Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 135/05
PDF · 234.56 KB
No categories available
I. ÚS 135/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 135/05-27
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. októbra 2005
v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa
Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť S. H., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. P. M.,
B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod
sp. zn. 21 C 35/02 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 35/02 p o r u š i l
základné právo S. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitostí v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 35/02
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. S. H. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom
tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. S. H. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 252 Sk (slovom
šesťtisícdvestopäťdesiatdva slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava II
p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. P. M., do jedného mesiaca od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením zo 6. júla
2005 č. k. I. ÚS 135/05-12 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť S. H. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej
advokátom JUDr. P. M., B., ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 21 C 35/02.
Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľkou napádané konanie o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sa začalo na
okresnom súde podaním jej žaloby 18. februára 2002, je vedené pod sp. zn. 21 C 35/02
a dosiaľ nebolo, aj z dôvodu straty súdneho spisu, právoplatne skončené. Podľa tvrdenia
sťažovateľky okresný súd koná v jej veci s prieťahmi, čím sa predlžuje doba jej právnej
neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.
Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla: „(...) Prvé pojednávanie bolo určené až po
našej písomnej urgencii, skoro po roku podania žaloby, na deň 21. 1. 2003 (...).“
Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Právo S. H., bytom B., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom
Bratislava II. v konaní pod. sp. zn. 21 C 35/02 v uvedenom spore porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava II. sa prikazuje, aby v konaní pod sp. zn. 21 C 35/02
v uvedenom spore konal bez zbytočných prieťahov.
3. S. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
30.000,- Sk (slovom: tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava II.
povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava II. je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia za dva
úkony právnej služby advokátovi JUDr. P. M., B., vo výške 6.252,40 (slovom:
šesťtisícdvestopäťdesiatdva slovenských korún a 40 hal.) (1 úkon práv. služby podľa § 11
ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. = 2 501,- Sk + 19 % DPH = 475,20 + náhrada výdavkov
podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. = 150,- Sk, do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd JUDr. M. Š. poverená funkciou predsedníčky okresného súdu
listami sp. zn. Spr. 2073/05 z 12. mája 2005 a z 5. augusta 2005 a právny zástupca
sťažovateľky stanoviskom k uvedeným vyjadreniam okresného súdu listom zo 4. októbra
2005.
2. 1. Okresný súd vo svojom vyjadrení z 12. mája 2005 uviedol:
„(...) k sťažnosti sa v súčasnosti nemôžem vyjadriť, vzhľadom k tomu, že po doručení
spisu znalcom na tunajší súd dňa 13. 9. 2004 došlo k strate spisu, na základe čoho
v súčasnosti prebieha konanie týkajúce sa rekonštrukcie spisu, na základe uznesenia
tunajšieho súdu zo dňa 29. 3. 2005. (...) Vo veci je stanovený termín pojednávania na deň
20. 9. 2005.“
Vo vyjadrení z 5. augusta 2005 okresný súd neuviedol žiadne nové skutočnosti
a odvolal sa na svoje vyjadrenie z 12. mája 2005. Súčasne oznámil, že súhlasí, aby ústavný
súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.
2. 2. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniam okresného
súdu uviedol:
„(...) nemáme osobitné pripomienky k vyjadreniam (...) okresného súdu (...). Súčasne
Vám oznamujeme, že súhlasíme s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od
ústneho pojednávania o predmetnej veci. “
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na
ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou
tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný
procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,
t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
Z obsahu sťažnosti, k nej priložených písomností a z vyjadrení účastníkov konania
ústavný súd bez preskúmania súdneho spisu, ktorý z dôvodu jeho straty nemal k dispozícii,
zistil nasledovný priebeh konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 21 C 35/02:
- 18. február 2002 - sťažovateľka sa žalobou podanou okresnému súdu domáhala zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam proti žalovaným E. P.
a P. P.;
- 11. október 2002 - sťažovateľka požiadala okresný súd o informáciu o stave konania
a o nariadenie pojednávania;
- 21. január 2003 - pojednávanie bolo bez meritórneho prejednania veci z dôvodu
ospravedlnenej neúčasti právneho zástupcu žalovaných odročené na 18. marec 2003;
- 18. marec 2003 - na pojednávaní navrhol právny zástupca žalovaných vyriešiť spor
mimosúdnou cestou, «s čím navrhovateľka súhlasila, netušiac, že aj tu ide len
o „naťahovanie času“, pretože odporcovia sa do termínu ďalšieho pojednávania určeného
na deň 29. 5. 2003 ani len neozvali a na toto pojednávanie sa deň pred jeho konaním
prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnili» ;
- 29. máj 2003 - okresný súd bez meritórneho prejednania veci odročil pojednávanie
z dôvodu ospravedlnenej neúčasti žalovaných, ktorí požiadali o odročenie pojednávania,
pretože „medzi účastníkmi konania prebieha rokovanie o uzatvorení mimosúdnej dohody“;
- 14. október 2003 - sťažovateľka žiadala okresný súd o nariadenie súdneho pojednávania,
pretože medzi účastníkmi nedošlo k mimosúdnej dohode;
- 21. december 2003 - sťažovateľka požiadala okresný súd o informáciu o stave konania
a o nariadenie pojednávania;
- 5. február 2004 - sťažovateľka zaslala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní, pričom podľa tvrdenia sťažovateľky „List zostal bez odpovede, predpokladáme
však , že reakciou naň bolo vytýčenie pojednávania na deň 4. 3. 2004“;
- 4. marec 2004 - pojednávanie bolo po vypočutí sťažovateľky a žalovanej v I. rade
odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania za účelom ocenenia
sporných nehnuteľností;
- 8. marec 2004 - okresný súd uznesením ustanovil súdneho znalca na ocenenie sporných
nehnuteľností (uznesenie bolo sťažovateľke doručené 16. júna 2004);
- 6. júl 2004 - súdny spis prevzal súdny znalec za účelom vypracovania znaleckého
posudku, pričom sťažovateľka v žiadosti o urýchlenie konania z 20. októbra 2004 uvádza:
„Máme vedomosť, že znalec vyzval odporcov na umožnenie obhliadky na vykonanie
znaleckého posudku, nebolo mu to však umožnené, čo aj bezodkladne oznámil súdu, že
nemôže z toho dôvodu vo veci konať. Nemáme však žiadnu vedomosť, že by súd urobil vo
veci príslušné kroky, ktoré môže a má urobiť, aby primäl odporcov vykonať súdom uložené
povinnosti“;
- 13. september 2004 - súdny znalec vrátil spis okresnému súdu (pozri vyjadrenie okresného
súdu doručené ústavnému súdu 19. mája 2005);
- 20. október 2004 - sťažovateľka sa domáhala urýchleného konania okresného súdu v jej
veci;
- 8. december 2004 - právny zástupca sa pri žiadosti o nahliadnutie do súdneho spisu
dozvedel, že spis je od 6. júla 2004 u súdneho znalca;
- 31. január 2005 - sťažovateľka sa na okresnom súde informovala na stav konania v jej veci
a podala sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedníčke okresného súdu;
- 7. február 2005 - zastupovaním poverená predsedníčka okresného súdu v odpovedi na
sťažnosť sťažovateľky uviedla: „Po prešetrení sťažnosti som zistila, že existuje dôvodná
obava, že došlo k strate uvedeného spisového materiálu. V súčasnosti sú vykonávané úkony
smerujúce k zástenku, či znalec, ktorý naposledy so spisom disponoval, tento skutočne na
tunajší súd doručil. V prípade, že predmetný spis sa bude aj po vykonaní všetkých opatrení
smerujúcich k jeho nájdeniu považovať za stratený, bude vo veci nariadená rekonštrukcia.
Vzhľadom na uvedené nie je možné v súčasnosti v konaní vo veci samej pokračovať“;
- 29. marec 2005 - okresný súd uznesením nariadil rekonštrukciu súdneho spisu
sp. zn. 21 C 35/02;
- 5. apríl 2005 - okresný súd v súvislosti s rekonštrukciou súdneho spisu vyzval
sťažovateľku, aby predložila kópie všetkých písomností, ktoré zaslala okresnému súdu
v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. 21 C 35/02, ako aj všetkých písomností, ktoré
jej v tejto veci boli zaslané okresným súdom;
- 20. september 2005 - konalo sa pojednávanie, ktoré bolo podľa zistenia ústavného súdu
odročené na neurčito.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na
naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne
nerozhodli (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva ne prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa
toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní o žalobe sťažovateľky o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedenom pod sp. zn. 21 C 35/02 došlo k namietanému
porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného
v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (m. m. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Ústavný súd zo skutočností uvádzaných sťažovateľkou a okresným súdom nezistil
takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej zložitosti posudzovanej veci, ktorá
by mohla negatívne ovplyvniť doterajší priebeh konania. Faktická zložitosť veci
vyplývajúca zo straty súdneho spisu (napr. I. ÚS 111/05) má síce vplyv na dĺžku konania,
no bola spôsobená (vyvolaná) predovšetkým okresným súdom.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd nezistil
žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažovateľka prispela k doterajšej
dĺžke konania pred okresným súdom, a ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jej ťarchu
pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,
pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na celkovú dĺžku
konania (viac ako 3 roky a 7 mesiacov) a všetky okolnosti daného prípadu (strata súdneho
spisu).
Vychádzajúc zo skutočností uvádzaných v sťažnosti, jej príloh a z vyjadrení
účastníkov konania ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol vo veci nečinný:
- od 18. februára 2002 (podanie žaloby) do 21. januára 2003 (pojednávanie na okresnom
súde), t. j. viac ako 11 mesiacov;
- od 14. októbra 2003 (sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že nedošlo k mimosúdnej
dohode) do 4. marca 2004 [pojednávanie na okresnom súde až po urgencii sťažovateľky
(21. decembra 2003) a po podaní sťažnosti na prieťahy predsedníčke okresného súdu
5. februára 2004)], t. j. po viac ako 4 mesiacoch;
- od 13. septembra 2004 (súdny znalec vrátil spis okresnému súdu) do 20. septembra 2005
(pojednávanie na okresnom súde), t. j. viac ako 12. mesiacov.
Celková doba zbytočných prieťahov ustálená ústavným súdom predstavuje viac ako
27 mesiacov.
Navyše, ako to vyplýva z vyjadrenia okresného súdu doručeného ústavnému súdu
19. mája 2005, súdny spis bol po jeho zapožičaní súdnemu znalcovi 6. júla 2004 vrátený
okresnému súdu 13. septembra 2004, avšak právnemu zástupcovi sťažovateľky bolo
8. decembra 2004 pri jeho pokuse nahliadnuť do spisu oznámené okresným súdom, že spis
sa nachádza u súdneho znalca, a následne okresný súd zistil stratu súdneho spisu až
v súvislosti s konaním o sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v konaní z 31. januára 2005
adresovanej predsedníčke okresného súdu.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému
súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
vo veci bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 30 000 Sk.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným
zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné
zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad
spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky
považuje za primerané v sťažovateľkou požadovanej výške 30 000 Sk.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia pod bodom 3.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu
trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia.
Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil a vyúčtoval trovy za právne zastúpenie
v celkovej výške 6 252,40 Sk, a to za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2005 po
2 501 Sk a dvojnásobok režijného paušálu po 150 Sk vrátane 19 % DPH, pričom predložil
osvedčenie platiteľa DPH.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovení z § 1 ods. 3
a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Sťažovateľke patrí náhrada trov za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia a podanie ústavnému súdu) vykonané v roku 2005 vo výške 5 002 Sk
a dvojnásobok režijného paušálu vo výške 300 Sk. Sťažovateľke tak vznikol nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 6 309 Sk vrátane 19 % DPH.
Vzhľadom na to, že právny zástupca si uplatnil náhradu trov len vo výške
6 252,40 Sk, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov po zaokrúhlení tak, ako je to
uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. októbra 2005