Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 192/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2005

predbežne prerokoval sťažnosť L. V., K., a B. B., K., zastúpených advokátkou JUDr. A. P.,

K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom Okresnej

prokuratúry Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. nadväzujúcom na konanie

vedené na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Košice II pod sp. zn. ČVS: OUV-1442/20-K2-2001, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. V. a B. B. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta

2005 doručená sťažnosť L. V., K., a B. B., K., (ďalej len „sťažovateľky“), zastúpených

advokátkou JUDr. A. P., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnej prokuratúry Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. nadväzujúcom na konanie vedené na Úrade justičnej a kriminálnej

polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice II pod sp. zn. ČVS: OUV-1442/20-

K2-2001.

Sťažovateľky v sťažnosti uvádzajú, že vystupujú ako poškodené v dodnes

neskončenom trestnom konaní začatom ešte v roku 2001 na základe ich trestného

oznámenia vo veci falšovania závetu nimi označenou fyzickou osobou, voči ktorej bolo

začaté trestné stíhanie. Od oznámenia podozrenia zo spáchania trestného činu, t. j. od

28. novembra 2001, až do začatia trestného stíhania 3. januára 2002 a následného vznesenia

obvinenia uznesením Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru Košice II sp. zn.

ČVS: OUV-1442/20-K2-2001-BR z 9. septembra 2003 uplynuli takmer tri roky

a do 5. januára 2005 nebol podľa vyjadrenia sťažovateliek zaevidovaný žiaden úkon v danej

veci, hoci o to sťažovateľky príslušný orgán žiadali. Z tohto dôvodu predložili 6. júna 2005

žiadosť Okresnej prokuratúre Košice II „o prešetrenie dôvodov liknavého objasnenia veci.“

Okresná prokuratúra Košice II svojím podaním z 28. júna 2005 upovedomila sťažovateľky

o preskúmaní postupu vyšetrovateľa; konštatovala, že vo vyšetrovaní dochádza

k neprimeraným a neopodstatneným prieťahom, avšak opäť žiaden úkon v danej veci

nenastal.

Sťažovateľky vo svojej sťažnosti uviedli, že na Okresnom súde Košice II sa viedlo

konanie o žalobe o vydanie zákonného podielu z dedičstva v prospech poškodených, avšak

bezúspešne, naopak, žalovaná podala návrh na výkon rozhodnutia na úhradu trov za jej

poskytnutú právnu pomoc, ktorý sa realizuje výkonom rozhodnutia voči jednej

zo sťažovateliek zrážkami z jej dôchodku.

Sťažovateľky sú toho názoru, že v uvedenej veci je opakovane porušované ich

garantované právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

ods. 2 , a preto požadujú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Okresná prokuratúra Košice II v konaní nadväzujúce na konanie vedené

na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície Košice II

spisovej značky ČVS: OUV-1442/20-K-2-2001, porušili právo sťažovateliek L. V. a B. B.

podľa článku 48 odstavec 2 na objasnenie a prerokovanie veci

a podania obžaloby bez zbytočných prieťahov a konalo za nesplnenie podmienky podľa §-u

157 v nadväznosti na ustanovenie článku 103 a priznáva sa im

finančné zadosťučinenie v zmysle článku 127 odstavec 3

vo výške Sk 30.000,- Sk L. V. a 30.000,- Sk B. B., ako aj trovy tohto konania Sk 6.300,-

v lehote do 15 dní od doručenia nálezu Ústavného súdu.“.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný podľa Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každú sťažnosť

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd

odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd

uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry

ústavného súdu vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh možno považovať ten, pri ktorého predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

().

Sťažovateľky namietajú v sťažnosti porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 Okresnou prokuratúrou Košice II v konaní sp. zn. a Úradom

justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice II sp. zn.

ČVS: OUV-1442/20-K2-2001. Namietajú, že napriek ich trestnému oznámeniu príslušné

orgány činné v trestnom konaní sú nečinné, resp. postupujú zdĺhavo.

Základnou a nevyhnutnou podmienkou uplatnenia ochrany základného práva na

súdnu ochranu ( ), ako aj práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa je existencia práva, ktorého porušenie sa namieta

(v právnom poriadku Slovenskej republiky) a ktorého ochrany sa fyzická osoba alebo

právnická osoba domáha na súde alebo na inom orgáne verejnej moci.

Z ustanovení však nemožno vyvodiť subjektívne právo osoby,

ktorá podala trestné oznámenie, na začatie trestného konania. Aj keď podľa § 2 ods. 3

je prokurátor povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel,

posúdenie otázky, či sú splnené zákonné podmienky pre začatie trestného stíhania

v konkrétnej veci (na základe skutočností uvedených v trestnom oznámení alebo skutočností

zistených preverením trestného oznámenia), je plne v právomoci orgánov činných

v trestnom konaní (policajných orgánov, vyšetrovateľov, prokurátorov). Osobe, ktorá

podala trestné oznámenie, nevzniká právo na začatie trestného stíhania. Absencia existencie

práva na začatie trestného konania vylučuje možnosť porušenia sťažovateľkou označených

základných práv upravených v a v . Takéto právo nemožno

odvodiť ani z niektorého zo základných práv alebo slobôd podľa druhej hlavy

(mutatis mutandis , , , , ).

Tieto závery viedli ústavný súd k rozhodnutiu o odmietnutí sťažnosti z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti (. ).

Keďže ústavný súd sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietol, bolo už bez

ďalšieho právneho významu zaoberať sa zvyšnou časťou sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2005