Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 368/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí 8. novembra

2006 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. M., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ.,

B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv a slobôd podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46

a a práv podľa a 4, a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Špeciálneho súdu

v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-Pš 44/05 z 12. júna 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta

2006 doručená sťažnosť JUDr. J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv a slobôd podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) rozhodnutím Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len

„špeciálny súd“), sp. zn. BB-Pš 44/05 z 12. júna 2006.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:

„1. Špeciálny súd v Pezinku uznesením zo 14. 12. 2005, sp. zn. BB-Pš 44/05 zobral

sťažovateľa do väzby z dôvodov a dňom 12. 12. 2005 na tom

základe, že

- ako obhajca v trestnom práve bude ovplyvňovať svedkov a zadovažovať listinné

dôkazy, slúžiace na jeho obhajobu a tým mariť objasňovanie skutočností závažných pre

trestné konanie, a že

- vzhľadom na to, že je stíhaný za tri skutky, hrozí obava, že bude pokračovať

v trestnej činnosti rovnakého druhu.

2. Najvyšší súd SR uznesením z 12. 1. 2006, sp. zn. sťažnosť

sťažovateľa zamietol, a tak rozhodol aj o návrhu sťažovateľa na nahradenie väzby

peňažnou zárukou. Rozhodol tak s konštatovaním, že u sťažovateľa nešlo o jednorázové

a náhodilé vybočenie z riadneho spôsobu života, ale o opakovanú, premyslenú a plánovanú

trestnú činnosť, takže sľuby o nahradení väzby peňažnou zárukou sú nedostatočné. (...)

1. Uznesením zo 7. 3. 2006, sp. zn. BB-Pš 44/05 - ktoré bolo vydané niečo po mesiaci

od ostatného rozhodnutia NS SR, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 25. 1. 2006 - špeciálny

súd prepustil sťažovateľa z väzby na kauciu v sume 200.000 Sk, ktorú zaplatila jeho

manželka, a ktorá dostatočne odstráni obavu, že obvinený bude vyvíjať kolúzne aktivity,

alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, a tiež pokračovať

v páchaní trestnej činnosti,

2. Sťažovateľ podal dňa 29. 5. 2006 na špeciálny súd žiadosť o zrušenie peňažnej

záruky, lebo vyšetrovanie bolo skončené a dôvody kolúznej väzby odpadli; dňa 17. 3. 2006

bol sťažovateľovi uvoľnený výkon advokátskej činnosti.

Špeciálny súd uznesením z 12. 6. 2006, sp. zn. BB-Pš 44/05, nezrušil peňažnú záruku,

lebo nepominuli všetky dôvody, ktoré k jej prijatiu viedli, pretože dôvody väzby podľa § 71

ods. 1, písm. c) naďalej trvajú, takže len peňažná záruka dostatočne odstráni

odôvodnenú obavu, že sťažovateľ bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti.“

Podľa sťažovateľa:

«1. Je celkom neprípustná prax, kedy sa štandartné civilné vzťahy riešia na úkor

jedného z jeho účastníkov prostriedkami trestného práva, a to pod záštitou akéhokoľvek

vznešeného cieľa (v súčasnosti boja proti korupcii). Týmto spôsobom totiž dochádza

k znerovnoprávneniu osôb v ich vzájomných vzťahoch a k neúcte orgánov verejnej moci

k rovnosti občanov, teda k porušeniu . (...)

2. Základná a dlhodobo účinná úprava väzby na území SR, ktorá je vyjadrená v § 71

ods. 1 , vychádza z kumulatívneho usporiadania jej dôvodov. To znamená, že k základnej

podmienke, ktorú predstavuje obvinenie z trestného činu (teda dostatočne a hodnoverne

odôvodnené podozrenie z jeho spáchania), musí pristúpiť aspoň jeden z ďalších

konkrétnych faktorov - obava z úteku, kolúzie alebo pokračovania v trestnej činnosti - aby

mohla byť osoba do väzby vzatá alebo v nej ďalej držaná.

3. ESĽP v Štrasburgu vo svojej rozhodovacej činnosti (vo vzťahu k čl. 5 ods. 3

Dohovoru) opätovne zdôrazňuje, že pretrvávanie dôvodného podozrenia, že osoba, ktorá

bola pozbavená slobody väzbou, spáchala trestný čin, je conditio sine qua non zákonnosti

jej ďalšieho držania vo väzbe. Po uplynutí určitého času to však už nestačí, pričom, keď

má väzba trvať naďalej, musí pristúpiť iný významný a dostatočný („relevant and

sufficient“) dôvod alebo dôvody a naviac musí byť preukázané, že kompetentné orgány

postupujú vo veci s osobitnou starostlivosťou („special diligence“). (...)

4. Podľa je povinnosťou všetkých organov činných v trestnom konaní

skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby ešte trvajú alebo či sa

nezmenili. Rovnakú povinnosť tieto orgány samozrejme majú aj pri rozhodovaní o žiadosti

obvineného o prepustení na slobodu alebo o zrušení peňažnej záruky podľa .

Závery, ku ktorému tieto orgány dospejú pri svojom rozhodovaní, musia byť celkom jasné,

zrozumiteľné, a preto aj preskúmateľné, a to o to viac, že ide o ústavne zaručené právo

na osobnú slobodu, resp. na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru. (...)

5. Prostriedok nápravy („remedy“), ktorý poskytuje č. 5 ods. 4 Dohovoru, musí

v zmysle rozhodovacej činnosti byť:

a) účinný a dostatočne istý,

b) prístupný prostredníctvom nezávislého a nestranného súdu, ktorý je schopný

poskytnúť sťažovateľovi procesné záruky a má tiež právomoc prepustiť ho na slobodu,

c) urýchlene k dispozícii. (...)

6. Sťažovateľ mal právo, aby voči nemu špeciálny súd podľa uvedených zásad,

týkajúcich sa preskúmania zákonnosti existencie väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1

písm. c) a Dohovoru postupoval. Dôvodom väzby však nemôže byť len

všeobecne poňaté nebezpečie z pokračovania bližšie neurčenej a neurčitej trestnej činnosti,

podľa súdu ešte „umocnenej“ výkonom advokátskej činnosti.»

Podľa sťažovateľa „... súd vôbec nepreskúmaval ani dôvodnosť samotného trestného

stíhania, ako základ pre úvahu o ďalšom dôvode väzby, čím porušil čl. 6 ods. 1 Dohovoru“.

Sťažovateľ navrhuje vydať tento nález:

„1. Špeciálny súd v Pezinku uznesením z 12. 12. 2006, sp. zn. BB-Pš 44/05,

pri ktorom bola nedôsledne preskúmaná zákonnosť trvania väzby sťažovateľa, porušil jeho

právo podľa čl. 5 ods. 4, čl. 6 ods. 1, čl. 13 Dohovoru v spojení s čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru.

2. Toto uznesenie sa zrušuje a vec sa vracia špeciálnemu súdu.

3. Priznáva finančnú satisfakciu sťažovateľovi v sume 1 mil. Sk, ktorú mu vyplatí

Špeciálny súd v Pezinku do 1 mesiaca.

4. Priznáva sťažovateľovi trovy konania 6.343 Sk, ktoré ŠS v Pezinku vyplatí

do 1 mesiaca k rukám JUDr. E. Ľ.“

Na výzvu ústavného súdu na odstránenie nedostatkov podania z 23. augusta 2006

sťažovateľ doplnil svoju sťažnosť podaním doručeným ústavnému súdu 31. augusta 2006,

v ktorom zdôraznil najmä nasledovné skutočnosti:

«Konaním a rozhodnutím špeciálneho súdu z 12. 6. 2006, sp. zn. BB-Pš 44/05 boli

porušené sťažovateľove práva a slobody, garantované

a) , 4 Dohovoru, resp. tým, že

- výklad zákonných znakov „konkrétnych skutočností“ (vo vzťahu k dôvodom

kolúznej väzby) špeciálny súd nevyvodil z povahy konkrétnej s individualizovanej veci,

včítane osoby obvineného, jeho osobných pomerov a charakteru profesie, ktorú vykonával

a vykonáva, ale tvrdené (a nedostatočne zistené) dôvody väzby videl vo vykonávaní

slobodného povolania, garantovaného ,

- že ak bolo rozhodnutie o vzatí do väzby vydané v rozpore so zákonom, táto

nezákonnosť sa preniesla aj na naväzujúce rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vrátenie

kaucie, lebo právo nebyť vo väzbe z iného ako zákonného dôvodu, sa viaže aj na trvanie

väzobných dôvodov, nadväzujúcich na základ skutkov, ktoré musia byť kvalifikovateľné ako

trestné činy a nie obchodnoprávne úkony;

b) Dohovoru, resp. a 48 tým, že

- sťažovateľa súdil špeciálny súd, ktorý podľa nás nemá atribúty nezávislého

a nestranného súdneho orgánu pre určitú systémovú a najmä politickú korupciu (platovú,

funkčnú a kariérnu ap.),

- po vyjadrení špeciálneho prokurátora, nedal sťažovateľovi možnosť repliky naň

a byť vypočutý (narušená „rovnosť zbraní“), resp. nedal mu právo podať proti uzneseniu

sťažnosť na nadriadený súd,

- zmanipulovaná metóda spájania a rozpájania jednotlivých vecí u sťažovateľa

nezaistila možnosť sa k jednotlivým skutkom vyjadriť a ani nevedel, čo ktorý spis obsahuje,

keď vzápätí bol spojený,

- prehliadky advokátskej kancelárie boli vykonané opakovane a v rozpore

so zákonom (bez prítomnosti ich vlastníka - sťažovateľa, hoci išlo o súkromné priestory

a bez vedomia SAK a na vyťaženie iných skutočností, než domové prehliadky boli povolené

ap.);

c) čl. 13 Dohovoru, tým, že bez opravného prostriedku voči uzneseniu o zamietnutí

žiadosti sťažovateľa o vrátenie kaucie, tento nemá účinný prostriedok, ktorým sa mu zaistí

plná jurisdikcia a v jej rámci náprava a odstránenie zásahov do základných práv

sťažovateľa;

d) čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 Dohovoru tým, že sa neoprávnene zasiahlo

do majetku sťažovateľa (kaucia zložené jeho manželkou patrila do BSM ako spoločný

majetok), čo je nezlučiteľné s právom na rešpektovanie jeho majetku.»

Súčasne upravil petit svojej sťažnosti takto:

„1. Špeciálny súd v Pezinku - pracovisko v Banskej Bystrici - v konaní a rozhodnutím

z 12. 6. 2006, sp. zn. BB-Pš 44/05, porušil základné práva JUDr. J. M., a to právo

garantované a 4 Dohovoru ( ), Dohovoru,

Dohovoru a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 Dohovoru.

2. Uznesenie Špeciálneho súdu v Pezinku - pracovisko v B. Bystrici z 12. 6. 2006,

sp. zn. BB-Pš 44/05 sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. JUDr. J. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 mil. Sk, ktorú

sumu mu vyplatí špeciálny súd do 1 mesiaca.

4. JUDr. J. M. priznáva náhradu trov konania v sume 10.335 Sk - 3 úkony

po 2 894 = 8.682 + 1 653 DPH), ktorú sumu vyplatí špeciálny súd na účet JUDr. E. Ľ.,

(...).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť aj vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu (v danom prípade špeciálneho súdu) nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov (, ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom odmietnutia sťažnosti

pre zjavnú neopodstatnenosť okrem iného aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (napr. , ), a tiež absencia priamej súvislosti

medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným

rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane

druhej (mutatis mutandis ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv a slobôd podľa čl. 17 ods. 2,

a a práv podľa a 4, a dohovoru a

dodatkového protokolu rozhodnutím špeciálneho súdu sp. zn. BB-Pš 44/05 z 12. júna 2006.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred

sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci

a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie

sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď

sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Ústavný súd zo sťažnosti a jej príloh zistil, že uznesením vyšetrovateľa

Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii Stred B., sp. zn. ČVS: PPZ-71/BPK-

-2005 z 12. decembra 2005 bolo začaté trestné stíhanie sťažovateľa ako obvineného

pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Trestného

zákona účinného do 31. decembra 2005. Sťažovateľ bol vzatý z dôvodov podľa § 67 ods. 1

písm. b) a c) do väzby na základe uznesenia sudcu špeciálneho súdu

sp. zn. BB-Pš 44/05 zo 14. decembra 2005, proti ktorému podal sťažnosť. Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

z 12. januára 2006 o sťažnosti sťažovateľa rozhodol tak, že ju zamietol. Uznesením sudcu

pre prípravné konanie špeciálneho súdu sp. zn. BB-Pš 44/05 zo 7. marca 2006 bol

sťažovateľ prepustený z väzby a prijala sa peňažná záruka v sume 200 000 Sk. O žiadosti

sťažovateľa o zrušenie peňažnej záruky z 29. mája 2005 rozhodol uznesením sudca pre

prípravné konanie špeciálneho súdu sp. zn. BB-Pš 44/05 z 12. júna 2006 tak, že peňažnú

záruku nezrušil, lebo nepominuli všetky dôvody, ktoré k jej prijatiu viedli, pretože dôvody

väzby u sťažovateľa ako obvineného naďalej trvajú podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona

č. (v znení ; ďalej len „Trestný

poriadok“).

Ústavný súd na Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) 12. septembra 2006 zistil, že trestná vec

proti sťažovateľovi ako obvinenému pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej

výhody podľa účinného do 31. decembra 2005 je v štádiu

súdneho konania po podaní obžaloby, ktorá bola podaná 14. augusta 2006.

Ústavný súd zo spisu vedeného špeciálnym súdom pod sp. zn. BB-Pš 44/05 tiež

zistil, že špeciálny súd zaslal žiadosť sťažovateľa o vrátenie peňažnej záruky na vyjadrenie

úradu špeciálnej prokuratúry. Dňa 5. júna 2006 bolo špeciálnemu súdu doručené

ich stanovisko, ktoré bolo zaslané na vyjadrenie sťažovateľovi, ako aj jeho obhajcovi

a ku ktorému sa sťažovateľ vyjadril svojím podaním doručeným špeciálnemu súdu 7. júna

2006.

Ústavný súd súčasne zo spisu vedeného špeciálnym súdom pod sp. zn. BB-Pš 44/05

zistil, že sťažovateľom napadnuté rozhodnutie špeciálneho súdu z 12. júna 2006 sp. zn.

BB-Pš 44/05 nadobudlo právoplatnosť 12. júna 2006, pričom toto rozhodnutie mu bolo

doručené 16. júna 2006 a jeho obhajcovi 14. júna 2006.

1. Pri predbežnom prerokovaní časti sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ

namieta porušenie ním označených základných práv a slobôd napadnutým rozhodnutím

špeciálneho súdu najmä preto, že nepokladal uznesenia špeciálneho súdu sp. zn.

BB-Pš 44/05 zo 14. decembra 2005 o vzatí do väzby za zákonné, na základe čoho podľa

sťažovateľa „táto nezákonnosť sa preniesla aj na naväzujúce rozhodnutie o zamietnutí

žiadosti o vrátenie kaucie...“.

Ústavný súd zo spisu ďalej zistil, že sťažovateľ zákonnosť rozhodnutia špeciálneho

súdu sp. zn. BB-Pš 44/05 zo 14. decembra 2005 o vzatí do väzby namietal aj v sťažnosti

proti tomuto rozhodnutiu, o ktorej rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 12. januára 2006, z ktorého medzi iným vyplýva, že „Zo spisového materiálu, ktorý

sa k osobám oboch obvinených viaže je zrejmá povaha, spoločenská nebezpečnosť i rozsah

protispoločenského konania. Vykonané dôkazy, vo vzťahu k obvinenému JUDr. M. naviac

prezentujú dôvodnosť záveru, že z jeho strany nešlo ani o jednorázové, ani o náhodilé

vybočenie z riadneho spôsobu života, ale opakovanú, premyslenú a plánovanú trestnú

činnosť. Trestné stíhanie je v samotnom počiatku, zhromažďovanie dôkazov v prospech

i proti obvineným si žiada čas i vykonanie úkonov, subjektívne pocity obvinených

o nepreukázaní viny sú irelevantné pretože dosiaľ produkované dôkazy svedčia o dôvodnom

podozrení, že skutky, pre ktoré sú stíhaní spáchali. (...) Pokiaľ obvinený JUDr. J. M.

ponúkol v sťažnostných dôvodoch (...) bližšie nekonkretizovanú peňažnú záruku na náhradu

svojej väzby, tento návrh Najvyšší súd Slovenskej republiky (...) neakceptoval, pretože

nezistil nielen formálne, ale predovšetkým materiálne podmienky pre naznačený postup“.

Ústavný súd konštatuje, že uznesením špeciálneho súdu sp. zn. BB-Pš 44/05

z 12. júna 2006 bolo rozhodnuté o žiadosti sťažovateľa o zrušenie peňažnej záruky,

a nie o osobnej slobode alebo majetku sťažovateľa, ktorej špeciálny súd nevyhovel.

Vzhľadom na uvedené sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej namieta porušenie

svojich základných práv a slobôd podľa a práv podľa

a 4 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu rozhodnutím špeciálneho súdu sp. zn.

BB-Pš 44/05 z 12. júna 2006, ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti,

pretože medzi napadnutým rozhodnutím špeciálneho súdu sp. zn. BB-Pš 44/05 z 12. júna

2006 a namietaným porušením základných práv a slobôd sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2

a práv podľa a 4 dohovoru a dodatkového protokolu nie je žiadna

príčinná súvislosť.

Ústavný súd zároveň poukazuje, že podľa peňažnú

záruku zruší na návrh prokurátora alebo obvineného, alebo osoby, ktorá ju zložila, alebo

aj bez návrhu súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, ktorý o jej prijatí

rozhodol, ak pominuli alebo sa zmenili dôvody, ktoré k jej prijatiu viedli. (...), na základe

čoho vzhľadom na súčasné štádium konania v trestnej veci, keď prípravné konanie skončilo

a trestná veci sťažovateľa sa nachádza v štádiu konania pred súdom po podaní obžaloby,

keď súd z úradnej povinnosti skúma, či nie sú splnené podmienky na zrušenie peňažnej

záruky podľa , by bolo možné sťažnosť v tejto časti

aj z dôvodu nedostatku právomoci vzhľadom na subsidiaritu právomoci ústavného súdu

v zmysle .

2. Podľa tvrdenia sťažovateľa rozhodnutím špeciálneho súdu sp. zn. BB-Pš 44/05

z 12. júna 2006 došlo i k porušeniu jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný súd odmietol

konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby ()

alebo v prípade opravných konaní by všeobecný súd odmietol opravný prostriedok alebo

zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti

s napadnutým súdnym rozhodnutím.

Sťažovateľ podal špeciálnemu súdu 26. mája 2006 žiadosť o zrušenie peňažnej

záruky v sume 200 000 Sk, ktorú sudca pre prípravné konanie prijal ako nahradenie jeho

väzby, a o ktorej špeciálny súd rozhodol, aj keď nie podľa subjektívnych názorov

sťažovateľa. Sťažovateľova nespokojnosť s obsahom rozhodnutia špeciálneho súdu nie je

dôkazom jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny

názor špeciálneho súdu svojím vlastným.

Ústavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne (napr. , ). K tomu treba dodať, že aj taký zásah podlieha

princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu, a preto je podmienený tým, že zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne konanie všeobecného súdu nie je napraviteľné účinným

procesným prostriedkom alebo postupom nadriadeného alebo inštančne vyššieho stupňa

všeobecného súdu.

Podľa názoru ústavného súdu rozhodnutie špeciálneho súdu sp. zn. BB-Pš 44/05

z 12. júna 2006 obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov na jeho výrok a ústavný

súd nezistil porušenie ústavnoprocesných princípov konania pred týmto súdom podľa čl. 46

až 50 , tiež nezistil, že by záver špeciálneho súdu bol svojvoľný alebo v zjavnom

vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou.

Ústavný súd v takom prípade nemá žiaden dôvod a ani oprávnenie na prehodnocovanie

jeho záverov.

Osobitne sa ústavný súd zameral na preskúmanie námietky sťažovateľa ohľadom

porušenia princípu rovnosti zbraní v súvislosti s namietaným porušením práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, keď sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že špeciálny súd «po vyjadrení

špeciálneho prokurátora, nedal sťažovateľovi možnosť repliky naň a byť vypočutý

(narušená „rovnosť zbraní“)...».

Podľa má obvinený, obhajca, poškodený (...) právo

nazerať do spisov...

Právo na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého súčasťou

sú aj princíp „rovnosti zbraní“ a „princíp kontradiktórneho prejednania veci“, sa vzťahuje

na každé konanie, v ktorom sa rozhoduje o občianskom práve alebo záväzku, prípadne

o oprávnenosti trestného obvinenia.

V prípade sťažovateľa sa rozhodovalo o jeho žiadosti o zrušenie peňažnej záruky,

teda išlo síce o trestné konanie, v ktorom je aplikovateľný dohovor, ale nešlo

o rozhodovanie o oprávnenosti trestného obvinenia sťažovateľa, čo znamená, že aj

v prípade námietky sťažovateľa ohľadom porušenia rovnosti zbraní napadnutým

rozhodnutím niet príčinnej súvislosti medzi týmto rozhodnutím špeciálneho súdu

a namietaným porušením princípu rovnosti zbraní podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3. Sťažovateľ namieta porušenie svojho práva podľa čl. 13 dohovoru rozhodnutím

špeciálneho súdu sp. zn. BB-Pš 44/05 z 12. júna 2006 tým, že nemá opravný prostriedok

voči „uzneseniu o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o vrátenie kaucie“.

Ústavný súd poznamenáva, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

sa čl. 13 dohovoru vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať

pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom

(Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 27. apríla 1988, séria A, č. 131,

ods. 52). V okolnostiach prípadu však ústavný súd k takémuto záveru nedospel.

Vo vzťahu k uvedenému (namietanému) porušeniu práva ústavný súd pripomína,

že ak orgán štátu aplikuje platný právny predpis, jeho účinky (dôsledky) použitia nemožno

považovať za porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ).

Právo na účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru nemôže

všeobecný súd porušiť vtedy, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi

upravujúcimi postupy v trestnom konaní.

Preto napadnuté konanie špeciálneho súdu nesignalizuje žiadnu možnosť priamej

príčinnej súvislosti s porušením práva sťažovateľa mať účinné právne prostriedky nápravy

pred národným orgánom podľa čl. 13 dohovoru.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde aj vo vzťahu k tejto časti sťažnosti tak, že ju odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

4. Sťažovateľ ďalej namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

a .

Ak ústavný súd primerane aplikujúc , ustanovenia

a poučí sťažovateľa o jeho procesných

právach a povinnostiach v konaní o sťažnosti podľa s cieľom poskytnúť

mu plnú možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí

ho o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou

sťažovateľa výzvy ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej

obsiahnuté rešpektovať. V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom

ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ napriek výzve ústavného súdu z 23. augusta

2006 nedoplnil sťažnosť tak, aby obsahovala v tejto časti predpísané náležitosti podľa

, napriek tomu, že bol kvalifikovane zastúpený

advokátkou.

Sťažovateľ v sťažnosti síce uviedol, v čom vidí porušenie svojich základných práv

podľa a (s ktorými namietal aj porušenie práva podľa

dohovoru), ale tieto základné práva bližšie nekonkretizoval a neuviedol ich ani v petite

sťažnosti, pričom ústavný súd je pri rozhodovaní o sťažnostiach v zmysle § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde petitom viazaný (obdobne napr. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2006