Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 14/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka

a zo sudcov Eduarda Báránya a Juraja Babjaka vo veci sťažnosti Ľudovíta Komku, bytom

B., zastúpeného advokátom JUDr. J. L., Advokátska kancelária, P., v ktorej namieta

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom Okresného súdu Prešov

v konaní vedenom pod sp. zn. D 319/77, na neverejnom zasadnutí 30. marca 2005 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. D 319/77 p o r u š i l

základné právo Ľudovíta Komku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa .

2. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. D 319/77 p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ľudovítovi Komkovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Prešov

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania Ľudovíta

Komku v sume 12 000 Sk (slovom dvanásťtisíc slovenských korún) na adresu jeho

právneho zástupcu advokáta JUDr. J. L., Advokátska kancelária, P., do pätnástich dní od

právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti Ľudovíta Komku vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -22 z 19. januára 2005 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť z 9. novembra 2004 Ľudovíta Komku, bytom B.

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. L., Advokátska kancelária, P.,

v ktorej namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

D 319/77.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že rozhodnutím bývalého štátneho notárstva

sp. zn. D 319/77 z 26. apríla 1997 (správne 26. apríla 1977, pozn.) bola schválená dohoda

o prejednaní dedičstva po poručiteľovi J. K. Na základe odvolania podaného jedným zo

zákonných dedičov Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnuté uznesenie

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Predmetná vec bola následne

pridelená súdnej komisárke notárke JUDr. E. L. (ďalej len „notárka“). Po doručení

uznesenia krajského súdu č. k. -64 z 30. mája 2000 okresnému súdu 21. júna

2000 pokračoval podľa sťažovateľa okresný súd v dedičskom konaní až 3. mája 2001, keď

uznesením nariadil dokazovanie znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností doc. Ing. I. H.,

CSc. Vypracovaný znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 28. marca 2002.

Od doručenia znaleckého posudku podľa sťažovateľa okresný súd vo veci nekonal.

Uznesením sp. zn. D 319/77, z 9. februára 2004 okresný súd konanie

v predmetnej veci zastavil z dôvodu nemajetnosti poručiteľa a vo svojom rozhodnutí

odkázal dedičov na uplatnenie si ich práv podaním žaloby na súde. Proti tomuto uzneseniu

bolo zo strany dedičov podané odvolanie, o ktorom krajský súd uznesením

č. k. -109 z 29. júna 2004 rozhodol tak, že zrušil uznesenie okresného súdu a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa názoru sťažovateľa možno konštatovať, že okresný súd v predmetnej veci

nekoná od 21. júna 2000 až do súčasnej doby a túto nečinnosť okresného súdu je potrebné

považovať za zbytočné prieťahy v konaní.

V predmetnej veci podľa neho nejde o vec právne zložitú, pretože je ju možné na

základe vykonaného znaleckého dokazovania rozhodnúť na prvom pojednávaní, keďže

okrem znaleckým posudkom ocenenej nehnuteľnosti poručiteľ nezanechal iný majetok.

Pri hodnotení správania účastníkov konania podľa sťažovateľa nemožno dospieť

k záveru, že k prieťahom v konaní došlo v dôsledku ich správania, resp. neposkytnutím

súčinnosti z ich strany.

Pri posudzovaní postupu okresného súdu v predmetnej veci sťažovateľ poukázal na

skutočnosť, že i napriek výzvam účastníkov konania nebolo dedičstvo prejednané a naopak

okresný súd „bez správnej aplikácie hmotného a procesného práva ničotne rozhodol vo

veci uznesením z 9. februára 2004, ktorým konanie zastavil“. Uvedeným nesprávnym

postupom okresného súdu došlo teda podľa sťažovateľa k zbytočným prieťahom v konaní

najmenej „od doby rozhodnutia Krajského súdu v Prešove -64, resp. od

vypracovania znaleckého posudku znalca Ing. I. H. a jeho doručenia súdu, teda od 28. 3.

2002 do súčasnej doby“.

Listom z 12. marca 2004 (doručeným v ten istý deň) podal sťažovateľ sťažnosť na

prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu vo svojej reakcii na sťažovateľovu sťažnosť na

prieťahy v konaní uviedol, že okresný súd v predmetnej veci koná a nerobí prieťahy

v konaní.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal, aby ústavný

súd nálezom rozhodol, že okresný súd postupom v konaní vedenom pod sp. zn. D 319/77

porušil sťažovateľove základné právo podľa , prikázal okresnému súdu

konať v tomto konaní bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk, ako aj náhradu trov konania vo výške 9 340 Sk.

Ohľadne výšky požadovaného finančného zadosťučinenia sťažovateľ vo svojej

sťažnosti uviedol, že sa ho domáha ako „náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej

v peniazoch v sume 50.000,- Sk, a to z dôvodov, že porušenie môjho základného práva

a slobody už nie je možné napraviť, ako aj v spôsobení ujmy spočívajúcej v dlhoročných

pocitoch neistoty a úzkosti spojených s neprimerane dlhotrvajúcim stavom právnej neistoty.

Takýto stav právnej neistoty zapríčinil aj to, že jeden zo zákonných dedičov, najstaršia

sestra, sa prejednania dedičstva nedožila, zomrela...“.

Na základe výzvy ústavného súdu z 15. decembra 2004 sa k sťažnosti sťažovateľa

vyjadril listom č. Spr 1379/04 z 21. decembra 2004 okresný súd prostredníctvom svojho

predsedu. Okresný súd vo svojom vyjadrení podrobne rozpísal prehľad vykonaných

procesných úkonov v predmetnej veci a v závere uviedol: „Vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti som toho názoru, že postupom Okresného súdu v Prešove nedošlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“

Ústavný súd sťažovateľa listom z 15. decembra 2004 vyzval, aby uviedol, aké iné

účinné prostriedky nápravy vo vzťahu k namietanému porušeniu označeného základného

práva okrem podanej sťažnosti na prieťahy v konaní z 10. marca 2004 využil. Právny

zástupca sťažovateľa reagoval na výzvu ústavného súdu listom z 3. januára 2005, v ktorom

uviedol, že okrem podanej sťažnosti na prieťahy v konaní spolu s ďalšími dedičmi proti

uzneseniu okresného súdu, ktorým bolo zastavené konanie, podal odvolanie a taktiež si

„osvojil“ obsah písomného vyjadrenia JUDr. F. K. z 27. marca 2003, ktoré nepodpísal „iba

pre vzdialenosť svojho bydliska“, v ktorom okrem iného JUDr. F. K. požiadal

o pokračovanie v začatom konaní a rozhodnutie v predmetnej veci.

Okresný súd ústavnému súdu na základe jeho výzvy listom č. Spr. U 3004/05 zo

14. februára 2005 oznámil, že súhlasí s upustením od verejného ústneho pojednávania

v predmetnej veci.

Právny zástupca sťažovateľa reagoval listom zo 17. februára 2005 na vyjadrenie

okresného súdu z 21. decembra 2004 v predmetnej veci, s ktorým nesúhlasil. Vo svojom

vyjadrení uviedol, že „ Ako to aj zo sťažnosti môjho klienta vyplýva, k prieťahom v konaní

na Okresnom súde v Prešove došlo v období od doručenia znaleckého posudku znalca

Ing. I. H., konkrétne odo dňa 28. 3. 2002 do súčasnej doby. Od doručenia znaleckého

posudku (28. 3. 2002) do 3. 10. 2002, kedy súdny komisár vrátil spis, t. j. šesť mesiacov

a šesť dní, súd nekonal, od 3. 10. 2002 do 12. 3. 2003 (päť mesiacov a deväť dní) súd

nekonal, pričom na jeho výzvu, aby bol predložený nový – aktuálny LV jeden z dedičov

oznámil súdu, že výzve nemožno vyhovieť a že je potrebné vo veci konať. Od 27. 3. 2003 do

9. 2. 2004 (t. j. desať mesiacov a dvanásť dní) súd opätovne nekonal. Naviac, postupoval

ako procesno-právne, tak aj nesprávne aplikoval hmotné právo, keď dedičské konanie pre

nepredloženie LV zastavil.

V dôsledku zastavenia konania muselo prebehnúť odvolacie konanie, o ktoré sa

opätovne predĺžilo konanie a kde hrubé pochybenie Okresného súdu v Prešove musel

napravovať až odvolací súd svojím uznesením zo dňa 6. 8. 2004, teda opäť viac

ako päť mesiacov.

Takéto prieťahy v konaní podľa udania sťažovateľa mali za následok psychické

napätie u jednotlivých dedičov, najmä u sestry A. S., ktorá skutočne v dôsledku zlyhania

srdca aj ... zomrela“.

V závere svojho podania si právny zástupca sťažovateľa uplatnil taktiež v rámci

náhrady trov konania aj náhradu za tento úkon – stanovisko k vyjadreniu okresného súdu

v sume 2 501 Sk vrátane režijného paušálu vo výške 150 Sk.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania,

ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania v predmetnej veci.

Dňa 22. júla 1997 JUDr. F. K. požiadal okresný súd o doručenie rozhodnutia

o prejednaní dedičstva po poručiteľovi J. K., na adresu JUDr. F. K., P., a J. K., P.

Vo veci konajúci sudca dal 20. augusta 1997 pokyn doručiť právoplatné rozhodnutie

v predmetnej veci JUDr. F. K. aj J. K.

Proti rozhodnutiu bývalého Štátneho notárstva v Prešove sp. zn. D 319/77 z 26. apríla

1977 sa JUDr. F. K. podaním doručeným okresnému súdu 26. septembra 1997 odvolal.

Dňa 6. októbra 1997 bolo okresnému súdu doručené aj odvolanie J. K. proti spomínanému

rozhodnutiu z 26. apríla 1997.

Pokynom z 3. decembra 1997 nechal vo veci konajúci sudca doručiť odpis odvolaní

ostatným dedičom a predložiť spis krajskému súdu.

Dňa 24. februára 1998 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie A. S.,

z 23. februára 1998 v predmetnej veci k podaným odvolaniam.

Spisový materiál v predmetnej veci bol doručený krajskému súdu 17. apríla 1998,

na ktorom bol vedený pod sp. zn. .

Listom z 25. novembra 1998 krajský súd spisový materiál v predmetnej veci vrátil

okresnému súdu (doručený 7. decembra 1998) za účelom doplnenia dokazovania.

Vo veci konajúci sudca nariadil 18. decembra 1998 v súlade s pokynmi krajského

súdu výsluch Š. S. O vykonanom výsluchu bola následne 11. januára 1999 spísaná na

okresnom súde zápisnica.

Na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu zo 17. februára 1999 boli na okresný

súd za účelom výsluchu predvolaný aj JUDr. F. K. a J. K. O výsluchu J. K. bola 24. februára

1999 na okresnom súde spísaná zápisnica. Následne vo veci konajúci sudca nechal opätovne

predvolať JUDr. F. K., ktorý sa podľa spísanej zápisnice na výsluch dostavil 4. marca 1999.

Uznesením č. k. -20, D 319/77 zo 4. marca 1999 bol v predmetnom

konaní pribratý znalec V. R., B., ktorý mal vyhotoviť znalecký posudok v predmetnej veci

v lehote 30 dní po zložení zálohy JUDr. F. K. a J. K.

Podľa úradného záznamu spísaného na okresnom súde 10. marca 1999 sa na okresný

súd dostavil JUDr. F. K., ktorý oznámil, že zálohu na znalečné uhradí priamo do pokladne

okresného súdu.

Okresnému súdu bola 18. marca 1999 doručená výzva krajského súdu z 12. marca

1999, v ktorej okresný súd požiadal o oznámenie v lehote 10 dní, v akom štádiu doplnenia

dokazovania sa predmetná vec nachádza. Okresný súd mu listom zo 6. apríla 1999 oznámil,

že spis v predmetnej veci bol toho istého dňa zaslaný ustanovenému znalcovi.

Okresný súd následne na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z 27. apríla 1999

zisťoval presnú adresu J. K. výsluchom JUDr. F. K.

Znalec V. R. listom zo 14. apríla 1999, ktorým požiadal o doloženie ďalších ukážok

podpisov J. K. – minimálne piatich podpisov z obdobia roku 1977. Súčasne okresnému súdu

oznámil, že z uvedeného dôvodu nie je možné prikročiť k práci na znaleckom posudku, čím

je „ohrozená 30-dňová lehota“ na vypracovanie znaleckého posudku.

Listom z 27. mája 1999 J. K. okresnému súdu oznámil, že mu svoje podpisy

z predmetného obdobia nemôže poskytnúť. Uvedené podanie bolo následne okresným

súdom na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z 3. júna 1999 zaslané znalcovi.

Krajský súd listom zo 14. júla 1999 urgoval okresný súd na oznámenie, v akom

štádiu sa nachádza konanie v predmetnej veci, v lehote do 5 dní.

Znalec V. R. požiadal okresný súd listom z 12. augusta 1999 o poskytnutie súčinnosti

pri získavaní podpisov J. K. od Okresného úradu Poltár.

Listom z 19. novembra 1999 krajský súd urgoval okresný súd, aby mu v lehote

25 dní vrátil spisový materiál v predmetnej veci. Okresný súd následne listom

z 21. decembra 1999 krajskému súdu oznámil, že spisový materiál v predmetnej veci

nemôže vrátiť, pretože bol zaslaný znalcovi V. R.

Znalec V. R. listom z 12. decembra 1999 informoval okresný súd o stave práce na

znaleckom posudku po tom, ako mu bola doručená odpoveď Okresného úradu Poltár, podľa

ktorej by podľa nich o zaslanie predmetných materiálov, resp. ich fotokópií mal požiadať

okresný súd.

Na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z 10. februára 2000 okresný súd

požiadal Okresný úrad Poltár o zaslanie listín vyžiadaných znalcom V. R.

Znalec V. R. v prílohe k listu z 3. marca 2000 okresnému súdu doručil vypracovaný

znalecký posudok č. 6/1999 z 1. marca 2000.

Okresný súd uznesením č. k. -60 z 9. marca 2000 v predmetnej veci

priznal znalcovi V. R. odmenu za vypracovanie znaleckého posudku. Na základe pokynu vo

veci konajúceho sudcu z toho istého dňa bolo toto uznesenie následne doručované dedičom

a aj znalcovi.

Krajský súd listom z 25. apríla 2000 opätovne urgoval okresný súd, aby mu v lehote

50 dní vrátil spisový materiál v predmetnej veci.

Krajský súd uznesením č. k. -64 z 30. mája 2000 zrušil rozhodnutie

bývalého Štátneho notárstva v Prešove a vrátil vec na ďalšie konanie okresnému súdu.

Pokynom z 11. júla 2000 nechal vo veci konajúci sudca doručiť uznesenie krajského

súdu z 30. mája 2000 účastníkom konania v predmetnej veci, ako aj príslušnému notárovi

spolu so spisovým materiálom.

Okresný súd poveril vykonaním úkonov v predmetnom dedičskom konaní po

poručiteľovi J. K., notárku.

Notárka listom z 24. januára 2001 požiadala Okresný úrad Prešov, odbor katastrálny

o zaslanie listu vlastníctva (na základe uznesenia krajského súdu č. k. -64

z 30. mája 2000).

Listom zo 14. marca 2001 vo veci konajúca notárka okresnému súdu oznámila, že je

potrebné v predmetnej veci ustanoviť znalca a zabezpečiť mu prístup na nehnuteľnosť, ktorá

je predmetom dedenia.

Okresný súd uznesením č. k. D 319/77-68 z 3. mája 2001 pribral do konania znalca

doc. Ing. I. H., CSc., P., a J. K. i JUDr. F. K. zaviazal uhradiť preddavok na trovy

znaleckého dokazovania. Ustanovený znalec bol zaviazaný znalecký posudok predložiť

v lehote 60 dní po zložení preddavku na znalecké dokazovanie.

Na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z 19. septembra 2001 okresný súd

urgoval zaplatenie preddavku na trovy znaleckého dokazovania v lehote 15 dní.

Na základe pokynu z 22. januára 2002 okresný súd predložil spisový materiál

v predmetnej veci znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku.

Ustanovený znalec doc. Ing. I. H., CSc., v prílohe svojho listu doručeného 28. marca

2002 okresnému súdu predložil znalecký posudok č. 022/2002.

Uznesením č. k. D 319/77-90 z 27. mája 2002 okresný súd priznal znalcovi

doc. Ing. I. H., CSc., za podaný znalecký posudok odmenu.

Listom z 1. októbra 2002 vo veci konajúca notárka vrátila spisový materiál

v predmetnej veci okresnému súdu.

Pokynom z 20. februára 2003 okresný súd vyzval dedičov, aby mu v lehote 10 dní

zabezpečili „predloženie výpisu z LV č. 519 k. ú. Nižná Šebastová s menom poručiteľa“.

JUDr. F. K. reagoval na výzvu okresného súdu listom z 26. marca 2003.

Spisový materiál v predmetnej veci bol na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu

z 12. januára 2004 predložený súdnemu komisárovi.

V spise sa ďalej nachádzal vyhotovený záznam o úkonoch vykonaných v rámci

predmetného dedičského konania z 12. februára 2004.

Okresný súd uznesením sp. zn. D 319/77, z 9. februára 2004 konanie

v predmetnej veci zastavil a súčasne v ňom priznal notárke odmenu. Na základe pokynu

z toho istého dňa bolo predmetné uznesenie doručené dedičom aj notárke.

Proti uzneseniu sp. zn. D 319/77, z 9. februára 2004 podali listom

doručeným okresnému súdu 12. marca 2004 sťažovateľ, J. K. a C. F. odvolanie.

Okresný súd dal pokynom z 15. marca 2004 doručiť odpis podaného odvolania A. S.

a notárke a zároveň predložiť spisový materiál v predmetnej veci krajskému súdu.

Spisový materiál v predmetnej veci bol krajskému súdu doručený 5. apríla 2004.

Vo veci konajúci sudca krajského súdu dal pokynom z 26. apríla 2004 vyžiadať od

Správy katastra Prešov kópie listín, na základe ktorých bol realizovaný vklad vlastníckeho

práva na LV č. 519, katastrálne územie Nižná Šebastová, dar. zm. V 453/94, v lehote 15 dní

od doručenia žiadosti.

Správa katastra Prešov reagovala na výzvu krajského súdu listom z 3. mája 2004

doručeným mu 6. mája 2004.

Uznesením č. k. -109 z 29. júna 2004 (doručeným okresnému súdu

6. augusta 2004) krajský súd uznesenie okresného súdu z 9. februára 2004 zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z 20. augusta 2004 bolo predmetné

uznesenie doručené všetkým účastníkom konania i notárke a následne bol spisový materiál

v predmetnej veci predložený notárke na ďalšie konanie.

V spisovom materiáli sa ďalej nachádzal list notárky JUDr. V. Č., ktorá v ňom

okresnému súdu oznámila okruh dedičov po A. S. Následne bolo uznesenie krajského súdu

z 29. júna 2004 zaslané dedičom po nebohej A S.

III.

1. Podľa ustanovenia prvej vety : „Každý má právo, aby sa jeho

vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. , ). Tieto tri kritériá

zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) aj Európsky súd pre ľudské práva (, ).

A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je konanie v dedičskej

veci. Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľa a okresného súdu ani z nimi

predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu

o právnej zložitosti veci, avšak po skutkovej stránke možno konštatovať, že v danom

prípade ide o vec skutkovo zložitú, vyžadujúcu si vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania,

ktoré môže spôsobiť predĺženie konania, najmä v prípade, ak zistenie skutkového stavu je

závislé od vypočutia svedkov a zabezpečenia viacerých znaleckých posudkov. Spomínaná

skutková zložitosť veci však nemôže ospravedlniť obdobie nečinnosti okresného súdu

v konaní o žalobe sťažovateľa a ani jeho neefektívny postup.

B) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd hodnotí ako

súčinnostné, sťažovateľ reagoval na výzvy okresného súdu a zúčastňoval sa jednotlivých

pojednávaní. V správaní sťažovateľa teda ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, v dôsledku

ktorých by mohlo dôjsť k spomaleniu postupu okresného súdu v predmetnom konaní.

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci, vrátane

postupu notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve, keďže jeho úkony sú úkonmi

súdu, ktorými je možné spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní (, ).

Ústavný súd zistil obdobia nečinnosti v postupe okresného súdu, ktoré mali výrazný

vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Prvé z období nečinnosti okresného súdu začalo 3. júna

1999, keď vo veci konajúci sudca nechal doručiť znalcovi vyjadrenie sťažovateľa, a trvalo

viac ako osem mesiacov, t. j. do 10. februára 2000, keď okresný súd až po opakovanej

výzve zo strany ustanoveného znalca (podania z 12. augusta 1999 a 12. decembra 1999)

zaslal Okresnému úradu Poltár žiadosť o zaslanie listín potrebných pre vykonanie

znaleckého dokazovania. Ďalšie osemmesačné obdobie nečinnosti bolo ústavným súdom

v rámci preskúmavaného konania zistené v období od 3. mája 2001, keď okresný súd

uznesením č. k. D 319/77-68 ustanovil v uvedenom konaní znalca, a trvalo až do 22. januára

2000, keď vo veci konajúci sudca dal pokyn predložiť spis v predmetnej veci znalcovi.

Okresný súd bol prevažne nečinný (za dobu nečinnosti možno považovať desať mesiacov)

aj v období od 20. februára 2003, keď vo veci konajúci sudca dal JUDr. F. K. zaslať výzvu

na predloženie listu vlastníctva, až do 9. februára 2004, keď uznesením sp. zn. D 319/77

okresný súd konanie v predmetnej veci zastavil a súčasne v ňom priznal notárke odmenu.

Nečinnosť okresného súdu v označených obdobiach bez toho, aby jeho postupu bránila

zákonná prekážka, je potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48

ods. 2 .

Podľa zistenia ústavného súdu bolo predmetné konanie okrem uvedených období

nečinnosti poznačené aj neefektívnym postupom okresného súdu. V dôsledku takéhoto

postupu okresného súdu bol spisový materiál v predmetnej veci 17. apríla 1998 predčasne

predložený krajskému súdu na rozhodnutie o podaných odvolaniach a okresnému súdu bol

vrátený až po viac ako siedmich mesiacoch za účelom doplnenia znaleckého dokazovania

7. decembra 1998. V tejto súvislosti ústavný súd prihliadol taktiež na skutočnosť, že krajský

súd uznesením č. k. -109 z 29. júna 2004 uznesenie okresného súdu z 9. februára

2004 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože jeho právne odôvodnenie bolo

„v rozpore s hmotnoprávnymi ustanoveniami a Občianskeho

súdneho poriadku“.

Vzhľadom na skutočnosť, že jurisdikcia ústavného súdu sa vzťahuje na obdobie po

15. februári 1993, ako aj vzhľadom na to, že až do 22. júla 1997 okresný súd nemal dôvod

pochybovať o riadnom doručení rozhodnutia Štátneho notárstva Prešov sp. zn. D 319/77

z 26. apríla 1977 všetkým účastníkom konania, ústavný súd v rámci posúdenia základnej

otázky – či sa vec sťažovateľa prerokovala na okresnom súde v zmysle

bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup okresného súdu v uvedenom konaní iba

v období po 22. júli 1997. Aj od tohto dátumu však konanie v predmetnej veci trvá viac ako

šesť rokov a sedem mesiacov.

Z uvedenej doby takmer dvadsaťosem mesiacov (t. j. dva roky a dva mesiace) tvoria

obdobia, v ktorých v dôsledku nečinnosti okresného súdu dochádzalo k zbytočným

prieťahom v predmetnom konaní.

Vzhľadom na uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu, ako aj jeho neefektívny

postup v predmetnom konaní nemožno dobu predmetného konania vedeného na okresnom

súde považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48

ods. 2 , preto ústavný súd dospel k záveru, že uvedené právo sťažovateľa bolo

porušené.

2. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj práva podľa dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo

veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia ako

náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 50 000 Sk, ktoré odôvodnil tak, že „(...) porušenie

môjho základného práva a slobody už nie je možné napraviť, ako aj v spôsobení ujmy

spočívajúcej v dlhoročných pocitoch neistoty a úzkosti spojených s neprimerane

dlhotrvajúcim stavom právnej neistoty. Takýto stav právnej neistoty zapríčinil aj to, že

jeden zo zákonných dedičov, najstaršia sestra, sa prejednania dedičstva nedožila, zomrela...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia , ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno

napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto

porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú

nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu

30 000 Sk. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku predmetného konania s prihliadnutím na

predmet konania okresného súdu, dĺžku zbytočných prieťahov v tomto konaní

(dvadsaťosem mesiacov), ako aj neefektívny postup okresného súdu v predmetnej veci

a s tým spojenú ujmu sťažovateľa.

Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd vo zvyšnej časti uplatnenému

primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľa nevyhovel.

4. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov

konania pred ústavným súdom vo výške 12 000 Sk, ktoré bližšie špecifikoval ako súčet

odmeny za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, spísanie ústavnej sťažnosti)

vykonané v roku 2004 vrátane režijného paušálu (2 x 4 534 Sk + 2 x 136 Sk) a odmeny za

jeden úkon právnej služby (vyjadrenie právneho zástupcu zo 17. februára 2005 k stanovisku

okresného súdu) vrátane režijného paušálu (2 501 Sk + 150 Sk).

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal v súlade

s § 1, § 15 a § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej

od 1. januára 2005 a z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety v spojení s § 16, § 19

ods. 3 a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška

č. “) s tým, že predmet konania podľa pred ústavným súdom,

ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovatelia namietajú, v zásade nie

je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v období od 1. januára 2004 v konaní pred ústavným súdom predstavuje

4 534 Sk (v období od 1. januára 2005 predstavuje 2 501 Sk) a hodnota režijného paušálu

136 Sk (v období od 1. januára 2005 hodnota režijného paušálu 150 Sk).

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia spolu 12 000 Sk

neodporuje platným právnym predpisom, a preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia

v celej výške uplatnenej právnym zástupcom sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2005