Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 518/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. B., zastúpeného advokátskou kanceláriou

Buzinger & Partners s. r. o., Námestie Martina Benku 15, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa , ods.

1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 152/13 a jej upovedomením z 31. októbra 2013 v spojení

s postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a jej upovedomením z 20. marca 2013 v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry

Bratislava I č. k. -14 z 11. decembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. januára 2014 doručená sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojich základných práv podľa (ďalej

len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 152/13 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jej

upovedomením z 31. októbra 2013 (ďalej aj „napadnuté upovedomenie“) v spojení

s postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jej upovedomením

z 20. marca 2013 (ďalej aj „napadnuté upovedomenie“) v spojení s uznesením Okresnej

prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -14

z 11. decembra 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ „Dňa 2. septembra 2002

podal ... na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava I,... ako poškodený trestné

oznámenie... z dôvodu, že z priestorov advokátskej kancelárie na... došlo k odcudzeniu

viacerých hnuteľných vecí (prevažne kancelárskej a výpočtovej techniky a zariadení), ktoré

boli v jeho výlučnom vlastníctve, resp. spoluvlastníctve. Ako podozrivú z krádeže

predmetných vecí sťažovateľ uviedol advokátku..., s ktorou v tom čase vykonával advokáciu

v spoločne prenajatých priestoroch na... Spolu s trestným oznámením si sťažovateľ uplatnil

aj nárok na náhradu škody. Trestné konanie bolo vedené pod ČVS: OUJP - 1483/02 -

MM.“. V ďalšom sťažovateľ podrobne rozobral skutkové okolnosti svojej právnej veci,

ponúkol vlastné zhodnotenie dôkaznej situácie a v neposlednom rade popísal pochybenia

vo veci konajúcich orgánov činných v trestnom konaní.

3. Postup orgánov činných v trestnom konaní niekoľkokrát vyústil do zastavenia

trestného stíhania podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to naposledy uznesením

vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I oddelenia všeobecnej

kriminality, odboru kriminálnej polície ČVS:ORP-1407/2-OVK-B1-2009 z 19. októbra

2012, ktoré sťažovateľ napadol sťažnosťou podľa a nasl.

a o ktorej rozhodla okresná prokuratúra svojím uznesením sp. zn.

z 11. decembra 2012 tak, že podľa sťažnosť

zamietla z dôvodu oneskorenosti jej podania. Ďalej bol postup okresnej prokuratúry vrátane

jej napadnutého rozhodnutia preskúmaný krajskou prokuratúrou, ktorá sťažovateľom

podaný podnet podľa a nasl. o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) upovedomením sp. zn.

z 20. marca 2013 ako nedôvodný odložila. Generálna prokuratúra opakovaný podnet

sťažovateľa podľa § 34 a nasl. zákona o prokuratúre svojím upovedomením

sp. zn. IV/6 GPt 152/13 z 31. októbra 2013 ako nedôvodný odložila. V ostatnom podal

sťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.

3.1 Podstata argumentácie sťažovateľa (proti napadnutému rozhodnutiu okresnej

prokuratúry, ako aj napadnutých upovedomení krajskej a generálnej prokuratúry, pozn.)

spočíva v jeho názore týkajúcom sa fikcie doručenia vyplývajúcej z § 66 ods. 3 Trestného

poriadku, k čomu v súhrne dôvodí, že „... pri výklade a aplikácii § 66 ods. 3 Trestného

poriadku je... nevyhnutné brať do úvahy skutočnosť, že lehota na podanie sťažnosti ako

opravného prostriedku proti uzneseniu orgánu činného v trestnom konaní je extrémne

krátka (predstavuje iba tri kalendárne dni, t. j. táto lehota je päťkrát kratšia ako lehota

na podanie odvolania v občianskom súdnom konaní), pričom lehota na vyzdvihnutie

zásielky podľa uvedeného ustanovenia je tiež iba trojdňová.

Pri striktnej aplikácii uvedeného ustanovenia zákona by teda púha týždňová neprítomnosť

dotknutej osoby na mieste doručovania zásielky mohla viesť k zániku jej práva na podanie

opravného prostriedku, čo sa javí ako zjavne neprimeraný zásah do práva na prístup

k spravodlivosti nezlučiteľný s článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a článkom 46 ods. 1 . Pri faktickom

prevzatí úradnej zásielky v odbernej lehote a následnom podaní opravného prostriedku

v zákonom ustanovenej lehote nemožno z uvedených dôvodov fikciu doručenia aplikovať.“.

Na podporu tohto svojho názoru poukázal aj na judikatúru ústavného súdu, z ktorej vyplýva,

že „... k rovnakému právnemu názoru dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky v

uznesení sp. zn. . Hoci ústavný súd uvedený právny názor konštatoval v

súvislosti s aplikáciou náhradného doručenia podľa , možno

tento právny názor nepochybne uplatniť aj v trestnom konaní, keďže sa týka všeobecnej

podmienky aplikácie inštitútu náhradného doručovania, ktorá nie je špecifická iba

pre občianske súdne konanie.“. Taktiež poukázal aj na rozhodovaciu prax iných súdnych

inštancií, „Obdobne aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn.

z 9. októbra 2012 v súvislosti s aplikáciou fikcie doručenia konštatoval, že fikcia doručenia

má byť použitá tam, kde sa účastník konania doručovaniu vyhýba, v žiadnom prípade nie

tam, kde účastník konania so súdom spolupracuje.“. V závere teda sťažovateľ konštatuje, že

„Postup prokurátorov okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry

pri výklade a aplikácii z uvedených dôvodov nemožno

označiť za ústavne konformný.“.

3.2 V širších okolnostiach sťažovateľ poukazoval aj na prieťahový postup orgánov

činných v trestnom konaní, v dôsledku čoho malo dôjsť k premlčaniu trestného stíhania

a taktiež k nesprávnemu právnemu posúdeniu skutku, pre ktorý podal trestné oznámenie

vrátane jeho právnej kvalifikácie, k čomu sám uvádza, že „... jednotliví vyšetrovatelia aj

dozorujúca prokurátorka v uvedenej trestnej veci dlhodobo a opakovane postupujú

v zjavnom rozpore s viacerými základnými zásadami trestného konania a svojou

nečinnosťou a nesprávnym úradným postupom spôsobujú zbytočné prieťahy v trestnom

konaní. Napriek skutočnosti, že sťažovateľ orgánom činným v trestnom konaní poskytol

maximálnu súčinnosť, podrobne identifikoval veci, ktoré mu boli dňa 2. septembra 2002

protiprávne odcudzené, preukázal k odcudzeným veciam svoje vlastníckej právo

a páchateľka trestného činu sa ku skutku priznala vo svojej výpovedi už dňa 8. októbra

2002, orgány činné v trestnom konaní v dôsledku nesprávneho úradného postupu nechali

trestný čin (trestné stíhanie) premlčať, a snažia sa zbaviť svojej zodpovednosti tým, že

predmetné trestné konanie právoplatne ukončili konštatujúc, že skutok nie je trestným

činom.“.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo M. B. na súdnu a inú právu ochranu podľa článku 46 ods. 1

... a článku 36 ods. 1 Listiny... a práva na prístup k spravodlivosti podľa článku 6

ods. 1 Európskeho dohovoru... uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 2 Pv

501/12-14 z 11. decembra 2012, vybavením podnetu na preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia prokurátora Krajskou prokuratúrou v Bratislave č. k. -9

z 20. marca 2013 a vybavením opakovaného podnetu na preskúmame zákonnosti vybavenia

podnetu Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky č. k. IV/6 GPt 152/13 - 9 z 31.

októbra 2013 porušené bolo.

Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. - 14 z 11. decembra

2012 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Generálna prokuratúra... je povinná uhradiť... trovy právneho zastúpenia...“

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva... v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa patrí

(obdobne, ako aj pri namietanom porušení práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, pozn.) aj právo každého na to, aby sa v jeho

veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom

právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré

Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad

aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany

dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná

a účinná právna norma. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu teda

predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana v zákonom predpokladanej

kvalite poskytne (mutatis mutandis napr. , ). Už formulované

ústavné závery sa v zásade vzťahujú nielen na ochranu poskytovanú súdmi, ale aj

na ochranu poskytovanú inými orgánmi Slovenskej republiky.

9. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre

podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby

alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu

svojej pôsobnosti, najmä aby... vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa

zákona oprávnený. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2). Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší

opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len

vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí

tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením

svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci. Podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona

o prokuratúre na účel vybavenia podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie generálny

prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry okrem

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora, vyššieho vojenského

prokurátora, prokurátora krajskej prokuratúry alebo prokurátora vyššej vojenskej

prokuratúry.

10. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv a slobôd... poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

povinný vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných

práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných

predpisov (napr. , ). Vyčerpanie týchto právnych prostriedkov

je v zmysle podmienkou konania vo veci individuálnej

ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. , IV. ÚS

126/07).

11. Z obsahu sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že sťažovateľ podal proti napadnutému

rozhodnutiu okresnej prokuratúry podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre, o ktorom

rozhodla krajská prokuratúra. Proti napadnutému upovedomeniu krajskej prokuratúry

sťažovateľ využil ďalší účinný prostriedok nápravy, a to opakovaný podnet podľa § 34

ods. 1 zákona o prokuratúre, o ktorom rozhodla generálna prokuratúra svojím napadnutým

upovedomením. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa sťažovateľ domáhal

ochrany svojich označených základných práv uplatnením účinných prostriedkov nápravy

adresovaných orgánom prokuratúry (podnet a opakovaný podnet) podľa príslušných

ustanovení zákona o prokuratúre, ktorých vyčerpanie je podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd (napr. , ),

ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu okresnej prokuratúry a krajskej

prokuratúry odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde).

12. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia

sp. zn. , , , , ,

).

13. Generálna prokuratúra v napadnutom upovedomení dôvodila:

„Vaše podanie bolo posúdené ako opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov na preskúmanie zákonnosti

postupu a rozhodnutia policajta a prokurátora v trestnej veci vedenej na Okresnom

riaditeľstve Policajného zboru Bratislava I pod ČVS: ORP-1407/2-OVK-B1-2009,

na Okresnej prokuratúre Bratislava I pod sp. zn. a na Krajskej prokuratúre

Bratislava pod sp. zn. ..

Na základe Vášho opakovaného podnetu som preskúmal spisový materiál týkajúci sa

predmetnej trestnej veci, pričom som v postupe orgánov činných v trestnom konaní

a podriadenej prokurátorky nezistil také pochybenia alebo porušenie zákona, ktoré by si

vyžadovali prijatie prokurátorského opatrenia.

Vyšetrovateľ PZ Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I uznesením ČVS: ORP-

-2009 z 19.10.2012 trestné stíhanie vedené pre trestný čin sprenevery

podľa , v znení neskorších predpisov

zastavil podľa 215 ods. 1 písm. b) . Uznesenie o zastavení trestného

stíhania bolo doručované poškodenému M. B. na adresu S.; adresát nebol zastihnutý

pri prvom ani pri opakovanom pokuse o doručenie.

M. B. pri výsluchu v procesnom postavení poškodeného dňa 27.1.2010 bol

vyšetrovateľom riadne poučený o povinnosti uviesť adresu, na ktorú mu budú doručované

písomnosti, vrátane písomností určených do vlastných rúk. Adresu na doručovanie

písomností uviedol ulicu K. Súčasne bol poučený aj o ustanovení § 66 ods. 3 Trestného

poriadku.

V písomnom podaní z 15.12.2011, ktoré poškodený adresoval Okresnému

riaditeľstvu PZ Bratislava I, Odbor kriminálnej polície k ČVS: ORP-1407/2-OVK-B1-2009,

oznámil novú adresu S.

Z návratky doručenky vyplýva, že pošta doručovala zásielku (ktorej obsahom bolo

uznesenie o zastavení trestného stíhania) M. B. dňa 23.10.2012, pričom prvý pokus

o doručenie bol neúspešný. Dňa 24.10.2012 pošta vykonala opakovaný pokus o doručenie

zásielky, ktorý zostal taktiež neúspešný, a toho istého dňa bola zásielka uložená na pošte.

O tejto skutočnosti bol adresát upovedomený oznámením o uložení zásielky. M. B. si

zásielku vyzdvihol na pošte dňa 12.11.2012 a 15.11.2012 podal proti uzneseniu o zastavení

trestného stíhania sťažnosť.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I uznesením sp. zn.

z 11.12.2012 sťažnosť poškodeného zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku ako oneskorene podanú. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že sťažnosťou

napadnuté uznesenie o zastavení trestného stíhania - v súlade s ustanovením § 66 ods. 3

- považoval za doručené dňom 29.10.2012, preto sťažnosť z 15.11.2012

posúdil ako podanú po uplynutí zákonnej trojdňovej lehoty.

Preskúmaním spisového materiálu som dospel k záveru, že postup prokurátora bol

zákonný a dôvodný.

Pravidlá doručovania písomností v trestnom konaní sú upravené v ustanoveniach

až , ktoré sú záväzné nielen pre orgány činné v trestnom

konaní a súdy, ale aj pre všetky ďalšie subjekty zainteresované v trestnom konaní.

Poškodenému, ktorý je stranou v trestnom konaní, prislúchajú práva aj povinnosti

vymedzené v ustanoveniach a nasl. .

V zmysle ustanovenia poškodený je povinný

najneskoršie na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu majú písomnosti

doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania s tým,

že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť bez meškania

oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených orgán činný

v trestnom konaní poškodeného poučí.

Zo zápisnice o výsluchu poškodeného M. B. z 27.1.2010 vyplýva, že bol riadne

poučený o všetkých právach a povinnostiach poškodeného, vrátane ustanovenia § 46 ods. 2,

a . Mal teda vedomosť aj o pravidlách doručovania

písomností v trestnom konaní, vrátane uplatnenia fikcie doručenia v prípade, ak zásielku

v čase doručovania neprevezme na adrese, ktorú orgánom činným v trestnom konaní

na tento účel uviedol, resp. ak ju neprevezme v lehote troch pracovných dní od jej uloženia.

Bez ohľadu na skutočnosť, že Poštové podmienky Slovenskej pošty, a.s. ustanovujú 18

dňovú odbernú lehotu na prevzatie uloženej zásielky, orgány činné v trestnom konaní sú

povinné postupovať podľa , ak sú na tento postup splnené

zákonné podmienky. S doručením písomnosti, resp. s dátumom doručenia písomnosti zákon

spája ďalšie významné právne skutočnosti, napr. nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia,

preto orgány činné v trestnom konaní nemôžu ignorovať záväzné pravidlá doručovania v

zmysle .

Odberná lehota 18 kalendárnych dni ustanovená v Poštových podmienkach

Slovenskej pošty, a.s. je určená na vymedzenie časového úseku, počas ktorého má adresát

možnosť vyzdvihnúť si uloženú zásielku; rozhodne však nemá a nemôže mať vplyv na spôsob

a pravidlá vykonávania úkonov podľa Tretej hlavy Prvej časti .

V nadväznosti na vyššie uvedené aj spôsob vybavenia Vášho podnetu prokurátorkou

Krajskej prokuratúry Bratislava považujem za zákonný a správny, s obsahom jej písomného

upovedomenia zo dňa 20.3.2013 sa v plnom rozsahu stotožňujem, vrátane tej časti, v ktorej

reagovala na Vaše námietky odvolávajúce sa na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Váš opakovaný podnet bez prijatia

prokurátorských opatrení odkladám. Zároveň Vás upovedomujem, že v zmysle § 34 ods. 2

o prokuratúre... ďalší opakovaný podnet v tej istej veci bude

vybavený len vtedy, ak bude obsahovať nové skutočnosti.“

14. Vzhľadom na obsahovú spojitosť upovedomenia generálnej prokuratúry

sp. zn. IV/6 GPt 152/13 z 31. októbra 2013 s upovedomením krajskej prokuratúry

sp. zn. z 20. marca 2013 považoval ústavný súd za potrebné uviesť aj podstatnú

časť odôvodnenia napadnutého upovedomenia krajskej prokuratúry:

„Na podklade Vášho podania zo dňa 11.01.2013 ako splnomocnenej zástupkyne

poškodeného M. B., adresovaného tunajšej prokuratúre, obdržaného prostredníctvom

poštového doručovateľa, vyhodnoteného podľa obsahu textu ako podnet, ktorým sa

dožadujete preskúmania správnosti rozhodnutia dozorujúceho prokurátora Okresnej

prokuratúry Bratislava I sp. zn. - 14 zo dňa 11.12.2012, ktorým tento v zmysle

zamietol ako oneskorene podanú sťažnosť poškodeného M. B.,

podanú proti rozhodnutiu vyšetrovateľa PZ, 2. oddelenia všeobecnej kriminality, odboru

kriminálnej polície ORPZ Bratislava 1 ČVS: ORP- 1407/2-OVK-B1-2009 Ži zo dňa

19.10.2012 o zastavení trestného stíhania v zmysle , vedeného

vo veci trestného činu sprenevery podľa , Tr. v súvislosti

s neoprávneným prisvojením si konkrétnych zverených vecí z kancelárskych priestorov AK...

v hodnote 7.302,66 €, som po vyžiadaní na vec sa vzťahujúcich spisov

a ČVS: ORP 1407/2-OVK-2009 tieto preskúmala v zmysle

o prokuratúre v znení neskorších noviel.

Po ich preskúmaní som v namietanom rozhodnutí dozorujúceho prokurátora

Okresnej prokuratúry Bratislava I nezistila žiadne také pochybenia, ktoré by si vyžiadali

prijatie konkrétnych opatrení na zjednanie nápravy.

Správne dozorujúci prokurátor pri rozhodovaní o podanej sťažnosti v prvom rade

skúmal, či sú na jej akceptovanie splnené podmienky v zmysle § 193 ods. 1 písm. a), písm.

b) , t. j. či proti namietanému zastavujúcemu uzneseniu vyšetrovateľa PZ sťažnosť

prípustná je, či táto bola podaná včas a oprávnenou osobou. Bližším preskúmaním

priloženej návratky z doručovania zastavujúceho uznesenia vyšetrovateľa PZ poškodenému,

ktorý bol zároveň oprávnenou osobou na podanie riadneho opravného prostriedku, ktorú

nie je dôvod spochybňovať, a tiež z priloženej obálky k podanej sťažnosti dozorujúci

prokurátor správne dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná oneskorene, keďže táto bola

podaná až po uplynutí zákonom stanovenej trojdňovej lehoty na jej podanie, pričom

pri vydaní svojho rozhodnutia zo dňa 11.12.2012 správne aplikoval ustanovenie § 66 ods. 1

písm. b), ods. 3

V konkrétnostiach poukazujem na písomné dôvody rozhodnutia dozorujúceho

prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 11.12.2012, ktoré v plnom rozsahu

akceptujem.

Pokiaľ ide o Vami v podnete citovanú judikatúru Ústavného súdu SR k tomu

uvádzam, že predmetné rozhodnutia Ústavného súdu SR nemožno aplikovať na

posudzovanú trestnú vec vzhľadom k tomu, že v týchto konkrétnych prípadoch sa jednalo o

fikciu doručenia posudzovanú podľa / identicky je

koncipovaná aj v Správnom poriadku / na rozdiel od , v ktorom sú tieto

otázky koncipované odlišne, konkrétne v ustanovení , kde je osobitným

spôsobom konštruovaná fikcia doručovania do vlastných rúk, pričom súčasná platná

a účinná trestnoprávna úprava, na rozdiel od vyššie uvedených iných právnych úprav,

nevyžaduje ako podmienku zdržiavanie sa na adrese, ktorá je uvedená ako miesto

doručovania, v čase doručovania.

Taktiež nepovažujeme za relevantný odkaz ani na judikát Európskeho súdu

pre ľudské práva /ESĽP/ Miragall Escolano a ostatní proti Španielsku, keďže toto

rozhodnutie sa zaoberá prípadom, keď sťažovatelia neboli účastníkmi konania

a rozhodnutie španielskeho najvyššieho súdu o zrušení vládneho nariadenia im teda nebolo

doručované a v tomto prípade ESĽP konštatoval, že vzhľadom na túto skutočnosť lehota

na podanie žiadosti o odškodnenie v súvislosti so zrušeným vládnym nariadením sa mala

počítať nie od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo sťažovateľovi doručené, ale od momentu

jeho zverejnenia v zbierke.

Pokiaľ ide o Vašu námietku z podnetu, že rozhodujúcim je faktické prevzatie

písomnosti s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR , s uvedeným

tvrdením, s prihliadnutím aj na hore uvedené, rovnako nie je možné sa stotožniť. Takýto

postup pri uplatnení fikcie doručenia je v rozpore s platnou a účinnou úpravou v Trestnom

poriadku. Navyše akceptovaním názoru, že rozhodným je faktické prevzatie písomnosti by

sa stala obsolétna úprava doručovania. Znamenalo by to totiž, že zásielku s rozhodnutím,

ktoré bolo správoplatnené doručením fikciou doručenia, by bolo možné kedykoľvek neskôr

prevziať a napadnúť ho riadnym opravným prostriedkom a negovať tak vlastne jeho

právoplatnosť. Takýto postup by bol navyše v rozpore s princípom právnej istoty, keďže by

dochádzalo spätne k pozbavovaniu účinkov už právoplatného rozhodnutia.

Pokiaľ ide o Vami namietané postupy poštového doručovateľa v súvislosti s reálnym

doručovaním zásielky poškodenému k tomu uvádzam, že prokurátor vychádzal z priloženej,

svojimi údajmi jednoznačnej návratky z doručovania písomnosti, založenej v spise, o ktorej

nemal dôvod pochybovať, pričom ani nebolo jeho povinnosťou pri rozhodovaní o sťažnosti

postup pošty pri doručovaní zásielky bližšie prešetrovať, naviac keď ani samotný sťažovateľ

na údajný nesprávny postup pošty vo svojej sťažnosti neupozornil. V tejto súvislosti

poškodený ani nevyužil inštitút navrátenia lehoty v zmysle ods. I

Vzhľadom k hore uvedenému možno považovať rozhodnutie prokurátora Okresnej

prokuratúry Bratislava I sp. zn. zo dňa 11.12.2012 za správne a v súlade

so zákonom a preto Váš podnet ako nedôvodný odkladám.“

15. Vzhľadom na obsahovú spojitosť upovedomenia krajskej prokuratúry

sp. zn. z 20. marca 2013 s uznesením okresnej prokuratúry sp. zn.

z 11. decembra 2012 považoval ústavný súd za potrebné odcitovať aj podstatnú časť

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresnej prokuratúry, z ktorého vyplýva:

„Písomné vyhotovenie uznesenia policajta bolo opakovane doručované

poškodenému do vlastných rúk na adresu ním uvedenú, pričom zásielka bola poštou

neúspešne doručovaná 23.10.2012 a následne po výzve na opätovné doručenie opakovane

neúspešne doručovaná 24.10.2012 a v uvedený deň bola zásielka uložená na pošte.

Poškodený si zásielku na pošte prevzal 12.11.2012. Proti tomuto uzneseniu podal

poškodený písomnú sťažnosť, ktorá bola adresovaná prvostupňovému orgánu, ktorý

napadnuté uznesenie vydal a 15.11.2012 bola odovzdaná na poštovú prepravu.

Policajt predmetnej sťažnosti postupom podľa

nevyhovel a túto spolu s doposiaľ zabezpečeným spisovým materiálom predložil

dozorujúcemu prokurátorovi na rozhodnutie.

Podanú sťažnosť som vyhodnotil ako prípustnú a podanú oprávnenou osobou, avšak

podanú oneskorene po zákonnej lehote.

Podľa , do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava

deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.

Podľa písmeno b) , do vlastných rúk sa doručuje...

osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis takéhoto

rozhodnutia...

Podľa , ak nebol adresát zásielky, ktorú treba

doručiť do vlastných rúk, zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa

uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu

zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie

bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným

spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku

nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty

za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie

obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.

Podľa písmeno b) prokurátor zastaví trestné

stíhanie, ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Podľa zastaviť trestné stíhanie podľa odseku 1 je

oprávnený aj policajt, ak nebolo vznesené obvinenie.

Podľa prvá veta uznesenie o zastavení trestného

stíhania treba doručiť obvinenému a poškodenému.

Podľa obvinený a poškodený môžu proti uzneseniu

o zastavení trestného stíhania okrem odseku 1 písm. j) a obvinený aj odseku 3 podať

sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Podľa , uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa

priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa

oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho,

komu treba uznesenie oznámiť, alebo .doručením rovnopisu uznesenia.

Podľa , sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého

uzneseniu smeruje, a to do troch dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou sťažnosti

proti uzneseniam podľa § 83 ods. 2; ak sa koná podľa § 204 ods. 1, sťažnosť sa podáva

do skončenia skráteného vyšetrovania. Ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako aj

jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo

vykonané najneskoršie.

Uznesenie policajta bolo poškodenému dvakrát neúspešne doručované poštou

na adresu poškodeným v predchádzajúcej sťažnosti z 15.12.2011 výslovne uvedenú.

Po druhom pokuse o doručenie dňa 24.10.2012 bola zásielka toho istého dňa uložená

na pošte. Deň nasledujúci po tomto dátume začala plynúť lehota troch pracovných dní

na vyzdvihnutie zásielky, ktorej posledným dňom bol 29.10.2012 a tento deň sa považuje

za deň doručenia a teda aj oznámenia uznesenia. Deň nasledujúci po 29.10.2012

(t. j. 30.10.2012) začala plynúť zákonná trojdňová lehota na podanie sťažnosti, ktorá márne

uplynula 02.11.2012, keďže koniec lehoty pripadol na 01.11.2012, čo bol štátny sviatok.

Uznesenie policajta tak nadobudlo právoplatnosť 03.11.2012. Poškodený o navrátenie

lehoty nepožiadal a na taký postup neboli splnené zákonné podmienky. Sťažnosť podaná

poškodeným 15.11.2012 bola teda podaná oneskorene a smerovala už proti právoplatnému

rozhodnutiu.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť poškodeného bola vyhodnotená ako podaná

oneskorene a nebola teda spôsobilá vyvolať meritórny prieskum napadnutého uznesenia

a konania jemu predchádzajúceho ani vyvolať zmenu alebo zrušenie uznesenia, nebolo ani

potrebné sa so sťažnostnými námietkami vysporiadať pri rozhodovaní o sťažnosti. Napriek

tejto skutočnosti však bolo uznesenie policajta o zastavení trestného stíhania z 19.10.2012

ako aj konanie jeho vydaniu predchádzajúce preskúmané pri vykonávaní prokurátorského

dozoru. V rámci tohto prieskumu neboli zistené také pochybenia, ktoré by si vyžadovali

zrušenie uznesenia, alebo jeho zmenu.

Podľa písmena b) , nadriadený orgán zamietne

sťažnosť, ak bola podaná oneskorene.

Posúdiac vyššie uvedené skutočnosti som rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia a sťažnosť poškodeného som ako podanú oneskorene zamietol.

Toto rozhodnutie nemá vplyv na domáhanie sa svojich práv pred iným príslušným

orgánom.“

16. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne

vymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

17. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

je teda právo účastníka konania na také odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom tejto ochrany (, , ,

, a iné).

18. Podľa do vlastných rúk sa doručuje... b) osobám

oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis takéhoto rozhodnutia... .

Podľa ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť

do vlastných rúk, zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží

u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu

zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie

bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným

spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku

nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty

za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel...

19. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého upovedomenia generálnej prokuratúry

ústavný súd konštatuje, že prokurátor generálnej prokuratúry vybavujúci sťažovateľov

podnet konal v medziach svojej právomoci a v súlade predovšetkým s príslušnými

ustanoveniami zákona o prokuratúre, ktoré interpretoval a aplikoval v súlade s ich obsahom,

jeho úvahy sú logické, legitímne a právne akceptovateľné. Jeho postup bol v súlade

so zákonom a ústavne konformný, po preskúmaní ktorého ústavný súd nezistil príčinnú

súvislosť so sťažovateľom namietaným porušením ním označených práv, čo zakladá dôvod

odmietnutia sťažnosti podľa pre jej zjavnú

neopodstatnenosť. Inými slovami, právne závery, ku ktorým dospela generálna prokuratúra

v napadnutom upovedomení, v kontexte dôvodov vyplývajúcich z právnych názorov

podriadených prokuratúr vyjadrených v ich citovaných právnych aktoch vychádzajú priamo

z dikcie v spojení s Trestného

poriadku, ktorých výklad a aplikácia v právnej veci sťažovateľa boli ústavne súladné

a konformné.

20. V širších okolnostiach posudzovanej veci sťažovateľa (pozri bod 3.2, pozn.)

ústavný súd dáva sťažovateľovi do pozornosti svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je

súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa aj právo

dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už

prostredníctvom podnetu alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry

zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho

vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale

právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. ,

a ). Taktiež poukazuje aj na to, že právo na vznesenie

obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného oznámenia alebo

na podanie obžaloby na súde prokurátorom nie je súčasťou základného práva podľa čl. 46

ods. 1 , obdobne aj podľa listiny (m. m. , ,

).

21. V neposlednom rade neušlo pozornosti ústavného súdu, že sťažovateľom

predložené splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom dôsledne

nenapĺňa zákonné náležitosti uvedené v , keďže toto

bolo udelené právnickej osobe, a nie advokátovi, pričom v ňom nie sú identifikované ani

porušovateľ a konanie/postup, ktoré sťažovateľ napáda v konaní pred ústavným súdom.

22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať

opodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti, keďže rozhodovanie o nich je

viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014