Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 189/05
PDF · 224.96 KB
No categories available
IV. ÚS 189/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. septembra 2005
v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Juraja Babjaka a Jána
Lubyho prerokoval sťažnosť E., s. r. o., K., zastúpenej advokátom JUDr. R. B., K., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cb 288/98 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo E., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní
vedenom pod sp. zn. sp. zn. 18 Cb 288/98 p o r u š e n é b o l o .
2. E., s. r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk
(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Prešov p o v i n n ý
vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť E., s. r. o., trovy konania v sume
5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) do dvoch mesiacov od doručenia
tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. R. B., K.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd uznesením Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
č. k. IV. ÚS 189/05-15 zo 4. júla 2005 prijal na ďalšie konanie sťažnosť E., s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 8. augusta 2005 k priebehu konania
okrem iného uviedol:
„Pod sp. zn. 18 Cb 288/98 sa viedlo konanie pôvodného žalobcu S. s., a. s. so sídlom
v B. proti žalovaným v 1. rade R. s. r. o. v likvidácii, P., v 2. rade M., spoločnosť s ručením
obmedzeným, P., v 3. rade E., spol. s r. o. v likvidácii, P., o zaplatenie 1.099.223,90 Sk
s príslušenstvom, na základe žaloby podanej na Krajský súd v Prešove dňa 31. 3. 1998.
Dňa 22. 4. 1998 bola vec postúpená tunajšiemu súdu, ako súdu vecne a miestne
príslušnému.
Dňa 24. 6. 1998 bol zaplatený súdny poplatok za návrh.
Dňa 31. 7. 1998 bol žalobcom doplnený návrh a boli zabezpečované listinné dôkazy.
Dňa 4. 5. 1999 bolo doručené stanovisko žalovaného v 2. rade k návrhu na začatie
konania. Súčasne bolo potrebné zabezpečiť spis z Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Dňa 5. 10. 2001 - pojednávanie odročené pre nevykázanie doručeniek u žalovaného
v 1. rade a ospravedlnenia žalovaného v 2. rade.
Dňa 9. 11. 2001 - odročené pojednávanie pre neúčasť žalovaných v 1. a 2. rade.
Dňa 18. 12. 2001 - pojednávanie odročené pre neúčasť účastníkov.
Dňa 25. 1. 2002 bol vo veci vyhlásený rozsudok.
Po podaní odvolania bola vec predložená Krajskému súdu v Prešove.
Dňa 2. 4. 2004 (pozn.: správne 2. 3. 2003) bol podaný návrh na pripustenie zámeny
účastníkov na strane žalobcu na Krajský súd v Prešove.
Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 7. 5. 2003 bol zrušený rozsudok súdu
I. stupňa a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Dňa 3. 11. 2003 bola uznesením, č. k. 18 Cb 288/98-539 pripustená zámena
účastníkov na strane žalobcu.
Dňa 25. 11. 2003 bolo proti uzneseniu žalovaným v 2. rade podané odvolanie a vec
bola predložená Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o odvolaní. Zároveň bol zrušený
termín pojednávania nariadený na deň 12. 12. 2003.
Dňa 23. 4. 2004 bol spis vrátený Okresnému súdu v Prešove ako predčasne
predložený, na zabezpečenie notárskej zápisnice preukazujúcej postúpenie pohľadávky
spoločnosti G., a. s. B.
Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 4. 2005, č. k. 5 Cob 31/04-557 bolo
odmietnuté odvolanie žalovaného v 2. rade.
Uznesením zo dňa 18. 5. 2005, č. k. 18 Cb 288/98-564 bolo konanie zastavená podľa
§ 107 ods. 4 O. s. p. na základe výmazu žalovaných v 1. - 3. rade ex offo z obchodného
registra.
V predmetnej veci spôsobovali prieťahy v konaní žalovaní, najmä žalovaný v 2. rade
a to nepreberaním písomností zo súdu, neúčasťou na pojednávaní, ako aj podávaním
odvolaní proti všetkým procesným rozhodnutiam súdu.
Predmet konania nebol právne zložitý, skutkové zložitosti vznikali po postúpení
pohľadávky pri preskúmavaní aktívnej legitimácie, ako aj pri zabezpečovaní listinných
dôkazov, najmä spisu totožných účastníkov z Krajského súdu v Banskej Bystrici, pri
zisťovaní prekážok konania, čo spôsobilo prieťahy zavinené účastníkmi konania. Vec
sa však vybavovala priebežne.“
Obdobné procesné úkony zistil i ústavný súd z obsahu súdneho spisu. Okrem toho
ústavný súd zistil, že v konaní pred okresným súdom boli vykonané i nasledované úkony:
Dňa 21. mája 1998 okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku.
Dňa 17. júla 1998 okresný súd vyzval žalobcu na zaslanie ďalšieho rovnopisu
návrhu.
Dňa 31. marca 1999 okresný súd zaslal žalobu na vyjadrenie žalovaným
v 1. až 3. rade.
Dňa 3. augusta a urgenciou 13. októbra 1999 okresný súd vyžiadal z obchodného
registra aktuálny výpis ohľadne žalovaného v 3. rade, podľa ktorého 31. marca 1998 vstúpil
žalovaný do likvidácie. Dňa 5. februára 1999 opätovne okresný súd vyžiadal z obchodného
registra výpis ohľadne žalovaného v 3. rade.
Dňa 16. augusta 1999 okresný súd druhýkrát zaslal žalovanému v 3. rade žalobu
na vyjadrenie. Žaloba mu bola doručená 24. novembra 1999 prostredníctvom Obvodného
oddelenia Policajného zboru P. (ďalej len „obvodné oddelenie“).
Dňa 24. septembra 1999 žalobca oznámil okresnému súdu zmenu svojho označenia.
Dňa 20. októbra, resp. 20. novembra 2000 vyžiadal okresný súd z Krajského súdu
v Prešove (ďalej len „krajský súd“) súvisiaci spis sp. zn. 1 Cb 577/98.
V dobe od 23. februára do júna 2001 okresný súd žiadal viackrát krajský súd
o zapožičanie predmetného spisu, ktorý mu bol zaslaný 22. júna 2001.
Dňa 7. mája 2002 právny zástupca žalovaného v 2. rade podal proti rozsudku
odvolanie a požiadal o priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku za odvolanie.
Dňa 31. mája 2002 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného na predloženie
dokladov k jeho žiadosti na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a 20. júna 2002 bolo
okresnému súdu doručené jeho stanovisko. Súčasne bolo doručené vyjadrenie žalobcu
k odvolaniu žalovaného v 2. rade.
Dňa 3. júla 2002 okresný súd nepriznal žalovanému oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov.
Dňa 11. septembra 2002 bol spis predložený krajskému súdu.
Dňa 18. mája 2005 bolo konanie zastavené uznesením sp. zn. 5 Cob 31/04, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 28. júna 2005.
Právny zástupca sťažovateľky nevyužil možnosť vyjadriť sa k stanovisku okresného
súdu.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde”) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože
po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu
sp. zn. 18 Cb 288/98 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci.
II.
Sťažovateľka sa podanou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia jej základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov...”.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (napr. I. ÚS 24/03,
IV. ÚS 15/03 a II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty
je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
pričom tento účel možno dosiahnuť zásadne právoplatným rozhodnutím. K vytvoreniu stavu
právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce
právnu neistotu účastníka konania považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému
rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 3/00, II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02 a IV. ÚS 74/02)
zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3).
Ústavný súd pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu podľa troch
označených základných kritérií dospel k týmto záverom:
1. Predmetom konania je nárok na zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom z titulu
neplnenia úverovej zmluvy. Vec nie je možné hodnotiť ako právne zložitú. Ide
o problematiku, ktorá je upravená predovšetkým príslušnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Aplikácia týchto predpisov je ustálená aj v pomerne rozsiahlej judikatúre
všeobecných súdov. Ústavný súd po preskúmaní súdneho spisu v okolnostiach prípadu
dospel k záveru, že v danom prípade nešlo o takú vec, v ktorej by prípadné zbytočné
prieťahy v konaní boli ovplyvnené skutkovou zložitosťou veci, aj keď čiastočne pripustil
určitú skutkovú zložitosť veci po postúpení pohľadávky žalobcu na sťažovateľa pri
preskúmavaní aktívnej legitimácie účastníka. Z tohto dôvodu hodnotil ako skutkovo zložitú
vec aj predseda okresného súdu. Ústavný súd však konštatuje, že žiadna skutková zložitosť
veci nemôže ospravedlniť celkovú dĺžku tohto konania.
2. Z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že sťažovateľka
(zastúpená právnym zástupcom) podstatne neprispela k predĺženiu doterajšej doby konania.
Ani okresný súd nemal námietky voči správaniu sťažovateľky.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky, bol postup okresného súdu.
Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je organizovať procesný postup v súdnom
konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť je konkretizovaná najmä v § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a v § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého
akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd bez ďalších návrhov tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Ústavný súd konštatuje, že v konaní okresného súdu sa vyskytli v určitom období
zbytočné prieťahy a v určitom období bolo jeho konanie málo efektívne, ako
aj nesústredené.
Ústavný súd zistil, že k zbytočným prieťahom došlo najmä nečinnosťou okresného
súdu v období od novembra 1999, keď okresný súd doručil prostredníctvom obvodného
oddelenia žalovanému v 3. rade žalobu na vyjadrenie, do 5. októbra 2001, keď odročil
pojednávanie pre neprítomnosť účastníkov konania (nečinnosť 22 mesiacov). V tomto
období okresný súd síce vykonal niekoľko jednoduchých úkonov, trikrát požiadal o výpis
z obchodného registra a niekoľkokrát požiadal o predloženie súvisiaceho spisu z krajského
súdu. I keď 25. januára 2002 vyhlásil rozsudok, jeho rozhodnutie vo vzťahu k žalovanému
v 2. rade bolo odvolacím súdom zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
Okresný súd 18. mája 2005 konanie vo veci zastavil (hoci dôvod na zastavenie
konania už poznal 15. októbra 2004). Rozhodnutie o zastavení konania nadobudlo
právoplatnosť 28. júna 2005. V tomto uznesení ako žalobcu označil S. s., a. s., so sídlom
v B., odštepný závod S. s., a. s., K., napriek tomu, že uznesením sp. zn. 18 Cb 288/98
z 3. novembra 2003 pripustil zámenu účastníkov na strane žalobcu tak, že „S. s., a. s., K.“,
z konania vystúpi a na jej miesto nastúpi E., s. r. o., so sídlom K.
Z uvedených dôvodov nemožno zohľadniť názor okresného súdu vyslovený
vo vyjadrení k sťažnosti, že „... vec sa vybavovala priebežne.“
Vychádzajúc z týchto skutkových poznatkov a právneho hodnotenia ústavný súd
dospel k záveru, že vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 18 Cb 288/98 došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
III.
Podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti
vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou
nečinnosťou, vo veci konal.
Keďže konanie pred okresným súdom bolo 28. júna 2005 po podaní sťažnosti
ústavnému súdu právoplatne skončené, ústavný súd vo svojom rozhodnutí neuložil
okresnému súdu povinnosť vo veci konať.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľky,
zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
Sťažovateľka požadovala za porušenie jej označeného základného práva finančné
zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk. Žiadosť odôvodnila „vysokou mierou právnej
neistoty. Dĺžka konania bez konečného rozhodnutia odôvodňuje obavu sťažovateľky,
že ak aj po tak dlhej dobe od začiatku konania dôjde k skončeniu konania pred
prvostupňovým súdom, bude výkon rozhodnutia ohrozený“.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,
ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na zistenú nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného súdu, berúc však
do úvahy postavenie sťažovateľky v tomto konaní pred okresným súdom v čase podania
sťažnosti ústavnému súdu, považoval priznanie sumy 20 000 Sk za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd priznal podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažovateľke sumu
5 302 Sk z dôvodu jej vzniknutých trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom
advokátom JUDr. R. B. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (príprava
a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti), pričom náhradu za jeden úkon právnej
služby priznal vo výške 2 501 Sk (základom pre výpočet výšky náhrady za úkon právnej
služby bola nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky
v prvom polroku 2004 vo výške 15 008 Sk podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení vyhlášky č. 279/2005 Z. z. Ústavný súd priznal právnemu
zástupcovi sťažovateľky aj dvakrát náhradu režijného paušálu za každý úkon po 150 Sk.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. septembra 2005