Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 237/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2005

predbežne prerokoval sťažnosť M. Š. – O., B., zastúpeného JUDr. M. K., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. -64 z 30. novembra 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Š. – O. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca

2005 doručená sťažnosť M. Š. – O., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. M. K.,

B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -64 z 30. novembra 2004 v konaní vo veci návrhu

sťažovateľa ako navrhovateľa proti odporcovi v 1. rade M. H. a odporkyni v 2. rade S. Z.

na vydanie predbežného opatrenia.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že na jeho návrh okresný súd 7. mája 2003

vydal predbežné opatrenie sp. zn. , ktorým sa odporcovi v 1. rade a odporkyni

v 2. rade uložila povinnosť nenakladať s v návrhu špecifikovaným potápačským motorovým

člnom. Sťažovateľovi bola uložená povinnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej

do 1 mesiaca od doručenia predbežného opatrenia. Sťažovateľ si uvedenú povinnosť splnil

13. júna 2003 podaním žaloby o vydanie člna, alternatívne o zaplatenie sumy vo výške

442 000 Sk. Proti predbežnému opatreniu podali 10. júna 2003 odporcovia v 1. a 2. rade

odvolanie. Uvedené odvolanie nespĺňalo náležitosti podania, pretože nebolo podpísané ani

jedným z odporcov. Odporca v 1. rade podal odvolanie aj osobitne, a to 16. júna 2003.

Po tom, ako bola vec vrátená okresnému súdu, sa ten rozhodol riešiť nepodpísanie

odvolania tak, že 24. marca 2004 odporkyni v 2. rade umožnil dodatočne odvolanie

podpísať.

Podľa názoru sťažovateľa odvolania boli podané po zákonom ustanovenej lehote.

U odporcu v 1. rade sa mala uplatniť fikcia doručenia – 3. deň uloženia na pošte, a to

22. mája 2003. Predbežné opatrenie prevzal odporca v 1. rade až 28. mája 2003. Odporkyni

v 2. rade sa tiež nepodarilo doručiť predbežné opatrenie a tiež sa uplatnila fikcia doručenia –

3. deň uloženia veci na pošte, a to 23. mája 2003. Predbežné opatrenie si odporkyňa

v 2. rade fyzicky prevzala až 2. júna 2003. Okresný súd sa stotožnil so záverom, že účinky

doručenia nastali u odporcu v 1. rade 22. mája 2004 a u odporkyne v 2. rade 23. mája 2003.

Teda ak odporca v 1. rade podal odvolanie 16. júna 2003 a odporkyňa v 2. rade ho podala

10. júna 2003, odvolania boli podľa názoru sťažovateľa podané oneskorene.

Porušenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru vidí sťažovateľ v tom, že okresný súd umožnil dodatočne odporkyni v 2. rade

podpísať odvolanie, ako aj v tom, že podľa názoru sťažovateľa odvolania boli podané

po zákonom ustanovenej lehote, v dôsledku čoho predbežné opatrenie malo byť právoplatné

a nemalo byť odvolacím súdom zamietnuté.

Na základe podanej sťažnosti doplnenej podaním z 27. apríla 2005 sťažovateľ

navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 11. 2004 č. k. -64

bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

a ľudské právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní č. bolo porušené

právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a ľudské právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 11. 2004 č. k. -64

sa zrušuje.

Ústavný súd zrušuje dodatočné podpísanie odvolania odporcom v II. rade zo dňa

10. 06. 2003 proti predbežnému opatreniu zo dňa 07. 05. 2003 v konaní č.

vedenom na Okresnom súde Bratislava III, ktoré sa uskutočnilo 24. 03. 2004.“

Sťažovateľ podal aj návrh na odklad vykonateľnosti uznesenia krajského súdu

a požiadal o nezverejňovanie jeho osobných údajov.

K sťažnosti sa vyjadril predseda okresného súdu podaním doručeným ústavnému

súdu 4. júla 2005, v ktorom sa uvádza, že sťažnosť považuje za neopodstatnenú, pretože

odvolanie má mať záverečné náležitosti, ku ktorým patrí dátum a podpis. Absencia podpisu

je vadou odstrániteľnou, preto mal okresný súd legitímny dôvod postupovať smerom

k odstráneniu tejto vady. Uvedený postup je predpokladaný ustanoveniami § 43 ods. 1 a 2,

, resp. a (ďalej len „OSP“).

K sťažnosti sa vyjadrila predsedníčka krajského súdu podaním doručeným

ústavnému súdu 15. apríla 2005, v ktorom sa uvádza, že predsedníčka konajúceho

senátu na výzvu, aby sa vyjadrila k sťažnosti, uviedla, že sa pridržiava uznesenia

č. k. -64, pričom konkrétnejšie sa vyjadriť k veci nemôže, pretože spis bol

zaslaný prvostupňovému súdu. Predsedníčka krajského súdu vo vyjadrení ďalej uviedla,

že sa v záujme garancie zásady sudcovskej nezávislosti ako orgán štátnej správy súdu

nemôže vyjadrovať alebo hodnotiť procesnoprávny postup sudcov v konkrétnych

konaniach.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa všeobecné súdy rozhodujú v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak

ustanoví zákon.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal ústavný súd z ,

podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom je zaručiť prístup k súdu a rovnaké právne postavenie

v konaní pred súdom každému, kto žiada o ochranu tých svojich záujmov chránených

právnym poriadkom, ktoré štát zveril do právomoci orgánov súdnej moci ().

Obsahom práva na súdnu ochranu je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať

a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto

práve rozhodnúť ().

Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu na uplatnenie

svojich občianskych práv a záväzkov súdu. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo na

súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To všetko

v súhrne zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci (rozhodnutie Európskeho súdu pre

ľudské práva z 21. februára 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé

prejednanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania,

právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné

požiadavky spravodlivého procesu.

Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil

právny názor, že skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň

by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis

, , , a ).

rozdeľuje súdnu moc medzi ústavný súd a všeobecné súdy. Ústavný súd je

podľa nezávislým orgánom ochrany ústavnosti, zatiaľ čo všeobecné súdy sú

nezávislé súdne orgány ochrany zákonnosti, ich právomoc je vymedzená v čl. 142 ods. 1

. Nie sú v postavení nadriadenosti či podriadenosti, orgány jedného systému

nenahradzujú orgány druhého systému v rozhodovacej právomoci v im zverených veciach.

Ústavný súd preto nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje Najvyšší súd

Slovenskej republiky (mutatis mutandis , ). Ústavný súd, ktorý nie

je ďalšou (treťou alebo štvrtou) inštanciou v systéme všeobecného súdnictva, nepreskúmava

námietky porušenia tých práv, ktoré sa fyzickým osobám a právnickým osobám ustanovujú

napr. , ak namietané porušenie práva nemôže znamenať

porušenie základného práva alebo slobody zaručených alebo medzinárodnou

zmluvou podľa (mutatis mutandis ).

V princípe subsidiarity má základ aj rozsah pôsobnosti ústavného súdu pri

poskytovaní ochrany ústavným a základným právam a slobodám. Ústavný súd zásadne

nemá oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil (). Inými slovami, neprislúcha mu, aby sa zaoberal

posúdením skutkových a právnych omylov, ktorých sa údajne dopustili všeobecné súdy,

okrem prípadov a v rozsahu, v ktorom tieto omyly mohli mať za následok porušenie práv

a slobôd chránených alebo dohovorom.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 1

skúmal, či v danom prípade nejde o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť. Namietať porušenie svojich práv v konaní pred ústavným súdom sú totiž

oprávnené len tie fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré splnili všetky zákonné

podmienky spojené s nadobudnutím a uplatňovaním takýchto práv. Z konania o ústavnej

sťažnosti sú preto vylúčené také návrhy, pri ktorých sťažovateľ nesplnil niektorú

zo zákonných podmienok potrebných pre vznik právneho vzťahu, porušenie ktorého

namietal na ústavnom súde. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu jedným z dôvodov

odmietnutia sťažnosti je jej zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade,

ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namietal (,

, ).

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Teda úloha

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil,

či preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého

z práv alebo slobôd zaručených , ale spočíva len v tom, aby určil, či toto

preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Inými slovami,

ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý

pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

Podľa prvej vety pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené,

kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Podľa sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve

účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil

v lehote, ktorú určí a ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba

opravu alebo doplnenie vykonať.

Podľa ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných

rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom

upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení.

Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte

alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát

zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň

doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Podľa prvej vety ak ide o nedostatok podmienky konania,

ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia.

Sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená, pretože zo spisu sp. zn.

, najmä č. l. 32 (doručenka odporcom v 1. a 2. rade), nevyplýva, že by

vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné a že by zároveň mali za následok namietané porušenie

označených základných práv alebo slobôd. Na predmetných doručenkách sa uvádza,

že uznesenie o predbežnom opatrení bolo doručované odporcovi v 1. rade 19. mája 2003,

adresát nebol zastihnutý, opakované doručenie bolo uskutočnené 20. mája 2003 a toho

istého dňa bola písomnosť uložená na pošte. Odporca v 1. rade prevzal písomnosť 2. júna

2003. Teda ak odvolanie bolo odporcom v 1. rade podané 16. júna 2003 (č. l. 36),

bolo podané v lehote, pretože v danom prípade sa lehota na podanie odvolania počíta

od prevzatia písomnosti odporcom v 1. rade (fikcia doručenia sa neuplatní, pretože

písomnosť bola prevzatá). Z doručenky vyplýva, že odporkyni v 2. rade bolo uznesenie

o predbežnom opatrení doručované 16. mája 2003, adresát nebol zastihnutý, opakované

doručenie bolo vykonané 19. mája 2003 a písomnosť bola uložená na pošte 19. mája 2003.

Odporkyňa v 2. rade zásielku prevzala 28. mája 2003. V danom prípade odvolanie bolo

podané včas 10. júna 2003 vzhľadom na to, že lehota na podanie odvolania sa počíta

až od prevzatia písomnosti 28. mája 2003 (fikcia doručenia sa neuplatní, pretože písomnosť

bola prevzatá). Keďže odvolanie nebolo podpísané, okresný súd v súlade s ,

a správne vyzval na odstránenie nedostatku podania,

ktorým sa odstránila absencia podpisu na odvolaní (č. l. 47 a 48).

Z vyžiadaného spisu ústavný súd zistil, že okresný súd svojím postupom (výzvou

na odstránenie nedostatkov odvolania) a krajský súd (pokiaľ ide o počítanie lehôt

na podanie odvolania odporcami v 1. a 2. rade) neporušili označené základné práva

sťažovateľa.

Z vyššie uvedených dôvodov postup okresného súdu a uznesenie krajského

č. k. -64 z 30. novembra 2004 sú vecne správne, teda všeobecné súdy svojou

rozhodovacou činnosťou neporušili žiadne zo základných práv označených sťažovateľom.

Na základe vyššie uvedeného ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2005