § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov slovami: cit. "Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí."
34. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR č. 7Sžo/72/2014 zo dňa 28.01.2016, podľa ktorého citujem „...Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený
s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie (prekážky začatého konania), dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok. Je pritom potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.
35. Z vyššie uvedeného je potom potrebné vyvodiť, že výrok rozhodnutia o inom správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným." Správny delikt, spáchaný žalobcom bol dostatočne špecifikovaný a dostatočne preukázaný s ohľadom na skutkovú, miestnu a časovú súvislosť spáchania tohto deliktu žalobcom, čo žalovaný preukázal v samotnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného o rozklade č. sp.: 2522/2018-420 zo dňa 07.09.2018, ako i v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. s. 1434/2018-023 zo dňa 17.05.2018.
IV.
Právne posúdenie veci
36. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP.
37. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.02.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.06.1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu a listín zameral na skúmanie aplikácie hmotnoprávneho predpisu, ktorým je zákon č. 222/2004 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
38. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
39. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
40. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.
41. Podľa § 1 zákona č. 362/2012 Z.z., tento zákon upravuje a) vymedzenie neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch (ďalej len „neprimeraná podmienka“), ktorých predmetom je potravina alebo služba spojená s predajom potraviny, b) kontrola neprimeraných podmienok, c) konanie vo veciach neprimeraných podmienok.
42. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. zmluva, na základe ktorej sa umiestňuje potravina na trh, musí obsahovať a) podmienky nákupu, b) určenie objemu a druhu potraviny umiestňovanej na trh a harmonogram plnenia s dohodnutou toleranciou, c) spôsob určenia kúpnej ceny, d) spôsob zníženia kúpnej ceny, e) lehotu na úhradu kúpnej ceny, f) druh služby súvisiacej s obchodnou spoluprácou pri ďalších marketingových aktivitách spojených s potravinou.
43. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. lehota na úhradu kúpnej ceny podľa odseku 1 písm. e) je najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny; riadne vystavenou faktúrou je účtovný doklad obsahujúci náležitosti podľa osobitného predpisu, iné chyby a nesprávnosti neznamenajú, že nie je riadne vystavená.
44. Podľa § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. za neprimeranú podmienku sa považuje aj nedodržanie lehoty podľa § 3 ods. 2.
45. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4.
46. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 1 000 eur do 300 000 eur.
47. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 362/2012 Z.z., pri uložení pokuty ministerstvo prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky a čas trvania.
48. Podľa § 8 ods. 9 zákona č. 362/2012 Z.z., na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
49. Podľa § 3 ods. 1, 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
50. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodnutí o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
51. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
52. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
53. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. spisu 2522/2018-420, číslo záznamu 21485/2018 zo dňa 07.09.2018, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. spisu 1434/2018-023, č. záznamu 11870/2018 zo dňa 17.05.2018, ktorým bola žalobcovi
uložená pokuta vo výške 4 600,- eur, ktorým sa žalobca v období od 04.03.2016 do 02.01.2017 podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. dopustil správneho deliktu uplatňovania neprimeranej podmienky vo svoj prospech uvedenej v ust. § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. - nedodržanie lehoty na úhradu kúpnej ceny, ktorá je v zmysle ust. § 3 ods. 2 cit. zákona najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny a to neuhradením faktúr, uvedených vo výroku prvostupňového rozhodnutia, vo vzťahu so spoločnosťou LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s..
54. Zo súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že tovar účtovaný faktúrami uvedenými vo výroku prvostupňového rozhodnutia bol dodaný a uhradený tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Podľa žalovaného nebol zaplatený v lehotách upravených v § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z.. Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že žalobca ako kupujúci s jeho dodávateľom, obchodnou spoločnosťou LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., ako predávajúcim v rámcovej dodávateľskej zmluve zo dňa 26.02.2013 vrátane dodatkov č. 1, č. 2 a č. 3 upravil lehotu na úhradu kúpnej ceny, ktorá je najviac 30 dní do dňa doručenia faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny ( čl. 9. bod 9.2). Podľa dodatku č. 2 k zmluve zo dňa 01.01.2016 je odberateľ povinný zaplatiť dodávateľovi za dodaný tovar dohodnutú kúpnu cenu, a to na základe dodávateľskej faktúry so splatnosťou 30 dní odo dňa doručenia faktúry odberateľovi, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny (bod 1.2.). Uvedená skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná a na samotnú zmluvu, resp. dohodu odkazuje aj protokol o vykonanej kontrole zo dňa 25.05.2017. Toto dojednanie v rámcovej dodávateľskej zmluve medzi žalobcom a jeho dodávateľom - LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., bolo dohodnuté v súlade s podmienkami upravujúcimi úhradu kúpnej ceny v § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z. z..
55. Zákonodarca v § 4 zákona č. 362/2012 Z.z. platného a účinného v roku 2016 do 30.04.2019 v § 4 ods. 4 písm. f) upravil neprimerané podmienky, za ktoré považoval nedodržanie lehoty podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona v znení účinnom do 30.04.2019, v ktorom zákonodarca upravil lehotu na úhradu kúpnej ceny v zmluvách, na základe ktorých sa umiestňuje potravina na trh, a to 30 dní odo dňa doručenia, na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny; riadne vystavenou faktúrou je účtovný doklad obsahujúci náležitosti podľa osobitného predpisu.
56. Zákonodarca v zákone č. 362/2012 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2019 upravil v § 8 správne delikty. Podľa § 8 ods. 1 správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorý v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4.
57. Správny súd uvádza, že pojem správny delikt možno vymedziť ako protiprávne konanie, ktorého znaky sú stanovené zákonom a za ktoré je správny orgán oprávnený uložiť sankciu. Na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu právnickej osoby sa vyžaduje, aby konanie naplnilo tak všeobecné znaky, ako aj znaky, ktoré charakterizujú objekt, objektívnu stránku, subjekt a subjektívnu stránku deliktu. Správny delikt nemôže byť akékoľvek porušenie práva, ale porušenie práva musí byť protiprávne konanie a to aj vtedy keď zákon nevyžaduje zavinenie alebo predpokladá objektívnu zodpovednosť.
58. Ako vyplýva zo skutkovej podstaty správneho deliktu, upravenej v § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2019 (účinnom aj v čase vystavenia splatnosti a zaplatenia predmetných faktúr, ako aj v čase rozhodovania správnych orgánov v inštančnom postupe), viažucej sa na obchodný styk podnikateľa, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá vo svoj prospech dohodne neprimeranú podmienku, ktorou v § 4 ods. 2 až 4 môže byť aj nedodržanie lehoty podľa § 3 ods. 2, teda lehoty na úhradu kúpnej ceny, ktorá bola do 30.04.2019, najviac 30 dní odo dňa doručenia, na základe riadne vystavenej faktúry a najneskôr do 45 dní odo dňa dodania potraviny.
59. Z administratívneho spisu bolo jednoznačne preukázané, že dohoda medzi žalobcom ako kupujúcim a predávajúcim LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., označená ako Rámcová dodávateľská zmluva, v čl. 9. bod 9.2, ako aj v dodatku č. 2 zo dňa 01.01.2016 v bode 1.2. upravuje úhradu kúpnej ceny v súlade s lehotami upravenými v § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2019.
60. Podľa názoru súdu v čase rozhodovania orgánov verejnej správy v inštančnom postupe, ale ani v čase účtovania a platenia kúpnej ceny posudzovanými faktúrami neexistovala zákonná úprava, ktorá by za správny delikt upravovala (považovala) zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny po uplynutí lehôt upravených v § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2019. Preto žalobca nemohol
ani naplniť svojím konaním skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2019, nakoľko nebola súčasťou právnej úpravy skutková podstata správneho deliktu založená na zaplatení faktúr za dodaný tovar po lehotách uvedených v § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z., ktoré boli súčasťou dohody účastníkov obchodného vzťahu.
61. Ani interpretáciou právnej normy § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2019 nie je možné dôjsť k záveru, ktorý premietol žalovaný v rozhodnutí ako aj v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu prvostupňový správny orgán, na základe ktorého dospel k záveru, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu.
62. Podľa názoru kasačného súdu, správny delikt upravený v § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2019 je jasný, určitý a zrozumiteľný a jednoznačný, preto nie je možné akceptovať argumenty sťažovateľa (žalovaného) uvedené v kasačnej sťažnosti, o nutnosti interpretácie zákona (skutkovej podstaty správneho deliktu) v súlade s účelom a zmyslom zákona, ako aj únijnou úpravou.
63. Podľa názoru súdu, oneskorené zaplatenie kúpnej ceny v obchodnom styku, napriek dojednanej splatnosti kúpnej ceny v súlade so zákonnou úpravou (v súlade so zákonom č. 362/2012 Z.z.) môže byť sankcionované zmluvnou pokutou, úrokom z omeškania, prípadne nárokom na náhradu škody, čo sú však inštitúty civilného konania.
64. Správne trestanie žalobcu, podľa rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy nemá, podľa správneho súdu, oporu v zákone, keď zákon v čase vystavenia, splatnosti a úhrady posudzovaných faktúr, ako aj v čase rozhodovania správnych orgánov v inštančnom postupe, neupravoval správny delikt (nezaplatenie kúpnej ceny v lehotách splatnosti, zmluvne dohodnutých medzi účastníkmi obchodného vzťahu v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z.).
65. Keďže v prejednávanej veci sa nejednalo o nejasnú úpravu § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2012, nebolo ani potrebné pristúpiť k výkladu konkrétneho zákonného ustanovenia prostredníctvom zmyslu a účelu zákona.
66. V rámci administratívnoprávnej zodpovednosti za správne delikty rozhodujú orgány verejnej správy o vine a treste. Správny delikt je protiprávne konanie, ktorého znaky sú ustanovené v zákone a za ktoré príslušný orgán verejnej moci na základe zákona ukladá sankcie. Súhrn typových znakov, ktorými sa od seba odlišujú jednotlivé druhy deliktov tvorí skutkovú podstatu správneho deliktu. Orgán verejnej moci musí v zmysle zásady legality, bezvýnimočne uplatňovanej pri správnom trestaní, konať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Pre oblasť verejného práva je typické spĺňať požiadavku striktného a bezvýnimočného výkonu moci na základe zákonov a ústavy. Orgán verejnej moci môže konať vo verejnoprávnych vzťahoch výlučne to, čo mu zákon umožňuje, nemôže svojvoľne rozširovať svoje oprávnenia. Pri súdnom prieskume rozhodnutí - správnych aktov vydaných v administratívnom konaní, je správny súd povinný postupovať a rozhodovať v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi a pri rozhodovaní dbať o ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
67. V súvislosti s čl. 49 Ústavy SR správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 476/2016 zo 17.01.2018, v ktorom ustálil: „NULLUM CRIMEN, NULLA POENA SINE LEGE STRICTA - SPRÁVNE TRESTANIE - ANALÓGIA. Trestanie za správne delikty podlieha rovnakému právnemu režimu ako trestný postih za trestné činy. V rámci správneho trestania je tak aplikovateľný čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 49 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Analógia v správnom trestaní v neprospech páchateľa správneho deliktu je vylúčená. Ako ďalšie z legálnych východísk pre atrahovanie princípov trestného práva na správne trestanie môže slúžiť čl. 49 ústavy. Tento článok je korelátom čl. 7 ods. 1 dohovoru a jeho účelom je zaistiť ochranu slobody jednotlivca pred svojvoľným stíhaním, odsúdením či potrestaním. Tak článok 7 ods. 1 dohovoru, ako aj čl. 49 Ústavy teda zakotvujú jeden z ťažiskových princípov trestania, a to nullum crimen, nulla poena sine lege (zásada zákonnosti). Táto zásada zahŕňa okrem zákazu retroaktivity právnych predpisov v neprospech páchateľa (nullum crimen, nulla poena sine lege praevia) aj princíp, že len zákon (v písanej forme - nullum crimen, nulla poena sine lege scripta) môže určiť, čo je trestným činom a stanoviť zaň trest, ale aj princíp, podľa ktorého trestné právo nesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom v neprospech obvineného, najmä prostredníctvom analógie (nullum crimen, nulla poena sine lege stricta). Z toho vyplýva, že trestný čin musí byť jasne definovaný zákonom (nullum crimen, nulla poena sine
lege certa). Táto podmienka je splnená, ak ten, komu je právna norma určená, môže z jej znenia zistiť, aké konanie alebo opomenutie spôsobuje jeho trestnú zodpovednosť (porov. Kokkinakis v. Grécko, č. 14307/88, rozsudok ESĽP z 25.05.1993, bod 52; JELÍNEK, J. a kol. Trestní právo hmotné: obecná část, zvláštní část. 2. vydání. Praha: Linde, 2006, s. 25-29). 10.10 Keďže ústavný súd už odôvodnil, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy a že je rovnako potrebné v rámci správneho trestania aplikovať čl. 7 ods. 1 dohovoru (k aplikovaniu princípu nullum crimen, nulla poena sine lege na správne trestanie porov. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 6A/173/2002) a čl. 49 ods. 1 Ústavy.“
68. V prejednávanej veci bola žalobcovi uložená pokuta za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., ktorého sa žalobca (podľa správnych orgánov) mal dopustiť uplatňovaním neprimeranej podmienky vo svoj prospech, uvedenej v § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z., za nedodržanie lehoty na úhradu kúpnej ceny podľa § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z..
69. Z ust. § 3 ods. 1 písm. e/ a ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. (v čase skutku a rozhodovania správnych orgánov), vyplynula pre žalobcu povinnosť uzavrieť s obchodným partnerom zmluvu, ktorej obsahom (okrem iného) je dojednanie lehôt na úhradu kúpnej ceny v súlade s § 3 ods. 1 písm. e/ a ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z.. Neprimeranou podmienkou podľa § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. bolo nedodržanie lehôt podľa § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z..
70. Z obsahu administratívneho spisu bolo preukázané, že Rámcová dodávateľská zmluva uzavretá medzi žalobcom a LEVICKÉ MLIEKÁRNE, a.s. dňa 26.02.2013 v spojení s dodatkom č. 2 zo dňa 01.01.2016, bola uzavretá v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. v znení k 30.04.2019, čo znamená, že žalobca v Rámcovej dodávateľskej zmluve v spojení s dodatkom č. 2 zo dňa 01.01.2016 dohodol lehoty splatnosti v súlade so zákonnou úpravou § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z..
71. Neprimeranou podmienkou podľa § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. by bola situácia, kedy žalobca dohodol v Rámcovej dodávateľskej zmluve v spojení s dodatkom č. 2 lehoty splatnosti kúpnej ceny (uvedené na faktúrach) v rozpore s úpravou § 3 ods. 2 (lehoty 31 dní a viac a 46 dní a viac).
72. Orgány verejnej správy sú povinné a môžu konať len na základe zákona. V prejednávanej veci boli orgány verejnej správy povinné vychádzať z gramatického výkladu ust. § 3 ods. 2 v kontexte s § 3 ods. 1 a § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z.. Znenie uvedených zákonných ustanovení je presné, zrozumiteľné, určité a nevyžaduje iný než gramatický výklad.
73. Neprimeranou podmienkou podľa § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. nie je zaplatenie kúpnej ceny, účtovanej faktúrami, ktorých obsah a Rámcová dodávateľská zmluva v spojení s dodatkom č. 2 sú súladné s ust. § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. Zaplatenie takto fakturovanej ceny tovaru po lehote splatnosti uvedenej na faktúre, nie je neprimeranou podmienkou podľa § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. (v znení účinnom v čase skutkových okolností veci a rozhodovania správnych orgánov), preto nemohol naplniť žalobca skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z z..
74. Zaplatenie kúpnej ceny po lehote splatnosti môže byť dôvodom obchodnoprávnych sporov žalobcu s obchodnými partnermi (nárok na zaplatenie úroku z omeškania, sankcií a pod.).
75. Nullum crimen sine lege - žiadny delikt bez zákona. Ide o jednu zo základných hmotnoprávnych zásad, v zmysle ktorej je možné stíhanie iba zo zákonných dôvodov: zásada legality skutok, za ktorý má byť páchateľ za správny delikt sankcionovaný, musí byť zároveň i trestný, a to v priebehu celej doby, v ktorej dochádza k páchaniu skutku skutková podstata správneho deliktu, za ktorý má byť páchateľ sankcionovaný, musí byť opísaná a zakotvená v konkrétnom zákone.
76. Nulla poena sine lege - žiadna sankcia bez zákona. Táto hmotnoprávna zásada je naplnená vtedy, ak príslušný zákon obsahuje: druh sankcie sadzbu sankcie (rozpätie, jednotná sankcia, výška sankcie - napr. aj v percentuálnej sadzbe)
mechanizmus na ukladanie sankcie.
77. Uvedené hmotnoprávne zásady administratívneho sankcionovania sú povinné orgány verejnej správy aplikovať v konaní podľa zákona č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny pri správnom delikte uplatňovania neprimeranej podmienky vo svoj prospech, podľa ust. § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z., pri správnych deliktoch upravených v ust. § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z..
78. V oblasti správneho trestania všeobecne je jednou zo zásad smerujúcich k napĺňaniu princípu právnej istoty predstavuje zásada zákonnosti (nullum crimen, nulla poena sine lege), chápaná ako spojenie štyroch samostatných zásad: zásady zákazu retroaktivity právnych predpisov v neprospech páchateľa (nullum crimen, nulla poena sine lege praevia), zásady, že len písaný zákon môže určiť, čo je trestným činom a stanoviť zaň trest (nullum crimen, nulla poena sine lege scripta), zásady zákazu analógie v neprospech obvineného (nullum crimen, nulla poena sine lege stricta), zásady jasnej zákonnej definície trestného skutku a trestu (nullum crimen, nulla poena sine lege certa).
79. Zásada nullum crimen sine lege certa predstavuje všeobecný princíp právnej istoty, na základe ktorého sa zakazuje existencia neurčitých právnych noriem v oblasti trestného práva, teda aj v oblasti správneho trestania. Význam tohto princípu spočíva najmä v tom, že v oblasti administratívneho trestania musí byť osoba dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom informovaná o konaní či opomenutí, ktoré je protiprávne, a zároveň o tom, aké dôsledky bude niesť v prípade, že sa takého konania či opomenutia dopustí.
80. Výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v súvislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy teda nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.
81. Podľa čl. 49 Ústavy len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne ujmy na právach alebo majetku, možno uložiť za jeho spáchanie. Označený článok je ústavným princípom, ktorý umožňuje len zákonodarcovi, aby ustanovil, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. Z tohto princípu vyplýva subjektívne právo osoby, aby mohla byť trestne postihnutá spôsobom ustanoveným zákonodarcom len za konanie, ktoré ustanoví ako trestný čin iba zákonodarca. (viď napr. uznesenie III.ÚS 61/01 z 11.06.2001)
82. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp.zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09).
83. Nemožno v tejto súvislosti nepripomenúť, že aj v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky Slovenská republika je právny štát, čo priamo vyplýva z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy.
84. Ústavný súd v súvislosti s princípom právnej istoty vo svojej judikatúre už viackrát uviedol, že s jeho uplatňovaním v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnyh noriem (napr. PL. ÚS 15/98 tiež napr. PL. ÚS 1/04, alebo PL. ÚS 8/04).
85. Z hľadiska požiadavky eurokonformity výkladu právnych noriem je neprípustné, aby si orgán štátnej správy v deliktuálnom konaní prisvojoval kompetencie, ktoré mu nepatria a sám dodával právnym normám význam, ktorý nemajú a ktorý je v priamom rozpore s ich znením a porušoval tým základné zásady správneho trestania. Štátne orgány môžu podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
86. Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že vyššie súdom uvádzané nedostatky žalobou napadnutých rozhodnutí žalobca nenamietal. V zmysle § 195 písm. c) SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, teda vo veciach správneho trestania je správnemu súdu za zákonom vymedzených podmienok priznaná plná jurisdikcia. Preto hoci žalobca nenamietal nesprávne právne posúdenie spočívajúce v nesprávnom výklade § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z., v danom prípade došlo zo strany žalovaného k porušeniu jednej zo zásad správneho trestania, preto správnemu súdu nič nebránilo v posúdení rozhodnutí žalovaného aj nad rámec žalobných dôvodov.
87. V danom kontexte súd len pripomína, že je nevyhnutné vychádzať aj z individuálnych, teda na konkrétnych skutkových zisteniach založených, dimenziách každej prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé.
88. Z dôvodov, ako ich uviedol vyššie, správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného o rozklade ako aj jeho prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo spôsobuje ich nezákonnosť a čo je dôvodom na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie. Ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v žalobe sa správny súd nezaoberal, pretože považoval obe napadnuté rozhodnutia za nezákonné.
89. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). Žalovaný v ďalšom konaní na základe zisteného skutkového stavu aj s ohľadom na odôvodnenie tohto rozsudku opätovne rozhodne v intenciách právneho názoru vysloveného správnym súdom v tomto rozsudku. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že orgány verejnej správy dbajú na to, aby v rozhodnutí o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku). V tejto súvislosti súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Asan/27/2019 zo dňa 20.01.2021 predmetom, ktorého bola bolo posúdenie skutkovo zhodnej veci, keď žalovaný uložil inému subjektu práva pokutu za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., ktorého sa mal dopustiť uplatňovaním neprimeranej podmienky vo svoj prospech, uvedenej v § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z., za nedodržanie lehoty na úhradu kúpnej ceny podľa § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z..
90. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
91. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.