Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)I. ÚS 518/2014
PDF · 294.23 KB
No categories available
I. ÚS 518/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2014
predbežne prerokoval sťažnosť M. B., zastúpeného advokátskou kanceláriou
Buzinger & Partners s. r. o., Námestie Martina Benku 15, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní
vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 152/13 a jej upovedomením z 31. októbra 2013 v spojení
s postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kpt 55/13
a jej upovedomením z 20. marca 2013 v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry
Bratislava I č. k. 2 Pv 501/12-14 z 11. decembra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
30. januára 2014 doručená sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)
v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 152/13 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jej
upovedomením z 31. októbra 2013 (ďalej aj „napadnuté upovedomenie“) v spojení
s postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Kpt 55/13 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jej upovedomením
z 20. marca 2013 (ďalej aj „napadnuté upovedomenie“) v spojení s uznesením Okresnej
prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 2 Pv 501/12-14
z 11. decembra 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ „Dňa 2. septembra 2002
podal ... na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava I,... ako poškodený trestné
oznámenie... z dôvodu, že z priestorov advokátskej kancelárie na... došlo k odcudzeniu
viacerých hnuteľných vecí (prevažne kancelárskej a výpočtovej techniky a zariadení), ktoré
boli v jeho výlučnom vlastníctve, resp. spoluvlastníctve. Ako podozrivú z krádeže
predmetných vecí sťažovateľ uviedol advokátku..., s ktorou v tom čase vykonával advokáciu
v spoločne prenajatých priestoroch na... Spolu s trestným oznámením si sťažovateľ uplatnil
aj nárok na náhradu škody. Trestné konanie bolo vedené pod ČVS: OUJP - 1483/02 -
MM.“. V ďalšom sťažovateľ podrobne rozobral skutkové okolnosti svojej právnej veci,
ponúkol vlastné zhodnotenie dôkaznej situácie a v neposlednom rade popísal pochybenia
vo veci konajúcich orgánov činných v trestnom konaní.
3. Postup orgánov činných v trestnom konaní niekoľkokrát vyústil do zastavenia
trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), a to naposledy uznesením
vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I oddelenia všeobecnej
kriminality, odboru kriminálnej polície ČVS:ORP-1407/2-OVK-B1-2009 z 19. októbra
2012, ktoré sťažovateľ napadol sťažnosťou podľa § 185 a nasl. Trestného poriadku
a o ktorej rozhodla okresná prokuratúra svojím uznesením sp. zn. 2 Pv 501/12
z 11. decembra 2012 tak, že podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sťažnosť
zamietla z dôvodu oneskorenosti jej podania. Ďalej bol postup okresnej prokuratúry vrátane
jej napadnutého rozhodnutia preskúmaný krajskou prokuratúrou, ktorá sťažovateľom
podaný podnet podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) upovedomením sp. zn. 1 Kpt 55/13
z 20. marca 2013 ako nedôvodný odložila. Generálna prokuratúra opakovaný podnet
sťažovateľa podľa § 34 a nasl. zákona o prokuratúre svojím upovedomením
sp. zn. IV/6 GPt 152/13 z 31. októbra 2013 ako nedôvodný odložila. V ostatnom podal
sťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.
3.1 Podstata argumentácie sťažovateľa (proti napadnutému rozhodnutiu okresnej
prokuratúry, ako aj napadnutých upovedomení krajskej a generálnej prokuratúry, pozn.)
spočíva v jeho názore týkajúcom sa fikcie doručenia vyplývajúcej z § 66 ods. 3 Trestného
poriadku, k čomu v súhrne dôvodí, že „... pri výklade a aplikácii § 66 ods. 3 Trestného
poriadku je... nevyhnutné brať do úvahy skutočnosť, že lehota na podanie sťažnosti ako
opravného prostriedku proti uzneseniu orgánu činného v trestnom konaní je extrémne
krátka (predstavuje iba tri kalendárne dni, t. j. táto lehota je päťkrát kratšia ako lehota
na podanie odvolania v občianskom súdnom konaní), pričom lehota na vyzdvihnutie
zásielky podľa uvedeného ustanovenia Trestného poriadku je tiež iba trojdňová.
Pri striktnej aplikácii uvedeného ustanovenia zákona by teda púha týždňová neprítomnosť
dotknutej osoby na mieste doručovania zásielky mohla viesť k zániku jej práva na podanie
opravného prostriedku, čo sa javí ako zjavne neprimeraný zásah do práva na prístup
k spravodlivosti nezlučiteľný s článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pri faktickom
prevzatí úradnej zásielky v odbernej lehote a následnom podaní opravného prostriedku
v zákonom ustanovenej lehote nemožno z uvedených dôvodov fikciu doručenia aplikovať.“.
Na podporu tohto svojho názoru poukázal aj na judikatúru ústavného súdu, z ktorej vyplýva,
že „... k rovnakému právnemu názoru dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky v
uznesení sp. zn. III. ÚS 237/05. Hoci ústavný súd uvedený právny názor konštatoval v
súvislosti s aplikáciou náhradného doručenia podľa Občianskeho súdneho poriadku, možno
tento právny názor nepochybne uplatniť aj v trestnom konaní, keďže sa týka všeobecnej
podmienky aplikácie inštitútu náhradného doručovania, ktorá nie je špecifická iba
pre občianske súdne konanie.“. Taktiež poukázal aj na rozhodovaciu prax iných súdnych
inštancií, „Obdobne aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 1502/11
z 9. októbra 2012 v súvislosti s aplikáciou fikcie doručenia konštatoval, že fikcia doručenia
má byť použitá tam, kde sa účastník konania doručovaniu vyhýba, v žiadnom prípade nie
tam, kde účastník konania so súdom spolupracuje.“. V závere teda sťažovateľ konštatuje, že
„Postup prokurátorov okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry
pri výklade a aplikácii § 66 ods. 3 Trestného poriadku z uvedených dôvodov nemožno
označiť za ústavne konformný.“.
3.2 V širších okolnostiach sťažovateľ poukazoval aj na prieťahový postup orgánov
činných v trestnom konaní, v dôsledku čoho malo dôjsť k premlčaniu trestného stíhania
a taktiež k nesprávnemu právnemu posúdeniu skutku, pre ktorý podal trestné oznámenie
vrátane jeho právnej kvalifikácie, k čomu sám uvádza, že „... jednotliví vyšetrovatelia aj
dozorujúca prokurátorka v uvedenej trestnej veci dlhodobo a opakovane postupujú
v zjavnom rozpore s viacerými základnými zásadami trestného konania a svojou
nečinnosťou a nesprávnym úradným postupom spôsobujú zbytočné prieťahy v trestnom
konaní. Napriek skutočnosti, že sťažovateľ orgánom činným v trestnom konaní poskytol
maximálnu súčinnosť, podrobne identifikoval veci, ktoré mu boli dňa 2. septembra 2002
protiprávne odcudzené, preukázal k odcudzeným veciam svoje vlastníckej právo
a páchateľka trestného činu sa ku skutku priznala vo svojej výpovedi už dňa 8. októbra
2002, orgány činné v trestnom konaní v dôsledku nesprávneho úradného postupu nechali
trestný čin (trestné stíhanie) premlčať, a snažia sa zbaviť svojej zodpovednosti tým, že
predmetné trestné konanie právoplatne ukončili konštatujúc, že skutok nie je trestným
činom.“.
4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Základné právo M. B. na súdnu a inú právu ochranu podľa článku 46 ods. 1
Ústavy... a článku 36 ods. 1 Listiny... a práva na prístup k spravodlivosti podľa článku 6
ods. 1 Európskeho dohovoru... uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 2 Pv
501/12-14 z 11. decembra 2012, vybavením podnetu na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia prokurátora Krajskou prokuratúrou v Bratislave č. k. 1KPt 55/13-9
z 20. marca 2013 a vybavením opakovaného podnetu na preskúmame zákonnosti vybavenia
podnetu Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky č. k. IV/6 GPt 152/13 - 9 z 31.
októbra 2013 porušené bolo.
Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 2 Pv 501/12 - 14 z 11. decembra
2012 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
Generálna prokuratúra... je povinná uhradiť... trovy právneho zastúpenia...“
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva... v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
8. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí
(obdobne, ako aj pri namietanom porušení práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, pozn.) aj právo každého na to, aby sa v jeho
veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom
právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré
Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.
Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad
aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany
dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná
a účinná právna norma. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu teda
predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana v zákonom predpokladanej
kvalite poskytne (mutatis mutandis napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04). Už formulované
ústavné závery sa v zásade vzťahujú nielen na ochranu poskytovanú súdmi, ale aj
na ochranu poskytovanú inými orgánmi Slovenskej republiky.
9. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre
podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby
alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu
svojej pôsobnosti, najmä aby... vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa
zákona oprávnený. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2). Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší
opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len
vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí
tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením
svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci. Podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona
o prokuratúre na účel vybavenia podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie generálny
prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry okrem
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora, vyššieho vojenského
prokurátora, prokurátora krajskej prokuratúry alebo prokurátora vyššej vojenskej
prokuratúry.
10. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na
ochranu jeho základných práv a slobôd... poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
povinný vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných
práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných
predpisov (napr. III. ÚS 152/03, IV. ÚS 126/07). Vyčerpanie týchto právnych prostriedkov
je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde podmienkou konania vo veci individuálnej
ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05, IV. ÚS
126/07).
11. Z obsahu sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že sťažovateľ podal proti napadnutému
rozhodnutiu okresnej prokuratúry podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre, o ktorom
rozhodla krajská prokuratúra. Proti napadnutému upovedomeniu krajskej prokuratúry
sťažovateľ využil ďalší účinný prostriedok nápravy, a to opakovaný podnet podľa § 34
ods. 1 zákona o prokuratúre, o ktorom rozhodla generálna prokuratúra svojím napadnutým
upovedomením. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa sťažovateľ domáhal
ochrany svojich označených základných práv uplatnením účinných prostriedkov nápravy
adresovaných orgánom prokuratúry (podnet a opakovaný podnet) podľa príslušných
ustanovení zákona o prokuratúre, ktorých vyčerpanie je podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 256/05, IV. ÚS 126/07),
ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu okresnej prokuratúry a krajskej
prokuratúry odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde).
12. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného
práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej
ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia
sp. zn. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05,
13. Generálna prokuratúra v napadnutom upovedomení dôvodila:
„Vaše podanie bolo posúdené ako opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov na preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia policajta a prokurátora v trestnej veci vedenej na Okresnom
riaditeľstve Policajného zboru Bratislava I pod ČVS: ORP-1407/2-OVK-B1-2009,
na Okresnej prokuratúre Bratislava I pod sp. zn. 2 Pv 501/12 a na Krajskej prokuratúre
Bratislava pod sp. zn. 1 KPt 55/13..
Na základe Vášho opakovaného podnetu som preskúmal spisový materiál týkajúci sa
predmetnej trestnej veci, pričom som v postupe orgánov činných v trestnom konaní
a podriadenej prokurátorky nezistil také pochybenia alebo porušenie zákona, ktoré by si
vyžadovali prijatie prokurátorského opatrenia.
Vyšetrovateľ PZ Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I uznesením ČVS: ORP-
1407/2-OVK-B1-2009 z 19.10.2012 trestné stíhanie vedené pre trestný čin sprenevery
podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
zastavil podľa 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Uznesenie o zastavení trestného
stíhania bolo doručované poškodenému M. B. na adresu S.; adresát nebol zastihnutý
pri prvom ani pri opakovanom pokuse o doručenie.
M. B. pri výsluchu v procesnom postavení poškodeného dňa 27.1.2010 bol
vyšetrovateľom riadne poučený o povinnosti uviesť adresu, na ktorú mu budú doručované
písomnosti, vrátane písomností určených do vlastných rúk. Adresu na doručovanie
písomností uviedol ulicu K. Súčasne bol poučený aj o ustanovení § 66 ods. 3 Trestného
poriadku.
V písomnom podaní z 15.12.2011, ktoré poškodený adresoval Okresnému
riaditeľstvu PZ Bratislava I, Odbor kriminálnej polície k ČVS: ORP-1407/2-OVK-B1-2009,
oznámil novú adresu S.
Z návratky doručenky vyplýva, že pošta doručovala zásielku (ktorej obsahom bolo
uznesenie o zastavení trestného stíhania) M. B. dňa 23.10.2012, pričom prvý pokus
o doručenie bol neúspešný. Dňa 24.10.2012 pošta vykonala opakovaný pokus o doručenie
zásielky, ktorý zostal taktiež neúspešný, a toho istého dňa bola zásielka uložená na pošte.
O tejto skutočnosti bol adresát upovedomený oznámením o uložení zásielky. M. B. si
zásielku vyzdvihol na pošte dňa 12.11.2012 a 15.11.2012 podal proti uzneseniu o zastavení
trestného stíhania sťažnosť.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I uznesením sp. zn. 2 Pv 501/12
z 11.12.2012 sťažnosť poškodeného zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku ako oneskorene podanú. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že sťažnosťou
napadnuté uznesenie o zastavení trestného stíhania - v súlade s ustanovením § 66 ods. 3
Trestného poriadku - považoval za doručené dňom 29.10.2012, preto sťažnosť z 15.11.2012
posúdil ako podanú po uplynutí zákonnej trojdňovej lehoty.
Preskúmaním spisového materiálu som dospel k záveru, že postup prokurátora bol
zákonný a dôvodný.
Pravidlá doručovania písomností v trestnom konaní sú upravené v ustanoveniach
§ 65 až § 68 Trestného poriadku, ktoré sú záväzné nielen pre orgány činné v trestnom
konaní a súdy, ale aj pre všetky ďalšie subjekty zainteresované v trestnom konaní.
Poškodenému, ktorý je stranou v trestnom konaní, prislúchajú práva aj povinnosti
vymedzené v ustanoveniach § 46 a nasl. Trestného poriadku.
V zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 Trestného poriadku poškodený je povinný
najneskoršie na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu majú písomnosti
doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania s tým,
že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť bez meškania
oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených orgán činný
v trestnom konaní poškodeného poučí.
Zo zápisnice o výsluchu poškodeného M. B. z 27.1.2010 vyplýva, že bol riadne
poučený o všetkých právach a povinnostiach poškodeného, vrátane ustanovenia § 46 ods. 2,
§ 66 ods. 2 a 3 Trestného poriadku. Mal teda vedomosť aj o pravidlách doručovania
písomností v trestnom konaní, vrátane uplatnenia fikcie doručenia v prípade, ak zásielku
v čase doručovania neprevezme na adrese, ktorú orgánom činným v trestnom konaní
na tento účel uviedol, resp. ak ju neprevezme v lehote troch pracovných dní od jej uloženia.
Bez ohľadu na skutočnosť, že Poštové podmienky Slovenskej pošty, a.s. ustanovujú 18
dňovú odbernú lehotu na prevzatie uloženej zásielky, orgány činné v trestnom konaní sú
povinné postupovať podľa § 66 ods. 3 Trestného poriadku, ak sú na tento postup splnené
zákonné podmienky. S doručením písomnosti, resp. s dátumom doručenia písomnosti zákon
spája ďalšie významné právne skutočnosti, napr. nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia,
preto orgány činné v trestnom konaní nemôžu ignorovať záväzné pravidlá doručovania v
zmysle Trestného poriadku.
Odberná lehota 18 kalendárnych dni ustanovená v Poštových podmienkach
Slovenskej pošty, a.s. je určená na vymedzenie časového úseku, počas ktorého má adresát
možnosť vyzdvihnúť si uloženú zásielku; rozhodne však nemá a nemôže mať vplyv na spôsob
a pravidlá vykonávania úkonov podľa Tretej hlavy Prvej časti Trestného poriadku.
V nadväznosti na vyššie uvedené aj spôsob vybavenia Vášho podnetu prokurátorkou
Krajskej prokuratúry Bratislava považujem za zákonný a správny, s obsahom jej písomného
upovedomenia zo dňa 20.3.2013 sa v plnom rozsahu stotožňujem, vrátane tej časti, v ktorej
reagovala na Vaše námietky odvolávajúce sa na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Váš opakovaný podnet bez prijatia
prokurátorských opatrení odkladám. Zároveň Vás upovedomujem, že v zmysle § 34 ods. 2
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre... ďalší opakovaný podnet v tej istej veci bude
vybavený len vtedy, ak bude obsahovať nové skutočnosti.“
14. Vzhľadom na obsahovú spojitosť upovedomenia generálnej prokuratúry
sp. zn. IV/6 GPt 152/13 z 31. októbra 2013 s upovedomením krajskej prokuratúry
sp. zn. 1 KPt 55/13 z 20. marca 2013 považoval ústavný súd za potrebné uviesť aj podstatnú
časť odôvodnenia napadnutého upovedomenia krajskej prokuratúry:
„Na podklade Vášho podania zo dňa 11.01.2013 ako splnomocnenej zástupkyne
poškodeného M. B., adresovaného tunajšej prokuratúre, obdržaného prostredníctvom
poštového doručovateľa, vyhodnoteného podľa obsahu textu ako podnet, ktorým sa
dožadujete preskúmania správnosti rozhodnutia dozorujúceho prokurátora Okresnej
prokuratúry Bratislava I sp. zn. 2Pv 501/12 - 14 zo dňa 11.12.2012, ktorým tento v zmysle
§ 193 ods. 1 písm. b) Tr. por. zamietol ako oneskorene podanú sťažnosť poškodeného M. B.,
podanú proti rozhodnutiu vyšetrovateľa PZ, 2. oddelenia všeobecnej kriminality, odboru
kriminálnej polície ORPZ Bratislava 1 ČVS: ORP- 1407/2-OVK-B1-2009 Ži zo dňa
19.10.2012 o zastavení trestného stíhania v zmysle § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por., vedeného
vo veci trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v súvislosti
s neoprávneným prisvojením si konkrétnych zverených vecí z kancelárskych priestorov AK...
v hodnote 7.302,66 €, som po vyžiadaní na vec sa vzťahujúcich spisov 2Pv 501/12
a ČVS: ORP 1407/2-OVK-2009 tieto preskúmala v zmysle § 31 zák. č. 153/2001 Zb.
o prokuratúre v znení neskorších noviel.
Po ich preskúmaní som v namietanom rozhodnutí dozorujúceho prokurátora
Okresnej prokuratúry Bratislava I nezistila žiadne také pochybenia, ktoré by si vyžiadali
prijatie konkrétnych opatrení na zjednanie nápravy.
Správne dozorujúci prokurátor pri rozhodovaní o podanej sťažnosti v prvom rade
skúmal, či sú na jej akceptovanie splnené podmienky v zmysle § 193 ods. 1 písm. a), písm.
b) Tr. por., t. j. či proti namietanému zastavujúcemu uzneseniu vyšetrovateľa PZ sťažnosť
prípustná je, či táto bola podaná včas a oprávnenou osobou. Bližším preskúmaním
priloženej návratky z doručovania zastavujúceho uznesenia vyšetrovateľa PZ poškodenému,
ktorý bol zároveň oprávnenou osobou na podanie riadneho opravného prostriedku, ktorú
nie je dôvod spochybňovať, a tiež z priloženej obálky k podanej sťažnosti dozorujúci
prokurátor správne dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná oneskorene, keďže táto bola
podaná až po uplynutí zákonom stanovenej trojdňovej lehoty na jej podanie, pričom
pri vydaní svojho rozhodnutia zo dňa 11.12.2012 správne aplikoval ustanovenie § 66 ods. 1
písm. b), ods. 3 Tr. por.
V konkrétnostiach poukazujem na písomné dôvody rozhodnutia dozorujúceho
prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 11.12.2012, ktoré v plnom rozsahu
akceptujem.
Pokiaľ ide o Vami v podnete citovanú judikatúru Ústavného súdu SR k tomu
uvádzam, že predmetné rozhodnutia Ústavného súdu SR nemožno aplikovať na
posudzovanú trestnú vec vzhľadom k tomu, že v týchto konkrétnych prípadoch sa jednalo o
fikciu doručenia posudzovanú podľa Občianskeho súdneho poriadku / identicky je
koncipovaná aj v Správnom poriadku / na rozdiel od Trestného poriadku, v ktorom sú tieto
otázky koncipované odlišne, konkrétne v ustanovení § 66 ods. 3 Tr. por., kde je osobitným
spôsobom konštruovaná fikcia doručovania do vlastných rúk, pričom súčasná platná
a účinná trestnoprávna úprava, na rozdiel od vyššie uvedených iných právnych úprav,
nevyžaduje ako podmienku zdržiavanie sa na adrese, ktorá je uvedená ako miesto
doručovania, v čase doručovania.
Taktiež nepovažujeme za relevantný odkaz ani na judikát Európskeho súdu
pre ľudské práva /ESĽP/ Miragall Escolano a ostatní proti Španielsku, keďže toto
rozhodnutie sa zaoberá prípadom, keď sťažovatelia neboli účastníkmi konania
a rozhodnutie španielskeho najvyššieho súdu o zrušení vládneho nariadenia im teda nebolo
doručované a v tomto prípade ESĽP konštatoval, že vzhľadom na túto skutočnosť lehota
na podanie žiadosti o odškodnenie v súvislosti so zrušeným vládnym nariadením sa mala
počítať nie od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo sťažovateľovi doručené, ale od momentu
jeho zverejnenia v zbierke.
Pokiaľ ide o Vašu námietku z podnetu, že rozhodujúcim je faktické prevzatie
písomnosti s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 237/05, s uvedeným
tvrdením, s prihliadnutím aj na hore uvedené, rovnako nie je možné sa stotožniť. Takýto
postup pri uplatnení fikcie doručenia je v rozpore s platnou a účinnou úpravou v Trestnom
poriadku. Navyše akceptovaním názoru, že rozhodným je faktické prevzatie písomnosti by
sa stala obsolétna úprava doručovania. Znamenalo by to totiž, že zásielku s rozhodnutím,
ktoré bolo správoplatnené doručením fikciou doručenia, by bolo možné kedykoľvek neskôr
prevziať a napadnúť ho riadnym opravným prostriedkom a negovať tak vlastne jeho
právoplatnosť. Takýto postup by bol navyše v rozpore s princípom právnej istoty, keďže by
dochádzalo spätne k pozbavovaniu účinkov už právoplatného rozhodnutia.
Pokiaľ ide o Vami namietané postupy poštového doručovateľa v súvislosti s reálnym
doručovaním zásielky poškodenému k tomu uvádzam, že prokurátor vychádzal z priloženej,
svojimi údajmi jednoznačnej návratky z doručovania písomnosti, založenej v spise, o ktorej
nemal dôvod pochybovať, pričom ani nebolo jeho povinnosťou pri rozhodovaní o sťažnosti
postup pošty pri doručovaní zásielky bližšie prešetrovať, naviac keď ani samotný sťažovateľ
na údajný nesprávny postup pošty vo svojej sťažnosti neupozornil. V tejto súvislosti
poškodený ani nevyužil inštitút navrátenia lehoty v zmysle § 64 ods. I Tr. por.
Vzhľadom k hore uvedenému možno považovať rozhodnutie prokurátora Okresnej
prokuratúry Bratislava I sp. zn. 2Pv 501/12 zo dňa 11.12.2012 za správne a v súlade
so zákonom a preto Váš podnet ako nedôvodný odkladám.“
15. Vzhľadom na obsahovú spojitosť upovedomenia krajskej prokuratúry
sp. zn. 1 KPt 55/13 z 20. marca 2013 s uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv 501/12
z 11. decembra 2012 považoval ústavný súd za potrebné odcitovať aj podstatnú časť
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresnej prokuratúry, z ktorého vyplýva:
„Písomné vyhotovenie uznesenia policajta bolo opakovane doručované
poškodenému do vlastných rúk na adresu ním uvedenú, pričom zásielka bola poštou
neúspešne doručovaná 23.10.2012 a následne po výzve na opätovné doručenie opakovane
neúspešne doručovaná 24.10.2012 a v uvedený deň bola zásielka uložená na pošte.
Poškodený si zásielku na pošte prevzal 12.11.2012. Proti tomuto uzneseniu podal
poškodený písomnú sťažnosť, ktorá bola adresovaná prvostupňovému orgánu, ktorý
napadnuté uznesenie vydal a 15.11.2012 bola odovzdaná na poštovú prepravu.
Policajt predmetnej sťažnosti postupom podľa § 190 odsek 1 Trestného poriadku
nevyhovel a túto spolu s doposiaľ zabezpečeným spisovým materiálom predložil
dozorujúcemu prokurátorovi na rozhodnutie.
Podanú sťažnosť som vyhodnotil ako prípustnú a podanú oprávnenou osobou, avšak
podanú oneskorene po zákonnej lehote.
Podľa § 63 odsek 3 Trestného poriadku, do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava
deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.
Podľa § 66 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, do vlastných rúk sa doručuje...
osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis takéhoto
rozhodnutia...
Podľa § 66 odsek 3 Trestného poriadku, ak nebol adresát zásielky, ktorú treba
doručiť do vlastných rúk, zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa
uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu
zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným
spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku
nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty
za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie
obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.
Podľa § 215 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné
stíhanie, ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Podľa § 215 odsek 4 Trestného poriadku zastaviť trestné stíhanie podľa odseku 1 je
oprávnený aj policajt, ak nebolo vznesené obvinenie.
Podľa § 215 odsek 5 prvá veta Trestného poriadku uznesenie o zastavení trestného
stíhania treba doručiť obvinenému a poškodenému.
Podľa § 215 odsek 6 Trestného poriadku obvinený a poškodený môžu proti uzneseniu
o zastavení trestného stíhania okrem odseku 1 písm. j) a obvinený aj odseku 3 podať
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Podľa § 179 odsek 1 Trestného poriadku, uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa
priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa
oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho,
komu treba uznesenie oznámiť, alebo .doručením rovnopisu uznesenia.
Podľa § 187 odsek 1 Trestného poriadku, sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého
uzneseniu smeruje, a to do troch dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou sťažnosti
proti uzneseniam podľa § 83 ods. 2; ak sa koná podľa § 204 ods. 1, sťažnosť sa podáva
do skončenia skráteného vyšetrovania. Ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako aj
jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo
vykonané najneskoršie.
Uznesenie policajta bolo poškodenému dvakrát neúspešne doručované poštou
na adresu poškodeným v predchádzajúcej sťažnosti z 15.12.2011 výslovne uvedenú.
Po druhom pokuse o doručenie dňa 24.10.2012 bola zásielka toho istého dňa uložená
na pošte. Deň nasledujúci po tomto dátume začala plynúť lehota troch pracovných dní
na vyzdvihnutie zásielky, ktorej posledným dňom bol 29.10.2012 a tento deň sa považuje
za deň doručenia a teda aj oznámenia uznesenia. Deň nasledujúci po 29.10.2012
(t. j. 30.10.2012) začala plynúť zákonná trojdňová lehota na podanie sťažnosti, ktorá márne
uplynula 02.11.2012, keďže koniec lehoty pripadol na 01.11.2012, čo bol štátny sviatok.
Uznesenie policajta tak nadobudlo právoplatnosť 03.11.2012. Poškodený o navrátenie
lehoty nepožiadal a na taký postup neboli splnené zákonné podmienky. Sťažnosť podaná
poškodeným 15.11.2012 bola teda podaná oneskorene a smerovala už proti právoplatnému
rozhodnutiu.
Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť poškodeného bola vyhodnotená ako podaná
oneskorene a nebola teda spôsobilá vyvolať meritórny prieskum napadnutého uznesenia
a konania jemu predchádzajúceho ani vyvolať zmenu alebo zrušenie uznesenia, nebolo ani
potrebné sa so sťažnostnými námietkami vysporiadať pri rozhodovaní o sťažnosti. Napriek
tejto skutočnosti však bolo uznesenie policajta o zastavení trestného stíhania z 19.10.2012
ako aj konanie jeho vydaniu predchádzajúce preskúmané pri vykonávaní prokurátorského
dozoru. V rámci tohto prieskumu neboli zistené také pochybenia, ktoré by si vyžadovali
zrušenie uznesenia, alebo jeho zmenu.
Podľa § 193 odsek 1 písmena b) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne
sťažnosť, ak bola podaná oneskorene.
Posúdiac vyššie uvedené skutočnosti som rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia a sťažnosť poškodeného som ako podanú oneskorene zamietol.
Toto rozhodnutie nemá vplyv na domáhanie sa svojich práv pred iným príslušným
orgánom.“
16. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať
všeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne
vymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov
takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).
17. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy je teda právo účastníka konania na také odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom tejto ochrany (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, III. ÚS 260/06,
I. ÚS 110/07, III. ÚS 2/09 a iné).
18. Podľa § 66 ods. 1 Trestného poriadku do vlastných rúk sa doručuje... b) osobám
oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis takéhoto rozhodnutia... .
Podľa § 66 ods. 3 Trestného poriadku ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť
do vlastných rúk, zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží
u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu
zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným
spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku
nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty
za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel...
19. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého upovedomenia generálnej prokuratúry
ústavný súd konštatuje, že prokurátor generálnej prokuratúry vybavujúci sťažovateľov
podnet konal v medziach svojej právomoci a v súlade predovšetkým s príslušnými
ustanoveniami zákona o prokuratúre, ktoré interpretoval a aplikoval v súlade s ich obsahom,
jeho úvahy sú logické, legitímne a právne akceptovateľné. Jeho postup bol v súlade
so zákonom a ústavne konformný, po preskúmaní ktorého ústavný súd nezistil príčinnú
súvislosť so sťažovateľom namietaným porušením ním označených práv, čo zakladá dôvod
odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú
neopodstatnenosť. Inými slovami, právne závery, ku ktorým dospela generálna prokuratúra
v napadnutom upovedomení, v kontexte dôvodov vyplývajúcich z právnych názorov
podriadených prokuratúr vyjadrených v ich citovaných právnych aktoch vychádzajú priamo
z dikcie § 66 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s § 193 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku, ktorých výklad a aplikácia v právnej veci sťažovateľa boli ústavne súladné
a konformné.
20. V širších okolnostiach posudzovanej veci sťažovateľa (pozri bod 3.2, pozn.)
ústavný súd dáva sťažovateľovi do pozornosti svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je
súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo
dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už
prostredníctvom podnetu alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona
o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry
zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho
vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale
právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01,
II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06). Taktiež poukazuje aj na to, že právo na vznesenie
obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného oznámenia alebo
na podanie obžaloby na súde prokurátorom nie je súčasťou základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, obdobne aj podľa čl. 36 ods. 1 listiny (m. m. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02,
21. V neposlednom rade neušlo pozornosti ústavného súdu, že sťažovateľom
predložené splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom dôsledne
nenapĺňa zákonné náležitosti uvedené v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže toto
bolo udelené právnickej osobe, a nie advokátovi, pričom v ňom nie sú identifikované ani
porušovateľ a konanie/postup, ktoré sťažovateľ napáda v konaní pred ústavným súdom.
22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať
opodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať
sa ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti, keďže rozhodovanie o nich je
viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2014