Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 222/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2005

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. P. a A. P., obaja bytom D., vo veci namietaného

porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a základného práva vlastniť majetok podľa

rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -110 z 23. októbra 2003

a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo 17. septembra 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. P. a A. P. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. decembra

2004 doručené podanie JUDr. J. P. a A. P., obaja bytom D. (ďalej aj „sťažovatelia“), ktoré

bolo označené ako „Návrh na začatie konania o sťažnosti v zmysle ust.

Slovenskej republiky a v zmysle ust. a nasl. v znení neskorších

predpisov“. Z jej obsahu vyplynulo, že sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a základného práva vlastniť majetok podľa rozsudkom Okresného

súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) č. k. -110 z 23. októbra 2003

a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 17. septembra 2004 tým, že súdy nevyhoveli ich žalobe o náhradu škody.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že na okresnom súde žalovali nájomcov ich

bytu o zaplatenie sumy 450 000 Sk z titulu náhrady škody, ktorá im vznikla nesplnením

povinnosti žalovaných vypratať byt. Žalovaní užívali byt bez právneho dôvodu, pretože

sťažovatelia považujú zmluvu o nájme bytu za absolútne neplatnú a konaním žalovaných sa

zmarila žalobcom (sťažovateľom) možnosť realizovať výkon práv a povinností podľa

zmluvy o budúcej kúpnej zmluve s budúcimi kupujúcimi.

Okresný súd rozhodol, že zmluva o nájme bytu nie je absolútne neplatná a žalobcom

nemohla vzniknúť škoda. Krajský súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil ako vecne

správne, ale predmetnú nájomnú zmluvu posúdil ako nepomenovaný kontrakt.

Podľa sťažovateľov krajský súd zaujal nesprávny právny názor, keď zmluvu medzi

nimi a žalovanými označil ako nepomenovanú zmluvu, pretože protihodnotou za

prenechanie užívania bytu bolo nepeňažné plnenie. Namiesto zaoberania sa otázkou, či ide

o zmluvu pomenovanú alebo nie, mal krajský súd riešiť otázku neplatnosti zmluvy v zmysle

, tak ako to sťažovatelia žiadali v odvolaní. V zmluve nebola

určená hodnota stavebných úprav ako nájomného a zároveň nájomné nebolo určené v súlade

s vyhláškou č. o regulovanom nájomnom. Napokon sťažovatelia poukazujú na

to, že všeobecné súdy nevzali do úvahy obmedzenie ich vlastníckeho práva, pretože nemôžu

disponovať so svojím bytom.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd ich sťažnosť prijal na

ďalšie konanie a vyniesol tento nález:

„Rozsudkom Okresného súdu v Dolnom Kubíne zo dňa 23. 10. 2003, č. k.

bolo porušené základné právo sťažovateľov JUDr. J. P... a A. P..., obaja

bytom D., na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 a právo na ochranu vlastníckeho práva

v zmysle v platnom znení, .

Rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 17. 09. 2004, č. k. bolo

porušené základné právo sťažovateľov JUDr. J. P... a A. P..., obaja bytom D., na

spravodlivý proces v zmysle čl. 46 a právo na ochranu vlastníckeho práva v zmysle čl. 20

v platnom znení, .

Zrušuje rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne zo dňa 23. 10. 2003,

č. k. s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 17. 09. 2004,

č. k. a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené

alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho prejednávania.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd

uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry

ústavného súdu vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh možno preto považovať ten, pri ktorého

predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie

konanie ().

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Účelom je

zaručiť každému prístup k súdnej ochrane a k súdu ako k orgánu verejnej moci, ktorý

vykonáva súdnu moc podľa . Právo zaručené umožňuje

každému, aby sa po splnení predpokladov ustanovených zákonom stal účastníkom súdneho

konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd musí osobe (právnickej aj

fyzickej) umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj

povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú. Podľa konštantnej judikatúry ústavného

súdu (, ) sa však právo na súdnu ochranu nestotožňuje s procesným

úspechom.

Sťažovatelia nenamietali a ani im nebol upretý prístup k súdu (denegatio iustitiae)

a ústavný súd nezistil ani porušenie procesných predpisov, ktoré by zasahovalo do ich

základných práv alebo slobôd zaručených .

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné

predovšetkým pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne

názory všeobecných súdov, t. j. či v konaní pred nimi nedošlo k porušeniu ústavnoprávnych

princípov konania ( až ), a tým k porušeniu základných práv alebo slobôd

sťažovateľa. Táto právomoc ústavného súdu nie je spojená so vznikom oprávnenia

a povinnosti hodnotiť názory všeobecných súdov, ku ktorým tieto dospeli na základe

výkladu a uplatňovania zákonov, ak tento výklad a použitie zákonov neporušujú uvedené

ústavnoprocesné princípy (). Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu

byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrálne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a súčasne by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, mutatis mutandis

, , , ).

Sťažovatelia namietali porušenie základného práva na súdnu ochranu takým

postupom okresného súdu a krajského súdu, ktorý zjavne nie je v príčinnej súvislosti

s porušovaním ich základných práv alebo slobôd. Všeobecné súdy v ich veci na základe ich

návrhov konali a rozhodli, svoje rozhodnutia náležite odôvodnili na základe vlastných

myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani povinný

nahrádzať.

Ústavný súd dospel k záveru, že označené rozhodnutia okresného súdu a krajského

súdu neobsahujú také skutočnosti, ktoré by poukazovali na možnosť porušenia

ústavnoprocesných princípov ( až ), a tým ani označených základných

práv alebo slobôd ( ), a nie sú ani neodôvodnené, ani arbitrálne.

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou

inštanciou v systéme všeobecného súdnictva. Preto nemôže nahrádzať postupy

a rozhodnutia všeobecných súdov spôsobom, akým to požadujú sťažovatelia, a tak preberať

na seba ústavnú zodpovednosť všeobecných súdov za ochranu zákonnosti podľa § 1

, ak sa táto ochrana poskytla bez porušenia

ústavnoprocesných princípov ustanovených v až , ktorých ustálený

výklad vyplýva zo stabilnej judikatúry ústavného súdu.

Ústavný súd, vychádzajúc zo skutkových okolností, ktoré vyplynuli z predložených

rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu, z právnych východísk a záverov, odmietol

sťažnosť sťažovateľov podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Sťažovatelia označili za svojho právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. J. P. Podľa

musí byť navrhovateľ zastúpený advokátom. Ústavný

súd neumožňuje, aby sa advokát v konaní pred ústavným súdom zastupoval sám, tak ako to

je dovolené v občianskom súdnom konaní ().

obsahuje úpravu zastupovania v § 20 ods. 2, a preto tu nemožno subsidiárne aplikovať

prostredníctvom . Ústavný súd

nevyzval sťažovateľov na doplnenie splnomocnenia, pretože ich sťažnosť vyhodnotil ako

zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2005