Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 61/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa 11. júna

2001 predbežne prerokoval podnet O. S., toho času v Ústave na výkon väzby v N.,

zastúpeného advokátom JUDr. P. S., B., na začatie konania pre porušenie práv podľa

, , , , a Slovenskej

republiky príkazom Okresného súdu v Nitre sp. zn. z 29. januára 2001

a uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 2. februára 2001, ako aj

konaniami, ktoré im predchádzali, a takto

r o z h o d o l :

Podnet O. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol dňa

21. februára 2001 predložený podnet O. S. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného

JUDr. P. S., advokátom z B., v ktorom namieta porušenie základných práv a slobôd

garantovaných (ďalej len „“) v jeho trestnej veci.

Navrhovateľ uviedol, že v ustanoveniach až 85b

popisuje, akým spôsobom sa vykonáva domová prehliadka a z akých dôvodov sa

povoľuje. V ustanovení sa potom uvádza povinnosť

prokurátora zistiť v predbežnom vyšetrení, či ide o obojstranný trestný čin,

či nezanikla jeho trestnosť, a zároveň sa uvádza, že v konaní o vydanie na trestné

stíhanie musí mať osoba obhajcu a pokiaľ navrhované dôkazy tejto osoby

neznamenajú značné prieťahy, treba ich vykonať.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že medzinárodný zatykač na jeho osobu vydal súd

v Rakúsku v Leobene napriek tomu, že podľa oznamovateľa sa skutok, údajne v štádiu

pokusu, mal stať v Bratislave dňa 28. augusta 1998, teda na Slovensku.

Z hľadiska miestnej príslušnosti je teda evidentné, že k dokonaniu tohto štádia

trestného činu, pokiaľ navrhovateľ pripustí, že k nemu došlo, došlo v Slovenskej

republike, kde je k trestnému konaniu daná príslušnosť výlučne orgánov činných

v trestnom konaní v Slovenskej republike. Ak navrhovateľ pripustí, že k uvedenému

trestnému činu došlo, tak je evidentné, že podľa vyjadrenia oznamovateľa neprekročilo

štádium jedného verbálneho všeobecného návrhu, ktorý navyše oznamovateľ údajne

ihneď odmietol a viac sa k veci nijakým spôsobom nevrátil.

S poukazom na dlhoročnú jurisdikciu súdnictva v Československej republike,

Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, ale i Slovenskej republike takéto

vzdialené štádium konania vo vzťahu ku konkrétnemu činu nemôže byť pokusom,

lebo nevytváralo žiadne konkrétne podmienky na spáchanie trestného činu, ale mohlo

by teoreticky ísť o prípravu trestného činu.

Odhliadnuc od uvedeného, ako v príprave, tak i v pokuse trestného činu sa

v príslušných ustanoveniach , t. j. v pod písm. a) uvádza,

že trestnosť takýchto konaní zaniká, ak páchateľ dobrovoľne upustí od ďalšieho

konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu. Toto zistenie, že k takémuto konaniu

ďalej od 28. augusta 1998 nedošlo, napokon vyplýva aj z oznámenia oznamovateľa na

sklonku roku 2000, teda takmer po troch rokoch.

Povinnosťou príslušného prokurátora v rámci predbežného vyšetrovania bolo

skúmať i materiálny znak takéhoto prípadného konania, a to nebezpečnosť tohto

konania pre spoločnosť, teda najmä za akých okolností, pri akej príležitosti a v akých

súvislostiach malo byť uvedené vyslovené najmä z hľadiska vážnosti prejavu osoby,

ktorá sa takto mala vysloviť, ale i z hľadiska jej dovtedajšieho života vo vzťahu

k protiprávnym konaniam. Okrem nič nepreukazujúcej veľmi nekonkrétnej zápisnice

o výsluchu navrhovateľa žiadny úkon nebol vykonaný.

Navrhovateľ uviedol, že ide o tvrdenie osoby oznamovateľa proti osobe

navrhovateľa, pričom jediný svedok uvádzaný oznamovateľom, manželka

navrhovateľa, bude svedčiť v jeho prospech.

Vzhľadom na to, že už v ustanovení sa uvádza

povinnosť zabezpečiť pre toto konanie danej osobe obhajcu, je evidentné, že ani táto

podmienka nebola splnená. Vyjadrenie navrhovateľa, že chce určitého obhajcu, ak je

tento nedosiahnuteľný (pojednávanie v inej veci), nezbavovala prokurátora povinnosti

danej v o možnosti ustanovenia náhradného obhajcu. Zákon tu

doslovne hovorí ...musí mať obhajcu ..., teda ukladá štátu určitú povinnosť. Ak bol

teda navrhovateľ vypočutý v predbežnom vyšetrovaní v ktoromkoľvek jeho štádiu bez

účasti obhajcu, je to podľa názoru navrhovateľa evidentné porušenie zákona.

Rovnako zákon dáva prokurátorovi povinnosť, pokiaľ daná osoba navrhne

nejaké dôkazy, na ich vykonanie, pokiaľ sú vykonateľné bez značných prieťahov.

Navrhovateľ žiadal vypočuť svoju manželku, ktorú napokon ako jedinú

svedkyňu uvádza aj sám oznamovateľ, avšak nestalo sa tak, hoci o to pred

rozhodovaním žiadal advokát, a napokon, ako vyplýva zo zápisnice o vzatí do väzby,

i sudca pred rozhodnutím vyzval prokurátora, aby sa oboznámil s uvádzanými faktmi

a prehodnotil svoj návrh. Prokurátor to odmietol s tým, že mu telefonická informácia

stačí a na svojom návrhu trvá.

Súd mal podľa názoru navrhovateľa návrh prokurátora z vyššie uvedených

dôvodov zamietnuť a odovzdať navrhovateľa na ďalšie konanie cudzineckej polícii

z dôvodu, že tento mal pobyt na území Slovenskej republiky toho času zakázaný.

Navrhovateľ pritom akceptuje, že ani jeho vyjadrenie, že sa tu zdržoval sústavne iba

z dôvodu, že má ročné dieťa a manželku a svojej rodiny sa nemieni vzdať, ako

i z dôvodu, že je 100 % majiteľom svojej s. r. o. A. od r. 1996 - 97 a riadne tu platí

všetky dane, nebol celkom ospravedlniteľný, i keď nie nezanedbateľný dôvod takéhoto

konania.

Vzhľadom na to, že v medzinárodnom zatykači sa vo výroku rozhodnutia

uvádza iba pokus trestného činu podvodu, nie je možné v tomto štádiu sa vyjadrovať

a odôvodňovať konanie štátnych orgánov operatívnymi domnienkami kriminálnej

polície v Rakúsku uvádzanými v odôvodnení uvedeného rozhodnutia. Aj v Rakúsku

by totiž pre prípad jeho extradície mohli ďalej konať iba vo veci podvodu, vo veci, pre

ktorú ho žiadali vydať a pre ktorú by eventuálne bol vydaný.

V žiadnom prípade by však nemohli konať o veciach uvádzaných v odôvodnení

zatykača, pretože pre to trestné konanie ho nežiadajú vydať a navyše, ak v takom

konaní v Rakúsku nie je vedené proti nemu trestné konanie, čo evidentne nie je, tak

nie je možné, aby orgány činné v trestnom konaní v Slovenskej republike oficiálne

konali proti takejto osobe na základe nejakých operatívnych indícií, ktoré oficiálne

nedovolia ani rakúskej polícii túto osobu obviniť v súlade s tam platným trestným

právom.

Napriek uvedenému Okresný súd v Nitre dňa 29. januára 2001 rozhodnutím

sp. zn. vydal príkaz na domovú prehliadku, pričom v ňom uvádza vo

výrokovej časti iba to, kde sa má vykonať a kto ju má menovite vykonať. Vo výroku

sa však neuvádza zmienka o tom, čo sa vlastne má hľadať a na základe čoho sa

rozhodnutie vydalo. Ide evidentne o nepreskúmateľné, zmätočné a hlavne

nevykonateľné rozhodnutie práve preto, že chýba konkretizácia hľadaných dôkazov

(listina, výbušnina a pod.). V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že sa majú hľadať

jednak veci dôležité pre trestné konanie, a to pre konanie spočívajúce v návode na

pokus trestného činu podvodu (čo je zarážajúce, lebo malo ísť iba o verbálny návod

spred troch rokov), jednak veci potrebné pre trestné konanie vo veci trestného činu

vraždy a úmyselného ohrozovania výbušninou v Rakúsku.

Treba poznamenať, že aj informácií v médiách je zrejmé, že rakúska polícia má

ako jednu z pracovných verzií i určité podozrenia voči manželke navrhovateľa

a možno i proti nemu. Doposiaľ nemá žiadne dôkazy, ktoré by ju oprávňovali

na vyslovenie takéhoto podozrenia oficiálne. Svedčí o tom i ponuka rakúskej polície

o vyplatení odmeny 15 000 ATS tomu, kto poskytne informácie vedúce k vypátraniu

páchateľov tohto trestného činu, ale predovšetkým to, že ak by také dôkazy mala, tak

by medzinárodný zatykač na navrhovateľa nebol vydaný pre nejaký pochybný

a nepreukázateľný skutok podvodu spred troch rokov. Navyše, ak je po troch rokoch

oznamovateľom práve syn obete trestného činu uvádzaného v odôvodnení daných

rozhodnutí.

Navrhovateľ poukázal, ako dôsledne dodržiava zákon pri extradícii Rakúsko

a aké možnosti a povinnosti verifikácie dôvodov extradície využívajú naše orgány.

Domovú prehliadku malo vykonať päť osôb konkrétne vymenovaných vo

výroku príkazu na domovú prehliadku. Z neznámych dôvodov ich bolo najmenej

trikrát viac. Nerešpektovali zákon, vyrazili dvere o 5.00 h ráno, vulgárne nadávali

navrhovateľovi i jeho manželke, nerešpektovali ani prítomnosť ročného dieťaťa

a pobrali, čo sa dalo, lebo z príkazu na domovú prehliadku ani nevedeli, čo majú

hľadať. Nie je zrejmé, ako mohli vôbec v zmysle zákona majiteľku bytu vyzvať, aby

im niečo vydala.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky nie je jasné, či bola majiteľka

vôbec vyzvaná na vydanie vecí a akých. Nie je jasné, či odmietla alebo neodmietla.

Nie sú uvedené údaje nezúčastnenej osoby a z obsahu zaistených vecí je zrejmé, že

osoby realizujúce domovú prehliadku považovali za súvisiacu vec aj napr. položku 34

(F. vyjadrenie sa k odvolaniu odporkyne), obdobne položku 35, 36, 37 atď.

Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že v danom konaní vydal zatykač

miestne nepríslušný orgán. Ku skutku malo dôjsť na území Slovenskej republiky a ak

ku skutku došlo aj v štádiu pokusu, jeho trestnosť dávno zanikla.

Na základe odôvodnenia rozhodnutia zahraničného orgánu bol vydaný príkaz

na domovú prehliadku, pričom za danú trestnú činnosť nie sú navrhovateľ ani jeho

manželka stíhaní ani v Rakúsku.

Navrhovateľovi nebol v súlade so zákonom pridelený obhajca, nebolo v zmysle

zákona vykonané predbežné vyšetrovanie a pri realizácii domovej prehliadky boli

porušené zákonné ustanovenia o spôsobe jej vykonania, navyše za účasti na to

neoprávnených osôb.

Navrhovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil uznesením, že „rozhodnutím

Okresného súdu Nitra sp. zn. z 29. januára 2001 a rozhodnutím

Krajského súdu Nitra sp. zn. z 2. februára 2001, ako i konaním, ktoré im

predchádzalo boli porušené ústavné práva podnecovateľa upravené v čl. 17 ods. 2,

, , a v “.

Ako prílohy navrhovateľ predložil rozhodnutie Okresného súdu v Nitre sp. zn.

o vydaní príkazu na domovú prehliadku, záznam o vykonaní domovej

prehliadky a uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. o vzatí obvineného

do predbežnej väzby.

Podnet neobsahoval náležitosti uvedené v ustanovení § 20 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“), preto bol navrhovateľ vyzvaný na jeho

doplnenie.

Navrhovateľ bol vyzvaný, aby uviedol, kto a akým spôsobom, v akom konaní

a aké základné práva a slobody porušil (presné označenie konkrétneho konania

a rozhodovania v nadväznosti na namietané porušenie práv) a kedy k ich porušeniu

došlo.

V doplnení podnetu došlého ústavnému súdu dňa 28. marca 2001 navrhovateľ

uviedol, že k namietanému porušeniu došlo Krajskou prokuratúrou

v Nitre i Krajským súdom v Nitre, a to z dôvodu, že Krajská prokuratúra v Nitre

riadnym spôsobom nevykonala predbežné vyšetrenie a rovnako sa so zadováženým

dôkazným materiálom riadne nevysporiadal ani Krajský súd v Nitre, keď oba tieto

orgány si museli byť z hľadiska zásady „súd pozná právo“ byť vedomé, že ak sa

skutok pokusu podvodu mal stať 28. augusta 1998 v Bratislave jedným verbálnym

prejavom, a v tomto sa až doposiaľ ďalej i podľa oznamovateľa nepokračovalo,

trestnosť takéhoto skutku zanikla.

Ak bol teda podnecovateľ na základe rozhodnutia prokuratúry daný súdu na

rozhodnutie o vzatí do predbežnej väzby z dôvodu podozrenia, že sa mal dopustiť

trestnej činnosti pokusu podvodu, ako bolo uvedené v dožiadaní rakúskych štátnych

orgánov, potom orgány Slovenskej republiky, Krajská prokuratúra v Nitre a Krajský

súd v Nitre, porušili uvedené právo navrhovateľa za predpokladu, že k nemu vôbec

došlo.

Navyše o domovú prehliadku nepožiadal Krajinský súd v Leobene ako

inštitúcia, ale išlo len o osobný prípis pracovníka tohto súdu priamo konkrétnej osobe

na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky s uvedením, že vo veci ide

o podozrenie z inej trestnej činnosti, než pre akú sa oficiálne zadržanie a vydanie

osoby navrhovateľa žiada. Tieto svoje údaje uvedený sudca nepodložil žiadnym

konkrétnym a právne relevantným dokladom.

K námietke porušenia navrhovateľ uviedol, že došlo k jeho

porušeniu pri vykonávaní domovej prehliadky príslušníkmi polície v mieste trvalého

bydliska navrhovateľa pri jeho zadržaní. Navrhovateľ udáva, že príslušníci polície

vulgárne a oplzlo nadávali a vyjadrovali sa dehonestujúco. Ako vyplýva z príloh

podnetu, podľa názoru navrhovateľa túto časť nechce šetriť ani prokuratúra, ani

polícia.

K námietke porušenia základného práva podľa navrhovateľ

uviedol, že ak je pravdou tvrdenie oznamovateľa uvedené v žiadostiach rakúskych

štátnych orgánov, potom ku skutku došlo dňa 28. augusta 1998 v Bratislave, teda na

území Slovenskej republiky. Ak teda k trestnej činnosti malo dôjsť na území

Slovenskej republiky, je príslušný vo veci konať slovenský súd. Keďže k skutku malo

dôjsť v Bratislave, bol miestne príslušný Krajský súd v Bratislave. Teda príslušnosť

bola založená podľa miesta, kde malo k spáchaniu skutku dôjsť. Zákonným sudcom

podľa názoru navrhovateľa bol sudca Krajského súdu v Bratislave.

K námietke porušenia základného práva podľa (navrhovateľ

uviedol ods. 1, hoci platný ústavný text takýto odsek nepozná) navrhovateľ uviedol, že

namietal zánik trestnosti činu vzhľadom na štádium pokusu, lebo v konaní sa

nepokračovalo a nenastala žiadna škoda, ktorá hrozila. Ak by sa skutok posudzoval

v súlade s dikciou , zanikli by aj dôvody ďalšieho

konania o tomto skutku, ak sa stal.

Porušenie označeného práva Krajskou prokuratúrou v Nitre a Krajským súdom

v Nitre navrhovateľ vidí v tom, že neposúdili splnenie podmienok zániku trestnosti

a posúdili konanie ako trestný čin, pričom z toho odvodili ďalšie konanie majúce za

následok obmedzenie osobnej slobody navrhovateľa.

K námietke porušenia navrhovateľ uviedol, že k porušeniu tohto

základného práva došlo uvoľnením informácie zo strany polície o jeho trestnej

činnosti. Z policajných zdrojov bola uvoľnená informácia, že bol zadržaný cudzí

štátny príslušník za mnohomiliónové podvody a podozrivý z účasti na vražde

rakúskeho štátneho občana. Tým, že niet iného dôkazu o jeho trestnej činnosti, bola

porušená prezumpcia neviny.

K námietke porušenia navrhovateľ uviedol, že vyššie

uvedené práva garantuje nielen občanom, ale všetkým ľuďom nachádzajúcim

sa na území Slovenskej republiky.

K doplnenému podnetu navrhovateľ predložil príkaz Okresného súdu v Nitre na

domovú prehliadku sp. zn. z 29. januára 2001, oznámenie Úradu

kontroly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, upovedomenie Krajskej

prokuratúry v Nitre sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 12. marca 2001 a doplnenie podnetu na Generálnu prokuratúru Slovenskej

republiky zo 14. marca 2001.

Doplnením podnetu došlého ústavnému súdu 28. marca 2001 navrhovateľ

nezmenil označenie účastníkov konania pred ústavným súdom (Okresný súd v Nitre

a Krajský súd v Nitre), ich napadnuté rozhodnutia (príkaz na domovú prehliadku

a uznesenie o vzatí do predbežnej väzby) a konania im predchádzajúce a ani výrok

rozhodnutia, ktoré od ústavného súdu požaduje.

II.

Podľa čl. 130 ods. 3 ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti

je oprávnený konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú

porušenie svojich základných práv a slobôd, pokiaľ im ochranu neposkytujú iné

orgány Slovenskej republiky prostredníctvom účinného právneho prostriedku ochrany

dostupného navrhovateľom.

Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma predpísané

náležitosti upravené v ustanovení , ako aj splnenie

ďalších dôvodov, pre ktoré by mohol podnet podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietnuť.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu namietané porušenie niektorého zo

základných práv alebo slobôd (tak ako sú uvedené v druhej hlave ) automaticky

nezakladá jeho príslušnosť na konanie o nich.

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podnetu fyzickej alebo právnickej

osoby zistil, že sa navrhovateľ ochrany základného práva alebo slobody, porušenie

ktorých namietal, mohol domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych

prostriedkov nápravy pred iným orgánom, takéto podnety odmietol ako zjavne

neopodstatnené alebo pre svoju nepríslušnosť na ich prerokovanie (,

, a iné).

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní podnetu navrhovateľa zisťoval,

či pri ochrane tých základných práv, porušenie ktorých namietal, nie je vylúčená

právomoc všeobecných súdov, prípadne iných orgánov štátu.

Navrhovateľ namietal porušenie konaním orgánov Slovenskej republiky.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody

len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký

trest, prípadne ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

Podľa len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.

„Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd

nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu“ ( ).

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona

účinného v čase, keď bol čin spáchaný, pričom neskorší zákon sa použije, ak je to pre

páchateľa priaznivejšie.

Podľa cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné

ľudské práva a slobody zaručené touto , ak nie sú výslovne priznané iba

občanom.

K námietke porušenia práv podľa a 3

Navrhovateľ videl porušenie svojho práva podľa uvoľnením

informácií zo strany polície (pripustil možnosť aj zo strany súdu a prokuratúry) o jeho

zadržaní a ďalších úkonoch v médiách v Slovenskej republike. Tieto sa pri uverejnení

informácie odvolali na policajný zdroj v tom smere, že bol zadržaný cudzí štátny

príslušník za mnohomiliónové podvody a podozrivý z účasti na vražde rakúskeho

štátneho občana. Týmto konaním mala byť porušená prezumpcia neviny navrhovateľa.

Jedným zo základných prvkov práva na spravodlivý proces je prezumpcia

neviny v trestných veciach. Základný význam prezumpcie neviny spočíva v tom,

že vyžaduje okrem iného, aby sudca pri plnení svojich úloh v konaní pred súdom

nevychádzal z predpojatosti, že obvinený spáchal trestný čin, za ktorý je obvinený.

Princíp prezumpcie neviny je porušený najmä akýmkoľvek súdnym

rozhodnutím, ktoré vyjadruje presvedčenie, že určitá osoba je vinná z trestného činu

bez toho, aby jej vina bolo preukázaná zákonným spôsobom. Za porušenie princípu

prezumpcie neviny treba považovať, ak súd dáva verejne najavo, že zastáva názor,

že osoba je páchateľom a považuje ho za vopred odsúdeného.

Z podnetu navrhovateľa nevyplýva, že by takéto konanie vyčítal Okresnému

súdu v Nitre alebo Krajskému súdu v Nitre.

Navrhovateľ napriek doplneniu podnetu neuviedol, kto sa dopustil namietaného

konania, a neuviedol ani dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenie.

Podnet v tejto časti ani po doplnení nespĺňa náležitosti požadované

ustanovením .

Podľa ustanovenia ústavný súd môže na

predbežnom prerokovaní odmietnuť návrhy vo veciach, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti.

Ústavný súd sa vo viacerých svojich rozhodnutiach zaoberal splnením

podmienok náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

Vo veci sp. zn. uviedol, že prijatie podnetu na ďalšie konanie

predpokladá splnenie viacerých zákonom stanovených podmienok, pričom nesplnenie

niektorej z nich môže mať za následok jeho odmietnutie ústavným súdom.

Neuvedenie subjektov, ktoré mali takúto informáciu uviesť, konkretizácia tejto

informácie sú nepochybne podmienkou konania o tomto základnom práve.

V tejto časti podnet neobsahuje zákonom predpísané náležitosti požadované

ustanovením , a preto ho ústavný súd odmietol pre

nesplnenie zákonom požadovaných náležitostí.

Navrhovateľ tiež uviedol, že podľa ustanovenia § 379 ods. 2 Trestného

poriadku je povinnosť zabezpečiť v konaní o vydanie obhajcu. Podľa jeho názoru táto

podmienka nebola splnená.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas

a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom

obhajcu.

Podľa ustanovenia v konaní o vydanie musí

osoba, o vydanie ktorej ide, mať obhajcu.

Zo zápisnice o výsluchu dňa 1. februára 2001 na Krajskej prokuratúre v Nitre

vyplýva, že navrhovateľ si v konaní zvolil obhajcu JUDr. Ľ. Š., ktorý nebol zastihnutý

a pracovníčka jeho poradne oznámila, že má voľno a je možné sa s ním kontaktovať až

8. februára 2001. Navrhovateľ požiadal o možnosť kontaktu s obhajcom na jeho

mobilný telefón, čo mu bolo umožnené, avšak mobil bol vypnutý. Opätovne mu bol

umožnený hovor s manželkou za účelom zabezpečenia obhajcu.

Podľa zápisnice z výsluchu navrhovateľa na Krajskom súde v Nitre zo dňa

2. februára 2001 vyplýva, že pri výsluchu pred rozhodovaním o predbežnej väzbe bol

prítomný aj obhajca JUDr. P. S.

Keďže pri výsluchu navrhovateľa pred rozhodnutím o jeho vzatí do predbežnej

väzby zo strany Krajského súdu v Nitre tento obhajcu mal, a tak mohlo dôjsť aj

k napraveniu dôsledkov spôsobených neúčasťou obhajcu pri predchádzajúcom

výsluchu na Krajskej prokuratúre v Nitre, tvrdenie navrhovateľa o porušení jeho práva

podľa je zjavne neopodstatnené, a preto bol jeho podnet v tejto

časti z uvedeného dôvodu odmietnutý.

K námietke porušenia práva podľa

Ľudská dôstojnosť navrhovateľa i jeho manželky mala byť porušená pri výkone

domovej prehliadky príslušníkmi polície.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že domová prehliadka bola nariadená

Okresným súdom v Nitre podľa ustanovenia v byte

A. S., a v priestoroch k nemu patriacich. Podľa zápisnice zo dňa 1. februára 2001 bola

domová prehliadka vykonaná toho istého dňa.

Navrhovateľ namieta porušenie základného práva podľa

príkazom Okresného súdu v Nitre sp. zn. z 29. januára 2001, ktorým

bola nariadená domová prehliadka.

Medzi navrhovateľom namietaným konaním a porušením základného práva nie

je príčinná súvislosť, pretože navrhovateľom označený účastník konania pred

ústavným súdom (Okresný súd v Nitre) nerealizoval domovú prehliadku. Túto

vykonávali príslušníci Policajného zboru. Okresný súd len nariadil vykonanie domovej

prehliadky podľa ustanovenia .

Podľa čl. 3 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach,

ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom

, dožiadaná strana vykoná spôsobom upraveným v jej právnom poriadku

každé dožiadanie týkajúce sa trestnej veci, ktoré jej zaslali justičné orgány dožadujúcej

strany za účelom vykonania dôkazu alebo odovzdania vecí, ktoré sa majú použiť ako

dôkazy, spisov alebo listín.

Okresný súd v Nitre postupoval v súlade s týmto ustanovením, keď na základe

žiadosti Krajinského súdu v Leobene podľa ustanovenia § 83 ods. 1 Trestného

poriadku nariadil domovú prehliadku.

V tejto časti ústavný súd preto podnet navrhovateľa považoval za zjavne

neopodstatnený a podľa ustanovenia ho z tohto

dôvodu odmietol.

K námietke porušenia práva podľa

Navrhovateľ uviedol, že Krajská prokuratúra v Nitre i Krajský súd v Nitre

riadnym spôsobom nevykonali predbežné vyšetrenie a so zadováženým materiálom sa

náležite nevysporiadali. Namietal najmä zánik trestnosti činu, ktorý sa mal stať

28. augusta 1998 v Bratislave.

Zo zápisnice o výsluchu na Krajskej prokuratúre v Nitre dňa 1. februára 2001

vyplýva, že navrhovateľ nenavrhol vykonanie dôkazov okrem vlastného trestného

oznámenia na oznamovateľa M. F. ml. a žiadosti o kontakt (telefonický) s manželkou

a obhajcom, ktorý mu bol umožnený.

Zo zápisnice z 2. februára 2001 o výsluchu na Krajskom súde v Nitre vyplýva,

že tohto sa zúčastnil navrhovateľ spolu so svojím obhajcom, pričom okrem nesúhlasu

so skráteným konaním neuviedli žiadne návrhy na vykonanie predbežného vyšetrenia

(napriek tvrdeniu v podnete). Zápisnicu o výsluchu navrhovateľ spolu so svojím

obhajcom aj podpísali.

Navrhovateľ namieta kvalifikáciu svojho konania ako prípravu na trestný čin

podľa .

Podľa tohto ustanovenia konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré záleží

v organizovaní obzvlášť závažného trestného činu, v zadovažovaní alebo

prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie, v spolčení, zhluknutí,

v návode alebo v pomoci na taký trestný čin alebo v inom úmyselnom vytváraní

podmienok pre jeho spáchanie, je prípravou na trestný čin, ak nedošlo k pokusu ani k

dokonaniu trestného činu.

Príprava sa chápe ako právne relevantné štádium trestnej činnosti.

Podľa ustanovenia trestnosť prípravy na trestný čin

zaniká, ak páchateľ dobrovoľne:

a) upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a odstránil

nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej

prípravy, alebo

b) urobil o príprave na trestný čin oznámenie v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré

vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, mohlo byť

ešte odstránené. Oznámenie treba urobiť prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo

policajnému orgánu; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo

náčelníkovi.

Vo viacerých rozhodnutiach všeobecných súdov bolo zaujaté stanovisko,

že príprava vyvoláva len vzdialené nebezpečenstvo, vytvára (úmyselne) podmienky na

spáchanie trestného činu, pričom sa vzťahuje len na obzvlášť závažné trestné činy

vymedzené v ustanovení .

Na konanie a rozhodnutie o vine a treste za stíhaný skutok je príslušný

všeobecný súd.

Ústavný súd už v jednom zo svojich prvých rozhodnutí sp. zn.

uviedol, že nie je oprávnený rušiť rozhodnutia všeobecných súdov

v občianskoprávnych alebo trestných veciach svojimi vlastnými rozhodnutiami.

Takéto konanie ústavného súdu by zakladalo porušenie zaručenej nezávislosti

súdnej moci a bolo by i v príkrom rozpore s rešpektovaním princípu ústavnosti.

Vo veci sp. zn. ústavný súd uviedol, že nie je nadriadeným

orgánom všeobecných súdov a nie je v jeho právomoci preskúmavať ani zákonnosť

ich konania a rozhodovania.

V trestnom konaní na území Slovenskej republiky je aj osobitná úprava

dotýkajúca sa vydávania osoby do cudziny na základe žiadosti cudzieho štátu.

Konanie začína tzv. predbežným vyšetrením, ktoré vykonáva poverený prokurátor (§

379 ).

V konaní o vydanie musí mať osoba, o vydanie ktorej ide, obhajcu (§ 379 ods. 2

).

Prokuratúra takú osobu vyslúchne a oboznámi ju pritom s obsahom žiadosti

o vydanie ( ).

Prokurátor počas výsluchu oboznámi osobu, o ktorej vydanie ide, o možnosti

vykonať skrátené (vydávacie) konanie, poučí ju o dôsledkoch jej prípadného súhlasu

s vydaním a o možnosti súhlas odvolať až do rozhodnutia o povolení vydania

ministrom spravodlivosti ( ).

Zo spisu sp. zn. bolo zistené, že dňa 2. februára 2000 JUDr. S.

predložil plnú moc na zastupovanie O. S. a oboznámil sa s medzinárodným zatýkacím

rozkazom Krajinského súdu v Leobene sp. zn. zo dňa 18. januára 2001,

ako aj so žiadosťou tohto súdu z 25. januára 2001, pričom prehlásil, že nesúhlasí so

skráteným vydávacím konaním.

Dňa 18. januára 2001 vydal Krajinský súd v Leobene pod sp. zn.

medzinárodný zatýkací rozkaz. Navrhovateľ bol podľa vlastného vyjadrenia zadržaný

dňa 1. februára 2001 o 5.00 h (podľa záznamu vyšetrovateľa o 5.45 h).

Krajský prokurátor v Nitre vykonal predbežné vyšetrenie za účelom zistenia

podmienok pre vydanie podľa ustanovenia do

Rakúskej republiky. Zistil, že na navrhovateľa bol vydaný medzinárodný zatýkací

rozkaz pre pokus o navádzanie na vykonanie závažného podvodu podľa ustanovenia

, , 2. alternatívy a Rakúskej republiky

a podal návrh na vzatie do predbežnej väzby.

Navrhovateľ bol dňa 2. februára 2001 vypočutý predsedom senátu Krajského

súdu v Nitre, pričom bol poučený o svojich právach, ako aj o tom, že ako cudzinec má

právo vyjadriť sa v rodnom jazyku.

Navrhovateľ uviedol, že poučeniu porozumel, slovenský jazyk ovláda

v dostatočnej miere a nežiada pribratie tlmočníka. Objasnil totožnosť svojej osoby,

svoj pobyt a poprel spáchanie trestnej činnosti. Pri výsluchu bol prítomný jeho

obhajca, ktorý nepodal vo veci žiadne návrhy. Následne bol navrhovateľ podľa

ustanovenia vzatý do predbežnej väzby.

Z medzinárodného zatýkacieho rozkazu Krajinského súdu v Leobene sp. zn.

vyplýva, že O. S., rodený O. V. G., má byť dôvodne podozrivý

z pokusu o navádzanie na vykonanie závažného podvodu podľa § 15, § 12,

2. alternatívy a Rakúskej republiky a z dôvodu

nebezpečenstva úteku podľa číslo 2 Rakúskej

republiky má byť vzatý do väzby.

Ako dôvod je uvedené, že na základe predbežných výsledkov vyšetrovania

Krajinskej žandarmérie Štajersko je navrhovateľ podozrivý zo spáchania trestného

činu navádzania na trestný čin podvodu, ktorého sa mal dopustiť tak, že spoločne

so svojou manželkou A. S. dňa 28. augusta 1998 pôsobili v Bratislave na M. F., aby si

za 50 000 ATS odmeny vzal v Rakúsku na leasing vozidlo AUDI A8 Quattro s plnou

výbavou, ktorého hodnota bola prinajmenšom 1 000 000 ATS, a to bez akontácie,

a aby potom s vozidlom prišiel na Slovensko a tam ho nechal O. S. Po návrate mal

M. F. v Rakúsku oznámiť krádež auta. Tento podvod stroskotal na odmietnutí M. F.

Dôvody väzby rakúsky súd videl v tom, že navrhovateľ sa zdržuje na Slovensku

ilegálne, hrozí mu vysoký trest a je nebezpečenstvo, že ujde alebo sa bude skrývať,

keď už 16. septembra 2000 sa pokúsil vycestovať zo Slovenska do Rakúska na falošný

pas.

V ďalšej časti zatýkací rozkaz uvádza jednotlivé ustanovenia

a Rakúskej republiky.

Dňa 20. júna 1994 bola vo Viedni podpísaná Zmluva medzi Slovenskou

republikou a Rakúskou republikou o doplnení Európskeho dohovoru o vydávaní

z 13. decembra 1957 a uľahčení jeho vykonávania (ďalej len „zmluva“). Zmluva bola

publikovaná oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

č. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila so zmluvou súhlas

uznesením č. 559 z 18. augusta 1994 a prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval

19. októbra 1994. Zmluva nadobudla platnosť 1. februára 1996.

Podľa čl. III zmluvy dožiadaný zmluvný štát môže povoliť vydanie osoby pre

trestný čin, na ktorého prejednanie je podľa jeho právnych predpisov daná právomoc

súdov toho štátu, vtedy, keď treba dať prednosť uskutočneniu trestného konania

v dožadujúcom zmluvnom štáte vzhľadom na osobitné okolnosti, najmä z dôvodov

zistenia pravdy, výmery trestu a výkonu trestu, alebo v záujme resocializácie

páchateľa trestného činu.

Podľa čl. V zmluvy spočívanie alebo prerušenie premlčania sa posudzuje iba

podľa právnych predpisov dožadujúceho zmluvného štátu.

Podľa čl. X ods. 1 zmluvy žiadosť o predbežnú väzbu možno podať

prostredníctvom súdu, prokuratúry alebo príslušného ústredného justičného orgánu

alebo policajného orgánu jedného zmluvného štátu príslušnému justičnému alebo

policajnému orgánu druhého zmluvného štátu. Údaje o trestnom čine musia obsahovať

krátky opis skutkového stavu.

Dňa 12. marca 2001 krajský prokurátor v Nitre podal na Krajský súd v Nitre

návrh na extradičné konanie, ktorý obsahoval žiadosti Spolkového ministerstva

spravodlivosti Rakúskej republiky sp. zn. z 13. februára 2001

a sp. zn. z 5. marca 2001 s kópiami medzinárodných zatýkacích

rozkazov sp. zn. z 18. januára 2001 a , ako aj správu

Migračného úradu Slovenskej republiky sp. zn. MU 17/2001 z 13. februára 2001

a uznesenie Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Nitre sp. zn.

KÚV 3/02-UR-1999.

Krajský prokurátor v Nitre navrhol podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Trestného

poriadku vzatie O. S. do vydávacej väzby s tým, že podal návrh na rozhodnutie, že

vydanie O. S. do Rakúskej republiky pre pokus o podnecovanie na trestný čin podvodu

veľkého rozsahu podľa § 15, § 12, 2. alternatívy § 146 a § 147 ods. 3 Trestného

zákona Rakúskej republiky je prípustné.

Krajský prokurátor v Nitre uviedol, že jeho návrh je v súlade s príslušnými

ustanoveniami Európskeho dohovoru o vydávaní a Zmluvou medzi Slovenskou

republikou a Rakúskou republikou o jeho doplnení a uľahčení jeho vydávania. Podľa

jeho názoru nie je čin premlčaný podľa platného na území Rakúskej

republiky ani podľa Slovenskej republiky.

Spolkové ministerstvo spravodlivosti Rakúskej republiky požiadalo o vydanie

navrhovateľa dňa 5. marca 2001 na základe medzinárodných zatýkacích rozkazov

Krajinského súdu Leoben.

Spolkové ministerstvo spravodlivosti v zmysle čl. XII ods. 2 Zmluvy medzi

Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o doplnení Európskeho dohovoru

o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959 a uľahčení jeho

vykonávania žiada o vzatie navrhovateľa do väzby.

Z uznesenia Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru Nitra zo dňa

8. februára 2001 sp. zn. KÚV 3/02-NR-1999 vo veci, ktorá je vedená na Krajskej

prokuratúre v Nitre pod sp. zn. , vyplýva, že navrhovateľ je trestne stíhaný

aj v inej trestnej veci za pokus trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1 a § 250 ods. 1,

3 a 4 . Trestné stíhanie je prerušené pre neprítomnosť jedného zo

spoluobvinených.

Podľa oznámenia Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

sp. zn. MU-97/2001 zo dňa 13. februára 2001 navrhovateľovi na území Slovenskej

republiky nebolo priznané postavenie utečenca.

Podľa uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 12. marca 2001 bol

navrhovateľ podľa ustanovenia vzatý do vydávacej

väzby, pričom toho istého dňa bol prepustený z predbežnej väzby, ktorá trvala od

2. februára 2001. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že Krajský súd v Nitre zistil,

že podmienky uvedené v ustanovení sú splnené. Ako

dôvod väzby bolo uvedené, že je potrebné zamedziť v úteku navrhovateľa z dôvodu,

že napriek zákazu chcel vycestovať do Rakúska.

Podľa uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 28. marca 2001

tento rozhodol o prípustnosti vydania navrhovateľa z dôvodu, že bolo vykonané

predbežné šetrenie, vydanie je prípustné pre navrhovaný trestný čin, je v súlade

s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, trestné stíhanie nie je premlčané

a v Slovenskej republike by bolo možné skutok klasifikovať ako prípravu na trestný

čin podvodu podľa ustanovenia k a

a navrhovateľ nie je občanom Slovenskej republiky. Proti tomuto uzneseniu nie je

prípustný opravný prostriedok.

Navrhovateľ vo veci podal podnet na sťažnosť pre porušenie zákona dňa

16. apríla 2001 generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.

Z vyššie uvedeného postupu je zrejmé, že Okresný súd v Nitre a Krajský súd

v Nitre postupovali podľa Európskeho dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957

v znení neskorších predpisov (dodatkových protokolov), ktorý bol publikovaný

oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí č.

Podľa tejto mnohostrannej zmluvy, ktorej členmi sú aj Rakúska republika

a Slovenská republika, sa zmluvné strany zaviazali vydávať v súlade s ustanovenými

podmienkami všetky osoby, proti ktorým vedú príslušné orgány dožadujúce strany

trestné stíhanie pre trestný čin.

Pri predbežnom šetrení prokurátor najmä skúma, či:

a) osoba, o vydanie ktorej sa žiada, nie je občanom Slovenskej republiky,

b) či tejto osobe nebolo poskytnuté právo azylu,

c) či táto osoba nemá postavenie utečenca,

d) či nebude táto osoba vydaná do oblasti vojnového konfliktu,

e) či tu nie sú humanitárne, zdravotné alebo iné dôvody brániace vydávaniu osoby,

f) či ide o trestný čin, ktorý je trestný podľa práva oboch štátov,

g) či ide o vydanie pre trestný čin, pre ktorý je vydanie prípustné v zmysle príslušnej

medzinárodnej zmluvy,

h) či sa nežiada o vydanie pre čin, ktorého trestné stíhanie je premlčané alebo pre inú

zákonnú prekážku neprípustné,

i) či pre ten istý trestný čin nie je vedené na území Slovenskej republiky trestné

stíhanie alebo nie je už právoplatne rozhodnuté.

Navrhovateľ namietal predovšetkým zánik trestnosti prípravy k trestnému činu,

ktorý je predmetom vydávacieho konania. Krajský súd v Nitre však dospel k záveru -

nepochybne predbežnému - že skutok navrhovateľa by bolo možné klasifikovať ako

prípravu na trestný čin podvodu podľa ustanovenia § 7 ods. 1 k § 250 ods. 1 a 5

.

Ústavný súd nevidí v tomto štádiu dôvod, aby mohol zasiahnuť do takéhoto

posudzovania, pretože z neho nevyplýva ani svojvôľa a ani zjavná neodôvodnenosť.

Keďže takéto prvky neboli ústavnému súdu nastolené, resp. ich nezistil ani v postupe

navrhovateľom označených a príslušných súdov v súvislosti s jeho vydávacím

konaním, podnet navrhovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho práva podľa čl. 17

ods. 2 odmietol z dôvodu svojej nepríslušnosti na jeho prerokovanie.

K námietke porušenia práva podľa

Podľa tvrdenia navrhovateľa ku skutku došlo na území Slovenskej republiky,

a teda na konanie je príslušný slovenský súd. Navrhol teda vysloviť, že bol odňatý

zákonnému sudcovi. Podľa prvej vety nikoho nemožno odňať jeho

zákonnému sudcovi.

Podľa ustanovenia konanie vykonáva súd,

v obvode ktorého bol trestný čin spáchaný.

Ak nemožno miesto činu zistiť alebo ak bol čin spáchaný v cudzine, vykonáva

konanie súd, v obvode ktorého obvinený býva, pracuje alebo sa zdržiava; ak sa nedajú

tieto miesta zistiť alebo sú mimo územia Slovenskej republiky, vykonáva konanie súd,

v obvode ktorého čin vyšiel najavo (ods. 2 citovaného ustanovenia).

Podľa ustanovenia podľa slovenského zákona sa

posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na území republiky.

Podľa ustanovenia trestný čin sa považuje za

spáchaný na území republiky:

a) ak sa páchateľ dopustí konania, aj keď porušenie alebo ohrozenie záujmu

chráneného týmto zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti

v cudzine, alebo

b) ak tu páchateľ porušil alebo ohrozil záujem chránený týmto zákonom alebo ak tu

mal nastať aspoň sčasti taký následok, aj keď sa konania dopustil v cudzine.

Navrhovateľ bol zadržaný a vzatý do väzby na základe žiadosti orgánov

Rakúskej republiky o vydanie na trestné stíhanie. V Slovenskej republike teda proti

nemu prebieha konanie o vydanie do cudziny podľa druhého oddielu 24. hlavy

(Právny styk s cudzinou).

Tvrdenie navrhovateľa, že vo veci je príslušný Krajský súd v Bratislave, je

zjavne neopodstatnené. Navrhovateľa trestne stíha Rakúska republika, a nie Slovenská

republika, a preto nie je daná príslušnosť slovenského súdu podľa § 18 Trestného

poriadku. Keďže Slovenská republika realizuje len ako dožiadaná strana konanie

o vydanie do cudziny, príslušnosť slovenského súdu je daná podľa § 379 a nasl.

. Príslušnosť súdu tu závisí od prokurátora, ktorý vykonáva

predbežné vyšetrenie. Nakoľko týmto prokurátorom bol krajský prokurátor v Nitre,

príslušným súdom bol Krajský súd v Nitre (a príslušnými zákonnými sudcami jeho

sudcovia podľa rozvrhu práce).

Podnet navrhovateľa bol v tejto časti preto odmietnutý z dôvodu jeho zjavnej

neopodstatnenosti.

K námietke porušenia práva podľa

Navrhovateľ namietal porušenie (ktorý ústavný text

nepozná), pričom použil argumentáciu o zániku trestnosti.

Podľa len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký

trest, prípadne ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

Označený článok je ústavným princípom, ktorý umožňuje len zákonodarcovi,

aby ustanovil, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne ujmy na právach

alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

Z tohto princípu vyplýva subjektívne právo osoby, aby mohla byť trestne

postihnutá spôsobom ustanoveným zákonodarcom len za konanie, ktoré ustanoví ako

trestný čin iba zákonodarca.

Pretože Krajský súd v Nitre neakceptovaním námietky navrhovateľa o zániku

trestnosti činu, o ktorý ide, nemohol porušiť označené subjektívne právo navrhovateľa,

jeho podnet bol v tejto časti odmietnutý ako zjavne neopodstatnený.

K námietke porušenia práva podľa

Navrhovateľ uviedol, že nejde o konštrukciu porušenia práva ako takého,

ale len o uvedenie súvislostí.

Ústavný text v čl. 52 deklaruje rovnaké postavenie cudzincov na území

Slovenskej republiky pri realizácii základných práv a slobôd okrem práv, ktoré

priznáva len občanom (čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 32, čl. 34 a iné).

Podľa cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné

ľudské práva a slobody zaručené touto , ak nie sú výslovne priznané iba

občanom.

Keďže ústavný súd nezistil porušenie navrhovateľom namietaných práv a tiež

nezistil ani to, že by navrhovateľ nepožíval nejaké práva, ktoré požívať mal, aj v tejto

časti odmietol jeho podnet ako zjavne neopodstatnený.