Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 233/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. februára 2006

v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť B. N., bytom P., zastúpeného advokátom JUDr. I.

M., Ž., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š i l základné právo B. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. B. N. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk

(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Považská Bystrica

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. B. N. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 340 Sk (slovom

deväťtisíc tristoštyridsať slovenských korún), ktoré je Okresný súd Považská Bystrica

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. I. M. do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 26. októbra

2005 č. k. -25 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť B. N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Považská Bystrica

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

1. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 15. februára 2001 návrh na vydanie

predbežného opatrenia a súčasne žalobu o neplatnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti

a o určenie vlastníckeho práva proti M., s. r. o., (ďalej len „žalovaný v I. rade“); J. M., st.

(ďalej len „žalovaný v II. rade“) a L. M., rod. K. (ďalej len „žalovaná v III. rade“), obaja

bytom V. (ďalej len „žalovaní“).

Sťažovateľ ďalej uviedol: „Dňa 01. 07. 2003 podal právny zástupca navrhovateľa

žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania.

Sťažnosťou zo dňa 6. 8. 2003 požiadal navrhovateľ v zastúpení predsedu konajúceho

súdu v súlade s ust. § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov o odstránenie zbytočných

prieťahov v označenej právnej veci. (...)

V našom prípade nebolo do podania tejto sťažnosti orgánom s právomocou vo veci

konať právoplatne rozhodnuté. (...)

V prípade prijatia našej sťažnosti na ďalšie konanie (...) netrváme na verejnom

ústnom pojednávaní senátu ústavného súdu.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľa (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu v Považskej Bystrici v konaní vedenom pod

sp. zn. vo veci žalobného návrhu sťažovateľa o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy a určenia vlastníckeho práva porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade s Slovenskej

republiky prikazuje Okresnému súdu v Považskej Bystrici v konaní vedenom pod

sp. zn. vo veci žalobného návrhu sťažovateľa o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy a určenia vlastníckeho práva konať.

Ústavný súd zároveň v súlade s priznáva

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 50 000,- Sk.

Odporca je ďalej povinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. I.

M., (...) titulom trov právneho zastúpenia čiastku 9 340,- Sk za 2 úkony právnej pomoci

podľa ust. , , vyhlášky MS SR č. o odmenách

a náhradách za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (prevzatie

a príprava zastúpenia, ústavná sťažnosť – pri úkone právnej pomoci 4 534,- Sk a režijnom

paušále 136,- Sk).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho podpredsedníčka JUDr. H. L. listom č. Spr. 808/05

z 2. januára 2006 a k ústnemu pojednávaniu o prijatej sťažnosti predseda okresného súdu

JUDr. M. Č. vyjadrením zo 16. januára 2006 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom

z 18. januára 2006 k uvedenému vyjadreniu okresného súdu.

2. 1. Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 2. januára 2006 okrem

prehľadu procesných úkonov v predmetnom konaní od podania žaloby uviedla: „Z rozboru

(...) úkonov vyplýva, že k prieťahom v konaní došlo v čase, keď bolo nariadené znalecké

dokazovanie.“

2. 2. Vo vyjadrení zo 16. januára 2006 predseda okresného súdu JUDr. M. Č.

oznámil ústavnému súdu: „súhlasíme s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. (...) ústavný súd upustil od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.“

2. 3. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu

podpredsedníčky okresného súdu uviedol: „(...) vyhlasujeme, že súhlasíme s tým, aby

Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu. (...)

Možno súhlasiť s názorom okresného súdu, že došlo k prieťahom po nariadení

znaleckého dokazovania vo veci. Sme však toho názoru, že zbytočné prieťahy sú preukázané

aj pred nariadením tohto znaleckého dokazovania, resp., že sa jedná o zbytočné prieťahy.

(...)

Zo spisového materiálu je zrejmé, že konajúci súd nariadil vo veci znalecké

dokazovanie uznesením zo dňa 19. 08. 2003. Ustanovený znalec predložil vypracovaný

znalecký posudok súdu dňa 06. 12. 2005. Znalecké dokazovanie teda trvalo viac ako dva

roky.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na

ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou

tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný

procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,

t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, , ).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného

na okresnom súde pod sp. zn. :

- 15. február 2001 – sťažovateľ podal na Krajskom súde v Trenčíne (ďalej len „krajský

súd“) návrh na vydanie predbežného opatrenia a súčasne žalobu o neplatnosť zmluvy

o prevode nehnuteľnosti a o určenie vlastníckeho práva proti žalovaným;

- 24. október 2001 – z titulu vecnej príslušnosti bol spis postúpený okresnému súdu;

- 14. november 2001 – okresný súd vyzval sťažovateľa na úpravu označenia žalobcu

a oznámenie hodnoty konania;

- 22. november 2001 – sťažovateľ predložil okresnému súdu upresnenie označenia žalobcu;

- 5. december 2001 – okresný súd uznesením č. k. -66 vydal predbežné

opatrenie;

- 17. december 2001 – sťažovateľ vzal späť návrh v časti o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam;

- 28. december 2001 – žalovaní sa odvolali proti uzneseniu z 5. decembra 2001;

- 14. január 2002 – okresný súd vyzval žalovaných na zaplatenie súdneho poplatku za

odvolanie;

- 4. február 2002 – sťažovateľ predložil okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu

žalovaných, ktoré bolo následne postúpené žalovaným;

- 18. február 2002 – žalovaní zaplatili súdny poplatok za odvolanie;

- 18. február 2002 – okresný súd predložil spis na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu;

- 28. február 2002 – krajský súd rozhodnutím sp. zn. potvrdil uznesenie

okresného súdu z 5. decembra 2001 (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28. mája 2002);

- 10. máj 2002 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 13. máj 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 6. jún 2002;

- 6. jún 2002 – pojednávanie bolo pre neprítomnosť sťažovateľa a žalovaného

v I. rade a II. rade odročené na 23. júl 2002;

- 11. jún 2002 – sťažovateľ predložil okresnému súdu návrh na vypočutie svedka;

- 15. júl 2002 – okresný súd zrušil termín pojednávania nariadený na 23. júl 2002;

- 13. august 2002 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 3. október 2002;

- 3. október 2002 – pojednávanie bez účasti žalovaných bolo za účelom vypočutia

žalovaných a svedkyne odročené na neurčito;

- 18. november 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 30. január 2003;

- 30. január 2003 – okresný súd odročil pojednávanie pre neprítomnosť sťažovateľa

a žalovaných v II. a III. rade na 3. apríl 2003 za účelom vypočutia žalovaných a svedka;

- 18. február 2003 – okresný súd pojednávanie nariadené na 3. apríl 2003 zrušil a nariadil na

15. apríl 2003;

- 15. apríl 2003 – pojednávanie bolo pre neprítomnosť sťažovateľa, jeho právneho zástupcu

a žalovanej v III. rade odročené za účelom písomného vyjadrenia svedkyne;

- 2. júl 2003 – sťažovateľ požiadal okresný súd o nariadenie pojednávania,

- 19. august 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 18. september 2003 a nariadil

kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností Ing. P.;

- 18. september 2003 – pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil sťažovateľ ani jeho právny

zástupca, bolo po vypočutí žalovaných odročené za účelom vypracovania znaleckého

posudku;

- 23. september 2003 – znalec oznámil okresnému súdu, že miestne šetrenie nariadil na

15. november 2003;

- 21. január 2004 – znalec oznámil okresnému súdu, že mu na miestnom šetrení neboli

predložené doklady a že znalecký posudok podá po ich predložení;

- 17. február 2004 – znalec oznámil okresnému súdu, že mu neboli účastníkmi konania

predložené ním požadované doklady, z uvedeného dôvodu požiadal okresný súd

o súčinnosť,

- 17. máj 2004 – okresný súd vyzval účastníkov konania na predloženie znalcom

požadovaných dokladov,

- 7. jún 2004 – sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že nemá k dispozícii požadované

doklady a nie je v jeho možnostiach tieto zabezpečiť;

- 9. august 2004 – okresný súd vyzval znalca, aby sa vyjadril, či mu boli predložené

podklady na vypracovanie znaleckého posudku;

- 3. september 2004 – znalec oznámil okresnému súdu, že mu neboli predložené podklady

na vypracovanie znaleckého posudku;

- 20. september 2004 - okresný súd pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty urgoval

žalovaných, aby predložili doklady potrebné na vypracovanie znaleckého posudku;

- 9. november 2004 – okresný súd uložil žalovaným poriadkovú pokutu, proti čomu podali

žalovaní odvolanie;

- 7. december 2004 – okresný súd vyzval znalca na podanie správy, či mu boli predložené

požadované doklady;

- 21. december 2004 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

žalovaných;

- 31. január 2005 - krajský súd uznesením potvrdil rozhodnutie okresného súdu

z 9. novembra 2004 (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1. apríla 2005);

- 1. apríl 2005 – spis bol predložený na vymáhanie poriadkovej pokuty;

- 21. júl 2005 – okresný súd uložil znalcovi zabezpečiť si podklady na vyhotovenie

znaleckého posudku;

- 20. september 2005 – znalec oznámil nariadenie termínu ohliadky na mieste samom na

5. október 2005;

- 3. október 2005 – znalcovi bola okresným súdom predĺžená lehota na predloženie

znaleckého posudku do 15. decembra 2005;

- 6. december 2005 – znalec predložil okresnému súdu znalecký posudok;

- 9. december 2005 – okresný súd priznal znalcovi odmenu za podaný znalecký posudok;

- 12. december 2005 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 23. február 2006.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne

orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

a právoplatne nerozhodli (, ). Priznanie práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak,

aby sa toto právo objektívne realizovalo ().

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní sp. zn. o určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti,

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd

postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd je toho názoru, že doterajšia

dĺžka namietaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predseda

a podpredsedníčka okresného súdu vo svojich vyjadreniach nepoukázali na zložitosť tejto

veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súd

konštatuje, že na celkovej dĺžke konania má podiel aj sťažovateľ, a to podaním žalobného

návrhu na vecne nepríslušnom krajskom súde (15. február 2001) do jeho postúpenia

príslušnému okresnému súdu (24. október 2001), t. j. viac ako 8 mesiacov, neúčasťou na

viacerých pojednávaniach (napr. 6. júna 2002, 15. apríla 2003 a 18. septembra 2003),

v dôsledku čoho boli predmetné pojednávania okresným súdom odročené.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti

konštatuje, že neefektívna činnosť okresného súdu od nariadenia kontrolného znaleckého

dokazovania (19. august 2003) do predloženia znaleckého posudku (6. december 2005)

prispela k celkovej dobe zbytočných prieťahov, ktorá bola ustálená ústavným súdom

v trvaní viac ako dvoch rokov. Okresný súd v tomto období konal, ale jeho úkony neviedli

k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že znalec oznámil

okresnému súdu, že mu žalovaní nepredložili doklady potrebné na vypracovanie znaleckého

posudku (7. jún 2004), poriadkovú pokutu týmto však uložil až 9. novembra 2004,

t. j. po viac ako piatich mesiacoch, k využitiu procesných prostriedkov podľa procesného

kódexu (napr. aj uložením poriadkovej pokuty) však nepristúpil v prípade znalca, ktorý

kontrolný znalecký posudok predložil až po viac ako dvoch rokoch (nariadený 19. augusta

2003 a predložený okresnému súdu až 6. decembra 2005).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na

prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému

súdu podľa a konať vo

veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo

výške 50 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za

odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľa považoval za primerané vo výške 20 000 Sk.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) náhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia.

Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil a vyúčtoval trovy v celkovej výške 9 340 Sk,

a to za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2004 vrátane paušálu.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb platných do 31. decembra 2004 a z ustanovení

§ 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Sťažovateľovi patrí náhrada trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku

2004 (príprava a prevzatie veci a spísanie sťažnosti) vrátane režijného paušálu spolu vo

výške 9 340 Sk a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2006 (stanovisko

k vyjadreniu okresného súdu z 18. januára 2006) v sume 2 730 Sk a režijný paušál 169 Sk.

Sťažovateľ má nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom v celkovej výške

12 234 Sk.

Pretože právny zástupca si uplatnil náhradu trov za právne zastúpenie len vo výške

9 340 Sk, ústavný súd mu priznal náhradu trov v uplatnenej výške, tak ako to je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia pod bodom 4.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. február 2005