Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-81-2024.pdf
PDF · 78.72 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/81/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobcu: X/ Q.. S. R., H.. XX.XX.XXXX B. X/ Q.. B. R., H.. XX.XX.XXXX, X. C. E., Č. L. Č.. X, X/ P.. A. Z., H.. XX.XX.XXXX B. X/ Z.. X. Z., H.. XX.XX.XXXX, X. C. E., E. Č.. XXX, X/ P.. S. U., H.. XX.XX.XXXX, C. E., E. Č.. XX, X/ P.. P. D., H.. XX.XX.XXXX, C. E., E. Č.. XX, X/ Q. N., H.. XX.XX.XXXX, C. E., X. Č.. X, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra SR, so sídlom v Bratislave, Štúrova č. 2, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 15. apríla 2024 č. k. 9C/16/22-328, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobcovia podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z dôvodu nesprávneho úradného postupu prokurátora uplatňovali náhradu nemajetkovej ujmy po 3.000 € pre každého z nich.
2.V odôvodnení uviedol, že žalobcovia nepreukázali existenciu nesprávneho úradného postupu orgánov verejnej moci v zmysle § 9 zákona, existencia ktorého je nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu. Namietané odôvodnenie prokurátora v jeho rozhodnutí: „zhodnotením doterajších zistení mám za to, že obvinení (žalobcovia) ako členovia dozornej rady mali dostatočnú znalosť o hospodárskych výsledkoch obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s., o jej ekonomickom a finančnom stave o pohľadávkach a záväzkoch, obzvlášť z poisťovacej činnosti, a s odkazom na vyššie uvedené skutočnosti možno vysloviť záver, že suma 1.450.000 €, za ktorú bola budova a pozemky odpredávané nie je cenou obvyklou, ale poškodzujúcou na ukracovaní hodnoty majetku obvinenými zastúpeného predávajúceho“ i s ohľadom na úlohy prokuratúry neposúdil ako neprípustné vyslovenie viny žalobcov; podľa súdu išlo len o vyslovenie vlastného presvedčenia prokuratúra (jeho úvaha), že žalobcovia ako členovia dozornej rady a obvinení v trestnej veci mali dostatočné vedomosti na to, že cena nie je cenou obvyklou. Takéto konanie prokurátora nemožno považovať za nesprávny úradný postup; prokurátor neporušil žiadnu procesnú normu. Okolnosti vydania rozhodnutia ESĽP č. 60101/09 Pelterau - Villnevue proti Švajčiarsku sú podľa záverov súdu diametrálne odlišné, ako v prípade žalobcov. Prokurátor vinu žalobcov nekonštatoval.
3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Žiadali odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázali na priebeh trestného konania, v ktorom vystupovali ako obvinení, na početnú judikatúru najvyšších súdnych autorít o
požiadavkách na odôvodnenie rozhodnutia. Tvrdili, že súd opomenul vyvodiť logické skutkové zistenia z vykonaných dôkazov a vec aj nesprávne právne posúdil, keď dospel k nesprávnemu záveru o tom, že prokurátor nevyslovil ich vinu.
4. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v rozsahu a z dôvodov ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.
5. Súd prvej inštancie vykonal v spore dokazovanie podľa procesných návrhov strán, dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, vyvodil z nich zodpovedajúce skutkové a na ne nadväzujúce právne závery o nepreukázaní danosti predpokladov zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keď dospel k správnemu záveru o tom, že žalobcami tvrdený nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. nebol nimi preukázaný. Súd prvej inštancie svoje závery i primeraným spôsobom odôvodnil.
6. Skutočnosť, že odvolatelia sa nestotožňujú so skutkovými a právnymi závermi súdu ešte neznamená, že došlo k porušeniu ich práv.
7. Žalobcovia označili za nesprávny úradný postup odôvodnenie rozhodnutia prokurátora.
8. Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Aj keď podľa uvedených ustanovení nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe k vydaniu rozhodnutia nevedú, a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napríklad nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
9. V namietanej časti odôvodnenia špeciálneho prokurátora, ktorý ako druhoinštančný orgán v uznesení zo dňa 24.6.2019 č. VII/2 Gv 268/1000-208 rozhodoval o sťažnostiach obvinených žalobcov 3/, 4/ a 6/ proti uzneseniu o vznesení obvinenia vyšetrovateľom zo dňa 12.3.2019 ČVS-PPZ-796/NKA- PP-VY-2017, súd prvej inštancie vyvodil správny záver o tom, že prokurátor v namietanom texte nekonštatoval vinu žalobcov, teda že žalobcovia spáchali trestný čin, čím mal porušiť ich právo na prezumpciu neviny.
10. V danej počiatočnej fáze prípravného konania, teda na jeho začiatku vo vzťahu ku žalobcom, úlohou prokurátora nebolo posudzovať, či napr. výsledky prípravného konania odôvodňujú podanie obžaloby na trestný súd, ktorý jediný rozhoduje o vine a treste; išlo len o posúdenie správnosti sťažnosťou spochybneného záveru vyšetrovateľa, či je v zmysle § 206 ods. 1 Tr.por. zo zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver (miera pravdepodobnosti), že trestný čin spáchali obvinení žalobcovia (členovia dozornej rady obchodnej spoločnosti), konkrétne či mali vedomosť o tom, že cena nehnuteľností nebola cenou obvyklou, v dôsledku čoho spáchali obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 4 v súbehu s pokračovacím zločinom poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 2 písm. a), b), c) Tr. zák.
11. K záveru o spáchaní trestného činu určitou osobou pritom podľa doktríny stačí vyšší stupeň pravdepodobnosti, ktorý však musí byť konkrétne zistenými skutočnosťami dostatočne odôvodnený. Nie je však potrebné, aby trestná činnosť bola spoľahlivo preukázaná ako v prípade obžaloby. Presvedčenie o dôvodnosti podozrenia nie je však totožné s presvedčením o vine. V danom prípade dospel prokurátor zhodne s vyšetrovateľom k pozitívnemu záveru o tom, že suma, za ktorú sa nehnuteľnosti predali, nie je cenou obvyklou, ktorý aj objasnil v odôvodnení svojho rozhodnutia, čím plnil svoje povinnosti. Ak sa so závermi prokurátora a ich odôvodnením žalobcovia nestotožnili, mohli rozhodnutie napadnúť právom prípustným prostriedkom a dosiahnuť jeho zrušenie, k čomu však nedošlo.
12. Princíp prezumpcie neviny je porušený najmä akýmkoľvek súdnym rozhodnutím, ktoré vyjadruje presvedčenie, že určitá osoba je vinná z trestného činu bez toho, aby jej vina bolo preukázaná zákonným spôsobom. Za porušenie princípu prezumpcie neviny treba považovať, ak súd dáva verejne najavo, že zastáva názor, že osoba je páchateľom a považuje ho za vopred odsúdeného (porovnaj III. ÚS 61/01), obdobne podľa II. ÚS 367/2021 zásada prezumpcie neviny bude zásadne porušená vtedy, ak súdne rozhodnutie alebo vyhlásenie sudcu (alebo inej verejne činnej osoby) týkajúcej sa osoby obvinenej z trestného činu, odzrkadľuje názor, že táto osoba je vinná skôr, ako sa jej vina preukáže právoplatným rozhodnutím.
13. Avšak z namietaného textu odôvodnenia uznesenia (nie verejne prezentovaného, doručovaného zákonom určeným osobám) a jeho gramatického výkladu „... s odkazom na vyššie uvedené skutočnosti možno vysloviť záver, že suma 1.450.000 €, za ktorú bola budova a pozemky odpredávané nie je cenou obvyklou, ale poškodzujúcou na ukracovaní hodnoty majetku obvinenými zastúpeného predávajúceho...“, v ktorom sa nikde neobjavuje výraz vina, spáchanie trestného činu a pod., súd prvej inštancie správne vyhodnotil namietané tvrdenia prokurátora ako jeho úvahu, či sú dané zákonných predpoklady pre vznesenie obvinenia voči žalobcom. Je pritom vecou každého orgánu verejnej moci, aby predpis, ktorý má aplikovať, posúdil a vyložil sám (autoritatívny výklad), takisto ako ďalšie podklady, ktorých predloženie je podmienkou vydania rozhodnutia (porovnaj napr. nález Ústavného súdu ČR II. ÚS 9/1997).
14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
15. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, keďže mu nevznikli (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP)
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).