Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 248/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. októbra 2006

v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Jána Auxta a Jána Lubyho

v konaní o sťažnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. M., B., ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. P., s. r. o., n e p r i z n á v a finančné zadosťučinenie.

3. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť P, s. r. o., trovy právneho

zastúpenia v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún)

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. M, B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 23. augusta 2006 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a porušenie

práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplynuli nasledovné relevantné skutočnosti:

„Sťažovateľ podal 13. 04. 2003 návrh na vykonanie exekúcie.

Po podaní návrhu súd nevyzýval sťažovateľa na opravu návrhu resp. poskytnutie inej

súčinnosti.

Súd rozhodnutím 30. 08. 2004 zamietol žiadosť o vydanie poverenia.

Sťažovateľ podal dňa 02. 09. 2004 podal odvolanie.

Sťažovateľ podal pre nečinnosť zo strany súdu, v zmysle ustanovení zákona

č. , dňa 20. 1. 2006 sťažnosť na prieťahy v konaní.

Súd vybavil sťažnosť podanú proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a to oznámením zo dňa 04. 05. 2006, že sťažnosť pokladá

za neodôvodnenú.“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

rozhodol, že:

„Okresný súd Trnava v konaní sp. zn. porušil základné právo

spoločnosti P. s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48/ ods. 2

a č. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd

a ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Trnava aby vo veci sp. zn. konal.

Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň sťažovateľovi priznáva 5.000,- Sk ako

primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je Okresný súd Trnava povinný zaplatiť v lehote

do dvoch mesiacov na účet právneho zástupcu sťažovateľa a trovy právneho zastúpenia

5 794,- Sk, spočívajúce v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR

č. v dvoch úkonoch právnej služby po 2 733,- Sk a dvoch režijných paušáloch

po 164,- Sk, ktoré je Okresný súd Trnava povinný zaplatiť v rovnakej lehote na účet

právneho zástupcu sťažovateľa.“

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr 1510/06 doručeným ústavnému súdu 2. októbra 2006, v ktorom sa okrem iného

uvádza:

„Tunajší súd rozhodol uznesením dňa 4. 8. 2004 o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Žiadosť bola doručená súdu 23. 6. 2003. Súd žiadosť na vykonanie

exekúcie zamietol, lebo zistil, že exekučný titul je v rozpore so zákonom. Proti uzneseniu

bolo podané odvolanie, bola vyhotovená predkladacia správa na Krajský súd v Trnave,

ktorý 9. 12. 2005 vrátil spisový materiál prvostupňovému súdu bez vydania rozhodnutia

odvolacieho súdu ako predčasne predložený z dôvodu neodstránenia pochybností

o zastúpení oprávnenej. Oprávnenú má zastupovať advokát Mgr. T. K., ktorý však na dôkaz

existencie zastúpenia k návrhu pripojil len tzv. všeobecné plnomocenstvo, čo je v rozpore

s ust. Medzičasom bol spis zapožičaný dňa 16. 6. 2006 na Ústavný súd

v Košiciach na žiadosť pod sp. zn. zo dňa 25. 5. 2006. Spis sa vrátil 30. 6. 2006.

Medzičasom 19. 6. 2006 podal oprávnený návrh na zastavenie konania. Dňa

14. 9. 2006 bol vyzvaný súdny exekútor, aby sa vyjadril v stanovenej lehote, či mu v danom

konaní vznikli trovy, ak áno, má zaslať ich špecifikáciu.

Sťažnosť nepovažujeme za dôvodnú, súd vo veci konal priebežne s ohľadom aj

na ďalšie množstvo vybavovaných vecí. Po zaslaní vyjadrenia od exekútora bude

rozhodnuté o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie.

Prekážkou postupu vo veci je skutočnosť, že právny zástupca oprávnenej nepredložil

originálne plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, z tohto dôvodu odvolací súd vrátil spis

prvostupňovému súdu na doplnenie, čím vznikli zbytočné prieťahy vo veci.“

Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku zo 6. októbra 2006 k vyjadreniu

okresného súdu uviedol, že s ním nesúhlasí „z dôvodov uvedených v podanej sťažnosti“,

pričom sťažnosť považuje „naďalej za opodstatnenú“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených dokladov, z písomných vyjadrení účastníkov

konania a spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil nasledovný

relevantný priebeh a stav predmetného konania:

- 27. mája 2003 podal sťažovateľ súdnemu exekútorovi Mgr. V. C., Exekútorsky

úrad, B. (ďalej len „súdny exekútor“), návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej G. D.

(ďalej len „povinná“),

- 23. júna 2003 súdny exekútor predložil okresnému súdu žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie vo veci sťažovateľa ako oprávneného (ďalej len „žiadosť

súdneho exekútora“),

- 4. augusta 2004 okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora,

- 6. septembra 2004 podal sťažovateľ odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu

okresného súdu,

- 1. októbra 2004 okresný súd vyzval povinnú, aby sa v lehote 15 dní vyjadrila

k odvolaniu sťažovateľa (povinná však možnosť vyjadriť sa k odvolaniu sťažovateľa

nevyužila),

- 6. septembra 2005 okresný súd vyhotovil predkladaciu správu Krajskému súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) (spis predložený 21. septembra 2005),

- 9. decembra 2005 krajský súd vrátil predmetný spis okresnému súdu bez vydania

rozhodnutia ako predčasne predložený z dôvodu neodstránenia pochybností o zastúpení

sťažovateľa ako oprávneného,

- 2. mája 2006 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na predloženie

plnej moci,

- 16. júna 2006 bol spis zaslaný ústavnému súdu (spis vrátený 30. júna 2006),

- 19. júna 2006 sťažovateľ podal návrh na zastavenie exekúcie,

- 14. septembra 2006 okresný súd vyzval súdneho exekútora na vyčíslenie trov

exekúcie,

- 11. októbra 2006 okresný súd zastavil exekučné konanie a rozhodol o trovách

exekúcie.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

konštantnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (,

, ), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným

rozhodnutím (napr. ). Toto základné právo sa uplatňuje aj v nútenom výkone

súdnych a iných rozhodnutí. V takom druhu civilného procesu je účelom tohto základného

práva to, aby sa po nariadení núteného výkonu bez zbytočných prieťahov uskutočnil tento

výkon tak, aby vymáhaný nárok bol čo najskôr, ak tomu nebránia dôvody relatívnej alebo

absolútnej neprípustnosti núteného výkonu súdneho rozhodnutia, uspokojený.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou už vyslovil, že právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon

rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. ), keďže nútený

výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

(, ), pričom v takéto

konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa názoru

Európskeho súdu pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby

vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“

na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať

za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (obdobne ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu podľa

týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu

(napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií

ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Na základe preskúmania doterajšieho priebehu konania vo veci vedenej okresným

súdom pod sp. zn. ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o vydaní

poverenia na vykonanie exekúcie nemožno hodnotiť z právneho i skutkového hľadiska ako

zložitú vec. Ako uvádza aj sťažovateľ vo svojej sťažnosti, „... nejde podľa nášho názoru

o zložitú vec, keďže samotné meritórne rozhodnutie vo veci bolo už prijaté predtým.

Predmetom konania pred súdom preto už nie je samotný hmotnoprávny spor“. Ani okresný

súd vo svojom vyjadrení netvrdil, že ide o zložitú vec.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených

práv sťažovateľa.

Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ podal 19. júna 2006 návrh

na zastavenie exekúcie.

Exekučné konanie možno začať len na návrh na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 1

Exekučného poriadku). Exekučné konanie je teda konaním návrhovým, ovládaným

dispozičnou zásadou. Dispozičný princíp ovláda toto konanie aj v tom smere, že proti vôli

oprávneného v ňom nemožno pokračovať. Výrazom dispozičného oprávnenia je

ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví,

ak zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

Ústavný súd poukazuje na to, že ak účastník konania návrhom na zastavenie exekúcie

uplatnil svoje ústavné právo na autonómiu vôle strán, súd nemá inú zákonnú možnosť, než

v dôsledku tohto jeho procesného úkonu zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c)

Exekučného poriadku. Je síce pravdou, že právnu istotu vytvára až právoplatné rozhodnutie

súdu (t. j. uznesenie o zastavení exekúcie), avšak v tomto prípade rozhodnutie o zastavení

exekučného konania už nie je meritórnym rozhodnutím. Podľa názoru ústavného súdu sa

takýmto procesným úkonom účastníka konania v zásade mení aj jeho záujem uspokojiť

svoju pohľadávku, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného

orgánu, čo ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia.

3. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených dokumentov, ako aj

zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd

konštatoval, že okresný súd bol bezdôvodne nečinný v obdobiach:

- od 23. júna 2003 (predloženie žiadosti súdneho exekútora okresnému súdu)

do 4. augusta 2004 (zamietnutie žiadosti súdneho exekútora), t. j. 13 mesiacov,

- od novembra 2004 (od uplynutia lehoty na vyjadrenie povinnej k odvolaniu

sťažovateľa) do 6. septembra 2005 (do predloženia predkladacej správy krajskému súdu),

t. j. 10 mesiacov,

- od 9. decembra 2005 (od vrátenia spisu z krajského súdu bez rozhodnutia ako

predčasne predloženého) do 2. mája 2006 (do zaslania výzvy právnemu zástupcovi

sťažovateľa na predloženie plnej moci), t. j. 5 mesiacov.

Nečinnosť okresného súdu predstavuje spolu viac ako 28 mesiacov (viac ako dva

a štvrť roka).

Uvedenú dobu nečinnosti okresného súdu považuje ústavný súd za neprimerane dlhú

k doterajšie dobe konania vo veci, ktorá je viac ako 3 roky (odhliadnuc od doby, počas

ktorej sa spis nachádzal na krajskom súde).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

Podľa ak porušenie základných práv a slobôd vzniklo

nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal. Vzhľadom na to okresný súd rozhodol o návrhu sťažovateľa na zastavenie

exekúcie uznesením z 11. októbra 2006, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, iba v časti

priznanej náhrady trov exekúcie (uznesenie ešte nenadobudlo právoplatnosť), ústavný súd

neprikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

IV.

Podľa „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie“.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 5 000 Sk z dôvodov podrobne uvedených vo svojej sťažnosti,

poukazujúc hlavne na predmet jeho podnikania, „ktorým je okrem iných poskytovanie

úverov z vlastných zdrojov“.

Ústavný súd považoval v tomto prípade výrok o porušení sťažovateľom označených

práv za dostatočnú ochranu jeho práv, vzhľadom na čo mu nepriznal finančné

zadosťučinenie, ktoré požadoval.

Ústavný súd sťažovateľovi nepriznal finančné zadosťučinenie prihliadajúc aj na to,

že podaním návrhu na zastavenie exekúcie v podstate sťažovateľ stratil záujem na vymožení

svojej pohľadávky v exekučnom konaní, a tým na pokračovaní v konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn. . V dôsledku toho ústavný súd rozhodol tak, ako je to

uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. M. M.

Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie

sťažnosti), a to v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) za každý úkon po 2 730 Sk a 2 x 164 Sk režijný paušál (§ 16 vyhlášky). Úhrada

bola priznaná v celkovej sume 5 788 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2006