Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 189/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. septembra 2005

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Juraja Babjaka a Jána

Lubyho prerokoval sťažnosť E., s. r. o., K., zastúpenej advokátom JUDr. R. B., K., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo E., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Prešov v konaní

vedenom pod sp. zn. sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. E., s. r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk

(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Prešov p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť E., s. r. o., trovy konania v sume

5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) do dvoch mesiacov od doručenia

tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. R. B., K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd uznesením Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

č. k. -15 zo 4. júla 2005 prijal na ďalšie konanie sťažnosť E., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 8. augusta 2005 k priebehu konania

okrem iného uviedol:

„Pod sp. zn. sa viedlo konanie pôvodného žalobcu S. s., a. s. so sídlom

v B. proti žalovaným v 1. rade R. s. r. o. v likvidácii, P., v 2. rade M., spoločnosť s ručením

obmedzeným, P., v 3. rade E., spol. s r. o. v likvidácii, P., o zaplatenie 1.099.223,90 Sk

s príslušenstvom, na základe žaloby podanej na Krajský súd v Prešove dňa 31. 3. 1998.

Dňa 22. 4. 1998 bola vec postúpená tunajšiemu súdu, ako súdu vecne a miestne

príslušnému.

Dňa 24. 6. 1998 bol zaplatený súdny poplatok za návrh.

Dňa 31. 7. 1998 bol žalobcom doplnený návrh a boli zabezpečované listinné dôkazy.

Dňa 4. 5. 1999 bolo doručené stanovisko žalovaného v 2. rade k návrhu na začatie

konania. Súčasne bolo potrebné zabezpečiť spis z Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Dňa 5. 10. 2001 - pojednávanie odročené pre nevykázanie doručeniek u žalovaného

v 1. rade a ospravedlnenia žalovaného v 2. rade.

Dňa 9. 11. 2001 - odročené pojednávanie pre neúčasť žalovaných v 1. a 2. rade.

Dňa 18. 12. 2001 - pojednávanie odročené pre neúčasť účastníkov.

Dňa 25. 1. 2002 bol vo veci vyhlásený rozsudok.

Po podaní odvolania bola vec predložená Krajskému súdu v Prešove.

Dňa 2. 4. 2004 (pozn.: správne 2. 3. 2003) bol podaný návrh na pripustenie zámeny

účastníkov na strane žalobcu na Krajský súd v Prešove.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 7. 5. 2003 bol zrušený rozsudok súdu

I. stupňa a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Dňa 3. 11. 2003 bola uznesením, č. k. -539 pripustená zámena

účastníkov na strane žalobcu.

Dňa 25. 11. 2003 bolo proti uzneseniu žalovaným v 2. rade podané odvolanie a vec

bola predložená Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o odvolaní. Zároveň bol zrušený

termín pojednávania nariadený na deň 12. 12. 2003.

Dňa 23. 4. 2004 bol spis vrátený Okresnému súdu v Prešove ako predčasne

predložený, na zabezpečenie notárskej zápisnice preukazujúcej postúpenie pohľadávky

spoločnosti G., a. s. B.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 4. 2005, č. k. -557 bolo

odmietnuté odvolanie žalovaného v 2. rade.

Uznesením zo dňa 18. 5. 2005, č. k. -564 bolo konanie zastavená podľa

na základe výmazu žalovaných v 1. - 3. rade ex offo z obchodného

registra.

V predmetnej veci spôsobovali prieťahy v konaní žalovaní, najmä žalovaný v 2. rade

a to nepreberaním písomností zo súdu, neúčasťou na pojednávaní, ako aj podávaním

odvolaní proti všetkým procesným rozhodnutiam súdu.

Predmet konania nebol právne zložitý, skutkové zložitosti vznikali po postúpení

pohľadávky pri preskúmavaní aktívnej legitimácie, ako aj pri zabezpečovaní listinných

dôkazov, najmä spisu totožných účastníkov z Krajského súdu v Banskej Bystrici, pri

zisťovaní prekážok konania, čo spôsobilo prieťahy zavinené účastníkmi konania. Vec

sa však vybavovala priebežne.“

Obdobné procesné úkony zistil i ústavný súd z obsahu súdneho spisu. Okrem toho

ústavný súd zistil, že v konaní pred okresným súdom boli vykonané i nasledované úkony:

Dňa 21. mája 1998 okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 17. júla 1998 okresný súd vyzval žalobcu na zaslanie ďalšieho rovnopisu

návrhu.

Dňa 31. marca 1999 okresný súd zaslal žalobu na vyjadrenie žalovaným

v 1. až 3. rade.

Dňa 3. augusta a urgenciou 13. októbra 1999 okresný súd vyžiadal z obchodného

registra aktuálny výpis ohľadne žalovaného v 3. rade, podľa ktorého 31. marca 1998 vstúpil

žalovaný do likvidácie. Dňa 5. februára 1999 opätovne okresný súd vyžiadal z obchodného

registra výpis ohľadne žalovaného v 3. rade.

Dňa 16. augusta 1999 okresný súd druhýkrát zaslal žalovanému v 3. rade žalobu

na vyjadrenie. Žaloba mu bola doručená 24. novembra 1999 prostredníctvom Obvodného

oddelenia Policajného zboru P. (ďalej len „obvodné oddelenie“).

Dňa 24. septembra 1999 žalobca oznámil okresnému súdu zmenu svojho označenia.

Dňa 20. októbra, resp. 20. novembra 2000 vyžiadal okresný súd z Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) súvisiaci spis sp. zn. .

V dobe od 23. februára do júna 2001 okresný súd žiadal viackrát krajský súd

o zapožičanie predmetného spisu, ktorý mu bol zaslaný 22. júna 2001.

Dňa 7. mája 2002 právny zástupca žalovaného v 2. rade podal proti rozsudku

odvolanie a požiadal o priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 31. mája 2002 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného na predloženie

dokladov k jeho žiadosti na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a 20. júna 2002 bolo

okresnému súdu doručené jeho stanovisko. Súčasne bolo doručené vyjadrenie žalobcu

k odvolaniu žalovaného v 2. rade.

Dňa 3. júla 2002 okresný súd nepriznal žalovanému oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov.

Dňa 11. septembra 2002 bol spis predložený krajskému súdu.

Dňa 18. mája 2005 bolo konanie zastavené uznesením sp. zn. , ktoré

nadobudlo právoplatnosť 28. júna 2005.

Právny zástupca sťažovateľky nevyužil možnosť vyjadriť sa k stanovisku okresného

súdu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „”) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu

sp. zn. dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa podanou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia jej základného

práva podľa , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...”.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (napr. ,

a ), v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty

je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

pričom tento účel možno dosiahnuť zásadne právoplatným rozhodnutím. K vytvoreniu stavu

právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce

právnu neistotu účastníka konania považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , a )

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3).

Ústavný súd pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu podľa troch

označených základných kritérií dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania je nárok na zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom z titulu

neplnenia úverovej zmluvy. Vec nie je možné hodnotiť ako právne zložitú. Ide

o problematiku, ktorá je upravená predovšetkým príslušnými ustanoveniami Obchodného

zákonníka. Aplikácia týchto predpisov je ustálená aj v pomerne rozsiahlej judikatúre

všeobecných súdov. Ústavný súd po preskúmaní súdneho spisu v okolnostiach prípadu

dospel k záveru, že v danom prípade nešlo o takú vec, v ktorej by prípadné zbytočné

prieťahy v konaní boli ovplyvnené skutkovou zložitosťou veci, aj keď čiastočne pripustil

určitú skutkovú zložitosť veci po postúpení pohľadávky žalobcu na sťažovateľa pri

preskúmavaní aktívnej legitimácie účastníka. Z tohto dôvodu hodnotil ako skutkovo zložitú

vec aj predseda okresného súdu. Ústavný súd však konštatuje, že žiadna skutková zložitosť

veci nemôže ospravedlniť celkovú dĺžku tohto konania.

2. Z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že sťažovateľka

(zastúpená právnym zástupcom) podstatne neprispela k predĺženiu doterajšej doby konania.

Ani okresný súd nemal námietky voči správaniu sťažovateľky.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky, bol postup okresného súdu.

Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je organizovať procesný postup v súdnom

konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť je konkretizovaná najmä v (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a v , podľa ktorého

akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd konštatuje, že v konaní okresného súdu sa vyskytli v určitom období

zbytočné prieťahy a v určitom období bolo jeho konanie málo efektívne, ako

aj nesústredené.

Ústavný súd zistil, že k zbytočným prieťahom došlo najmä nečinnosťou okresného

súdu v období od novembra 1999, keď okresný súd doručil prostredníctvom obvodného

oddelenia žalovanému v 3. rade žalobu na vyjadrenie, do 5. októbra 2001, keď odročil

pojednávanie pre neprítomnosť účastníkov konania (nečinnosť 22 mesiacov). V tomto

období okresný súd síce vykonal niekoľko jednoduchých úkonov, trikrát požiadal o výpis

z obchodného registra a niekoľkokrát požiadal o predloženie súvisiaceho spisu z krajského

súdu. I keď 25. januára 2002 vyhlásil rozsudok, jeho rozhodnutie vo vzťahu k žalovanému

v 2. rade bolo odvolacím súdom zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Okresný súd 18. mája 2005 konanie vo veci zastavil (hoci dôvod na zastavenie

konania už poznal 15. októbra 2004). Rozhodnutie o zastavení konania nadobudlo

právoplatnosť 28. júna 2005. V tomto uznesení ako žalobcu označil S. s., a. s., so sídlom

v B., odštepný závod S. s., a. s., K., napriek tomu, že uznesením sp. zn.

z 3. novembra 2003 pripustil zámenu účastníkov na strane žalobcu tak, že „S. s., a. s., K.“,

z konania vystúpi a na jej miesto nastúpi E., s. r. o., so sídlom K.

Z uvedených dôvodov nemožno zohľadniť názor okresného súdu vyslovený

vo vyjadrení k sťažnosti, že „... vec sa vybavovala priebežne.“

Vychádzajúc z týchto skutkových poznatkov a právneho hodnotenia ústavný súd

dospel k záveru, že vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa .

III.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou

nečinnosťou, vo veci konal.

Keďže konanie pred okresným súdom bolo 28. júna 2005 po podaní sťažnosti

ústavnému súdu právoplatne skončené, ústavný súd vo svojom rozhodnutí neuložil

okresnému súdu povinnosť vo veci konať.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľky,

zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovateľka požadovala za porušenie jej označeného základného práva finančné

zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk. Žiadosť odôvodnila „vysokou mierou právnej

neistoty. Dĺžka konania bez konečného rozhodnutia odôvodňuje obavu sťažovateľky,

že ak aj po tak dlhej dobe od začiatku konania dôjde k skončeniu konania pred

prvostupňovým súdom, bude výkon rozhodnutia ohrozený“.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistenú nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného súdu, berúc však

do úvahy postavenie sťažovateľky v tomto konaní pred okresným súdom v čase podania

sťažnosti ústavnému súdu, považoval priznanie sumy 20 000 Sk za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd priznal podľa sťažovateľke sumu

5 302 Sk z dôvodu jej vzniknutých trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom

advokátom JUDr. R. B. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (príprava

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti), pričom náhradu za jeden úkon právnej

služby priznal vo výške 2 501 Sk (základom pre výpočet výšky náhrady za úkon právnej

služby bola nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

v prvom polroku 2004 vo výške 15 008 Sk podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení vyhlášky č. Ústavný súd priznal právnemu

zástupcovi sťažovateľky aj dvakrát náhradu režijného paušálu za každý úkon po 150 Sk.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. septembra 2005