Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/86/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: HÍD Építőipari Zártkörűen Működő Részvénytársaság, adresa sídla: Karikás Frigyes utca 20., 1138 Budapest, Maďarsko, právne zastúpený: Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., so sídlom 29. augusta 36A, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35917148, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101216949/2019 zo dňa 22.05.2019, takto

rozhodol:

I.Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101216949/2019 zo dňa 22.05.2019 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II.Správny súd žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Rozhodnutím Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda č. 100325019/2019 zo dňa 29.1.2019 Daňový úrad Trnava uložil žalobcovi pokutu vo výške 15.989,20 Eur za správny delikt podľa v znení neskorších predpisov - uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2014 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet ktorý si mal uplatniť podľa v znení neskorších predpisov.

2.

Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že žalobca podal dňa 25.4.2014 riadne daňové priznanie za zdaňovacie obdobie marec 2014, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet 159.986,80 Eur. Následne Daňový úrad Nitra vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 9410402/5/258898/2015 zo dňa 3.2.2015.

3.

Daňový úrad Nitra podľa v znení neskorších predpisov určil žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 159 892,80 Eur rozhodnutím č. 9410402/72516/2015 zo dňa 18.3.2015.

4.

Podľa ust. v znení neskorších predpisov sa podľa v znení účinnom do 31. decembra 2015 pri ukladaní pokuty postupuje, ak k podaniu dodatočného daňového

priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31. decembra 2015. Podľa ust. v znení neskorších predpisov sa správneho deliktu sa dopustí ten, kto si uplatní nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov. Podľa ust. v znení účinnom do 31.12.2015 správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, za správny delikt podľa .

Podľa ust. v znení účinnom do 31.12.2015 ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g). Podľa ust. v znení účinnom do 31.12.2015 pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania. Podľa ust. v znení neskorších predpisov ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol.

5.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 25.3.2015 predstavovala 0,05 %. Vzhľadom na skutočnosť, že trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 10 %, pokuta bola uložená vo výške 10% z rozdielu medzi nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní a nadmerným odpočtom zisteným správcom dane. Výpočet pokuty: sadzba : 10 %, suma rozdielu medzi nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní a nadmerným odpočtom zisteným správcom dane : 159.892,80 Eur. Výpočet pokuty : suma x sadzba = pokuta 159.892,80 Eur x 10 % = 15.989,28 Eur Vypočítaná pokuta po zaokrúhlení: 15.989,20 Eur

6.

Na základe vyššie uvedených skutočností a s prihliadnutím na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu podľa v znení neskorších predpisov, rozhodol správca dane tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

7.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 6.3.2019 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti aké sú predmetom žaloby.

8.

Žalovaný Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, svojim rozhodnutím číslo 101216949/2019 zo dňa 22.05.2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda číslo č. 100325019/2019 zo dňa 29.1.2019.

9.

Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že ustanovenie § 155 daňového poriadku upravuje postup uloženia pokút za správne delikty podľa § 154 daňového poriadku peňažnej alebo nepeňažnej povahy. Takýmto správnym deliktom je aj protiprávne konanie daňového subjektu, ktorý si uplatnil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2014 vo výške, ktorá je

väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o DPH. Správca dane bol preto povinný uložiť mu pokutu, pretože ide o obligatórne ustanovenie zákona, ktoré musí dodržať a teda nie je na úvahe správcu dane, či pokutu uloží alebo neuloží alebo v akej výške ju uloží. Správca dane nemôže prihliadať na žiadne skutočnosti, ktoré nestanovuje zákon, ale musí postupovať v intenciách zákona.

10.

K námietke daňového subjektu, že správca dane nepostupoval správne, ak neposudzoval aj možnosť použitia daňového poriadku v znení účinnom odo dňa 01.01.2016 pre prípad, že by nový algoritmus výpočtu výšky pokuty zavedený do daňového poriadku novelou bol pre daňový subjekt priaznivejší, teda vypočítaná pokuta by bola nižšia pri zohľadnení doby trvania správneho deliktu, v zmysle zásady, že pri trestaní, ukladaní trestu sa má vždy aplikovať nová právna úprava ak je pre páchateľa (delikventa) výhodnejšia, odvolací orgán uvádza, že žiadne z ustanovení daňového poriadku nedáva správcovi dane právo pri uložení pokuty posudzovať možnosť použitia daňového poriadku v znení účinnom odo dňa 01.01.2016, ale postup správcu dane je jednoznačne stanovený v daňového poriadku v znení účinnom odo dňa 01.01.2016. Zákon teda jednoznačne stanovuje postup správcu dane ako aj časové rozlíšenie použitia právneho predpisu a zároveň určuje, kedy je správca dne povinný robiť tzv. testovanie „priaznivosti“ výšky uloženej pokuty. Zásadu použitia miernejšieho ustanovenia pre sankciu, je možné uplatniť vtedy, keď to právny predpis upravujúci sankcie umožňuje (tento režim je napr. v daňového poriadku vo vzťahu k sankciám, kedy skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31.12.2011). K novelizovanému zneniu daňového poriadku k 01.01.2016 do prechodných ustanovení v zásada použitia miernejšieho ustanovenia pre sankciu nebola zakotvená, preto mal správca dane povinnosť aplikovať ustanovenie (použitie zákona účinného do 31.12.2015). K daňovým subjektom citovanému Odporúčaniu Výboru ministrov Rady Európy č. R(91)1 členským štátom o správnych sankciách odvolací orgán uvádza, že ako z názvu vyplýva, dokument má odporúčací charakter a pre postup správcu dane nie je právne záväzný.

11.

Odvolací orgán konštatuje, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, na ktorý správne aplikoval právne normy, keď za správny delikt podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pokutu, ktorej výšku určil podľa ust. , a v znení účinnom do 31.12.2015 a vypočítanú sumu pokuty zaokrúhlil podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12.

Odvolací orgán ďalej konštatuje, že správca dane pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v odôvodnení rozhodnutie uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a ktoré právne predpisy pri rozhodovaní použil. Zároveň uviedol aj matematický postup výpočtu pokuty.

II. Žaloba a žalobné dôvody

13.

Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 19.7.2019 žalobu, v ktorej namietal, že tým, že žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda, žalovaný nepostupoval vo veci správne ak neposudzoval možnosť použitia ustanovenia o správe daní v znení účinnom odo dňa 01.01.2016 pre prípad, že by mu nový algoritmus výpočtu výšky pokuty zavedený do o správe daní (Daňový poriadok) novelou bol pre žalobcu priaznivejší,

teda vypočítaná pokuta by bola nižšia pri zohľadnení doby trvania správneho deliktu v zmysle zásady, že pri trestaní, ukladaní trestu sa má vždy aplikovať nová právna úprava, ak je pre páchateľa výhodnejšia. Žalovaný ako odvolací orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žiadne ustanovenia o správe daní nedáva správcovi dane právo pri uložení pokuta posudzovať možnosť použitia o správe daní v znení účinnom odo dňa 01.01.2016, ale postup správcu dane je jednoznačný a stanovený v v znení účinnom odo dňa 01.01.2016. Žalobca obe rozhodnutia považuje za nezákonné a to z dôvodu, že podľa článku 50 ods. 6 SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa Správneho poriadku sa konanie pred správnym súdom riadi aj princípmi, na ktorých spočíva a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, pričom podľa týchto princípov platí, že každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít ( ) a že každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať najmä s SR s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie a to s trvalým zreteľom na hodnoty ktoré sú nimi chránené ( ). Žalobca ďalej poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. , ktorý bol publikovaný pod R 22/2012, zásada stanovená SR sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že nimi namietaná zásada, že trestnosť správneho deliktu sa posudzuje a sankcia za správny delikt sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol delikt spáchaný, s výhradou, že ak je to pre delikventa priaznivejšie, použije sa priaznivejší neskorší zákon, sa však žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvoláva na o správe daní a zároveň na príklade citovaného zákona argumentuje fakticky tým, že už zmienené ustanovenie cit. zákona mu neumožňuje zásadu retroaktivity in mitius aplikovať. Žalobca ďalej poukázal, že je nesporné, že predmetom rozhodovania žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu bolo správne trestanie, pričom z ustálenej rozhodovacej praxe súdu platí, že správne trestanie sa analogicky riadi základnými zásadami platným v trestnom práve. Zásada retroaktivity in mitius patrí medzi medzinárodne uznávané všeobecné zásady trestného práva so zreteľom na SR v spojení s SR a v nadväznosti naň aj s a je preto dôvodné predpokladať, že zámerom zákonodarcu nebolo prijať prechodné ustanovenie , ktoré by sa malo vykladať a uplatňovať spôsobom, ktorý prezentuje žalovaný, teda spôsobom, ktorý porušuje základné princípy demokratického právneho štátu a základné zásady trestného práva. Žalobca poukázal, že prechodné ustanovenie o správe daní je možné použiť len vtedy, ak by použitie príslušných ustanovení o správe daní v znení účinnom do 31.12.2015 bolo pre daňový subjekt, ktorý je postihovaný pokutou, výhodnejšie. Keďže žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval tak, že vylúčil novú, pre žalobcu priaznivejšiu úpravu uloženia pokuty odo dňa 01.01.2016, v zmysle ktorej by (za použitia nového algoritmu výpočtu výšky pokuty ktorý zohľadňuje počet dní) mohla byť žalobcovi uložená pokuta v nižšej výške, považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a žiada rozhodnutie žalovaného zrušiť.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

14.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 4.9.2019, v ktorom uviedol, že považuje svoj postup za správny, v súlade s ust. § 155 daňového poriadku, ktorý stanovuje postup uloženia pokút za správne delikty podľa § 154 daňového poriadku peňažnej alebo nepeňažnej povahy a v zmysle ust. § 165e ods. 2 daňového poriadku v znení účinnom odo dňa 01.01.2016. V predmetnom prípade je správnym deliktom protiprávne konanie daňového subjektu, ktorý si uplatnil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2014 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitného predpisu, ktorým je Z.z o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Správca bol preto povinný uložiť žalobcovi pokutu, pretože ide o obligatórne ustanovenie zákona, ktoré musí dodržať a nemôže prihliadať na žiadne skutočnosti, ktoré neustanovuje zákon, ale musí postupovať v intenciách zákona. Postup správcu dane je jednoznačne stanovený v Daňového poriadku v znení účinnom odo dňa 01.01.2016, kde je zároveň stanovené aj časové rozlíšenie použitia právneho predpisu. Keďže k novelizovanému zneniu Daňového poriadku k 01.01.2016

do prechodných ustanovení v § 165e ods. 2 zásada použitia miernejšieho ustanovenia pre sankciu nebola zakotvená, mal správca dane povinnosť aplikovať kogentné ustanovenie § 165e ods. 2 (použitie zákona účinného do 31.12.2015) a § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 (pevná sadzba pokuty za správny delikt. Zásadu použitia miernejšieho ustanovenia pre sankciu, pokiaľ je to pre daňový subjekt priaznivejšie, je možné uplatniť aj vtedy, keď to právny predpis upravujúci sankcie umožňuje.

15.

K predmetnému vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 30.9.2019, v ktorej uviedol, že argumentácia žalovaného uvedená v jeho písomnom vyjadrení je formalistická a neobstojí, nakoľko žalovaný kontinuálne opomína skutočnosť, že výklad každej právnej normy, teda aj dotknutých ustanovení o správe daní musí byť konformný s ako základným zákonom štátu s najvyššou právnou silou. Ústavne konformný výklad niektorej právnej normy však v žiadnom prípade neznamená len strohé rešpektovanie znenia jednotlivých izolovaných noriem. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní ignorovali zásadu stanovenú v článku 50 ods. 6 SR, podľa ktorej trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase keď bol čin spáchaný, pričom neskorší podpis sa použije ak je to pre páchateľa priaznivejšie a ktorá sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva a napriek tomu, že povinnosť aplikovať tento princíp potvrdzuje aj konštantná judikatúra správnych súdov.

16.

Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril

IV. Relevantná právna úprava 17. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku (1) Správneho deliktu sa dopustí ten, kto g) uplatní si nárok podľa osobitných predpisov 1) vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov

Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 (1) Správca dane uloží pokutu f) vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy 2. o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, 1) za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g),

Podľa § 155 ods. 4 a ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 (4) Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g). (6) Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.

Podľa § 165e ods. 2 Daňového poriadku Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016 (2) Podľa § 155 v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa pri ukladaní pokuty postupuje, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31. decembra 2015.

Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Podľa trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Podľa sa konanie pred správnym súdom riadi aj princípmi, na ktorých spočíva a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, pričom podľa týchto princípov platí, že každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít ( ) a že každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať najmä v súlade s , s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené ( ).

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 18. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ) nariadil vo veci prejednanie vo veci samej podľa na deň 18. júna 2020, pričom zistil, že správna žaloba je dôvodná.

19.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava dôvodov ktoré uviedol v žalobe ako aj v replike. Uviedol, že postupom žalovaného neboli rešpektované základné ústavné princípy a pri rozhodovaní žalovaný postupoval formalisticky nerešpektujúc SR, ktorý je potrebný rešpektovať pri správnom trestaní, čo je aj daný prípad.

20.

Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla že žalovaný trvá na svojom rozhodnutí ako aj na vyjadrení k žalobe a považuje žalobu za nedôvodnú a preto ju žiadala zamietnuť.

21.

V súvislosti s námietkami žalobcu krajský súd dospel k záveru, že žalobca vzniesol v danej veci jedinú zásadnú námietku a tou je, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval tak, že vylúčil novú právnu úpravu o správe daní (daňový poriadok), ktorá bola a je pre žalobcu priaznivejšia pri ukladaní pokút, účinná odo dňa 01.01.2016, v zmysle ktorej by za použitia nového algoritmu výpočtu výšky pokuty bol zohľadnený počet dní a tak by žalobcovi bola uložená nižšia pokuta, čím došlo zo strany žalovaného k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a preto žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako s ohľadom na porušenie zásady, ktorá je zakotvená v článku 50 ods. 6 SR. 22. Krajský súd tak v prvom rade musel preskúmať, či v správnom súdnictve je správny orgán pri rozhodovaní vo veci povinný prihliadnuť aj na zmenu právnej úpravy v prospech žalobcu ( tzv. retroaktivita in mitius ), ku ktorej došlo počas správneho konania. 23. Krajský súd poukazuje na to, že právna úprava o správe daní upravuje v prechodných ustanoveniach okolnosti danej veci, teda otázku či pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu vydaného podľa staršej úpravy sa má použiť staršia alebo nová právna úprava a to konkrétne ust. Na uvedené ustanovenie sa odvoláva aj žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán s odôvodnením, že daňový poriadok vylučuje, aby bola použitá právna úprava , ktorá bola účinná od 01.01.2016 a je potrebné aplikovať ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2015. 24. Táto argumentácia žalovaného je podľa názoru krajského súdu nesprávna, pretože porušuje ústavný princíp zakotvený v SR ako aj zásady trestného práva, ktoré sú aplikovateľné aj

na správne trestanie so zreteľom na SR a v nadväznosti na . V tomto smere sa krajský súd stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že každú právnu normu je potrebné vnímať ako súčasť určitého celku právnych noriem, ktoré tvoria nielen ustanovenia konkrétneho právneho predpisu, ale aj celý právny poriadok. Konkrétnu právnu normu teda nie je možné vykladať izolovane, bez ohľadu na znenie ostatných právnych noriem, najmä tých právnych noriem, ktoré majú vyššiu právnu silu a v danom prípade sa jedná o Ústavu SR ako základný prameň práva. 25. Z uvedeného dôvodu sa krajský súd stotožnil so záverom o prípustnosti retroaktivity v prospech žalobcu v správnom konaní, odvodenej od zásad trestného práva, ktorá sa primerane uplatní v správnom trestaní resp. v administratívnom sankcionovaní a to aj s ohľadom na judikatúru Ústavného súdu SR ( , ). Preto sa ústavná záruka, podľa ktorej sa novší predpis použije, ak je výhodnejší pre páchateľa ( SR) aplikuje aj v správnom konaní ( túto zásadu prezentuje aj Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. z 11. júla 2007, publikovanú v Zbírce nálezu a uznesení Ústavního soudu zv.46 nález č.110 str. 11 a nasl. a jeho uznesenie sp.zn.4ÚS 3687/11 z 28.mája 2013). Správne orgány sú preto povinné zohľadniť princíp retroaktivity in mitius a prípadné nezohľadnenie tohto princípu môže viesť k nezákonnosti daného rozhodnutia správneho orgánu. 26. Krajský súd poukazuje na to, že zmyslom zákazu retroaktivity pri aplikácii právnych noriem je zabezpečiť právnu istotu osoby ktorá spáchala správny delikt, založenú na požiadavke, aby v čase spáchania skutku táto osoba vedela, či zaň podľa objektívneho práva možno vyvodiť zodpovednosť spočívajúcu v negatívnych právnych následkoch a aké právne následky mu za delikt hrozia. Zákaz retroaktivity nie je samoúčelný, jeho zmyslom je chrániť právnu istotu a adresáta právnej normy, že správne orgány rozhodujúce o sankcii budú postupovať podľa právnej úpravy účinnej v čase spáchania skutku resp. podľa neskoršej právnej úpravy, ak by bola pre žalobcu prospešnejšia. 27. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na odporučenie Výboru ministrov Rady Európy R (91) 1 členským štátom o správnych sankciách, konkrétne na jeho zásadu 2, bod 2, podľa ktorej „ak po spáchaní správneho deliktu nadobudli účinnosť menej represívne sankcie, mali by sa uplatniť, ak by bolo výhodnejšie pre osobu a uloženie sankcie proti ktorej správny súd rozhoduje.“ Uvedené odporučenie nemá však záväzný charakter, poukazuje však na to, že predmetná zásada sa vzťahuje práve na konanie pred správnym orgánom. 28. Z vyššie uvedených dôvodov je predmetná právna úvaha správneho orgánu o vylúčení retroaktivity v danom prípade porušením ústavných záruk spravodlivého správneho konania vyplývajúcich z a dohovoru. 29. Na záver krajský súd poukazuje na to, že medzi účastníkmi nebolo vôbec sporné, že nová priaznivejšia právna úprava by zabezpečila u žalobcu nižšiu výšku uloženej pokuty, čo tvrdí nielen žalobca, ale aj žalovaný, keď zástupkyňa žalovaného na pojednávaní na otázku predsedu senátu túto skutočnosť potvrdila, keď uviedla, že žalovaný si je vedomý, že uloženie sankcie podľa novšej právnej úpravy by bolo nižšie. 30. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 31. Krajský súd nezrušil aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a to z dôvodu, že jednak žalobca túto skutočnosť v žalobe nežiadal a na druhej strane žalovaný ako odvolací orgán prvostupňového správneho orgánu môže nezákonnosť prvostupňového správneho orgánu odstrániť tým, že vydá vo veci nové rozhodnutie. 32. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , keď v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. 33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.